Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_46C-5-2020.pdf
PDF · 90.72 KB
Case nature
Area
Subarea
46C/5/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou, v právnej veci žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, IČO: 47 232 480, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, proti žalovanému: RENT - KNM, s.r.o., IČO: 45713014, so sídlom Dubská cesta 21, Kysucké Nové Mesto, právne zastúpený: JUDr. Marcelom Šmehýlom, advokát so sídlom D. Dlabača 2/978, Žilina, o zaplatenie 3.126,88 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.491,- Eur, a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.
III. Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 59,32 %.
odôvodnenie:
1.Žalobou doručenou súdu dňa 22.1.2020 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 3.126,88 eur, zaplatenej poštovej sadzby 1,20 eur a náhrady trov konania.
2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že kontrolou úhrad žalobca zistil, že žalovaný ku dňu podania tohto návrhu na tunajší súd nezaplatil úhradu v zmysle Zákona za obdobie žalovanej obdobie podľa predpisu platieb. Žalobca v zmysle § 10 ods. 2 Zákona písomnou výzvou zo dňa 05.06.2019 odoslanou hromadným elektronickým na adresu pre doručovanie písomností vyzval žalovaného na zaplatenie omeškanej úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy. Nakoľko žalovaný nezaplatil úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia uvedenej výzvy, je žalovaný povinný v zmysle § 10, ods. 3. Zákona zaplatiť aj pokutu. V zmysle zákona predstavuje pohľadávka žalobcu sumu 3126,88 Eur (z toho istina vo výške 3026,88 EUR a pokuta vo výške 100 EUR podľa § 10 zákona) a zaplatené poštové sadzby vo výške 1,20 Eur.
3. Súd žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu sp.zn. 46C/5/2020 zo dňa 30.1.2020, voči ktorému podal dňa 19.2.2020 odpor žalovaný. Následne súd uznesením sp.zn. 46C/5/2020 -31 zo dňa 10.3.2020 platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu.
4. V odpore žalovaný uviedol, že žalobca súdnou cestou požaduje zaplatenie úhrad za obdobie od 04/2014 do 06/2019, pokuty a poštovného po odpočítaní platby žalovaného zo dňa 04.08.2016 vo výške 984,44 €. Priradením uvedenej platby žalovaného na najstaršie úhrady zistíme, že ňou bola pokrytá povinnosť žalovaného zaplatiť za úhrady od mesiaca 04/2014 po 04/2016. Nezaplatené zostalo obdobie od 05/2016 po 06/2019. Žalobca podal žalobu na súd až dňa 22.01.2020. I pohľadávka v zmysle zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska
podlieha premlčaniu a podľa Občianskeho zákonníka sa u nej uplatňuje 3-ročná premlčacia lehota. Z uvedeného vyplýva, že najstaršia nezaplatená úhrada, ktorá nie je premlčaná je úhrada za obdobie 01/2017. Žalovaný preto vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu na zaplatenie úhrad za obdobie od 05/2016 do 12/2016, čo zodpovedá 8 úhradám po 79,66 €, čo spolu predstavuje 637,28 Eur. V tejto časti žiadal žalobu zamietnuť.
5. Dňa 14.4.2020 doručil žalobca súdu vyjadrenie k odporu (č.l. 38), v ktorom nesúhlasil s názorom žalovaného, že sa má uplatniť trojročná premlčacia lehota. Žalobca je presvedčený, že vzťah strán sporu je potrebné posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka sa spravujú aj záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Je nespochybniteľné. že žalobca ako verejnoprávna inštitúcia spadá pod definíciu subjektu verejného práva pri zabezpečovaní verejných potrieb (verejnoprávneho televízneho a rozhlasového vysielania) a žalovaný vystupuje ako podnikateľ pri podnikateľskej činnosti. Uvedený názor podporuje aj rozhodovacia prax súdov, napr. rozhodnutie Okresného súdu Nové Zámky, sp. zn.: 15Cb/254/20151, Okresného súdu Považská Bystrica, sp. zn. 5C/163/20152, Okresného súdu Nové Zámky, sp. zn.: 15Cb/248/2015, Okresného súdu Senica, sp. zn.: 6Cb/40/2015. Naposledy tento názor nepriamo potvrdil aj Krajský súd v Bratislave vo svojom rozhodnutí sp. zn.: 2Cob/168/20163, v ktorom sa v plnom rozsahu stotožnil so závermi rozhodnutia súdu 1. inštancie. Na základe uvedeného tak pohľadávka žalobcu uplatnená na súde dňa 22.1.2020 za obdobie od 5/2016 do 6/2019 nemôže byť premlčaná.
6. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 12.5.2020 (č.l. 49), v ktorom zotrval na dôvodnosti námietky premlčania. Vo vzťahu k žalobcovi nie je žalovaný v postavení podnikateľa pri výkone jeho podnikateľskej činnosti, ale len subjektom - platiteľom, ktorému bola uložená povinnosť platiť úhrady v zmysle § 3 písm. b) zákona č. 340/2012 Z.z., nakoľko je zamestnávateľom viac ako dvoch zamestnancov. V tomto smere poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 1Cob/35/2018. Tvrdil, že medzi žalobcom a žalovaným nie je založený akýkoľvek vzťah v súvislosti s výkonom podnikania žalovaného, pričom predmet činnosti žalovaného nemá súvis s platením koncesionárskych poplatkov.
7. Súd následne vo veci nariadil pojednávanie na 5.8.2020, na ktorom vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu a právneho zástupcu žalovaného. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 6.7.2020 z dôvodu hospodárnosti a súhlasil s konaním v jeho neprítomnosti. Žalovaný a jeho právny zástupca svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení zákona:
8. Podľa § 2 zákona č. 340/2012 Z.z., účelom úhrady je finančné zabezpečenie služieb verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania poskytovaných Rozhlasom a televíziou Slovenska.
9. Podľa § 3 písm. b) zákona č. 340/2012 Z.z., platiteľ úhrady (ďalej len "platiteľ") b) zamestnávateľ, 4) ktorý v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu zamestnáva aspoň troch zamestnancov; na účely tohto zákona sa služobný úrad 5) posudzuje ako zamestnávateľ.
10. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 340/2012 Z.z.“), vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je Rozhlas a televízia Slovenska.
11. Podľa § 6 ods. 3 písm. c) zákona č. 340/2012 Z.z., platiteľ podľa § 3 písm. b) platí úhradu za každý aj začatý kalendárny mesiac 79,66 eura, ak zamestnáva od 50 do 249 zamestnancov.
12. Podľa § 6 ods. 4 zákona č. 340/2012 Z.z., na určenie sadzby úhrady podľa odseku 3 je rozhodujúci počet zamestnancov v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu v prvý deň kalendárneho mesiaca, za ktorý sa táto úhrada platí. Ak sa úhrada platí jednorazovo za štvrťrok, polrok alebo rok, na určenie jej sadzby na celé obdobie, za ktoré sa úhrada platí, je rozhodujúci počet zamestnancov v prvý deň prvého kalendárneho mesiaca tohto obdobia.
13. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z., ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady.
14. Podľa § 10 ods. 4 písm. c) zákona č. 340/2012 Z.z., ak platiteľ podľa § 3 písm. b) nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 100 eur, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 3 písm. c).
18. Podľa § 7 ods. 2 a 3 zákona č. 340/2012 Z.z.: 2) Úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca. 3) Úhradu možno zaplatiť jednorazovo za štvrťrok, polrok alebo rok; platiteľ je povinný zaplatiť úhradu do posledného dňa prvého kalendárneho mesiaca obdobia, za ktoré sa táto úhrada platí.
19. Podľa § 100 ods. 1, práv váeta zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej iba „OZ“), právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). 20. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
21. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
22. Z predpisov platieb (č.l. 4-5 spisu) súd zistil, že žalovaný mal predpísané platby vo výške 4,64 eur mesačne za obdobie od 4/2014 do 2/2015, t.j. 11 mesiacov po 4,64 Eura (pre počet zamestnancov od 3 do 9). Za obdobie od 3/2015 do 5/2015 mal predpísané platby po 18,58 Eura (podľa počtu zamestnancov od 10-49) a za obdobie od 6/2015 do 6/2019 mal predpísané platby po 79,66 Eur (z dôvodu zvýšenia počtu zamestnancov od 50 do 249). Celkový predpis úhrad predstavoval v súčte sumu 4.012,52 Eur. Po odpočítaní úhrady žalovaným v sume 984,44 Eur dňa 4.6.2016 predstavovala pohľadávka žalobcu sumu 3.028,08 Eur. Žalovaný tak uhradil koncesionárske poplatky za obdobie od 4/2014 do 4/2016. Nárok žalobcu tak predstavoval neuhradené platby za obdobie od 5/2016 do 6/2019, čo vyplýva aj z vyjadrenia žalobcu k podanému odporu. (38 x 79,66 je 3.027,08 eur). Súd preto nárok žalobcu na zaplatenie istiny posudzoval aj s ohľadom na námietku premlčania vznesenú žalovaným.
23. Právo na zaplatenie koncesionárskych poplatkov patrí v zmysle Občianskeho zákonníka medzi majetkové práva, a preto podlieha premlčaniu. Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe ustanovenej v Občianskom zákonníku. Všeobecná premlčacia doba je tri roky a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo po prvý raz vykonať (napr. odo dňa splatnosti každej jednotlivej mesačnej splátky koncesionárskeho poplatku). Vzhľadom na podanú námietku premlčania zo strany žalovaného, okresný súd v zmysle ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka, skúmal nárok žalobcu z hľadiska lehoty na uplatnenie nároku a dospel k záveru, že nárok žalobcu je čiastočne premlčaný. Súd pri posudzovaní námietky premlčania aplikoval pre tento prípad všeobecnú premlčaciu lehotu podľa Občianskeho zákonníka (3-ročnú), nie podľa Obchodného zákonníka (4-ročnú), nakoľko zhodne s názorom Krajského súdu v Bratislave vyjadreným v rozhodnutí 2Cob/168/2016, dospel k záveru, že „medzi žalobcom a žalovaným vznikol podľa ust. § 488 Občianskeho zákonníka súkromnoprávny záväzkový vzťah, z ktorého žalobcovi ako veriteľovi vzniklo právo na plnenie (pohľadávka) od žalovaného ako dlžníka a žalovanému ako dlžníkovi vznikla povinnosť splniť záväzok, a to všetko podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka zo skutočností uvedených v zákone, konkrétne v zákone č. 340/2012 Z.z., ktorý podľa § 1 upravuje platenie, vyberanie a vymáhanie úhrady za služby verejnosti poskytované žalobcom v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania od platiteľov, ktorým je podľa § 3 tohto zákona fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome, alebo zamestnávateľ, ktorý v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu zamestnáva aspoň troch zamestnancov; na účely tohto zákona sa služobný úrad posudzuje ako zamestnávateľ.“ Podľa ust. § 3 písm. b) zákona č. 340/2012 Z.z. žalovaný vystupoval v záväzkovom vzťahu so žalobcom ako zamestnávateľ, z čoho vyplývalo, že do záväzkového vzťahu vstúpil ako podnikateľ podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka. Na druhej strane,
žalobca v tomto záväzkovom vzťahu vystupoval podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 532/2010 Z.z. ako právnická osoba zriadená týmto zákonom ako verejnoprávna, národná, nezávislá, informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia, poskytujúca službu verejnosti, podľa ust. § 20 ods. 1 písm. b) zákona č. 532/2010 Z.z. disponujúca príspevkom zo štátneho rozpočtu a ktorej členovia rady a generálny riaditeľ sú volení Národnou radou Slovenskej republiky. Na základe týchto skutočností bolo potrebné podľa ust. § 261 ods. 2 až 5 Obchodného zákonníka zo zákona vzniknutý záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným definovať ako obchodný záväzkový vzťah, na ktorý sa použil právny režim Obchodného zákonníka, a podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj režim,r esp. právna úprava Občianskeho zákona za predpokladu, že určité práva a povinnosti nebolo možné podriadiť úprave Obchodného zákonníka.
24. Žalovaný bol povinný platiť úhrady za služby v zmysle ustanovenia § 7 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z. mesačne, vždy do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Žalobca si uplatnil nárok na úhradu za služby za obdobie od 5/2016 do 6/2019, pričom žalobu vo veci samej doručil na súd dňa 22.1.2020. Teda odo dňa 22.1.2020 tri roky spätne (premlčacia doba) si mohol uplatniť nárok na úhradu za služby. Okresný súd teda žalobcovi priznal nárok na úhradu za služby za obdobie od 1/2017 do 6./2019 a to v celkovej sume 2.389,80 eur (30 mesiacov x 79,66 eur). Platby za 8 mesiacov (8 x 79,66 Eur) súd na základe námietky premlčania považoval za premlčané.
25. Rovnako žalobcovi priznal nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 100,- eur, a to v zmysle ustanovenia § 10 ods. 4 písm. c) zákona č. 340/2012 Z.z., keďže žalovaný nezaplatil predpísané úhrady a poštové sadzby (1,20 eur) ani do 30 dní od doručenia výzvy na zaplatenie nedoplatku. Nárok na úhradu výdavkov spojených s doručovaním v sume 1,20 Eur, ktorý preukázal hromadným podacím hárkom (č.l. 6).
26. Súd po zohľadnení námietky premlčania priznal žalobcovi nárok na zaplatenie celkovej sumy 2.491,- Eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 2.389.80 Eur, poštovných nákladov vo výške 1,20 Eur a pokuty v sume 100,- Eur. V ostatnej časti žalobu žalobcu zamietol, a to vzhľadom na skutočnosť, že zostávajúci žalobcom uplatnený nárok je premlčaný.
27. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 Civilného sporového poriadku, teda podľa úspešnosti žalobcu v konaní. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 3.126,88 EUR. V časti o zaplatenie 2.491,- Eur súd žalobe vyhovel, a tak bol v tejto časti žalobca úspešnou stranou sporu. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Procesný úspech žalobcu je teda vo výške 79,66 % (2.491,- EUR/ 3.126,88 EUR x 100%). Procesný úspech žalovaného je vo výške 635,88 EUR. Vzhľadom k predmetu konania je to 20,34 % (635,88 EUR / 3.126,88 EUR x 100%). Čistý procesný úspech žalobcu s prihliadnutím na jeho procesný neúspech je vo výške 59,32 % (79,66 % - 20,34 %). Preto je žalovaný povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 59,32 %. O výške náhrady trov rozhodne súdu po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.