Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B4-9Pc-16-2022.pdf
PDF · 201.61 KB
Case nature
Area
Subarea
B4-9Pc/16/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou Mgr. Tamarou Ondruškovou, v právnej veci osoby oprávnenej na výživné (navrhovateľa): Z. P., H.. XX.XX.XXXX, R. C. D. X, C., právne zastúpený: inLEGAL, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Kamenárska 17/A, Bratislava proti osobe povinnej platiť výživné: Z.. Z. D., H.. XX.XX.XXXX, R. C. D. X, C., právne zastúpená: JUDr. Tomáš Kozovský, advokát so sídlom Björnsonova 3044/8, Bratislava o určenie výživného na plnoleté dieťa takto
rozhodol:
I. Osobe povinnej platiť výživné s a u k l a d á vyživovacia povinnosť voči osobe oprávnenej na výživné vo výške 350,- eur mesačne za obdobie od 02.12.2022 do 31.10.2023 a vo výške 500,- eur mesačne s účinnosťou od 01.11.2023, ktoré je osoba povinná platiť výživné povinná uhrádzať vždy k 15. dňu v mesiaci, vopred, k rukám osoby oprávnenej na výživné.
II. Zročné výživné za obdobie od 02.12.2022 do 29.02.2024 vo výške 3.898,70 eur súd p o v o ľ u j e osobe povinnej platiť výživné splácať v mesačných splátkach po 324,89 eur spolu s bežným výživným vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám osoby oprávnenej na výživné, pod stratou výhody splátok, počínajúc mesiacom marec 2024.
III. Vo zvyšnej časti súd návrh osoby oprávnenej na výživné z a m i e t a.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 02.12.2022 sa osoba oprávnená na výživné (ďalej aj ako „navrhovateľ“ alebo „syn“) domáhal, aby súd zaviazal osobu povinnú platiť výživné (ďalej ako „odporkyňa“ alebo „matka“) povinnosťou prispievať na výživu navrhovateľa sumou 500, -eur mesačne. V dôvodoch svojho návrhu navrhovateľ uviedol, že je plnoletým synom odporkyne. Navrhovateľ je študentom prvého ročníka fakulty informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Navrhovateľ má diagnostikovanú celiakiu, na základe čoho mu bol vydaný preukaz ZŤP. Rodičia navrhovateľa sa rozviedli v roku 2015, navrhovateľ bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, bez určenia vyživovacej povinnosti. Navrhovateľ má ešte sestru C., ktorá bola po rozvode rodičov zverená do osobnej starostlivosti otca a matke bola uložená vyživovacia povinnosť. Aktuálne dcéra C. študuje na V. X. B. v Škótsku, t. j. osobná starostlivosť zo strany rodičov sa nevykonáva a podľa informácií navrhovateľa odporkyňa prispieva dcére C. sumou 450,- eur mesačne. Otec rovnako na začiatku zahraničného štúdia dcére finančne prispieval. Striedavá osobná starostlivosť vo vzťahu k navrhovateľovi sa nerealizuje od polovice augusta 2022, kedy sa navrhovateľ odsťahoval od odporkyne a od tohto času žije výhradne v spoločnej domácnosti so svojím otcom P.. A. P., ktorý navrhovateľovi zabezpečuje bývanie, stravu (vrátane celiatických potravín), ošatenie, obuv, školské potreby, IT techniku, zdravotnú starostlivosť, pohonné hmoty, ako aj mimoškolské či voľnočasové
aktivity. Odporkyňa je lekárka, je zamestnaná na internej ambulancii V. Z. C., K..Q..X.. Navrhovateľ nedisponuje presnou informáciou o aktuálnom príjme matky, poukázal však na aktuálne vyhlásenie predsedu vlády SR ohľadom platov atestovaných lekárov ako aj na údaje zo Štatistického úradu SR zo dňa 05.09.2022, na základe ktorých odhadol, že príjem odporkyne bude predstavovať 3-4 násobok priemernej nominálnej mesačnej mzdy v hospodárstve SR. Navrhovateľ má za to, že platové podmienky odporkyne sú nadštandardné a umožňujú jej uhrádzať výživné vo výške 500,- eur mesačne. Je nutné prihliadnuť aj na fakt, že matka so synom aktuálne nežije v spoločnej domácnosti, a teda je nutné zohľadniť aj mieru osobnej starostlivosti každého z rodičov. Matka taktiež poberá prídavky na syna vo výške 60,- eur mesačne a okrem toho si uplatňuje daňový bonus sume 40,- eur mesačne, ktorý bude od 01.01.2023 zvýšený na sumu 50,- eur mesačne pre dieťa nad 15 rokov. Navrhovateľ vyčíslil svoje mesačné odôvodnené potreby na sumu 870,- eur, pozostávajúce z výdavkov na bývanie 65,- eur, stravu 370,- eur, drogériu 20,- eur, služby, vzdelávanie, zdravotná starostlivosť 130,- eur, pohonné hmoty 15,- eur, vreckové 200,- eur. Navrhovateľ podotkol, že rovnako ako jeho sestra, aj on má záujem o štúdium v zahraničí a v takom prípade by sa jeho mesačné náklady zvýšili minimálne o sumu 200,- eur mesačne.
2. Odporkyňa sa k návrhu navrhovateľa vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 05.04.2023, v ktorom uviedla, že má záujem na tom, aby jej syn v pokoji a za primeraných podmienok doštudoval, avšak výživné vo výške 500,- eur mesačne sa jej javí nadnesené, až neadekvátne. K výdavkom navrhovateľa na bývanie uviedla, že navrhovateľ býva so svojím otcom a starými rodičmi v dome, ktorý je rozdelený na 3 bytové jednotky, a teda z predložených listinných dôkazov možno vyvodiť, že pomerná časť výdavkov na bývanie pripadajúca na navrhovateľa predstavuje sumu 66,80 eur, čo na jedného rodiča pripadá výdavok vo výške 33,40 eur mesačne. V súvislosti s celiakiou, ktorou navrhovateľ trpí, odporkyňa uviedla, že základná strava pre celiatikov je plne hradená príslušnou zdravotnou poisťovňou pacienta, okrem toho poukázala aj na skutočnosť, že v predložených pokladničných dokladoch boli uvádzané aj položky ako žemle, kaiserky, karamelové wafle, energetický nápoj a pod., t.j. potraviny nevhodné pre celiatikov. Mesačný príspevok na pohonné hmoty považuje odporkyňa za irelevantný nakoľko navrhovateľ ako držiteľ preukazu ZŤP má MHD zadarmo, okrem toho nie je držiteľom motorového vozidla. Odporkyňa poukázala aj na to, že pokiaľ má navrhovateľ vysoké mesačné náklady, má možnosť si brigádne privyrobiť, tak ako je tomu bežné pri štúdiu na vysokej škole. Odporkyňa navrhovateľovi už 10 rokov platí mesačné faktúry za mobilný telefón. Odporkyňa býva v 1-izbovom byte, na ktorý spláca hypotéku + spotrebný úver (mesačne vo výške 515,67 eur). Mimo hypotéky predstavujú mesačné náklady na bývanie odporkyne sumu 419,- eur, okrem toho si odporkyňa prispieva do 3. piliera sumou 20,- eur mesačne. Odporkyňa prispieva na výživu dcéry C. sumou 450,- eur mesačne. Výživné na syna Z. vo výške 500,- eur mesačne by bolo pre odporkyňu likvidačné. Odporkyňa sa lieči na štítnu žľazu, okrem toho užíva prípravky na kĺbovú výživu. Odporkyňa poukazuje na to, že v čase po rozvode manželstva zabezpečovala celú lekársku starostlivosť o navrhovateľa sama, z vlastných finančných prostriedkov. Otec sa o zdravotný stav syna nezaujímal. Navrhovateľ sa o odporkyňu aktuálne vôbec nezaujíma, nenavštevuje ju. Odporkyňa sa snažila zo začiatku so synom kontaktovať, avšak on o komunikáciu s matkou neprejavoval žiadny záujem. Na základe uvedené odporkyňa navrhla, aby jej súd uložil povinnosť prispievať na výživu navrhovateľa sumou 150,- eur mesačne. Podaním doručeným súdu dňa 30.08.2023 odporkyňa sumarizovala svoje mesačné výdavky
3. Podaním doručeným súdu dňa 31.05.2023 navrhovateľ uviedol, že základná mesačná mzda odporkyne by mala predstavovať sumu 3814,65 eur, a to bez príplatkov za služby, príslužby či iné osobné príplatky. Nemožno vylúčiť, že odporkyňa dosahuje mesačný príjem cez 5000,- eur a možno aj viac. Navrhovateľ má za to, že je v príkrej kontradikcii so zákonnou úpravou vyživovacej povinnosti, aby dieťa svojou zárobkovou činnosťou suplovalo vyživovaciu povinnosť rodiča, čím navrhovateľ reagoval na vyjadrenie odporkyne o to, že navrhovateľ ako študent vysokej školy má možnosť brigádne si privyrobiť. Výdavky prezentované odporkyňou nesvedčia o jej neschopnosti platiť požadované výživné ale skôr o jej nákladnom spôsobe života. Odporkyňa nadmerným spôsobom míňa financie, aby uspokojila svoje vlastné konzumné preferencie, ktorým pravdepodobne prikladá väčšiu dôležitosť ako plneniu si vyživovacej povinnosti voči synovi. Navrhovateľ poukázal na § 62 ods. 5 zákona o rodine. Navrhovateľka každoročne absolvuje zahraničnú dovolenku pri mori v apartmáne s bazénom. Navrhovateľka okrem spomínaného 1-izbového bytu vlastní aj nehnuteľnosti v obci S. - záhradnú chatu s pozemkami o výmere 1500 m2. navrhovateľ má za to, že je v možnostiach odporkyne platiť výživné vo výške 500,- eur mesačne. Opätovne poukázal aj na skutočnosť, že osobnú starostlivosť o syna aktuálne vykonáva iba otec. Súd určuje výživné vo vzťahu k rodičovi, ktorý sa o dieťa osobne nestará, čo je v predmetnej veci matka, a je teda podľa názoru navrhovateľa irelevantné skúmať životnú úroveň otca, ktorý si vyživovaciu
povinnosť voči synovi plní. Pokiaľ ide vzájomný vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou, navrhovateľ uviedol, že navrhovateľ nedokáže odporkyni dôverovať, ich aktuálne vzťah má svoju genézu a príčiny, čo by si mala odporkyňa uvedomovať a vnímať aj svoj podiel viny. Aktuálny vzťah medzi matkou a synom je podľa navrhovateľa nad rámec dokazovania predmetného konania. V súvislosti s preplácaní celiatickej stravy zdravotnou poisťovňou navrhovateľ uviedol, že zdravotná poisťovňa zďaleka neplatí všetky náklady na stravy, ale len ich minimálnu časť. Okrem toho potraviny z dôvodu vysokej inflácie za posledný rok zdraželi o 28,6%, celkovo ceny tovarov a služieb medziročne vzrástli o 15,2 %. Navrhovateľ síce nevlastní automobil, avšak je držiteľom vodičského oprávnenia a používa otcov automobil, aby si pravidelnou jazdou udržiaval šoférske zručnosti. Navrhovateľ ďalej poukazuje na skutočnosť, že otec uhradil navrhovateľovi jazykový kurz vo Volis Academy v sume 560,- eur.
4. Podaním doručeným súdu dňa 10.09.2023 odporkyňa uviedla, že vyjadrenia syna sa jej čítajú ťažko a nevie, kde sa v ňom berie toľko nevraživosti voči matke, ktorá sa oňho s láskou starala až do jeho dospelosti. Pokiaľ ide o príjem odporkyne, uvádza že nie je atestovanou lekárkou, okrem toho vzhľadom na jej vek a v zmysle Zákonníka práce nočné služby slúži už len ojedinele (1 - 2 krát do mesiaca). Odporkyňa poukazuje na predložené potvrdenia o jej mesačnom príjme, ktoré preukazujú, že navrhovateľom tvrdené platobné podmienky odporkyne sú irelevantné. Finančné možnosti otca navrhovateľa sú výrazne lepšie ako má odporkyňa. Odporkyňa je samoživiteľka, spláca úvery ktoré si musela zobrať na bývanie. Odporkyňa posiela navrhovateľovi mesačne na účet 60,- eur, okrem toho mu hradí náklady na mobilný telefón v sume 44,- eur mesačne. Navrhovateľ s odporkyňou vôbec nekomunikuje, a to aj napriek tomu, že odporkyňa sa dožaduje informácií o jeho zdravotnom stave a študijnom prospechu. Odporkyňa v minulosti hradila synovi výdavky na stravu, bývanie, školské potreby či mobilný telefón. Od októbra 2022 navrhovateľ odporkyňu nekontaktoval, neinformoval ju o svojom živote, o svojom štúdiu, neodpovedal jej na správy, nepoprial jej k narodeninám. Pokiaľ ide o výdavky odporkyne, uvádza, že americkú hypotéku si brala z dôvodu refinancovania nevýhodného spotrebného úveru na n a záhradu, ktorý uzatvoril ešte otec navrhovateľa, za trvania manželstva. Keďže záhrada pri vyporiadaní BSM pripadla odporkyni, musela riešiť nevýhodné financovanie. Odporkyňa vlastní ojazdené auto, rok výroby 2007, do práce chodí MHD. Raz ročne chodí na dovolenku k moru, kde si sama varí, nejedná sa o žiadnu luxusnú dovolenku. Naopak navrhovateľ bol v roku 2023 už na viacerých zahraničných dovolenkách (Rím, Aberdeen, Chorvátsko).Odporkyňa má za to, že nielen rodičia majú povinnosti voči svojím deťom ale aj deti voči svojím rodičom, mali by im prejavovať úctu, zaujímať sa o nich, starať sa o nich a zdvorilo sa k nim správať. Navrhovateľ poukázal i nato, že aj príjem 2100,- eur netto je príjmom vysoko nadštandardným, okrem toho odporkyňa poberá prídavky na syna vo výške 60,- eur a daňový bonus vo výške 50,- eur mesačne. To, že odporkyňa poukazuje mesačne navrhovateľovi sumu 60,- eur nie je jej výdavkom ale výdavkom štátu, rovnako suma, ktorú mu prispieva na mobilný telefón, je pokrytá daňovým bonusom, ktorý si odporkyňa uplatňuje. Odporkyni dňa 01.11.2023 odpadane výdavok vo výške 450,- eur mesačne, nakoľko dcéra C. je k tomuto dňu prijatá na doktorandské štúdium a teda je schopná sa sama živiť. Na dovolenku v Chorvátsku navrhovateľa pozvali rodičia jeho priateľky, na dovolenku v Taliansku si zarobil na brigáde. Navrhovateľ v tomto podaní uviedol nové skutočnosti, a to že bol prijatý na Q. O. V. v meste B. v Škótsku, kde koncom augusta 2023 odcestoval, aby vybavil všetko potrebné a mohol nastúpiť na štúdium v odbore „MSCI Computing science“. V súvislosti so zahraničným štúdiom navrhovateľa uhradil jeho otec výdavky v celkovej sume 11.874,77 eur (podrobne rozpísané na č. l. 448), pričom odporkyňa na tieto výdavky doposiaľ neprispela. Navyše odporkyňa od 01.11.2023 prestala poukazovať výživné vo výške 450,- eur mesačne dcére C.. Základné výdavky navrhovateľa na život a štúdium vo Veľkej Británii predstavujú mesačne sumu okolo 2000,- eur (nájomné 650,- eur, energie 80,- eur, strava 500,- eur, cestovné 80,- eur, školné 680,- eur). Na základe uvedeného navrhovateľ zmenil svoj návrh na začatie konania, pričom požaduje, aby súd zavial odporkyňu prispievať mu na výživu výživným vo výške 700,- eur mesačne, vrátane dlžného výživného odo dňa podania návrhu.
5. Podaním doručeným súdu dňa 18.12.2023 odporkyňa navrhla, aby súd určil výšku vyživovacej povinnosti v sume 450,- eur mesačne. Rovnako uviedla, že výživné na plnoleté dieťa nie je bezmedzné, treba brať do úvahy aj výšku príjmov a výdavkov rodičov. Rovnako poukázala na § 75 zákona o rodine, konkrétne že výživné nemožno priznať ak je v rozpore s dobrými mravmi.
6. Podaním doručeným súdu dňa 05.01.2024 navrhovateľ sumarizoval svoje mesačné náklady v Škótsku, ktoré pozostávajú z nákladov na nájomné vo výške 650,- eur + energie 110,- eur, náklady na mobilný telefón a internet vo výške 48,- eur, cestovné vo výške 80,- eur, školné vo výške 680,-
eur, strava, ošatenie drogéria a bežné nákupy 500,- eur, zdravotné poistenie 52,- eur, spolu vo výške 2072,- eur mesačne. Okrem týchto pravidelných mesačných výdavkov navrhovateľ opakovane rozpísal jednorazové výdavky v súvislosti s prípravou na štúdium, ktoré v plnej výške hradil otec navrhovateľa. V podaní zo dňa 15.01.2024 navrhovateľ uviedol, že vyvinul reálnu snahu o mimosúdnu dohodu s matkou, matka však na návrh dohody nereagovala, miesto toho učinila vyjadrenie na súd zo dňa 13.12.2023 a pokusy navrhovateľa o mimosúdnu dohodu ignorovala. Vyjadrenie matky zo dňa 13.12.2023 sa navrhovateľa ako syna ľudsky dotklo, nerozumie ako môže byť zahraničné štúdium v rozpore s dobrými mravmi či nadštandardné, keď aj sestra navrhovateľa študovala v zahraničí a matka ju podporovala. Navrhovateľ sumarizoval, že od 01.12.2022 poslala odporkyňa navrhovateľovi celkovo 990,- eur a od novembra 2023 mu neprispela nič. Výdavky navrhovateľa v Škótsku nie sú ničím nadštandardné a ani v rozpore s dobrými mravmi. Všetky doterajšie výdavky viažuce sa na zahraničné štúdium navrhovateľa financoval jeho otec.
7. Podaním doručeným súdu dňa 06.02.2024 navrhovateľ sumarizoval príspevky otca na výživu navrhovateľa, ktoré za obdobie od decembra 2022 do 31.01.2024 predstavovali sumu 28 622,73 eur. V období od 12/2022 do 9/2023 navrhovateľ býval s otcom, otec uhrádzal výdavky týkajúce sa bývania a vedenia spoločnej domácnosti, výdavky týkajúce sa každodenných potrieb navrhovateľa, ako aj výdavky súvisiace so štúdiom na K. R. V. v C., rovnako výdavky súvisiace so zdravotnou starostlivosťou, cestovným, vreckové či iné nutné výdavky. Podrobný rozpis jednotlivých výdavkov je obsiahnutý na č. l. 735 - 739. Matka za obdobie 12/2022 - 1/2024 prispela na výživu syna sumou 1440,- eur. Príjem otca v období od 12/2022 do 1/2024 predstavoval mesačne sumu 3267,94 eur netto. Pokiaľ ide o možnosti financovania zahraničného štúdia, navrhovateľ uviedol, že na Slovensku sa študentské pôžičky neposkytujú, ak alternatíva prichádzala do úvahy bezúčelový úver s úrokovou sadzbou cca 10% a viac, čo nebolo riešením. V Škótsku sa študentské pôžičky riešia cez agentúru SAAS, na ktorú sa navrhovateľ obrátil, avšak zistil že nespĺňa podmienky, rovnako preveroval aj možnosti štipendií, pričom ani v prípade štipendií nespĺňal podmienky pre možnosť ich čerpania. Štúdium v Škótsku si navrhovateľ vybral z dôvodu, že tam študuje a žije aj jeho sestra, s ktorou má blízky vzťah, pôvodne chcel študovať na rovnakej univerzite ako jeho sestra avšak po „brexite“ sa zmenila situácia ohľadom školného, konkrétne požadujú školné vo výške 19 500,- libier ročne. Navrhovateľ v súvislosti s výškou vyživovacej povinnosti poukazuje aj na Metodiku pre výpočet výživného rodičov k deťom tzv. tabuľkové výživné, podľa ktorej výška výživného v prípade dieťaťa študujúceho na vysokej škole, predstavuje výživné 26% z príjmu povinného rodiča, v prípade že tento rodič nemá inú vyživovaciu povinnosť. Navrhovateľ na základe uvedeného navrhuje, aby súd zaviazal odporkyňu uhrádzať výživné vo výške 700,- eur mesačne, s účinnosťou odo dňa podania návrhu, vrátane zročného výživného vyčísleného za obdobie od podania návrhu do dňa vyhlásenia rozhodnutia.
8. Podaním doručeným súdu dňa 01.03.2024 odporkyňa poukázala na to, že príjem otca je nadštandardný a oveľa vyšší, ako má odporkyňa. Príjem odporkyne v mesiaci január 2024 zahŕňa mzdu za mesiac december 2023 a doplatok mzdy za vykonanie atestácie za mesiac november 2023. Mzda odporkyne v januári je oveľa vyššia ako bude jej bežná mesačná mzda. Odporkyňa nikdy nemala mzdy v takej výške, ako uvádzal navrhovateľ. Odporkyňa poukázala na to, že v mesiaci január poslala synovi výživné vo výške 450,- eur a v mesiaci február výživné vo výške 500,- eur, celkovo teda odporkyňa prispela za obdobie 12/2022 - 02/2024 na výživu navrhovateľa sumou 2063,- eur. Navrhovateľ si počas bývania u otca privyrábal brigádnickou činnosťou. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ má stále hlásený trvalý pobyt u odporkyne, ona zaňho uhrádza mesačné náklady spojené s odvozom smetí ako aj zvýšené náklady na nájomné za ďalšiu osobu nahlásenú v spoločnej domácnosti. Navrhovateľ so svojou matkou nikdy nekonzultoval svoj úmysel študovať v zahraničí, nikdy sa jej nespýtal, či mu ho bude môcť financovať. Odporkyňa opakovane poukazuje na nadhodnotené mesačné výdavky navrhovateľa, a to aj počas štúdia na Slovensku. So zmenou petitu odporkyňa nesúhlasí, požadovanú sumu výživného považuje za neprimeranú, rovnako nesúhlasí so zročným výživným, ktoré navrhovateľ požaduje.
9. Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to výsluchom navrhovateľa, odporkyne, výsluchom svedka (otca navrhovateľa), ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými do spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
- Navrhovateľ je synom odporkyne, manželstvo rodičov navrhovateľa bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č. k. 25P/123/2013-681 zo dňa 22.10.2015, pričom navrhovateľ bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, výživné určené nebolo (rozsudok č. l. 15 - 26);
- Striedavá osobná starostlivosť sa uskutočňovala do augusta 2022, kedy sa navrhovateľ presťahoval k svojmu otcovi a od tohto okamihu starostlivosť zo strany matky neprebiehala (uvedené vyplýva zo zhodných tvrdení účastníkov);
- Z potvrdenia o štúdiu č. l. 13 vyplýva, že navrhovateľ bol v akademickom roku 2022/2023 študentom fakulty informatiky a informačných technológií K. R. V. N. C.;
- Navrhovateľ je nositeľom preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (č. l. 14)
- Na č. l. 32 - 59 sú obsiahnuté faktúry resp. zálohové platby za vodu (57,94 eur), plyn (132,- eur), rozhlas a televíziu (4,64 eur), odpad (69,03 eur) a elektrinu (v priemere 130,- eur), čo predstavujú mesačné náklady na bývanie navrhovateľa v domácnosti otca. Na navrhovateľa pripadá pomerná časť vo výške 65,- eur mesačne, nakoľko tieto výdavky sa vzťahujú na celý bytový dom, v ktorom sa nachádzajú tri bytové jednotky, navrhovateľ býva so svojím otcom v jednej z nich (na jednu bytovú jednotku pripadá mesačne 131,20 eur, z čoho na navrhovateľa samotného pripadá suma 65,- eur);
- Na č. l. 60 - 79, 168 - 223 sú obsiahnuté pokladničné bločky resp. faktúry za stravu, ošatenie, drogériu či elektroniku;
- Z predložených listov vlastníctva vyplýva, že odporkyňa je výlučnou vlastníčkou bytu na D. V. N. C., jedná sa o 1-izbový byt, ktorý odporkyňa nadobudla na základe kúpnej zmluvy a ktorý je zaťažený záložným právom v prospech Tatra banka, a.s. (LV č. l. 119 - 159); v obci S. vlastní odporkyňa záhradnú chatu, ktorej je výlučnou vlastníčkou a ktorú nadobudla ešte za trvania manželstva spolu s otcom navrhovateľa na základe kúpnej zmluvy a následne po rozvode manželstva jej pripadla do výlučného vlastníctva na základe Dohody o vyporiadaní BSM (LV č. l. 160 - 162); odporkyňa vlastní ornú pôdu k. ú. C., jedná sa o spoluvlastnícky podiel o veľkosti 3820/77906, ktorý nadobudla na základe darovacej zmluvy (LV č. l. 291 - 296), ďalej vinicu v k. ú. X., spoluvlastnícky podiel o veľkosti 2/120, ktorý nadobudla na základe darovacej zmluvy (LV č. l. 300 - 303), ornú pôdu v k. ú. X., spoluvlastnícky podiel o veľkosti 2/90, ktorý nadobudla na základe darovacej zmluvy (LV č. l. 304 - 308), záhradu v k. ú. X., spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/5, ktorý nadobudla na základe darovacej zmluvy (LV č. l. 309 - 312) a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/3, nadobudnutý darovacou zmluvou (LV č. l. 313 - 315), trávnatý porast v k. ú. H., spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/18, nadobudnutý darovacou zmluvou (LV č. l. 316 - 321), orná pôda, trávnatý porast a vinica v k. ú. H., spoluvlastnícky podiel o veľkosti1/6, nadobudnutý darovacou zmluvou (LV č. l. 322 - 325), orná pôda v k. ú. H., spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/6, nadobudnutý darovacou zmluvou (LV č. l. 326 - 328), orná pôda v k. ú. H., spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/6, nadobudnutý darovacou zmluvou (LV č. l. 329 - 331), orná pôda v k. ú. H., spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/6, nadobudnutý darovacou zmluvou (LV č. l. 332 - 334), orná pôda a trávnatý porast v k. ú. H., spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/6, nadobudnutý darovacou zmluvou (LV č. l. 335 - 337), vinica v k. ú. H., spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/3, nadobudnutý darovacou zmluvou (LV č. l. 338 - 340), trávnatý porast v k. ú. X., spoluvlastnícky podiel o veľkosti 48/720, nadobudnutý darovacou zmluvou (LV č. l. 341
- 345), orná pôda v k. ú. H., spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/6, nadobudnutý darovacou zmluvou (LV č. l. 346 - 348); z vlastníctva týchto pozemkov v k. ú. X. a H. má odporkyňa výnos vo forme nájomného vo výške 100,- eur ročne (vyplýva z tvrdenia odporkyne na pojednávaní, ktoré navrhovateľ nesporil), záhradu v k. ú. S. odporkyňa využíva na pestovanie ovocia a zeleniny, iné výhody či príjmy jej z tohto vlastníctva neplynú (opätovne vyplynulo z tvrdení na pojednávaní, ktoré neboli zo strany navrhovateľa sporené);
- Na č. l. 822 - 907 je obsiahnutý výpis z účtu otca navrhovateľa, P.. A. P., za obdobie od 05.12.2022 do 31.01.2024, z týchto výpisov z účtu vyplýva, že otec sa skutočne podieľal na úhrade nákladov navrhovateľa, vrátane nákladov súvisiacich so štúdiom v zahraničí
- Mesačné výdavky odporkyne pozostávajú z mesačných splátok hypotekárneho úveru v Tatra banka, a.s. vo výške 301,49 eur, mesačných splátok za americkú hypotéku vo výške 99,78 eur, mesačných splátok bezúčelového úveru vo výške 89,88 eur (č. l. 271 - 275), výdavky na električenku 36,- eur mesačne (č. l. 276), zálohové platby na byt 140,- eur mesačne (č. l. 278), poplatky za mobilný telefón 112,- eur mesačne, vrátane paušálu za navrhovateľa (č. l. 279), výdavky na povinné zmluvné poistenie auta vo výške 14,- eur mesačne (č. l. 394), odporkyňa si mesačne prispieva na 3. pilier sumou 20,- eur (č. l. 403), odporkyňa uhrádza ročný poplatok do Slovenskej lekárskej komory 15,- eur ročne, náklady na internet predstavujú sumu 23,51 eur mesačne (č. l. 406),
- Z potvrdenia o príjme č. l. 397 vyplýva, že v období od 08/2022 do 07/2023 bol priemerný mesačný príjem odporkyne vo výške 2103,75 eur, vrátane daňového bonusu (v roku 2022 vo výške 40,- eur mesačne, od 01.01.2023 vo výške 50,- eur mesačne); z potvrdenia o príjme č. l. 918 vyplýva, že v období od 12/2022 do 11/2023 bol príjem odporkyne v priemere 2100,- eur mesačne netto, v mesiacoch decembre 2023 a január 2024 bol príjem odporkyne vo výške 3300,- eur netto. Z Dodatku k pracovnej zmluve o mzdových nárokoch č. l. 927 vyplýva, že mzda navrhovateľky predstavuje od 10.11.2023 sumu
3864,65 eur brutto. Z výplatných lístkov za obdobie november 2023 a december 2023 (č. l. 931 a 932) vyplýva, že za mesiac november bol odporkyni vyplatený príplatok za štúdium popri zamestnaní v sume 865,22 eur. Z potvrdenia č. l. 930,- vyplýva, že odporkyňa vykonala dňa 09.11.2023 odbornú skúšku, na základe ktorej je atestovanou lekárkou.
- Odporkyňa vlastní motorové vozidlo značky Nissan note, rok výroby 2006 (č. l. 409)
- Zo zhodných tvrdení účastníkov konania vyplýva, že odporkyňa do 31.10.2023 prispievala na výživu svojej dcéry C. sumou 450,- eur mesačne, od 01.11.2023 jej táto povinnosť odpadla nakoľko dcéra C. od tohto dňa nadobudla schopnosť sama sa živiť;
- navrhovateľ bol prijatý na Q. O. V. B. v Škótsku so začiatkom štúdia 11.09.2023 a predpokladaným termínom ukončenia štúdia 05.05.2028 (č. l. 650)
- navrhovateľ dokladoval výdavky v súvislosti s prípravou a nástupom na štúdium v Škótsku, ako aj výdavky súvisiace so samotným štúdiom a pobytom v Škótsku - vydanie cestovného pasu 33,- eur (č. l. 479), skúška a vydanie certifikátu British council 217,- eur (č. l. 476 - 477), jazyková príprava 560,- eur (č. l. 478), letenky z Bratislavy do Edinburgu a späť 106,43 eur (č. l. 481), ubytovanie v Škótsku 650,- eur nájom + 110,- eur energie (č. l. 535 - 635 a č. l. 569 - 662), školné vo výške 7870,- eur, uhrádzané v troch splátkach (č. l. 649), výdavky na mobilný telefón a internet vo výške 48,- eur mesačne (č. l. 654 - 658),
- príjem otca navrhovateľa, P.. A. P., v období od 02.12.2022 až do vyhlásenia rozhodnutia predstavoval sumu 3267,94 eur netto (č. l. 794 - 795)
- zo zhodných tvrdení účastníkov konania vyplýva, že za obdobie od podania návrhu t. j. od 02.12.2022 do 13.03.2024 prispela odporkyňa na výživu navrhovateľa celkovo sumou 1940,- eur (odporkyňa platila navrhovateľovi mobilný telefón v sume 44,- eur mesačne, navrhovateľovi posielala prídavok vo výške 60,- eur mesačne, ktorý naňho poberala, odporkyňa v mesiaci január poslala navrhovateľovi výživné vo výške 450,- eur a v mesiaci február výživné vo výške 500,- eur)
10. Na jednotlivých pojednávaniach navrhovateľ uviedol, že od druhej polovice augusta 2022 žije výlučne v spoločnej domácnosti s otcom, t.j. od tohto dátumu sa striedavá osobná starostlivosť nerealizuje. Žijú vo veľkom rodinnom dome, ktorý je rozčlenený na viacero bytových jednotiek, spolu s otcom bývajú spoločne v jednej bytovej jednotke. Dom patrí starým rodičom. Náklady na bývanie hradí otec. Z K. N. C. navrhovateľa vyhodili, nespravil zápočet. V máji 2023 bol prijatý na štúdium v Škótsku, 22.09.2023 sa začal školský rok. Od 23.08.2023 sa zdržiava v Škótsku. Mesačné náklady na štúdium v Škótsku pozostávajú z nájomného 650,- Eur, strava 500,- Eur, varí si doma, 70,- Eur elektrina a plyn, školné okolo 8.000,- Eur ročne. Dopravuje sa MHD. Vzťahy s matkou sú zlé, ochladli. Do odchodu z domácnosti matky v auguste 2022 boli vzťahy s matkou dobré, naposledy s ňou bol na dovolenke v auguste 2022. Nemohol pred matkou rozprávať čo ho trápi, povedala mu že je „sráč“, keď rozpráva o svojich pocitoch. Matka sa mu za to neospravedlnila. S matkou sa stretol v septembri 2022, kedy som sa s ňou chcel dohodnúť ohľadom vzniknutej situácie, no k dohode nedospeli. Odvtedy sa s ňou stretol iba raz, vo februári 2023, kedy si u nej bol vyzdvihnúť poštu. Keď odišiel do Škótska, informoval mamu, aké má telefónne číslo a e-mail. Mama mu platila paušál na Slovensku 44,- Eur mesačne a posielala mu vreckové v rôznych sumách (5,- Eur, 30,- Eur, 60,- Eur). Okrem uvedeného sa nepodieľa na úhrade žiadnych výdavkov. So sestrou je v kontakte a má s ňou dobré vzťahy. Na K. R. V. N. C. študoval informačné technológie, v druhom semestri mal spraviť projekt, aby bol pripustený ku skúške. Projekt spravil, avšak nedosiahol potrebný počet bodov, na základe čoho nebol pripustený ku skúške a na základe čoho bol zo školy vyhodený, druhý semester absolvoval do mája 2023. V prvom semestri prenášal dva predmety zo šiestich. S matkou nekonzultoval situáciu ohľadom štúdia na Slovenskej technickej univerzite, taktiež s ňou nekonzultoval výber školy v Škótsku. V Škótsku študuje programovanie, hardvér. Navrhovateľ trpí celiakiou, nosí okuliare a šošovky. Otec mu varil, šatil ho, vybavil mu lekára, hradil mu študijné výdavky, bežné výdavky, voľnočasové aktivity. Matka otcovi na tieto výdavky neprispievala, nebola ochotná riešiť s navrhovateľom otázku výživného. Pokiaľ ide o celiakiu, poisťovňa prepláca len chlieb a základné potraviny. Navrhovateľ trávil s otcom voľný čas, otec u pomáhal so vzdelávaním.
11. Odporkyňa na pojednávaniach uviedla, že nerozumie tomu, prečo sa ich vzťahy takto zmenili. V auguste 2022 absolvovali dovolenku v Chorvátsku, aj s priateľkou navrhovateľa, aj s dcérou. Následne bol dva týždne v auguste u otca, v rámci striedavej osobnej starostlivosti. V septembri 2022 sme riešili bytovú otázku z podnetu syna, odporkyňa mu dávala rôzne návrhy, možnosti. Syn vtedy neodpovedal, až s odstupom času jej poslal mail jeho otec, že požaduje výživné. So synom sa chcela dohodnúť. Nevie si vysvetliť, čo sa stalo, syn s ňou nekomunikoval. Jediný osobný kontakt v roku 2023 mali v marci, keď si bol vyzdvihnúť poštu. Pokiaľ ide o príjem odporkyne, pridržiava sa zdokladovaného príjmu tak ako dokladovala súdu. Čo sa týka mesačných výdavkov, pridržiava sa písomných vyjadrení. Dcére posielala
450,- Eur mesačne s výnimkou posledných dvoch mesiacov, kedy je posielala 400,- Eur s tým, že tento mesiac jej posielala peniaze posledný krát. Do roku 2022 sa o syna práve odporkyňa osobne starala, platila poplatky súvisiace so školou, chodila na ZRPŠ, absolvovala s ním všetky lekárske vyšetrenia a kontroly. Trávili spolu voľný čas. Pozemky, ktoré odporkyňa vlastní a ktoré zdedila po rodičoch jej prinášajú nájom vo výške 100,- Eur ročne. Odporkyňa je ochotná sumu, ktorú doteraz prispievala dcére prispievať synovi. Odporkyňa poukázala na to, že počas štúdia v Škótsku je možné požiadať o pôžičku v banke, pričom nemala vedomosť o tom, či navrhovateľ o pôžičku požiadal. V decembri dostala odporkyňa nový platobný výmer, od novembra 2023 je atestovanou lekárkou, na základe čoho jej mzda stúpne o 300,- až 400,- eur v čistom. Synovi platila telefón vo výške 44,- eur mesačne, posielala mu prídavok, ktorý poberala, vo výške 60,- eur, párkrát mu posla po 5,- eur, aby vyprovokovala komunikáciu. V mesiacoch november a december 2023 neposielala synovi žiadne výživné, neposielala mu výživné, ktoré dovtedy posielala dcére, pretože na to nemala prostriedky, splácala letnú dovolenku. V období od podania návrhu sa o syna osobne nestarala, syn ju nekontaktoval stým, že by niečo potreboval. Odporkyňa na syna poberala prídavky vo výške 60,- eur a daňový bonus vo výške 50,- eur. Otec navrhovateľa ju kontaktoval emailom ohľadom vyživovacej povinnosti na syna, na čo mu odporkyňa odpísala, že komunikovať bude výhradne so synom, keďže je plnoletý. Následne ju kontaktoval právny zástupca navrhovateľa. V septembri 2023 jej navrhovateľ poslal email, v ktorom jej oznámi, že nastupuje na štúdium v Škótsku. Navrhovateľka chodí na dovolenka raz ročne do Chorvátska, vlastní automobil Nissan Note, rok výroby 2006. Americkú hypotéku spláca z dôvodu, že refinancovala hypotéku, ktorú splácali s otcom navrhovateľa ešte za trvania manželstva. Na pojednávaní dňa 13.03.2024 odporkyňa uviedla, že so synom sa stretli dňa 17.01.2024 (v deň predchádzajúceho pojednávania, na ktorom sa navrhovateľ nezúčastnil, jeho právny zástupca uviedol, že z dôvodu, že je v Škótsku), stretnutie sprostredkovala dcéra C.. Syn ju o štúdiu informuje iba keď sa ho opýta.
12. Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaniach uviedol, že odporkyňa v prvotných vyjadreniach uvádzala, že bude synovi platiť výživné vo výške 150,- eur, čo bolo v čase, keď dcére C. posielala 450,- eur, t. j. v jej možnostiach je posielať výživné minimálne vo výške 600,- eur. Navrhovateľ na brigády nechodí, vzhľadom na náročnosť štúdia to nie je v jeho možnostiach. V čase, keď študovala v Škótsku sestra navrhovateľa, Škótsko bolo v Európskej únii a školné sa neplatilo, aktuálne tomu tak nie je a v prípade školy, ktorú navštevuje navrhovateľ, sa platí školné vo výške 8000,- eur ročne. Poukázal na to, že po zvýšení platu odporkyne je jej plat porovnateľný s platom otca navrhovateľa. Právny zástupca navrhovateľa navrhol, aby súd vykonal dôkaz - výpisy z účtu odporkyne. Právny zástupca odporkyne na pojednávaniach uviedol, že navrhovateľ v čase keď navštevoval gymnázium informoval matku o tom, že by chcel ísť študovať do zahraničia rovnako ako sestra. Matka ho upozornila na to, aby si vybral školu v štáte, ktorý je v EÚ, nakoľko už v tom čase sa hovorilo o Brexite a bolo možné predpokladať, že za pár rokov bude situácia v Škótsku iná, pokiaľ ide o platenie poplatkov v škole. Má za to, že v iných štátoch, ktoré sú v EÚ, sú porovnateľné školy a za výrazne iných študijných podmienok, pokiaľ ide o financovanie. Navrhovateľ ohľadom výživného matku nikdy priamo nekontaktoval. Riešil to buď cez otca, alebo prostredníctvom právneho zástupcu. Navrhovateľ v zahraničí býva sám, jeho sestra vždy zdieľala bývanie s niekým ďalším. Právny zástupca taktiež poukázal na vek odporkyne. Vzhľadom na príjem odporkyne navrhol výživné v sume 450,- až 500,- Eur. Od posledného pojednávania pokiaľ ide o komunikáciu medzi navrhovateľom a odporkyňou, došlo len k SMS komunikácii vo forme priania k Vianociam a Novému roku.
13. Súd na pojednávaní vypočul svedka - otca navrhovateľa, P.. A.V. P., ako osobu, ktorá je taktiež povinná vyživovať navrhovateľa. Svedok po zákonnom poučení objasnil svoj vzťah účastníkom konania, a to že navrhovateľ je jeho syn a odporkyňa je jeho bývalá manželka. Svedok následne súvisle popísal, čo mu je známe o predmete výsluchu: „Z. bol po rozvode zverený do SOS. V auguste 2022 mi povedal, že už nechce, aby sa realizovala SOS a chce byť nastálo u mňa. Z. mi uviedol, že sa s matkou rozprával o tom, že by jej naďalej pomáhal s nehnuteľnosťou, ktorú matka nadobudla po rozvode. Následne sa ich vzťah naštrbil. Neviem ani ja podrobnosti o tom, čo sa medzi Z. a matkou stalo. S Z. sme mali spoločné záujmy. S Z. sme riešili jeho štúdium, chcel ísť študovať do Škótska za svojou sestrou. Ja som ho podporoval. Dostal sa na univerzitu, ktorá bola veľmi drahá. Snažili sme sa vybaviť študentskú pôžičku, avšak študentom z EÚ prestali študentskú pôžičku dávať. Z. má veľmi dobrý vzťah so sestrou. Som rád, že v Škótsku sú spolu. Z. nebrigáduje, musí sa učiť, okrem toho si musí variť, nakupovať, prať. Neviem si predstaviť, že by sa popri škole dalo ešte brigádovať. Keď bol Z. na Slovensku, dával som mu vreckové 60,- Eur. Zabezpečoval som starostlivosť o neho, nakupoval som, varil som. Zabezpečoval som záležitosti súvisiace so zahraničným štúdiom. Musel som zaplatiť na 5 rokov zdravotné poistenie v
Škótsku, okolo 3.400,- Eur. Ďalej som musel zaplatiť 1/3 školného okolo 2.000,- Eur, víza, manipulačné poplatky. Celkovo v júli 2023 som hradil okolo 7.000,- Eur. Musel som si požičať 5.000,- Eur v Tatrabanke. Z. odišiel v polke augusta do Škótska, kde si zháňal ubytovanie, aby mohol od septembra nastúpiť. V tom čase býval u sestry. Do dnešného dňa ma financovanie štúdia v Škótsku vyšlo okolo 21.000,- Eur. Celkovo náklady na syna od podania návrhu boli okolo 30.000,- Eur“. Na otázky súdu uviedol, že si myslí, že odporkyňa mala informáciu o tom, že navrhovateľ chce ísť študovať do Škótska. Svedok ďalej uviedol, že s ním navrhovateľ výber školy konzultoval, kompletne to spolu riešili. Na otázku, či sa navrhovateľ rozprával s odporkyňou o tom, koľko bude štúdium v Škótsku stáť, nevedel odpovedať. Na otázky právneho zástupcu navrhovateľa svedok odpovedal, že odporkyňa ho nikdy nekontaktovala ohľadom toho, či treba prispievať na výdavky na navrhovateľa. Svedok kontaktoval odporkyňu v septembri 2022 ohľadom otázky výživného, no dostal odpoveď, že to nie je jeho starosť, že Z. je dospelý. Má vedomosť o tom, že navrhovateľ matku kontaktoval ohľadom výživného, no nedalo sa s ňou o tom komunikovať a tak to musel riešiť súdnou cestou. Matka platila synovi mobilný telefón (44,- eur mesačne), posielala mu prídavky, ktoré naňho poberala (60,- eur mesačne), v januári 2024 mu poslala 450,- eur a vo februári 2024 mu poslala 500,- eur. V dôsledku financovania navrhovateľovho štúdia v zahraničí má svedok dlžobu v Tatrabanka, a.s. a taktiež to má dopad na jeho sociálny život. Nežije bohémskym spôsobom života. Na otázky odporkyne a právneho zástupcu odporkyne svedok uviedol, že prijímacie konanie na univerzitu v Škótsku pozostávalo z vypracovania zadania a doporučenia zo strednej školy. Výdavky na štúdium syna svedok sanoval z úspor a taktiež si zobral pôžičku z Tatrabanka, a.s. Byt rekonštruoval z finančných prostriedkov, ktoré mu boli vyplatená z doplnkového dôchodkového sporenia (12.000,- eur), na kuchyňu si bral pôžičku v banke. Svedok nevlastní žiadne nehnuteľnosti, dom ktorom býva, patrí jeho otcovi, rovnako garáže. Otcovi neplatí žiaden nájom. Výdavky na bývanie hradí za bytovú jednotku, v ktorej býva. S odporkyňou si od roku 2013 vykajú, nie sú v žiadnom kontakte, ohľadom konfliktu s navrhovateľom odporkyňu nekontaktoval.
14. Právny zástupca odporkyne výpoveď svedka považoval za subjektívne hodnotenie situácie. Informáciu a skutočnosť o študentskej pôžičke, štipendiu sa účelovo dozvedeli spolu s odporkyňou z tejto výpovede svedka, pričom ide o fakt, ktorý sa nedá objektívne overiť, pričom účastník a navrhovateľ sa k týmto veciam nevyjadril, resp. sa touto cestou ani nezaoberali. Navrhovateľ sa k tomu vôbec nevedel vyjadriť. Porovnávanie vzťahu navrhovateľa so svojou sestrou C. „je neporovnateľný“. Dcéra študovala za výrazne iných právnych a študijných podmienok a pokiaľ chceme porovnávať, C. náklady na bývanie vždy zdieľala s niekým iným a počas celej doby, vrátane prvého ročníka, brigádovala. Navrhovateľ býva sám, nebrigáduje. Právny zástupca navrhovateľa nesúhlasil s hodnotením, ktoré prezentoval právny zástupca odporkyne, pretože nereflektuje obsah svedeckej výpovede. Svedecká výpoveď korešponduje s množstvom listinných dôkazov, ktoré boli predložené súdu. Čo sa týka študentskej pôžičky a štipendia, svedok sa vyjadril zrozumiteľne, že sa o uvedenú formu finančnej pomoci uchádzali, ale nebola im škótskymi úradmi priznaná. Potvrdzuje to e-mail z 11.05.2023, ktorý navrhovateľ predložil súdu spolu s podaním zo dňa 06.02.2024, kde sa navrhovateľ taktiež podrobne vyjadril k okolnostiam študentskej pôžičky a štipendiu. Právny zástupca navrhovateľa má za to, že výpoveď svedka je pravdivá a potvrdzuje tvrdenia, ktoré navrhovateľ uvádzal a dokladal v doterajších písomných podaniach a na súdu prezentoval v ústnych prednesoch.
15. Právny zástupca navrhovateľa v záverečnom prednese uviedol nasledovné: „Máme zo to, že návrh žalobcu je v celom rozsahu opodstatnený, preukázaný. Z vykonaného dokazovania rezultuje, že navrhovateľ zhruba od septembra 2022 býval v spoločnej domácnosti s otcom, kde mu otec pomáhal pri bežných činnostiach, varil, obaja trávili voľný čas, bavili sa o štúdiu, otec pomáhal pri výbere lekára keď potreboval, odviezol syna autom, pripadne mu vozidlo požičiaval, uhrádzal pohonné hmoty, teda poskytoval osobnú starostlivosť, čo vyplynulo aj z jeho výsluchu. Otec synovi poskytoval taktiež vecné plnenia, finančné plnenia tým, že obstarával a uhrádzal všetko týkajúce sa vedenia spoločnej domácnosti so synom, jeho každodennými potrebami, štúdiom spočiatku na fakulte informatiky a informačných technológii K. N. C. a neskôr mu pomáhal s vybavovaním a financovaním všetkých povinností a potrieb, ktoré súviseli so zahraničným štúdiom v Škótsku. Pokým syn žil na Slovensku otec mu uhrádzal všetky náklady na média v spoločnej domácnosti, uhrádzal všetky náklady na stravu, na drogériu, oblečenie, obuv, učebné pomôcky, informačné technológie, notebook, tlačiareň, zdravotnú starostlivosť napr. lieky, kontaktné šošovky, platil za kaderníka, za čistenie odevu, okrem toho prispieval synovi aj vreckovým na mimoškolské či voľnočasové aktivity a iné nutné výdavky. Po presťahovaní syna do Škótska otec uhrádzal navrhovateľovi pravidelne nájomné, všetky výdavky od jedla až po ošatenie, internet, energie, učebné pomôcky, cestovné, letenky, uhradil školné, zaplatil zdravotné poistenie a dokonca opravu
notebooku. Všetky tieto náklady boli v súdnom konaní vydokladované exaktnými listinnými dôkazmi. Z dokazovania tiež vyplýva, že za obdobie od 01.12.2022 doposiaľ matka prispela synovi sumou približne 2.000,- Eur, hoci reálne náklady predstavovali približne 30.000,- Eur. Jedná sa teda o enormný nepomer medzi plnením si VP zo strany jedného rodiča a druhého rodiča. Príjem rodičov je pritom porovnateľný a aktuálne príjem matky dokonca prevyšuje mesačný príjem otca. Matka okrem nadštandardného príjmu, pri ktorom základná mzda činí 3.800,- Eur pritom žije sama, osobne sa o navrhovateľa, ani inú osobu nestará. Okrem toho vlastní rozsiahle nehnuteľnosti a z listinných dôkazov vyplýva, že jej úverové zaťaženie je v porovnaní s výškou jej príjmu minimálne. V tejto súvislosti poukazujeme na metodiku pre výpočet výživného rodičov k deťom, podľa ktorej majú postupovať súdy a v ktorej sa uvádzajú ako kritéria pre správne určenie vyživovacej povinnosti určenie čistého príjmu povinného rodiča, životná etapa dieťaťa, počet vyživovacích povinností rodiča a má sa zohľadniť aj miera starostlivosti o dieťa. Dokazovanie preukázalo, že odporkyňa dosahuje základný príjem 3.800,- Eur, v čistom za mesiace december, január jej bolo vyplatené 3.300,- Eur. Navrhovateľ je vysokoškolský študent. Odporkyňa okrem navrhovateľa nemá inú vyživovaciu povinnosť. Navrhovateľ je ZŤP, o čom bol predložený dôkaz, je celiatik a odporkyňa sa o neho osobne nestará. V zmysle metodiky sa za daného skutkového stavu určuje výživné vo výške 26 % čistého príjmu. Pri čistom príjme 3.300,- Eur 26 % predstavuje sumu cca 850,- Eur. Navrhovateľ si uplatňuje len 700,- Eur a máme za to, že jeho návrh je plne dôvodný, dieťa sa podľa zákona má právo podieľať na životnej úrovni rodičov. Navrhovateľ si vybral štúdium, ktoré rodičia dopriali aj jeho sestre, lebo chce vyštudovať kvalitnú univerzitu. Sme toho názoru, že suma 700,- Eur zodpovedá jeho odôvodneným potrebám, pričom tak na Slovensku ako i v Škótsku sa financovali len základné a bežné, normálne potreby, žiaden luxus, nič exkluzívne, nič nadštandardné. Takisto petit zodpovedá príjmovým a majetkovým pomerom odporkyne, ktorej po uhradení výživného zostane k dispozícii suma, ktorú nedosahujú niekedy ani 4-členné slovenské rodiny. Žiadame teda vyhovieť návrhu v celom rozsahu“.
16. Právny zástupca odporkyne vo svojom záverečnom prednese uviedol nasledovné: „pri posudzovaní a rozhodovaní daného žalobného nároku plnoletého dieťaťa je súd okrem iného povinný skúmať konkrétne okolnosti prípadu. Výber školy v B. Škótsko navrhovateľ s matkou nekonzultoval, neradil sa, nezaujímal sa o jej názor, ohľadne ďalšieho vzdelávania a štúdia a matku postavil pred hotovú vec, nehľadal riešenie prijateľné a akceptovateľné pre obe strany. Akékoľvek zahraničné štúdium je nadštandardom, aj keď sa stále zväčšujú možnosti zahraničného štúdia, je to stále nadpriemerná požiadavka, ktorá minimálne vyžaduje spoločné rozhodnutie všetkých zúčastnených strán. Porovnateľné a podobné školy v Slovenskej republike sú bezplatné a výrazne nižšie sú výdavky na ostatné náklady. Tiež školy v Európskej únii (Holandsko, Dánsko) sú aj bez školného a s nižšími výdavkami ako požaduje navrhovateľ od matky. Porovnávanie navrhovateľa so sestrou, ktorá študovala tiež v tomto meste na inej škole nie je relevantné, nakoľko dcéra C. začínala s podporou 250,- eur a končila s čiastkou 450,- eur, tiež došlo k vystúpeniu Anglicka z Európskej únie, čím vznikli iné študijné podmienky, výrazne náročnejšie drahšie, nakoľko ide o štúdium mimo EÚ. Taktiež dcéra C. pri štúdiu nebývala sama a tieto náklady sa delili medzi zúčastnené osoby a počas celého štúdia si brigádnicky privyrábala. Podľa samotného vyjadrenia navrhovateľa on býva sám, čím neznižuje svoje náklady. Taktiež ceny potravín sú porovnateľné ako na Slovensku, niektoré položky sú dokonca lacnejšie. Súd je v konaní povinný skúmať aj účelnosť štúdia ako aj cieľavedomosť študenta. Počas konania bolo preukázané, že navrhovateľ začal študovať na Slovensku, ale neurobil požadované skúšky, neukončil ani jeden ročník a zo štúdia bol vylúčený. Aktuálne žiadnu skúšku na škole nemá uzatvorenú a poukazujeme na to, že v čase pojednávania dňa 17.01.2024 bol na Slovensku, ale nezúčastnil sa na pojednávaní, pričom svoju neúčasť ospravedlnil práve študijnými povinnosťami, ktoré sa v tom čase očividne nerealizovali. Samotná náročnosť štúdia nemôže byť dôvodom na zvyšovanie vyživovacej povinnosti, pokiaľ rodičia nemôžu tieto zvýšené finančné náklady financovať. Tu je potrebné skúmať finančné možnosti a schopnosti povinného rodiča. Pri určovaní výživného súd vychádza z nasledovných zásad, pričom zásada rovnakej životnej úrovne dieťaťa ako aj rodiča predchádza zásadu odôvodnených potrieb dieťaťa. Životná úroveň dieťaťa sa musí prispôsobiť rodičovi a to aj za cenu obmedzenia výdavkov dieťaťa. Rodič ale nemá povinnosť zvyšovať svoju životnú úroveň nad svoje schopnosti a možnosti. Odôvodnené potreby plnoletého dieťaťa majú tiež svoju hranicu a obmedzenie. Nie je možné určiť výživné plnoletého dieťaťa nad životnú úroveň rodiča a výška výživného na dieťa nie je bezhraničná. Máme za to, že počas konania boli riadne preukázané možnosti a schopnosti matky, okolnosti jej príjmu, ktoré do vykonania atestačnej skúšky spolu so službami predstavovali hrubý priemer 3113,- eur, pričom platobný dekrét po vykonaní atestačnej skúšky od 10.11.2023 je vo výške 3864,65 eur brutto. Vzhľadom na zdravotný stav matky, dosiahnutý vek je daná skutočnosť, že matka už nebude realizovať nočné
služby. Príjem matky dosiahnutý v decembri 2023 je jednorazový, ktorý zahŕňa v sebe aj doplatenie mzdy podľa nového platového dekrétu tak ako je zrejmé z výplatnej pásky v decembri 2023, teda nejde o pravidelné platobné príjmy. Matka nedisponuje žiadnym majetkom väčšej hodnoty a bývanie je realizované hypotekárnym úverom v kombinácii s americkou hypotékou. Pri rozhodovaní výživného pre plnoleté dieťa súd skúma aj možnosti plnoletého dieťaťa, pričom máme za to, že je preukázané nadštandardné podmienky bez akejkoľvek snahy realizovať úsporné opatrenia zo strany plnoletého dieťaťa. Možnosť požiadania, využitia študentských pôžičiek, čo je v danom kultúrno prostredí bežné a obvyklé, plnoleté dieťa nevyužilo. Poukazuje na § 75 ods. 2 zákona o rodine podľa ktorého nie je možné priznať výživné, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom na vedené navrhujeme aby sa súd zaoberal aj touto okolnosťou. Konanie jednoznačne preukázalo rozvrátené vzťahy medzi účastníkmi konania, ktoré dospeli až do predmetného súdneho konania. Počas konania sa nepodarilo zistiť príčinu tohto rozvratu vzťahov, pričom matka dodnes nevie príčiny zmeny správania plnoletého syna. Plnoletý syn s matkou nekomunikuje a žiadnym spôsobom ju nekontaktuje. Zdvorilostné sms na Vianoce nepovažujeme za úprimný vzťah. Veľmi okaté sú komunikačné pokusy pred pojednávaním alebo po podaní žaloby. Jednoznačne je možné prezentovať, že konanie plnoletého dieťaťa - navrhovateľa je v rozpore s dobrými mravmi. Povinný rodič ani po vykonaní atestačnej skúšky a nového platobného dekrétu nie je v situácii, aby plnil nereálne predstavy plnoletého dieťaťa ohľadom svojich životných nákladov. Požadované výživné vo výške 700,- eur od matky by sumárne malo byť 700,- eur od otca a domnievame sa tvrdiť, že životné náklady jednej osoby vo výške 1400,- eur sú skutočne celkom zjavne neprimerané a vo vzťahu k matke jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedeného dôvodu navrhujeme výživné primerane skrátiť a neaplikovať automaticky tabuľky na určovanie výživného. Pokiaľ ide o požadované zameškané výživné, poukazujeme na skutočnosti, a to že matka v danom čase dosahovala príjem cca 2039,32eur, plnoletý syn študoval v danom čase na Slovensku, v danom čase platila matka výživné voči dcére C..“
17. Odporkyňa vo svojom záverečnom prednese uviedla nasledovné: „Z. štúdium v zahraničí so mnou nekomunikoval. Komunikoval o tom len s otcom. Neviem prečo sa doteraz Z. nesnažil túto situáciu riešiť inak. Otec rovnako žije sám, nemá hypotekárne zaťaženie. Ja mám dve hypotéky a jednu pôžičku. Otcove vyjadrenia, aj správanie považujem za účelové pre vykreslenie dobrých vzťahov pred súdom. Do roku 2022 a teda aj niektoré položky v roku 2023 som financovala ja, platila som mu telefónny účet, každé dva roky potreboval nový telefón, lebo ho rozbil, tablet. Taktiež som realizovala zdravotnú starostlivosť, návštevy u lekára, zubára, pravidelné gastro návštevy, ako aj ortopéda. Financovala som mu oblečenie. Otec mu nekupoval nové oblečenie. Matúš si oblečenie zobral k otcovi a nepriniesol ho späť. Rovnako zimné a letné športy som financovala ja. Rodičovské združenia som navštevovala ja, rovnako ako platby v škole som platila za Z. ja. Financovanie štúdia C. bolo bezproblémové. Do októbra 2023 som mala dve VP. Po 50 roku života nemám povinnosť slúžiť a zo zdravotných dôvodov nechcem slúžiť, nemám si už teda ako zvýšiť príjem. Mrzí má komunikácia s Z., že sa tie vzťahy pokazili“.
18. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) navrhovateľ môže počas konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. V konaniach, ktoré možno začať len na návrh, súd doručí zmenu návrhu na začatie konania ostatným účastníkom do vlastných rúk, ak neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.
Podľa § 28 ods. 2 CMP v konaniach, ktoré možno začať len na návrh, súd zmenu návrhu na začatie konania nepripustí, ak by výsledky konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmene návrhu. Po vydaní uznesenia, ktorým súd zmenu návrhu nepripustil, pokračuje v konaní o pôvodnom návrhu.
19. Podaním zo dňa 06.02.2024 právny zástupca navrhovateľa navrhol zmenu návrhu na začatie konania, a to v znení, že odporkyňa je povinná prispievať na výživu navrhovateľa sumou 700,- eur mesačne, s účinnosťou od podania návrhu. Zročné výživné za obdobie od podania návrhu do dňa vyhlásenia rozhodnutia je odporkyňa povinná uhradiť na účet navrhovateľa v 9 splátkach, spolu s bežným výživným, s tým že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Súd zmenu návrhu pripustil v znení podania navrhovateľa zo dňa 06.02.2024, a to uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 13.03.2024, a to z dôvodu, že neboli zistené dôvody, pre ktoré by zmenu návrhu nebolo možné pripustiť, keďže výsledky doterajšieho dokazovania môžu byť podkladom aj pre konanie o zmenenom návrhu. Odporkyňa mala možnosť sa k návrhu na zmenu vyjadriť. Súd na pojednávaní uznesenie vyhlásil, odôvodnil a dal poučenie o opravnom prostriedku. Uznesenie o
pripustení zmeny návrhu nebolo potrebné písomne vyhotovovať, nakoľko na pojednávaní boli prítomní všetci účastníci konania resp. ich zástupcovia.
20. Podľa § 62 ods. 1, 2 a 5 zákona č. 36/2005 z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 232 ods. 3, 4 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
21. Predmetom konania je návrh navrhovateľa - osoby oprávnenej na výživné, prostredníctvom ktorého sa domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu povinnosťou prispievať na jeho výživu sumou 700,- eur mesačne, s účinnosťou od podania návrhu. Povinnosťou súdu je vyhodnocovať každý prípad individuálne, posudzovať všetky reálne preukázané skutočnosti a tvrdenia účastníkov v konaní, osobitne prihliadať na vyjadrenia účastníkov konania. Súd vyhodnocoval všetky dôkazy individuálne, porovnával vyjadrenia účastníkov konania vo vzájomných súvislostiach.
22. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden zo základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. „Výživou“ dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Pri rozhodovaní o návrhu na určenie výživného súd vychádzal nielen z odôvodnených potrieb plnoletého dieťaťa (navrhovateľa), ale i z možností, schopností ako aj majetkových pomerov oboch rodičov. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, Zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré
rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď.). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi faktormi, a to výškou mesačných nákladov, výškou položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné, a ktoré signalizujú dostatok, resp. prebytok finančných prostriedkov, ako napr. dovolenky, účty za mobilný telefón, televíziu, internet, chov neúžitkových domácich zvierat, poistenie nad rámec zákonného poistenia, či výška hypotekárnych úverov.
23. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný, avšak nie v celom rozsahu. Za nesporné považoval súd, že navrhovateľ od augusta 2022 žil v spoločnej domácnosti s otcom, v čase podania návrhu a v akademickom roku 2022/2023 bol navrhovateľ študentom K. R.L. V. N. C.. Pokiaľ ide o mesačné výdavky osoby oprávnenej na výživné, súd považoval za objektívne, preukázané a nevyhnutné mesačné výdavky na stravu vo výške 370,- eur. Osoba oprávnená na výživné trpí celiakiou, v dôsledku čoho musí dodržiavať špeciálnu diétu, čo objektívne odôvodňuje vyššie mesačné výdavky na stravu, ďalej za preukázané a dôvodné považoval súd výdavky na bývanie vo výške 65,- eur, ošatenie a obuv 80,- eur a drogériu vo výške 20,- eur. Za nadhodnotené a nepreukázané považoval súd výdavky na služby, vzdelávanie a zdravotnú starostlivosť vo výške 130,- eur a výdavok na voľnočasové aktivity a vreckové vo výške 200,- eur mesačne. Objektívne však možno zhodnotiť, že aj bez predloženia konkrétnych dôkazov, študent vysokej školy má výdavky týkajúce sa vzdelávania, rovnako výdavky na zdravotnú starostlivosť, v prípade týchto dvoch položiek si súd ustálil výške mesačné výdavku v sume 70,- eur, čo považoval za dôvodné a opodstatnené. Pokiaľ ide o voľnočasové aktivity, súdu rovnako absentovali konkrétne dôkazy, súd si v tomto prípade ustálil objektívny mesačný výdavok na voľnočasové aktivity vo výške 50,- eur mesačne. Súd teda považoval za objektívnu a opodstatnenú výšku mesačných výdavkov na osobu oprávnenú na výživné vo výške 655,- eur. Rovnako za nesporné súd považoval, že navrhovateľ nastúpil v septembri 2023 na Q. O. V. B. v Škótsku, s čím sú objektívne a rovnako nesporne spojené zvýšené výdavky. Navrhovateľ v priebehu celého konania podrobne dokladoval výdavky, ktoré bolo potrebné vynaložiť v súvislosti s prípravou na štúdium v Škótsku, rovnako tak v súvislosti už so samotným štúdiom v Škótsku. Navrhovateľ preukázal, že na univerzite, ktorú navštevuje sa uhrádza ročné školné vo výške 7870,- eur, mesačný výdavok na bývanie (nájomné + energie) predstavuje sumu 760,- eur, poplatky za internet a mobilný telefón 48,- eur mesačne, okrem toho má navrhovateľ každý mesiac výdavky na stravu, ošatenie, hygienu či zdravotnú starostlivosť. Rovnako navrhovateľ dokladoval aj výdavky súvisiace s prípravou na štúdium, konkrétne absolvovanie prípravného jazykového kurzu, poplatok za cestovný pas, poplatky za letenky a podobne (viď. bod 9 rozsudku). Za nesporné súd považoval aj to, že všetky tieto náklady znášal otec navrhovateľa, čo navrhovateľ preukazoval výpismi z účtu pána P.. A. P., uvedené vyplynulo aj z výsluchu svedka. Čo však súd považoval za sporné a s čím bolo potrebné sa v predmetnej veci zaoberať, je to, či tieto výdavky navrhovateľa, súvisiace so štúdiom v zahraničí, možno považovať za odôvodnené potreby dieťaťa a taktiež či počínanie si navrhovateľa vo vzťahu k odporkyni bolo súladné s dobrými mravmi.
24. Základným kritériom pre určenie výšky vyživovacej povinnosti na strane dieťaťa je vymedzenie odôvodnených potrieb dieťaťa. K odôvodneným potrebám dieťaťa patrí predovšetkým výživa, zdravotná starostlivosť, ošatenie, hygiena, výchova a vzdelávanie, príprava na budúce povolanie. Potreby dieťaťa musia byť vždy odôvodnené. Za odôvodnené potreby sa považujú také potreby, ktoré slúžia na uspokojovanie všetkých základných nárokov dieťaťa, ktoré sa dajú predpokladať. Odôvodnenými potrebami dieťaťa sa rozumejú nie len bežné denné potreby, ktoré reflektujú konkrétnu životnú situáciu ale aj mimoriadne potreby, ak sa preukáže ich opodstatnenosť a zároveň ich úhradu umožňujú možnosti a schopnosti rodičov resp. povinného rodiča. Opodstatnenosť konkrétnych potrieb dieťaťa sa logicky musí odvíjať aj od možností a schopností rodičov. Avšak ani pri vyššej životnej úrovni rodičov/rodiča, ktorý by teoreticky mohol napĺňať aj finančne náročnejšie potreby dieťaťa, nemožno považovať za obligatórnu povinnosť tohto rodiča/rodičov napĺňať akékoľvek potreby svojho dieťaťa resp. dopriať dieťaťu aj vyššiu životnú úroveň ako má samotný rodič. Odôvodnené potreby dieťaťa sa vo všeobecnosti odvíjajú od veku dieťaťa. V prípade dieťaťa študujúceho na vysokej škole (ako tomu je aj v prejednávanej veci), možno za odôvodnené potreby považovať vo všeobecnosti výdavky na stravu v škole a mimo školy, bývanie na internáte (v prípade že dieťa býva napríklad v prenajatom byte, nie na internáte, za odôvodnené možno považovať nájomné len do výšky poplatku za bývanie na internáte), výdavky na školské pomôcky, výdavky na cestovné spojené s cestovaním do miesta štúdia, výdavky potrebné na študijnú literatúru, výdavky na primerané voľnočasové aktivity. Súd je toho názoru, že štúdium na
vysokej škole v zahraničí zatiaľ rozhodne nemožno považovať za bežný výdavok a rozhodne nie za všeobecne odôvodnenú potrebu každého dieťaťa. V tomto kontexte je potom nutné nazerať aj na dôvodnosť potrieb navrhovateľa v prejednávanej veci. Súd netvrdí, že žiadne dieťa nemôže a priori študovať na vysokej škole v zahraničí, pretože to nespadá pod odôvodnené potreby, avšak je nutné na tieto potreby resp. na dôvodnosť týchto potrieb a s nimi súvisiacich zvýšených mesačných výdavkoch nazerať aj v kontexte možností a schopností rodičov. Odporkyňa, a teda matka navrhovateľa, ktorá má v prejednávanej veci postavenie povinného rodiča, je doktorka, do novembra 2023 jej mesačný príjem predstavoval sumu 2100,- eur netto, od novembra 2023 je odporkyňa atestovanou lekárkou a jej mesačné mzda predstavuje sumu 3864,65 eur brutto, čo po prepočte na čistú mzdu predstavuje mesačný príjem vo výške 2760,93 eur (vrátane daňového bonusu 50,- eur). V mesiacoch december 2023 a január 2024 bola mzda odporkyne vyššia (konkrétne 3300,- eur netto) z dôvodu, že jej bol uhradený príplatok za štúdium resp. za vykonanie atestácie, čo vyplýva z predloženého mzdového listu. Právny zástupca navrhovateľa navrhoval vykonať dôkaz - výpisy z účtu odporkyne. Tento dôkaz súd nevykonal, nepovažoval ho za nevyhnutný pre náležité objasnenie skutkového stavu. Súd mal riadne preukázaný mesačný príjem odporkyne v období od podania návrhu. Súd vyhodnotil aj mesačné výdavky deklarované odporkyňou, pričom sa odôvodnené a preukázané považoval výdavky vo výške 716,- eur mesačne. Odporkyňa okrem bytu, v ktorom býva a na ktorý spláca hypotekárny úver, vlastní ešte záhradu v obci S., ktorú využíva na pestovanie ovocia a zeleniny a okrem toho vlastní pozemky (ornú pôdu, trávnaté porasty a vinice) v k. ú. X. a H., kde je podielovou spoluvlastníčkou a výnos z vlastníctva týchto nehnuteľností predstavuje sumu 100,- eur ročne. Odporkyňa býva v 1-izbovom byte, zaťaženom hypotekárnym úverom, vlastní automobil rok výroby 2006, na dovolenku chodí raz ročne. Aktuálny príjem odporkyne vo všeobecnosti možno považovať za nadštandardný, minimálne v porovnaní s priemernou mesačnou mzdou v hospodárstve Slovenskej republike, ktorá za rok 2023 predstavovala sumu 1430,- eur, čo však automaticky neznamená, že je v možnostiach a schopnostiach odporkyne podieľať sa na financovaní štúdia navrhovateľa v zahraničí. Aj za predpokladu, že by súd vyhodnotil príjem odporkyne a jej životnú úroveň za dostačujúcu na úhradu nákladného štúdia v zahraničí, opätovne súd uvádza, že je nutné skúmať opodstatnenosť týchto výdavkov. Rovnako súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. IV. ÚS 650/15 zo dňa 16.12.2015, podľa ktorého „obecné soudy by i při stanovování výše výživného neměly odhlížet od obecných racionálních a mravních hledisek, případně práv rodičů plynoucích z jejich rodičovské odpovědnosti. Jinými slovy řečeno, to, že povinný je objektivně schopen plnit oprávněnému určitou výši výživného, ještě neznamená, že by se mu jí mělo bez dalšího dostat“.
25. Navrhovateľ sa pre štúdium na vysokej škole v Škótsku rozhodol sám, hoc mal možnosť študovať aj na Slovensku, čo by bolo finančne podstatne menej náročné ako štúdium v Škótsku. Výber zahraničnej vysokej školy navrhovateľ dôvodil najmä tým, že v Škótsku študovala aj jeho sestra, ktorá tam aktuálne stále pôsobí a s ktorou má vybudovaný dobrý vzťah. Žiadne iné, špecifické a relevantné dôvody pre toto rozhodnutie navrhovateľ neuviedol. Navrhovateľ podľa jeho vlastných slov študuje v Škótsku programovanie, t. j. nejedná sa o taký študijný odbor, ktorý by sa nedal študovať nikde inde ako v Škótsku, resp. ktorý by sa nedal študovať na Slovensku. V tejto súvislosti je nutné zaoberať sa, mimo ostatných na štúdium v zahraničí viažucich sa výdavkov, aj otázkou školného, v kontexte opodstatnenosti výdavkov na štúdium v Škótsku a to najmä pri prihliadnutí na dôsledky „Brexitu“ pre slovenských študentov študujúcich v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska. Od akademického roku 2021/2022 platia nové pravidlá, podľa ktorých už študenti z členských krajín Európskej únie nemajú status domácich študentov a poplatky za štúdium majú rovnaké ako pri ostatných zahraničných študentoch. Aj v kontexte týchto skutočností nemožno rozhodne považovať výdavky na štúdium v zahraničí vo všeobecnosti za opodstatnené. Ak chcel navrhovateľ, aj napriek možnostiam štúdia na Slovensku, študovať v zahraničí, súd dáva do jeho pozornosti široké možnosti štúdia v iných krajinách, ktorá sú jednak bližšie k Slovenskej republike, ktoré sú v Európskej únii (Česká republika, Holandsko, Nemecko a pod.), ponúkajú kvalitné možnosti vzdelávania a kde by mesačné výdavky neboli tak vysoké, ako napríklad výdavky na štúdium v Škótsku. Navrhovateľ žiadnym relevantným spôsobom nezdôvodnil svoj výber zahraničnej vysokej školy a z jeho výpovede bolo zjavné, že nad vysokou školou inde ako v Škótsku ani nezamýšľal. Súd dáva do pozornosti navrhovateľa aj tú skutočnosť, že posudzovanie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu má určité odlišnosti ako v prípade dieťaťa maloletého. Súd v žiadnom prípade nespochybňuje, že v prejednávanej veci vyživovacia povinnosť povinného rodiča (matky) stále trvá, nakoľko sa osoba oprávnená na výživné stále pripravuje na svoje budúce povolanie (študuje na vysokej škole), avšak v prípade detí plnoletých sú odôvodnené potreby objektívne už odlišné od odôvodnených potrieb detí maloletých. U študentov vysokej školy je bežnou praxou, že
popri štúdiu si brigádnicky privyrábajú. Nie je to samozrejme ich povinnosť, je to však možnosť, ktorú je potrebné podľa názoru súdu v určitej miere taktiež zohľadniť. „Je síce nesporné, že dosiahnutie plnoletosti dieťaťa nemá pre trvanie vyživovacej povinnosti hmotnoprávny význam, súčasne je však z logiky veci zrejmé, že odlišná situácia je u dieťaťa neplnoletého (predovšetkým mladšieho ako 15 rokov), ktoré je s ohľadom na stupeň fyzického a psychického vývoja a koniec koncov aj podľa platnej právne úpravy celkom alebo prevažne odkázané na svojich rodičov a dieťaťa plnoletého, u ktorého vo všeobecnosti platí, že bude vyvíjať primerané úsilie k tomu, aby sa ekonomicky osamostatnilo. Inými slovami je potrebné odlíšiť prípady rozhodovania o výžive neplnoletých detí, v ktorých bude priznávanie výživného zodpovedajúceho odôvodneným potrebám dieťaťa samozrejme pravidlom a plnoletých detí, kde je potrebné na vyživovaciu povinnosť nazerať optikou výrazne odlišnou, pretože plnoletý jedinec by mal byť v zásade schopný sa o seba postarať a dôvod pre stanovenie vyživovacej povinnosti by mal byť odôvodnený okolnosťami konkrétneho prípadu“ (uznesenie Ústavného súdu ČR II. ÚS 2121/14 z 30.9.2014). Navrhovateľ resp. jeho právny zástupcu viackrát pred súdom argumentovali tým, že sestra navrhovateľa rovnako študovala v Škótsku a matka ju finančne podporovala. Nespornou skutočnosťou (ktorá opätovne vyplynula z prednesov na pojednávaniach) je však aj to, že sestra navrhovateľa si počas štúdia brigádnicky privyrábala, navrhovateľ však tak nekoná a podľa jeho vyjadrení ako aj vyjadrení jeho právneho zástupcu to ani nemá v úmysle.
26. Súd v neposlednej rade poukazuje na rozpor s dobrými mravmi, a to v tom kontexte, že navrhovateľ s odporkyňou (svojou matkou) výber vysokej školy vôbec nekonzultoval, rovnako s ňu nekonzultoval či je vôbec v jej možnostiach a schopnostiach financovať mu nákladné štúdium v zahraničí. Tieto skutočnosti vyplynuli z jednotlivých prednesov na pojednávaní a súd ich nepovažoval za sporné. Rovnako súd nepovažoval za sporné, že aktuálne vzťahy medzi navrhovateľom a odporkyňu dobré nie sú, takmer vôbec spolu nekomunikujú. Súd výsluchom účastníkov konania na pojednávaniach zisťoval príčinu rozpadu resp. narušenia vzťahu medzi navrhovateľom a odporkyňou, avšak ani jeden z nich nevedel uviesť, na základe čoho sa ich vzájomné vzťahy takýmto spôsobom zhoršili. Nemožno to teda pripísať na zodpovednosť jedného alebo druhého, každopádne faktom je, že do augusta 2022 býval navrhovateľ striedavo u otca aj u matky (v zmysle striedavej osobnej starostlivosti nariadenej súdom), nesporným faktom je aj tom že až do momentu odsťahovania sa k otcovi (august 2022) sa matka o navrhovateľa starala minimálne rovnako ako jeho otec. Bez ohľadu na to, aké vzťahy sú medzi navrhovateľom a odporkyňou dnes, odporkyňa je navrhovateľova matka, až do augusta 2022 (t. j. väčšinu jeho života) sa o navrhovateľa ako o syna starala a navrhovateľovi vyplývajú zo Zákona o rodine okrem práv rovnako aj určité povinnosti, dieťa je povinné svojim rodičom prejavovať primeranú úctu a rešpektovať ich (§ 43 ods. 1 Zákona o rodine), pričom počas konania nevyšli najavo žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali neplnenie si tejto povinnosti navrhovateľa voči odporkyni. Dobré mravy sú nepísané pravidlá slušnosti, ľudskosti, tolerancie, poctivosti a dôvery, z ktorých v prvom rade vychádza písané právo. Nie sú presne definované a vychádzajú zo všeobecne akceptovaných mravných princípov prevažnej časti spoločnosti. Súd ich vždy posudzuje v každom prípade individuálne a v kontexte účastníkov a súslednosti ich úkonov v čase a mieste. V prejednávanej veci súd považuje za nesporné, že navrhovateľ bez toho, aby sa s odporkyňou poradil ohľadom výberu vysokej školy, zohľadnil pri tom jej aktuálne možnosti a schopnosti, požadoval od odporkyne, aby sa podieľala na financovaní jeho zahraničného štúdia. Takéto konanie navrhovateľa súd nepovažoval sa správne a ani súladné s dobrými mravmi.
27. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd výdavky navrhovateľa súvisiace so štúdiom v zahraničí nepovažoval za odôvodnené, rovnako konanie navrhovateľa pokiaľ ide o požadovanie uhrádzania nákladov na zahraničné štúdium od matky nepovažoval súd na súladné s dobrými mravmi, preto na tieto výdavky súd neprihliadal. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti súd vychádzal z mesačných nákladov navrhovateľa vo výške 655,- eur, ktoré pokrývajú odôvodnené potreby navrhovateľa, tak ako už bolo popísané v bode 16 rozsudku. Rovnako súd zohľadnil možnosti a schopnosti povinného rodiča
- odporkyne, a preto určil rozdielne vyživovaciu povinnosť v čase od podania návrhu do 31.10.2023 a rozdielne od 01.11.2023. Dňom 31.10.2023 odporkyni zanikla vyživovacia povinnosť k dcére C., súd taktiež zohľadnil nový platový výmer odporkyne, účinný od mesiaca november 2023. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považoval súd za primerané, zohľadňujúce možnosti a schopnosti osoby povinnej platiť výživné a reflektujúce odôvodnené potreby osoby oprávnenej na výživné určenie výživné vo výške 350,- eur mesačne za obdobie od podania návrhu do 31.10.2023 a vo výške 500,- eur mesačne s účinnosťou od 01.11.2023, zohľadňujúc odpadnutie druhej vyživovacej povinnosti osoby povinnej platiť výživné ako aj následné podstatné zvýšenie mzdy osoby oprávnenej na výživné. Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa zamietol. V súvislosti s poukazovaním resp. výpočtom výživného právnym
zástupcom navrhovateľa, podľa tabuľky výživného zakotvenej v Metodike pre výpočet výživného rodičov k deťom tzv. tabuľkové výživné, súd poukazuje na skutočnosť, že táto Metodika má pre rozhodovanie sudcov nezáväzný, odporúčací charakter. Súd pri určení výšky vyživovacej povinnosti vychádzal aj z údajov a tabuliek zakotvených v metodike, tieto však primerane modifikoval vzhľadom na skutkový stav zistený v prejednávanej veci.
28. Súd priznal výživné odo dňa podania návrhu t. j. od 02.12.2022 do 29.02.2024 vzniklo odporkyni zročné výživné vo výške 5938,70 eur (10 mesiacov + 30 dní omeškania x 350,- eur + 4 mesiace omeškania x 500,- eur = 5838,70 eur). Súd do zročného výživného započítal sumu 1940,- eur, ktorú osoba povinná platiť výživné osobe oprávnenej na výživné počas rozhodného obdobia prispela, celkovo teda výška nedoplatku na výživnom predstavuje sumu 3898,70 eur. Súd umožnil odporkyni splácať zročné výživné v mesačných splátkach po 324,89 eur spolu s bežným výživným, nakoľko mal za to, že vzhľadom na výšku zročného výživného by uložením povinnosti zaplatiť zročné výživné jednorazovo mohlo dôjsť k neprimeranému finančnému zaťaženiu odporkyne. Súd taktiež poukazuje na to, že je nutné platiť v prvom rade bežné výživné.
29. Pre úplnosť súd poukazuje na skutočnosť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. 11. 2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).
30. O trovách rozhodol súd v súlade s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, a to aj napriek tomu, že právny zástupca navrhovateľa si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Súd nevzhliadol žiadne také okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie nároku na náhradu trov konania podľa § 55 CMP. Generálna klauzula formulovaná v ustanovení § 52 CMP zakotvuje výnimočnosť priznania nároku na náhradu trov konania v mimosporových konaniach upravených v Civilnom mimosporovom poriadku. Nárok na náhradu trov konania možno priznať výnimočne, a to vtedy ak súd vyhodnotí, že je to vzhľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Nejedná sa však o také okolnosti, ktorými je úspech jednej či druhej strany v konaní. Súd má preto za to, že nie sú splnené podmienky pre priznanie nároku na náhradu trov konania v zmysle dikcie ustanovenia § 55 CMP, preto súd o náhrade trov konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku IV. tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie len účastník, ktorý sa nevzdal práva na odvolanie, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.