Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31P-100-2019.pdf
PDF · 97.31 KB
Case nature
Area
Subarea
31P/100/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Renátou Topolčanskou v právnej veci navrhovateľky C. P., Š. S. R. K., V. L. H. G. X. Y., V.. Č.. L. H. XXX/XX, G. X. Y. a manžela navrhovateľky Z. P., Š. S. Č. K.U., V. L. H. XX, J. L. K.. V. XXXX, Č. - X. H., Č. K., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu R. P., X.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín takto
rozhodol:
I. Manželstvo účastníkov C. P., K. J. a Z. P., rodeného P., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Ministerstva vnútra SR - osobitná matrika Bratislava vo zväzku S., ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX s a r o z v á d z a .
II. Maloletá R. P. s a na čas po rozvode manželstva z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
III. Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživné pre maloletú R. sumou 120,- Eur mesačne k rukám matky, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.05.2019 žiadala o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ktoré žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti a otca dieťaťa zaviazať povinnosťou prispievať na jeho výživu sumou 120,- Eur mesačne. Styk otca s maloletou dcéru nežiadala upraviť. V návrhu uviedla, že manželstvo uzatvorili asi po ročnej známosti, okrem menších nedorozumení bolo manželstvo harmonické až do roku 2016. Odvtedy sa odcudzili, začali spolu menej komunikovať, prestali spolu riešiť rodinné situácie a trávili spolu menej času. V tejto dobe sa manžel začal chovať agresívne, viackrát rozbíjal veci v domácnosti. Navrhovateľka preto odišla ku svojej matke, kde sa rozhodla zostať a nevrátiť sa už k manželovi. Po jeho súhlase vybavila maloletej trvalý pobyt na Slovensku. Jej city k manželovi ochladli, ako manželia sa nestýkajú od novembra 2017. Nie je nádej na obnovenie ich manželstva. Na pojednávaní navrhovateľka uviedla, že u oboch účastníkov ide o prvé manželstvo. U manžela sa neskôr začal prejavovať alkoholizmus, násilníctvo voči nej a maloletej dcére a požíval drogy. Zo závislostí sa nikdy neliečil. V novembri 2017 odišla zo spoločnej domácnosti v Českej republike ku svojej matke na Slovensko, kde sa rozhodla zostať a býva tam dodnes. Ako manželia spolu hospodárili a intímne žili do roku 2017. Manželstvo je rozvrátené. Navrhovateľka v súčasnosti má priateľa. Otec na maloletú výživné neplatí riadne, zaplatil jej iba dvakrát. Navrhovateľka trvala na rozvode a na tom, aby jej dcéra bola zverená do osobnej starostlivosti. Navrhla, aby dcéru zastupovala a spravovala majetok dcéry iba ona a
výživné žiadala určiť podľa príjmu otca. Styk nežiadala upraviť, navrhla, by zostal neobmedzený s tým, že s otcom dieťaťa sa vždy pokúsi dohodnúť.
2. Keďže manžel navrhovateľky je občanom Českej republiky, kde aj žije, jedná sa v danej veci o vec s cudzím prvkom a preto súd v prvom rade skúmal, či je daná právomoc súdu Slovenskej republiky na konanie v tejto veci. Právomoc tunajšieho súdu v časti konania o rozvod manželstva účastníkov je daná v zmysle článku 3 ods. 1. písmeno a) Nariadenia Rady (ES) číslo 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností - vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu, na ktorého území má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu. Rozhodným právnym poriadkom v časti konania o rozvod manželstva účastníkov je slovenský právny poriadok v zmysle § 22 ods. 1 zákona číslo 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom - zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi ktorého sú manželia v čase začatia konania. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom slovenským. Právomoc tunajšieho súdu v časti zverenia maloletého dieťaťa a v časti styku je daná v zmysle oddielu 2, článku 8 bodu 1. Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností - súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. Rozhodným právnym poriadkom v časti zverenia maloletého dieťaťa a v časti styku je slovenský právny poriadok v zmysle § 24 ods. 1 veta prvá zákona číslo 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom
- vzťahy medzi rodičmi a deťmi vrátane vzniku alebo zániku práv a povinností rodičov sa spravujú právom štátu, na ktorého území má dieťa obvyklý pobyt. Právomoc tunajšieho súdu v časti výživného je daná v zmysle článku 3 písm. b) Nariadenia Rady (ES) číslo 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti - v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného. Rozhodným právnym poriadkom v časti výživného je slovenský právny poriadok v zmysle článku 3 ods. 1 Protokolu o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť - Pokiaľ nie je v tomto protokole ustanovené inak, vyživovacia povinnosť sa spravuje právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu oprávneného. Teda maloletého dieťaťa.
3. Manžel navrhovateľky, ktorý žije v Českej republike, bol vypočutý dožiadaný Okresným súdom v Kutnej Hore. Uviedol, že on rozvod nechcel, vnútorne by s rozvodom nesúhlasil, ale keď to manželka chce, nechce robiť problémy a s rozvodom súhlasil. Do zápisnice pred dožiadaným súdom manžel navrhovateľky uviedol, že s manželkou mali známosť pred svadbou asi jeden a pol roka. Manželstvo uzatvorili z lásky, chceli mať dieťa, čo sa splnilo. Z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa. Manželka sa starala o dieťa a domácnosť, on chodil do práce, manželke pomáhal. Je pravdou, že riešili financie. Manželka nechodila ešte do práce, prestala dostávať dávky a celú rodinu živil manžel. Okrem toho si manželka v Čechách pripadala sama, pretože bola cudzinka. Odmietol odpovedať na otázku, či má v súčasnosti nejakú známosť a či s niekým žije v spoločnej domácnosti. Súhlasil so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky, ale žiadal, aby mu bol umožnený pravidelný styk s maloletou v Českej republike, v čom mu manželka bráni a keď chce dcéru vidieť, musí prísť na Slovensko. Nemá žiadne výhrady voči starostlivosti manželky o dcéru. Maloletú nevidel rok. Posielal jej v minulosti aj balíky, ale manželka tvrdí, že jej nič neprišlo. Dva roky cestoval na Slovensko za dcérou každé mesiac, avšak je to finančné náročné, a už ho to nebaví. Naposledy dcéru videl minulý rok na Vianoce, v súčasnosti nie sú v žiadnom kontakte. Manžel navrhovateľky vyjadril súhlas s tým, aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
4. Kolízny opatrovník uviedol, že prešetrili pomery v rodine, pričom bolo zistené, že o maloletú je postarané riadne po všetkých stránkach. Vykonali aj pohovor s maloletou, ktorá uviedla, že s otcom sa nestretáva, býva s maminkou a u nej aj chce zostať. Vzhľadom k tomu, v prípade rozvodu manželstva, kolízny opatrovník navrhol zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky a s prihliadnutím na to, že maloletá začne od septembra 2020 navštevovať 1. ročník základnej školy, odporúčal určiť výživné vo výške 120,- Eur. Styk kolízny opatrovník nenavrhoval upraviť.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením listinných dôkazov a zistil, že títo uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Z tohto manželstva pochádza jedno maloleté dieťa R. narodená XX.XX.XXXX. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci v Kutnej Hore v Českej republike,
všeobecný súd manžela, ktorý návrh nepodal nemožno určiť, keďže manžel navrhovateľky žije stále v Českej republike a preto je na konanie príslušný tunajší súd a to s poukazom na to, že je všeobecným súdom navrhovateľky.
6. Z výsluchu účastníkov mal súd za preukázané, že manželstvo uzatvárali po viac ako ročnej známosti na základe vzájomnej citovej náklonnosti. Príčiny rozvratu manželstva videla navrhovateľka v agresivite manžela a jeho závislosti na alkohole a drogách. Manžel videl príčinu rozvratu manželstva v nedostatku financií ako aj v skutočnosti, že manželka ako občianka Slovenskej republiky sa v Čechách cítila osamotená. V spoločnej domácnosti žili do novembra 2017, kedy sa z nej odsťahovala navrhovateľka spolu s dcérou na Slovensko. Odvtedy sa intímne spolu nestýkajú ani spolu nehospodária.
7. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že k nezhodám v manželstve dochádza už dlhší čas. Na príčiny rozvratu manželstva mali obaja manželia rozdielne názory. Opísali ich ako agresivitu či závislosti na strane manžela, či nedostatok finančných prostriedkov a osamelosť navrhovateľky v Čechách. Existenciu rozvratu manželského spolužitia tak potvrdili obaja účastníci, hoci príčinu rozvratu každý z nich vidí v niečom inom. V danom prípade treba mať preto za to, že zo strany ani jedného z účastníkov nie je nádej na obnovenie poslania, ktoré manželský zväzok má plniť.
8. V danej veci mal súd na základe výsluchu účastníkov za to, že trvalé a pevné spoločenstvo založené dobrovoľným rozhodnutím muža a ženy - navzájom poznajúcich svoje charakterové vlastnosti, vzájomné návyky a predstavy o spolužití, bolo účastníkmi narušené.
9. Podľa § 23 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
10. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
11. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
12. Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. K narušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine).
13. Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci, predovšetkým z výsluchu účastníkov konania, mal súd za preukázané, že boli splnené hmotnoprávne podmienky stanovené pre rozvod manželstva citovanými zákonnými ustanoveniami. Na kvalitu manželstva pôsobia predovšetkým sami jedinci, ktorí ho uzatvárali. V manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý. Vzťahy medzi nimi sú vážne narušené tak, že ich manželstvo si už neplní žiadnu zo svojich funkcií, na ktoré bolo určené. Účastníci majú zjavne rozdielne povahy a tiež názory na manželský život - plnenie úloh manželstva či spoločné záujmy. Nežijú v spoločnej domácnosti, intímne spolu nežijú už dlhšiu dobu. Manželstvo účastníkov konania je teda iba formálne pretrvávajúcim zväzkom muža a ženy bez vzájomnej citovej náklonnosti, vzájomnej komunikácie a najmä porozumenia. Vzhľadom na postoje účastníkov konania nie je ani predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Keďže ani jeden z účastníkov nemá záujem na zotrvaní v manželskom zväzku a súd mal za preukázaný rozvrat manželstva, súd na základe týchto skutočností manželstvo účastníkov za ich súhlasu rozviedol.
14. Medzi správaním účastníkov v manželskom spolužití a rozvratom ich manželstva súd videl príčinnú súvislosť, a preto návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov, neplniace si svoje spoločenské poslanie, rozviedol. Predovšetkým manželia majú povinnosť vytvárať zdravé rodinné prostredie, tak dôležité pre celkový vývoj a výchovu detí. Ak to nedokážu, je pre deti pochádzajúce z takéhoto zväzku vhodnejšie vyrastať v prostredí bez negatívnych javov a konfliktov, aj keď prípadne iba s jedným z rodičov.
15. Zákon o rodine číslo 36/2005 Z. z. predpokladá, že rozvádzajúci sa manželia sa sami dohodnú na úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Ak však k nej nedôjde, tento zákon zároveň ukladá (uno actu) s otázkou rozvodu zabezpečiť úpravu práv a povinností ako aj ochranu záujmov maloletých detí (a to aj s poukazom na ustanovenie § 100 CMP).
16. Podľa § 100 CMP, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
17. Podľa § 24 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
18. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a 6 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
19. Navrhovateľka s dcérou žijú v dvojizbovom nájomnom byte, kde náklady bývania predstavujú 340,- Eur mesačne. Pracuje ako operátorka výroby v spoločnosti G., R..K..S. G. X. Y. a dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške 396,- Eur mesačne. Poberá rodinné prídavky a iný príjem nemá.
20. Manžel navrhovateľky pracuje v Č. C..R.. F. P. ako robotník a dosahuje príjem cca 15.000,- Kč mesačne, ale zamestnávateľ je v insolvencii, a predtým zarábal cca 25.000,- Kč mesačne. Iné príjmy nemá. Žije sám v byte 3+1 s príslušenstvom a na nájomné platí 6.000,- Kč. Na stravu mesačne vynakladá cca 3.000,- až 4.000,- Kč mesačne, pretože má fyzicky náročné zamestnanie. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Na výživnom na maloletú boli s matkou dohodnutí na 3.000,- Kč mesačne, to jej aj posiela, ale v súčasnosti už 3x výživné neposlal, ale nechce uviesť dôvody tohto konania. Uviedol, že toto výživné posiela v súčasnosti na svoje dôchodkové konto.
21. Maloletá R. má 6 rokov, od septembra nastúpi do 1. ročníka základnej školy. Má veku štandardné potreby.
22. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
23. Ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností sa účastníci nedohodli. Súd zveril maloletú, za súhlasu otca a kolízneho opatrovníka, do osobnej starostlivosti matky s tým, že ju bude zastupovať
a spravovať jej majetok. Pokiaľ ide o výšku vyživovacej povinnosti, súd rozhodol s poukazom na § 62 a 75 Zákona o rodine s tým, že prihliadal na príjem otca jeho celkové majetkové pomery, ako aj na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa so zohľadnením, že maloletá od budúceho školského roku začne navštevovať základnú školu.
24. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
25. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
26. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
27. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 Civilného mimosporového poriadku rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje v jednom vyhotovení.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Zmeškanie lehoty na podanie odvolania nemožno odpustiť, ak bolo rozsudkom vyslovené, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je.
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods.1 CMP). Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých
je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom (§ 371 ods. 1 CMP).
Exekúciu na peňažnú povinnosť (výživné) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).
Manžel, ktorý prijal pri uzavretí manželstva priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko ( § 27 ods. 1 Zákona o rodine).