Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17P-66-2020.pdf
PDF · 110.71 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-17P/66/2020
Uznesenie
Okresný súd Košice II v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: W. C., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zast. opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, dieťa rodičov: Y.. V. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J. XX, V. - V., zast.: KAIFER advokátska kancelária s.r.o., Fibichova 11, Košice IČO 36 861 561 a Y.. U. C. T.., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XX, V.Š., zast. advokátkou JUDr. Kristína Malá Piovarčiová, Štúrova 20, Košice, v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Písomným podaním postúpeným tunajšiemu súdu Okresným súdom Košice I dňa 22.7.2020 podala matka maloletej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala zmeniť rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 3.7.2018 sp. zn. 11P/137/2017 v II. výroku v časti týkajúcej sa styku otca s mal. W. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. W. každý štvrtok od 14.40 hod. do 17.00 hod., počnúc od prvého štvrtka kalendárneho mesiaca september 2020 do budúcna s tým, že otec je povinný v stanovenom čase prevziať mal. W. v bydlisku u matky a v stanovenom čase ju do starostlivosti matky odovzdať.
2. Matka uviedla, že rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 3.7.2018 sp. zn. 11P/137/2017 bolo jej manželstvo s otcom dieťaťa rozvedené. Súd zároveň schválil dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode tak, že W. a vtedy i mal. X. zveril do jej osobnej starostlivosti s tým, že obaja rodičia budú deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otca zaviazal prispievať na výživu mal. X. sumou 220,- eur a mal. W. sumou 180,- eur mesačne. Súčasťou rozhodnutia bola dohoda o úprave styku otca s deťmi v zmysle ktorej, otec je oprávnený stretávať sa s deťmi každý párny týždeň od piatka od 14.40 hod. do nedele 13.00 hod. a každú stredu od 14.40 hod. do 17.00 hod s tým, že otec mal. deti prevezme v školskom zariadení a po skončení styku ich matke odovzdá v mieste jej bydliska. Počas prázdnin a sviatkov od 1.1. od 15.00 hod. do 5.1. do 20.00 hod., od piatku predchádzajúcemu jarných prázdnin od 15.00 hod. do stredy v týždni jarných prázdnin do 20.00 hod., od zeleného štvrtka predchádzajúceho Veľkej noci od 15.00 hod. do soboty pred Veľkonočnou nedeľou do 20.00 hod., od 25.12. od 15.00 hod. do 26.12. do 20.00 hod., od 9.7. od 8.00 hod do 22.7. do 20.00 hod. a od 13.8. od 8.00 hod. do 19.8. do 20.00 hod., počas štátnych sviatkov od 7.5. od 15.00 hod. do 8.5. do 20.00 hod., od 28.8. od 15.00 hod. do 29.8. do 20.00 hod., od 14.9. od 15.00 hod. do 15.9. do 20.00 hod., od 16.11. od 15.00 hod. do 17.11. do 20.00 hod. Narodeniny a meniny 25.6. od 15.00 hod. do 17.00 hod., 3.9. od 15.00 hod. do 17.00 hod., 30.1. od 15.00 hod. do 17.00 hod. a 31.5. od 15.00 hod. do 17.00 hod., pričom otec maloleté deti prevezme v mieste bydliska matky a po skončení styku ich matke na tom istom mieste odovzdá. Dcéra X. nadobudla plnoletosť. Do júna 2020 obe dcéry styk s otcom v zmysle rodičovskej dohody realizovali. Podľa úradného záznamu Úradu práce, soc. vecí a rodiny Košice zo dňa 5.2.2018, spísaného pred schválením rodičovskej dohody súdom bolo možné vyvodiť, že mal. W. spolu so sestrou X. síce navštevovali otca počas víkendov, avšak z jeho správania v ich prítomnosti mali strach. Vzhľadom na vytvorenie dostatočného priestoru pre otca súhlasila s rodičovskou dohodou veriac, že jeho správanie bolo zapríčinené možno iba samotnou rozvodovou situáciou. Nepochybným však je, že spôsob správania otca k dcéram sa ani po dvoch rokoch nezmenil a obe sa jeho prejavov správania boja. Plnoletá dcéra X. otcovi oznámila, že už nechce chodiť k nemu spať, nakoľko sa tam necíti dobre, načo ju otec konfrontoval pred mal. W. tým spôsobom, že pokiaľ sa u ňho necíti dobre, nepôjde s nimi na dovolenku na Liptov, a teda spolu skončili. Dcéra X. trpí poruchou reči, slabším spôsobom slovného vyjadrovania a dyspraxiou, ktoré si vyžadujú výnimočný individuálny prístup. Uvedená reakcia otca mala nepochybne vplyv aj na mal. W.. Strach a averzia mal. W. k otcovi sa postupom času prehĺbili až do štádia, že maloletá radikálne odmieta návštevy otca. Opísaný vzťah mal. W. k otcovi nepriaznivo poznačil aj jej psychický stav. K jeho výraznému zhoršeniu došlo po návrate maloletej z pobytu u otca v dňoch 26.-28.6.2020, kedy vyžadovala ochranu matky (celú noc s ňou spala v posteli), stratila akúkoľvek akčnosť a spontánnosť a zjavne potláčala plač. V dôsledku toho bola dňa 30.6.2020 podrobená psychologickému vyšetreniu u klinického psychológa, psychoterapeuta T.. X. C. Z.. So závermi psychológa sa stotožnila i všeobecná lekárka maloletej W. Y.. U. T.Á., ktorá uvádza, že primárnym terapeutickým krokom v súčasnosti je indikované prerušenie kontaktu mal. W. s otcom. Realizácia styku s otcom by v súčasnej dobe predstavovala nielen vysoké nebezpečenstvo, že psychický a citový vývoj maloletej bude nepriaznivo ovplyvnený, ale aj riziko a hrozba, že odbúranie depresívnych stavov bude nenávratne zmarené. Za účelom zastabilizovať pocit bezpečia mal. W., ktorá sa upína na matku a hľadá v nej oporu, matka navrhuje upraviť pomery k maloletej v časti styku otca neodkladným opatrením, ktorý by sa po dobu terapie mal. W. nerealizoval, resp. realizoval v obmedzenom režime. V súčasnej dobe je odôvodnená potreba bezodkladne riešiť, a to čo najúčinnejšie nepriaznivý psychický stav mal. W., ktorý je zapríčinený strachom z otca a nepochybne i tým, že maloletá bude odtrhnutá od svojej staršej sestry X., s ktorou trávila doteraz všetok čas, a to i počas návštev u otca. Z uvedených dôvodov podľa názoru matky existuje naliehavosť bezodkladnej potreby upraviť pomery v zmysle podaného návrhu.
3. Matka predložila na preukázanie svojich tvrdení fotokópiu rozsudku o rozvode manželstva, rodného listu mal. dieťaťa, úradného záznamu spísaného Úradom práce, soc. vecí a rodiny Košice dňa 5.2.2018 a 1.7.2020 (v nečitateľnej forme), lekárskeho potvrdenia T.. X. C. Z.. zo dňa 30.6.2020, záznamu spísaného Y.. U. T. zo dňa 3.7.2020.
4. Otec podaním zo dňa 28.7.2020 žiadal návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť, nakoľko popiera právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov, ako aj právo na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. V návrhu matka uvádza nepravdivé a skreslené skutočnosti. Nie je pravdou, že mal. W. má z neho strach, s dcérou má pekný láskyplný vzťah. Maloletá je dlhodobo manipulovaná proti nemu, matka ju zahlcuje informáciami neadekvátnymi veku dieťaťa, ktoré ju zneisťujú a vyvolávajú v nej strach. Ohľadom úradného záznamu zo dňa 5.2.2018 uviedol, že ide o zápis subjektívnej výpovede matky bez jej verifikácie objektívnymi dôkazmi. To, že ani v tom čase neexistoval žiadny dôvod na obmedzenie jeho styku s deťmi dokazuje zamietnutie návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý by tento styk obmedzovalo uznesením Okresného súdu Košice II sp. zn. 19P/254/2017 zo dňa 7.12.2017. Nikdy nebránil deťom v komunikácii s ich matkou. Bližšie popísal komplikované vzťahy v rodine v období do uzavretia dohody o úprave styku s deťmi. Deti sa upokojili, nebol na ne vyvíjaný žiadny nátlak, styk sa v zmysle uzavretej dohody riadne realizoval. Prispôsoboval sa ich režimu a záujmom. Na žiadosť matky súhlasil, aby sa v školskom roku od septembra 2019 do júna 2020 stretával s deťmi namiesto stredy vo štvrtok, lebo W. mala v stredu tanečnú a X. dlhší deň v škole, a to i napriek tomu, že mu to pracovne nevyhovovalo. Taktiež vzťahy s matkou boli korektné. Komunikačný problém s matkou detí nastal koncom apríla 2020, kedy mu telefonovala, aby obmedzil styk s deťmi v dňoch od 1.5 d 3.5.2020, od 7.5. do 8.5.2020 a od 15.5. do 17.5.2020 s tým, že nemôže mať deti 3 víkendy po sebe a sviatok 1. mája údajne podľa úpravy styku majú byť deti u nej. Navrhla mu inú alternatívu styku s deťmi, ktorá by skrátila jeho čas s deťmi o takmer 2 celé dni, s čím on nesúhlasil. K ďalším incidentom pri komunikácii s matkou došlo koncom mája 2020 a začiatkom júna 2020. Zmenu správania u mal. W. zaznamenal v dňoch od 4.6.2020 do 18.6.2020, kedy mu začala klásť zvláštne otázky. Taktiež problémy v komunikácii s matkou vznikli i z dôvodu, že matka požadovala, aby výživné na plnoletú X. uhrádzal priamo jej i po tom čo dcéra nadobudla plnoletosť. Opísal incident zo dňa 25.6.2020 týkajúci sa dcéry X., ktorá mu po oslave svojich narodenín najprv chcela prečítať, a neskôr poslala na e-mail list. Nasledujúci deň 26.6.2020 sa styk s mal. W. riadne realizoval. Mala dobrú náladu, správala sa ako zvyčajne. Sama uviedla, že si môžu urobiť program aký chcú a nemusia sa prispôsobovať X.. Nasledujúci deň mu zase začala klásť zvláštne otázky týkajúce sa zdravotného stavu X. či skutočnosti, že jeho manželka sa mala pred matkou maloletej vyjadriť, že by bola deťom lepšou matkou ako ona. Dcére X. nikdy nepovedal, že spolu skončili. Mal. W. nikdy nepovedala, že sa s ním nechce stretávať. Na dovolenku na Liptov sa tešila, i keď vedela, že pôjdu bez X.. Už dlhšiu dobu cca 2 roky si X. a W. žijú nezávislé životy. Je medzi nimi veľký vekový rozdiel a sú diametrálne odlišné povahy.
5. Pre tvrdenie, že mal. W. má z neho strach neexistuje podľa predložených záznamov o odborných vyšetreniach žiaden dôkaz. Psychologička T.. C. v náleze hovorí o objektových reprezentáciách rodičov, vlastných zážitkov a obsahov. Nehovorí o tom, že príčinou depresie dieťaťa je jej otec, resp. žeby z neho maloletá mala strach. K nálezu pediatričky Y.. T. uviedol, že v správe z tohto vyšetrenia chýbajú povinné náležitosti v zmysle zákona. Chýba záznam zo subjektívneho vyšetrenia pacienta ako aj objektívny nález lekára. Otázne ostáva či je všeobecná lekárka dostatočne kvalifikovaná na to, aby vydala takéto odporúčanie, nakoľko prerušenie kontaktu dieťaťa s otcom neodporúča ani špecialista
- klinický psychológ. Y.. T. dňa 27.7.2020 vyhľadal. Táto mu uviedla, že dieťa u nej fyzicky bolo. Bolo smutné, utiahnuté a takmer nič jej nepovedalo. Klinicky ho nevyšetrovala. To čo zapísala do správy bola výpoveď matky a odporúčanie na vylúčenie styku uviedla na základe toho, čo jej uviedla matka. V čase súdom určeného styku matka s dieťaťom zámerne odišla z domu. Nezdvíha telefón, neodpisuje na správy. Traumatizuje dieťa informáciami, ktoré neprislúchajú jeho veku a vplývajú na dieťa negatívne. Nikdy na deti nevyvíjal nátlak. Pri bezdôvodnom odopretí styku nepodal návrh na výkon rozhodnutia. Dieťa evidentne problém má, ale nespôsobil ho on, ale matka. V závere poukázal na to, že matka sa dlhodobo lieči u psychiatra. Jej diagnóza je konverzná porucha. Trpí depresiami, dlhodobo užíva antidepresíva a antipsychotiká. Tiež trpí ťažkými migrénami. Má v anamnéze abúzus liekov a syndróm závislosti od opioidov. Poukázal na to, že matkin návrh na úpravu styku každý týždeň v trvaní 2 hodín a 20 minút vyznieva nelogicky. Pokiaľ by sa ho dieťa bálo ako sa snaží matka súd i lekárku presvedčiť, ťažko uveriť, že práve vo štvrtky poobede by W. na 2 hodiny a 20 minút tento strach zrazu nemala. V závere uviedol, že zisťovanie názoru maloletého dieťaťa je obligatórnym postupom súdu, čím rešpektuje článok 12 Dohovoru o právach dieťaťa. S prihliadnutím na načrtnutú rodinnú situáciu a rozpoloženie maloletej ho však nestačí zisťovať prostredníctvom kolízneho opatrovníka či výsluchom na súde. Skutočnú vôľu a názor mal. W. je potrebné zistiť osobou s odborným vzdelaním, ktorá pozná psychiku dieťaťa v danom veku, a tou je jedine psychológ - znalec.
6. V prílohe vyjadrenia otec predložil v kópii rozhodnutie Okresného súdu Košice II sp. zn. 19P/245/2017-37 zo dňa 7.12.2017, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 28.11.2017, fotografie, úradný záznam spísaný ÚPSaR dňa 26.2.2018, 30.11.2017, SMS komunikáciu, výpis služby mobilných sietí, žiadosť zo dňa 25.11.2017 adresovaná ÚPSaR Košice, správu z psychologického vyšetrenia mal. W. zo dňa 6.2.2018, X. zo dňa 8.3.2018, z vyšetrenia X. a mal. W. C. zo dňa 23.11.2017, emailová správa od X. zo dňa 25.6.2020, dekurz zo zdravotnej dokumentácie mal. W., emailovú komunikáciu rodičov mal. dieťaťa.
7. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa po prešetrení pomerov v rodine maloletej doručil súdu správu, v ktorej uviedol pomery na strane oboch rodičov a zároveň vyjadrenie maloletej W.. Matka podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňuje zlým zdravotným stavom dieťaťa. Ošetrujúci lekár jej odporúčal, že v momentálnom stave nie je dobré, aby sa dieťa s otcom kontaktovalo. Otec maloletej trápi matku cez deti. Staršia dcéra otcovi napísala list. Nikdy deťom nezakazovala styk s otcom. Maloletá sa mala vyjadriť, že hádam dve hodiny s otcom zvládne a pýtala sa či je možné, aby bola matka pri styku. Staršia dcéra napísala list otcovi, že ho má rada, ale nechce, aby ju tlačil do stretnutí, keďže ublížil mame a jej rodine. Vo veci samej by matka navrhovala styk, ako je uvedené v návrhu na neodkladné opatrenie. Ďalej uviedla, že otec aj keď mala dcéra doučovanie stepoval pod blokom, vyzváňal a dožadoval sa dcéry. Deti boli zo správania otca v strese, nemohli preložiť termín stretnutia, mohol to urobiť iba otec. Otcovi oznámila textovou správou, že má W. problém. Otec sa snaží volať deťom, ale podľa slov matky deti nie sú ochotné sa s nim rozprávať, s čím ona nemá nič spoločné. Pokiaľ boli deti u otca, vzal im telefóny, aby nemohli komunikovať s matkou. Dodala, že ona nikdy nebráni deťom v ničom čo sa týka otca, otec to naopak robí. Nemyslí si, že kontakt maloletej s otcom ako je teraz nastavený, je pre ňu dobrý.
8. Úrad vykonal rozhovor s mal. W.. Pred vedením rozhovoru sa maloletá vyjadrila, že si praje, aby zostala v miestnosti aj mamka. Dodala, že myslí, že vie o podanom návrhu. Vie, že je tam uvedené, aby styk prebiehal vtedy, kedy chce a nie, aby to bolo upravené súdom. W. nevyhovovalo sa stretávať s otcom tak, ako to bolo upravené, napr. keď sa potrebovala učiť, bolo ťažké vysvetliť to otcovi, nechcel to akceptovať. Stretávali sa vo štvrtky a každý druhý víkend cez školský rok a teraz od začiatku prázdnin sa nevideli. Otec jej volá, ale ona mu volala len raz. Počas vedenia rozhovoru matka svojvoľne opustila miestnosť kde sa rozhovor realizoval. Mal. W. vo vedenom rozhovore pokračovala a uviedla, že sa snažila vysvetliť otcovi, že ublížil rodine a aj sestre, ktorú nechcel vziať na dovolenku. Povedala mu, že ublížil mamke a tým pádom aj jej. Dňa 25.6.2020 písala sestra otcovi list, že sa niekedy u neho necíti dobre, otec povedal, že ju preto neberie na dovolenku. Otec sa snažil vyvrátiť nejaké tvrdenia, ale W. vie, že otec klame. Potvrdilo sa jej to keď odpovedal na jednu vec rôzne. Otec si myslí, že mama ju nahovára na všetko, ale to nie je pravda. Dodala, že do konca prázdnin nechce k nemu ísť. Keď sa jej rodina pýtala či sa chce s otcom stretávať, povedala im, že cez školský rok by sa s ním stretávala raz do týždňa. Chcela by, aby to bolo na dohode medzi otcom a ňou.
9. Dňa 27.7.2020 na úrad prišiel otec maloletej, ktorý uviedol, že s návrhom matky nesúhlasí, pretože tento sa nezakladá na pravde. Stav dcéry nie je zapríčinený jeho osobou. Jeho styk s dcérou sa uskutočňoval, ale od 28.6.2020 sa nerealizuje. Matka mu dňa 5.7.2020 napísala SMS, že sa dcéra necíti dobre, preto styk nie je možný. Kontaktujú sa iba cez SMS a telefón, ale iba veľmi sporadicky. Pred plnoletosťou dcéry X. boli v kontakte, teraz už nie. Uviedol, že matka cielene pred deťmi rozpráva o konfliktoch, ktoré sa mali udiať počas aj pred rozvodom. Hovorila o otcovi zle negatívne, z čoho bola W. zmätená. Dodal, že aj rodičovská dohoda vo veci rozvodu sa rodila tým, že otec s tým súhlasil, lebo už vtedy videl, že deti sú manipulované. Dňa 15.7.2020 volala W. otcovi a povedala, že zavrhol jej sestru lebo jej netelefonoval a nepísal čo nie je pravda. Vyčítala mu, že v čase rozvodu v zime 2018, došlo k stretnutiu otca a jeho priateľky, teraz už manželky, ktorá sa mala vyjadriť, že bude deťom lepšou matkou a dá im viac lásky. Vo februári 2018 sa mal vyjadriť, že zabije jej tetu. Povedala to údajne matka dcére. Dieťa sa kvôli týmto veciam malo zrútiť, ale otec opakuje, že to nie je to jeho vinou. Matka obviňovala otca, že jej ukradol peniaze. Dieťa neustále počúvalo veci o otcovi, z každej strany niečo iné a nevedelo, kde je pravda. Otec sa matky pýtal, prečo W. nemôže k nemá ísť. Povedala mu, že je v starostlivosti odborníkov, pričom nevedel u akých ani, ako sa dieťa má, v akom je rozpoložení. Matka ho neinformuje o vážnych veciach, ktoré sa dcéry týkajú.
10. Úrad má za to, že nariadenie neodkladného opatrenia za daného stavu nie je nevyhnutné, život a zdravie maloletej W. nie je v ohrození. Mal. W. vo vedenom rozhovore uviedla, že aktuálne k otcovi do konca prázdnin nechce ísť, cez školský rok sa s otcom chce stretávať raz týždenne. Vzhľadom k rozdielnym vyjadreniam rodičov vo vzťahu k neodkladnému opatreniu, samotnému vyjadreniu mal. dieťaťa, ktoré neuviedlo dôvody, ktoré ho viedli k vysloveniu názoru na nestretávanie sa s otcom a následne stretávaniu sa s otcom, má úrad za to, že v riadnom konaní bude potrebné znalecké dokazovanie z oblasti psychológie, ktoré môže napomôcť k poznaniu záujmu dieťaťa do budúcna.
11. Zo záverov psychologického vyšetrenia T.. X. C. Z.., klinický psychológ, psychoterapeut zo dňa 30.6.2020 /predložené matkou/ vyplýva, že projektívne vyšetrenie poukázalo na priaznivý osobnostný vývin a úspešné výkonové vzdelávanie na ZŠ. Osobnostná štruktúra je diferencovaná primerane veku. V emočnej dynamike v súčasnosti prevládajú depresívne klinické symptómy, ktoré klientku inhibujú, oberajú o priaznivú dievčenskú aktivitu a radosť. Klientka je stiahnutá, nekomunikuje, snaží sa potláčať svoje pocity. Zvýšenie sa vzťahuje k bazálnemu objektovému vzťahu (matka), hľadá v nej oporu a akceptovanie svojho súčasného prežívania. Ego pozícia je chránená obrannými mechanizmami, ktoré súvisia s aktiváciou depresívnej dynamiky (obrátenie hnevu voči sebe, regres). V emočnom prežívaní dominantne spracováva nevedomý konflikt súvisiaci s vývinom autonómie, ale aj vlastnej identity, súčasťou ktorej sú objektové reprezentácie rodičov a vlastné zážitky a obsahy. V závere vyšetrenia je uvedená diagnóza - aktivácia depresívnej dynamiky, ktorá v súčasnosti nepriaznivo ovplyvňuje prežívanie a oslabuje pozíciu sebaobrazu, pozíciu ega, aktivuje nezrelé obranné mechanizmy.
12. Podľa čl. 11 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP) súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.
13. Podľa ust. § 2 ods. 1 a 2 ďalej len CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
14. Podľa ust. § 360 ods. 1,2 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. Ak súd nariadi neodkladné opatrenie bez návrhu pred začatím konania vo veci samej, začne konanie vo veci samej alebo poučí účastníkov o možnosti podať návrh na začatie konania vo veci samej.
15. Podľa ust. § 363 CMP súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
16. Podľa ust. § 324 ods. 1 a 3 zákona č. 160/215 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
17. Podľa ust.§ 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
18. Podľa ust. § 329 ods. 1 veta prvá a ods. 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
19. Podľa ust. § 330 ods. 1,2 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
20. Podľa ust. § 331 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
21. V danom prípade sa jedná o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých, ktoré konanie upravuje CMP, za aplikácie všeobecnej subsidiarity CSP. CMP upravuje odlišnosti od všeobecného procesného režimu CSP ako generálneho procesného kódexu. Aj z nadpisu tretej časti CMP „Niektoré ustanovenia o neodkladných a iných opatreniach súdu“ je nepochybné, že tento zákon upravuje len niektoré špecifiká neodkladných opatrení v mimosporových konaniach s tým, že všeobecná úprava a účel inštitútu neodkladného opatrenia je upravený v príslušných ustanoveniach CSP. Preto súd v danej veci aplikuje príslušné ustanovenia oboch procesných kódexov. Pretože konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je konaním, ktoré možno začať aj bez návrhu, súd nie je viazaný obsahom návrhu.
22. Účelom neodkladných opatrení je rýchlo a pružne riešiť takú situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu a rýchla úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd neskúma okolnosti, ktoré sú dôležité pre konanie vo veci samej. Ide len o skúmanie splnenia podmienok bezodkladnosti vydania rozhodnutia. Na nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy. Predpokladom jeho nariadenia je teda existencia naliehavej potreby operatívneho zákroku, ktorá neznesie odklad a nie je možné ju vyriešiť až rozhodnutím vo veci samej, pričom je potrebné vždy prihliadať na záujem maloletého dieťaťa. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 91/2012).
23. Po oboznámení sa s obsahom návrhu, vyjadreniami účastníkov a predloženými listinnými dôkazmi má súd za to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Z návrhu matky, ako aj vyjadrenia otca vyplýva, že styk s maloletou sa v súčasnej dobe nerealizuje. Pokiaľ by však mal byť príčinou, pre ktorú sa styk nerealizuje, a zároveň dôvodom problémov mal. W. matkou prezentovaný strach z otca, súd má za to, že v takom prípade by nebolo v záujme dieťaťa stretávanie sa s otcom ani v obmedzenom rozsahu. Matka v návrhu uvádza, že deti mali z otca strach i pred rozhodnutím súdu o úprave styku, i napriek tomu však s otcom detí uzavrela v tejto časti dohodu. Styk mal. W. a vtedy i mal. X. sa s otcom realizoval bez problémov cca 2 roky. Z vyjadrení rodičov jednoznačne vyplýva, že v súčasnej dobe je komunikácia medzi nimi vážne narušená. Absentujúca funkčná konštruktívna komunikácia medzi rodičmi je pre dieťa zaťažujúca. Maloletá je zneistená vzájomným vzťahom oboch rodičov a v súčasnej dobe i vzťahom sestry X. a otca. Zo záverov psychologického vyšetrenia mal. W. vyplýva, že maloletá v emočnom prežívaní dominantne spracováva nevedomý konflikt súvisiaci s vývinom autonómie, ale aj vlastnej identity, súčasťou ktorej sú objektové reprezentácie rodičov a vlastné zážitky a obsahy. Vyjadrenie praktickej lekárky pre deti a dorast predložené matkou súd považuje pre rozhodnutie súdu za irelevantné. V tomto všeobecná lekárka mal. W. iba poukazuje na psychologické vyšetrenie maloletej, na základe ktorého indikovala prerušenie kontaktu dieťaťa s otcom, čo však odborná lekárka - psychologička nenavrhovala. Nakoniec prerušenie kontaktu dieťaťa s otcom nežiada ani samotná matka, ktorá sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nedomáha zákazu styku, ale jeho obmedzenia. Z vyjadrenia mal. W. pred kolíznym opatrovníkom nevyplýva, žeby sa s otcom nechcela stretávať. Prejavila vôľu, aby stretávanie bolo na dohode medzi otcom a ňou, a nie aby bolo upravené súdom. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je vytvorený dostatočný priestor na zistenie skutočného stavu, jeho posúdenie a vyhodnotenie. Tvrdenia rodičov sú úplne rozdielne, tieto vyžadujú dôkladné vykonanie dokazovania, čo je nad rámec neodkladného opatrenia. Okolnosti uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyhodnotiť tak, že opodstatňujú naliehavú potrebu operatívneho zákroku zo strany súdu, ktorý neznesie odklad. Kolízny opatrovník konštatoval, že nariadenie neodkladného opatrenia tohto času nie je nevyhnutné. Život a zdravie mal. W. nie je v ohrození. Otec má vedomosť o súčasnom psychickom stave maloletej, ktorý akceptuje. Ako sám uviedol, i keď sa styk s maloletou nerealizuje, návrh na vykonanie rozhodnutia nepodal. Súd sa stotožňuje s odporúčaním kolízneho opatrovníka, že posúdenie veci vyžaduje súdneho znalca z oblasti psychológie, ktorý dokáže stanoviť, aký je najlepší záujem dieťaťa do budúcna. Súd považuje za potrebné uviesť, že obaja rodičia nesú zodpovednosť za vplyv svojho správania voči sebe na mal. dieťa. Obaja sú povinní rešpektovať aktuálny stav. Vzniknutú situáciu však nie je možné vyriešiť neodkladným opatrením, ktoré má len dočasný charakter, a preto takéto narušenie neodstráni. V tejto súvislosti súd poukazuje i na to, že matka nepodala návrh vo veci samej. Uvedené svedčí záverom súdu, že nie sú splnené podmienky pre okamžitý zásah zo strany súdu nariadením neodkladného opatrenia. Súd preto návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 365 odsek 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.