Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KE-7S/110/2020

Uznesenie

Správny v Košiciach v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/X, XXX XX D. E., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 680062455/2019/Cl z 19.12.2019, takto

rozhodol:

I. Konanie zastavuje.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou pôvodne Krajskému súdu v Banskej Bystrici 18.02.2020 a dňa 07.05.2020 z dôvodu miestnej nepríslušnosti uznesením sp. zn. z 11.03.2020 postúpenou na konanie Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“), sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 680062455/2019/Cl z 19.12.2019, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Colného úradu Michalovce (ďalej aj „colný úrad“ alebo aj „prvostupňový správny orgán“) č. 680043665/2019 z 18.09.2019 vo veci určenia žalobcovi spotrebnej dane z liehu v sume 3 899,23 Eur, a z dôvodu ich nezákonnosti sa domáhal zrušenia označených rozhodnutí, vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznanie mu úplnej náhrady trov konania.

2. Podľa a a o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu súdnictva v správnych veciach (čo je aj daný prípad) z Krajského súdu v Košiciach na Správny súd v Košiciach (ďalej tiež aj len „správny súd“), z ktorého dôvodu bolo rozhodovanie o žalobe žalobcu, v zmysle rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023, pridelené dňom 20.06.2023 senátu správneho súdu „6S.“

3. Žalobca svoju správnu žalobu, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, odôvodnil konštatovaním o žalovaným nedostatočne zistenom skutkovom stave a nesprávnom právnom posúdení veci. Má za to, že je nesprávny záver žalovaného, že žalobca nevedel preukázať pôvod a spôsob nadobudnutia u neho zaisteného liehu, keďže žalobca predložil už colnému úradu žiadostí jednotlivých fyzických osôb o výrobu destilátu, ktorými podľa jeho názoru dostatočne preukázal, že nebol vlastníkom liehu, ale nimi boli iné fyzické osoby, ktoré mu lieh odovzdali za účelom výroby likéru, ktorý im žalobca mal po skončení procesu odovzdať. S uvedenými žalobcom predloženými dôkazmi sa tak colný úrad, ako ani žalovaný náležite nevysporiadali a žiadnym spôsobom neodôvodnili, prečo ich neakceptovali, ale obmedzili sa len na všeobecnú konštatáciu o tom, že daňový subjekt (žalobca) nepreukázal pôvod predmetného liehu. Žalovaný ani prvostupňový správny orgán nedefinovali, čo je potrebné chápať pod preukázaním pôvodu a spôsobu nadobudnutia alkoholu. Žalobca je názoru, že preukázal, že s liehom nenakladal v zmysle o spotrebnej dani z alkoholických nápojov, preto ani nemôže byť ani platiteľom dane. Podľa žalobcu je v hrubom rozpore s princípom právnej istoty a zásadou prezumpcie

neviny, že colný úrad nerešpektoval rozhodnutie v trestnom konaní, v ktorom malo byť preukázané, že žalobca nie je vlastníkom predmetného liehu, ale colný úrad spochybňoval dôkazy, ktoré trestný súd akceptoval. V dôsledku uvedených skutočností má žalobca za to, že rozhodnutie žalovaného je svojvoľné a v rozpore s právnymi predpismi. Žalobca žiadal nariadenie pojednávania vo veci.

4. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. 680043665/2019 z 18.09.2019 colný úrad vyrubil žalobcovi spotrebnú daň z alkoholického nápoja, ktorým je lieh za zdaňovacie obdobie 15.03.2016 vo výške 3 899,23 Eur. Colný úrad vo svojom rozhodnutí stručne opísal priebeh skutkového deja, ktorý predchádzal rozhodnutiu o zabezpečení liehu nájdeného v objektoch žalobcu; poukázal na dôvody (viď vyššie, pozn. súdu), na základe ktorých colný úrad rozhodol o prepadnutí liehu v celkovom množstve 616,94 litrov v prospech štátu – nepreukázanie spôsobu jeho nadobudnutia; nepreukázanie jeho vlastníctva inými osobami, keďže zistený lieh bol v rozpore s tvrdeniami iných osôb vypálený nie len z ovocia, ale sa jednalo o kombináciu s liehom z obilia, zemiakov, kukurice, trstiny alebo repy, preto nemohol byť vyrobený v liehovare na pestovateľské pálenie ovocia. V reakcii na argumentáciu žalobcu, že v trestnom konaní „mu nič dokázané nebolo“ a že bol „oslobodený spod obžaloby“, colný úrad uviedol, že daňové konanie je nezávislým správnym konaním, v ktorom správca dane vykonáva samostatné dokazovanie. V ďalšom sa správny orgán zaoberal spôsobom určenia dane podľa pomôcok a detailným uvedením podkladov, ktoré použil pri určovaní dane.

5. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu colného úradu č. 680043665/2019 z 18.09.2019, rozhodol žalovaný, v tomto konaní žalobou napadnutým rozhodnutím č. 680062455/2019/Cl z 19.12.2019, ktorým nevyhovel odvolaniu žalobcu a potvrdil napadnuté rozhodnutie colného úradu, ako prvostupňového správneho orgánu. Žalovaný v rozhodnutí podrobne opísal zistený skutkový stav, ako aj priebeh administratívneho konania. V odôvodnení rozhodnutia v prvom rade podrobne poukázal na inštitút určenia dane podľa pomôcok, ktorý postup správca dane aplikuje v prípadoch podľa . Určenie dane podľa pomôcok predstavuje náhradný spôsob určenia daňovej povinnosti, kedy pri preverovaní a zisťovaní skutočností rozhodujúcich pre určenie daňovej povinnosti správcom dane si daňový subjekt nesplnil jednu zo zákonných povinností. Táto forma určenia daňovej povinnosti nepredpokladá výkon ďalšieho dokazovania, ale je obmedzená iba na zhodnotenie podkladov, ktoré správca dane má k dispozícii, resp. ktoré si sám zaobstaral. V konaní o určovaní dane podľa pomôcok už nedochádza k preverovaniu alebo zisťovaniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, ale len k samotnému určeniu dane podľa pomôcok. Daňový subjekt sa v tomto štádiu konania dostáva do pasívnej pozície, a to práve v dôsledku svojej nečinnosti, či nespolupráce so správcom dane. Charakteristickým postupom správcu dane pri určení dane podľa pomôcok je, že sa tu neuplatňuje zásada súčinnosti (podľa ), takže daňový subjekt má právo vyjadriť sa len k dodržaniu zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane podľa . Určenie dane podľa pomôcok pritom nepredstavuje popretie, či odmietnutie objektívneho preukazovania samotného vzniku daňovej povinnosti v zmysle dôkazného postupu podľa v spojení s , ale ide o náhradný postup určenia dane, kedy správca dane má dostatok podkladov pre záver, že daňovému subjektu vznikla daňová povinnosť. Do momentu začatia určovania dane podľa pomôcok teda správca dane v súčinnosti s daňovým subjektom zisťuje okolnosti vzniku daňovej povinnosti procesným postupom podľa v spojení s , pričom dôkazné bremeno zaťažuje aj samotný daňový subjekt, ktorý preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane. Až následne po sumarizovaní podkladov relevantných pre vyvodenie záveru o vzniku daňovej povinnosti správca dane vyzve daňový subjekt na podanie daňového priznania. Ak daňový subjekt tejto výzve správcu dane nevyhovie, pričom túto pasivitu zdôvodní názorom, že mu daňová povinnosť nevznikla (ako v prípade odvolateľa / žalobcu), toto nepodanie daňového priznania nemôže vylúčiť postup správcu dane – určenie dane podľa pomôcok. Žalovaný v odôvodnení ďalej uvádza, že uvedené neznamená, že by vyjadrenie daňového subjektu o neexistencii daňovej povinnosti nikdy nemohlo byť pravdivé, avšak povinnosťou daňového subjektu je vyhovieť výzve správcu dane a podať daňové priznanie. V prípade, že by daňový subjekt bol naďalej presvedčený o neexistencii jeho daňovej povinnosti, mohol tento názor prezentovať v samotnom daňovom priznaní (nižšia alebo nulová priznaná daň). V takom prípade, by správca dane nemohol začať určovanie dane podľa pomôcok, vyzval by daňový subjekt na odstránenie nedostatkov

daňového priznania, prípadne následne začal daňovú kontrolu, kde by daňový subjekt mohol procesne komplexne prezentovať svoje výhrady a realizovať svoje práva. Colný úrad v konkrétnom prípade po rozsiahlejšom dokazovaní dospel k záveru, že odvolateľovi (žalobcovi) vznikla daňová povinnosť podľa z dôvodu, že uňho bol zistený lieh, ktorého pôvod alebo spôsob nadobudnutia nevedel preukázať. Na základe uvedeného colný úrad vyzval žalobcu na podanie daňového priznania, ktorej výzve žalobca nevyhovel a daňové priznanie nepodal. Prvostupňový správny orgán na základe toho pristúpil k určeniu dane podľa pomôcok vychádzajúc pritom z podkladov, ktoré mal k dispozícii. Námietkami žalobcu, že vlastníkmi liehu sú tretie osoby, ktoré mu lieh odovzdali za účelom výroby likéru, sa žalovaný ako odvolací orgán ani nemohol zaoberať, a to z dôvodu, že podľa ustanovenia je odvolací orgán oprávnený skúmať iba dodržanie zákonných podmienok na aplikáciu . Po preskúmaní, či boli dodržané zákonné podmienky podľa žalovaný dospel k záveru, že tieto dodržané boli, keď colný úrad ustálil žalobcu ako osobu aktívne legitimovanú na podanie daňového priznania, zaslal mu výzvu na podanie daňového priznania a žalobca daňové priznanie v určenej lehote nepodal. Rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 03.01.2020.

6. Po, v zákonnom rozsahu, vyjadrení sa účastníkov konania, vo veci konajúci správny súd nariadil vo veci pojednávanie na 28.06.2024, pričom právny zástupca žalobcu, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie doručené 05.06.2024, podaním doručeným správnemu súdu 19.06.2024 žiadal o jeho odročenie z ním tvrdených dôvodov, ktoré nepreukázal (nepredloženie napr. pobytového poukazu a pod.) a s dodatkom, že právny zástupca žalobcu bude ešte aj od 01.07.2024 do 15.09.2024 čerpať dovolenku. Z dôvodu nepreukázaných tvrdení, správny súd týmto tvrdeniam právneho zástupcu žalobcu neuveril a oznámil mu, že vo veci nariadené pojednávanie sa bude riadne konať o čom vyrozumel aj žalobcu. Podaním doručeným správnemu súdu 26.06.2024 právny zástupca žalobcu oznámil, že vypovedal plnú moc udelenú mu na zastupovanie v konaní žalobcom, ktoré tvrdenie opäť nepreukázal prevzatím vypovedania plnej moci žalobcom a učinil tak až po výzve správneho súdu z 26.06.2024, podaním doručeným správnemu súdu 27.06.2024, v ktorom dôsledku tak došlo aj k zmareniu vo veci nariadeného pojednávania. Následne, keďže v danom prípade v konaní o všeobecnej správnej žalobe musí byť žalobca obligatórne (povinne) právne zastúpený, správny súd opakovane a to výzvami z 27.06.2024 a z 30.07.2024 vyzval žalobcu k tomu, aby si pre konanie o všeobecnej správnej žalobe zvolil nového právneho zástupcu s poučením, že v prípade potreby sa môže so žiadosťou o ustanovenie mu právneho zástupcu obrátiť aj na Centrum právnej pomoci, na pobočky ktorého boli žalobcovi zaslané aj kontaktné údaje. Napriek tomu, že žalobca si predmetné výzvy správneho súdu s poučeniami prevzal a to prvú 02.07.2024, na splnenie ktorej správny súd určil procesnú lehotu 20 dní od jej doručenia, a druhú si prevzal 02.08.2024, na splnenie ktorej správny súd určil procesnú lehotu 30 dní od jej doručenia, žalobca na tieto výzvy vôbec nereagoval, hoci mu v poradí druhá procesná lehota uplynula 30.08,2024 a ani nepožiadal o predĺženie týchto lehôt. Správny súd aj telefonicky 09.09.2024 na príslušných pobočkách Centra právnej pomoci zistil, že Centrum právnej pomoci neeviduje žiadnu žiadosť žalobcu o priznanie mu právnej pomoci.

7. Podľa (ďalej len „“) „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie tým nie je dotknuté.“

8. Podľa v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) „Správne súdy rozhodujú v konaniach o a) správnych žalobách, b) správnych žalobách vo veciach správneho trestania, c) správnych žalobách v sociálnych veciach, d) správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, e) žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy, f) žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy, g) žalobách vo volebných veciach, h) žalobách vo veciach územnej samosprávy, i) žalobách vo veciach politických práv, j) kompetenčných žalobách, k) návrhoch v iných veciach.“

9. Podľa a v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Žalobca musí byť v konaní pred správnym súdom zastúpený advokátom; to neplatí, ak má žalobca, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na správnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Povinnosť zastúpenia sa vzťahuje aj na spísanie žaloby. Splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť. (2) Žalobca nemusí byť zastúpený podľa odseku 1 a) v konaní podľa až h), v konaní podľa až e), a , v konaní o správnej žalobe vo veciach slobodného prístupu k informáciám podľa osobitného predpisu, d) ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.“

10. Podľa až h) v znení účinnom v rozhodnom čase „Sudca na správnom súde koná a rozhoduje o f) žalobách vo veciach stáleho zoznamu voličov a zoznamu voličov, g) žalobách vo veciach registrácie kandidátnych listín pre voľby do orgánov samosprávneho kraja, h) žalobách vo veciach registrácie kandidátnych listín pre voľby do orgánov samosprávy obcí, miest a mestských častí.“

11. Podľa v znení účinnom v rozhodnom čase „Správny súd uznesením odmietne žalobu, ak (f) žalobca nebol pri jej podaní zastúpený podľa alebo .“

12. Podľa v znení účinnom v rozhodnom čase „Správny súd konanie uznesením zastaví, ak (b) zistil taký nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa .“

13. Vzhľadom k skutočnosti, že v danom prípade sa žalobca domáhal prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného (vo veci vyrubenia dane z liehu) všeobecnou správnou žalobou podľa cit. , v konaní o ktorej musí byť žalobca podľa cit. povinne právne zastúpený a pritom sa nejedná o žiadny z prípadov žaloby podľa cit. , v konaní o ktorých sa toto povinné právne zastúpenie nevyžaduje, avšak žalobca túto podmienku nespĺňa, právneho zástupcu si neustanovil a ani o jeho ustanovenie nepožiadal Centrum právnej pomoci a napokon ani nepreukázal, žeby sám mal vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, správny súd pre nesplnenie tejto obligatórnej zákonnej podmienky spočívajúcej v povinnom právnom zastúpení žalobcu, konanie o žalobe žalobcu podľa cit. zastavil tak, ako to vyplýva z výroku I. tohto rozhodnutia. Súčasne je treba poznamenať, že nebolo dôvodným postupovať podľa cit. a žalobu odmietať, pretože žalobca v čase podania žaloby bol kvalifikovane právne zastúpený advokátom, avšak v priebehu konania mu advokát jemu udelenú plnú moc vypovedal.

14. Podľa v znení účinnom v rozhodnom čase „Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak (b) konanie bolo zastavené.“

15. O trovách konania rozhodol správny súd podľa cit. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto uznesenia. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť ( a ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom( ).

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak neustanovuje inak ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).