Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_49C-6-2024.pdf
PDF · 80.66 KB
Case nature
Area
Subarea
49C/6/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Helenou Tore Janíčkovou LL.M, v právnej veci žalobkyne: A. B., C. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., proti žalovanému: E. B., C. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., v konaní o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva, takto
rozhodol:
I. Súd bezpodielové spoluvlastníctvo manželov A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX a E. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, ktoré vzniklo uzatvorením ich manželstva dňa XX.XX.XXXX v F., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu F. vo zväzku číslo XX, ročník XXXX, na strane XX pod poradovým číslom XX, zrušuje počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
II. Žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podaním zo dňa 26. 01. 2024, doručeným súdu dňa 26. 01. 2024 domáhala zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov, t.j. žalobkyne a žalovaného za trvania manželstva, ako aj rozhodnutia, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Uviedla, že manželstvo so žalovaným uzatvorila dňa XX.XX.XXXX v F.. Žalovaný má byť držiteľom živnostenského oprávnenia, č. živnostenského registra 504-9158, vedený Okresným úradom Žilina, na predmet podnikania a to poskytovanie služieb, rýchleho občerstvenia v spojení s predajom na priamu konzumáciu, prevádzkovanie výdajne stravy a prenájom nehnuteľností s poskytovaním iných než základných služieb spojených s prenájmom.
2. K návrhu pripojila sobášny list a výpis žalovaného zo živnostenského registra zo dňa 24.01.2024, číslo živnostenského registra 504-9158.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručené súdu dňa 20. 02. 2024 s návrhom žalobkyne súhlasil a nežiadal, aby mu boli priznané trovy konania.
4. Podľa ust. § 219 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
5. Podľa ust. § 177 ods. 2 písm. b) CSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia.
6. Vzhľadom k tomu, že v danej veci strany sporu s rozhodnutím súdu bez nariadenia pojednávania súhlasili, súd v zmysle ust. § 177 ods. 2 písm. b) CSP vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil tento rozsudok dňa 14. 03. 2024, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 27. 02. 2024.
7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to so sobášnym listom zo dňa 30. 01. 2008 a výpisom zo živnostenského registra zo dňa 24. 01. 2024.
8. Z pripojeného sobášneho listu mal súd preukázané, že strany uzavreli manželstvo v F. dňa XX. XX. XXXX, manželstvo je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu F., vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo XX a ich manželstvo právne trvá.
9. Z výpisu zo živnostenského registra zo dňa 24. 01. 2024 mal súd preukázané, že žalovaný podniká pod obchodným menom E. B., s miestom podnikania C. XXX, XXX XX C., pridelené IČO: 34 765 913. Živnostenské oprávnenie bolo žalovanému vydané na predmet podnikania: 1. Poskytovanie služieb rýchleho občerstvenia v spojení s predajom na priamu konzumáciu, prevádzkovanie výdajne stravy, 2. Prenájom nehnuteľností spojený s poskytovaním iných než základných služieb spojených s prenájmom. Živnostenského oprávnenia vznikli žalovanému dňa 23. 01. 2024, a v čase vyhlásenia rozsudku trvali.
10. Podľa ustanovenia § 148a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie majú obaja manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich.
11. So získaním oprávnenia na podnikateľskú činnosť zákon spája vznik oprávnenia na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom. Ide o špeciálnu úpravu (lex specialis) v pomere k ustanoveniu § 148 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože v tomto ustanovení je dôvod na jeho zrušenie daný priamo zákonom. Podmienkou je, aby jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Aby sa toto ustanovenie v praxi nezneužívalo, aktívnu legitimáciu na podanie návrhu zákon priznáva tomu z manželov, ktorý nie je podnikateľom. Podanie návrhu nie je obmedzené žiadnou premlčacou alebo prekluzívnou lehotou a v konaní začatom na návrh súd zisťuje len to, či v prejednávanej veci jeden z manželov (alebo obidvaja) získal oprávnenie vykonávať podnikateľskú činnosť a či návrh podala na to oprávnená osoba. V prípade, keď sú tieto formálne predpoklady splnené, súd musí bezpodielové spoluvlastníctvo zrušiť (R 23/1991). Rozhodnutie súdu teda nezávisí od jeho voľnej úvahy, ako je to v prípade podľa ustanovenia § 148 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
12. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej označený ako „Obchodný zákonník“), podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.
13. Podľa ustanovenia § 2 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka, podnikateľom podľa tohto zákona je osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia.
14. Podnikaním je podľa Obchodného zákonníka len taká činnosť, ktorú vykonáva podnikateľ (§ 2 ods. 2, § 23 Obchodného zákonníka), a zároveň kumulatívne spĺňa všetky znaky, ktoré požaduje zákon, teda tie, ktoré sú taxatívne vymenované v ustanovení § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka. Ustanovenie § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka vymedzuje pojem podnikateľ tak, že určuje štyri skupiny osôb, ktoré subsumuje pod pojem podnikateľ a to: a) osoby zapísané v obchodnom registri, b) osoby, ktoré podnikajú na základe živnostenského oprávnenia, c) osoby, ktoré podnikajú na základe iného než živnostenského oprávnenia, d) fyzické osoby, ktoré vykonávajú poľnohospodársku výrobu a sú zapísané do evidencie podľa osobitného predpisu. Ich spoločným znakom je, že podnikateľom môže byť len právny subjekt, t.j. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá buď podniká (písm. b), c) a d)), alebo má oprávnenie podnikať, bez ohľadu na to, či podnikateľskú činnosť aj fakticky vykonávajú (písm. a)).
15. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a po vykonanom dokazovaní mal súd tvrdený skutkový stav za preukázaný, manželstvo strán doposiaľ trvá, žalovaný získal živnostenské oprávnenie na vykonávanie podnikateľskej činnosti dňa 23. 01. 2024 a toto oprávnenie naďalej trvá. Súd dospel
k záveru, že sú splnené zákonné podmienky na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zmysle ustanovenia § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka a preto návrhu v celom rozsahu vyhovel.
16. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej označený ako „CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
17. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. Podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
19. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Obe strany boli v konaní úspešné, keďže žalobkyňa navrhovala zrušiť jej BSM so žalovaným za trvania manželstva a žalovaný s takým návrhom žalobkyne súhlasil. Významnou bola aj tá skutočnosť, že žiadna strana si neuplatnila nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.