Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Pc-27-2019.pdf
PDF · 80.98 KB
Case nature
Area
Subarea
4Pc/27/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci navrhovateľa: N. K., T.. X.X.XXXX, U. H.: M. XX, XXX XX M., právne zastúpeného: Mgr. Martin Majerčík, advokát, so sídlom: Krajinská 30, 821 06 Bratislava, proti manželke navrhovateľa: I.Á. K., T.. XX.X.XXXX, H.: I. XXX, XXX XX M. T. B. o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov N. K., T.. XX.XX.XXXX Z. I. K., M.. Š., T.. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa 24.04.1993, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu v Kysuckom Novom Meste vo zv. 6, roč. 1993, na str. 256, pod por. č. 41, rozvádza.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 17.10.2019 domáhal, aby súd rozhodol o rozvode jeho manželstva uzatvoreného dňa 24.04.1993 na Obvodnom úrade v Kysuckom Novom Meste. Na odôvodnenie návrhu uviedol, že posledné spoločné bydlisko účastníkov konania bolo na adrese M. XX, XXX XX M., čím je daná miestna príslušnosť Okresného súdu Žilina. Z manželstva sa nenarodili žiadne deti. 2. Manželia uzatvorili manželstvo po polročnej známosti z dôvodu vzájomnej citovej náklonnosti. Zoznámili sa prostredníctvom inzerátu v časopise Slovenka a niekoľkokrát sa osobne stretli v Košiciach. Nakoľko manželka chcela odísť z východnej časti Slovenska, kde mala v tom čase bydlisko, presťahovala sa do rodičovského domu navrhovateľa v M., kde spolu bývali aj s rodičmi navrhovateľa. Manželstvo účastníkov bolo od svojho vzniku v zásade harmonické a spĺňalo všetky predpoklady zdravého rodinného prostredia. Manželia prekonávali len bežné manželské problémy. Postupne sa v spolužití manželov začali vyskytovať problémy, manželka si ťažko zvykala na spolužitie v jednej domácnosti s rodičmi navrhovateľa a vznikali časté hádky. Chcela bývať v F. a tam si následne prenajala jednoizbový byt. Navrhovateľ však chcel naďalej bývať v M. a tento rodičovský dom postupne zrekonštruovať. Účastníci konania tak mali rozdielne názory v otázke bývania, manželka postupom času opustila spoločnú domácnosť a presťahovala sa do F.. Účastníci konania postupne zisťovali, že vzájomne neodhadli povahu jeden druhého, z čoho začali v manželstve prameniť rôzne nezhody vo vzájomnej komunikácii. Manželka odmietla mať s navrhovateľom deti z dôvodu jeho zdravotných problémov. 3. Navrhovateľ mal záujem na udržaní manželstva a rodiny a nechcel, aby ich manželstvo stroskotalo na nedorozumeniach a vzájomnom nepochopení. Účastníci sa pokúšali prekonať krízu ich vzťahu, no bezúspešne. Rozdielnosť ich pováh postupne vyvrcholila citovým odcudzením. 4. V roku 2000 sa manželka vrátila späť do miesta svojho pôvodného bydliska na východnom Slovensku a odvtedy býva v dome svojich rodičov. Toho času je to takmer obdobie 20 rokov, počas ktorého sú manželia odlúčení a nežijú spolu, spoločne nehospodária a ani sa intímne sa nestýkajú. Z partnerského
vzťahu účastníkov sa definitívne vytratila súhra predstáv o živote, porozumenie, citová a psychická podpora a možno s istotou konštatovať, že sa jedná už len o formálny zväzok. Navrhovateľ nemá záujem o obnovu manželského spolužitia, manželstvo považuje za trvalo a hlboko rozvrátené, rovnako tak manželka, ktorá s návrhom na rozvod manželstva súhlasí. 5. Vzťahy medzi manželmi sú z uvedených dôvodov tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo neplní a ani v budúcnosti už nemôže plniť svoj spoločenský účel, ako manželia sa už nestýkajú a niet žiadnej nádeje na obnovenie manželského spolužitia.
6. Manželka navrhovateľa sa k návrhu na začatie konania vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 24.02.2020, v ktorom s návrhom navrhovateľa, aby súd manželstvo rozviedol, súhlasila, nakoľko manželstvo dlhodobo neplní svoju spoločenskú funkciu danú mu zákonom. Poukázala, že rozpory v manželstve vznikali z dôvodu rozdielnych názorov a pováh manželov a nevyhovujúcich podmienok pre bývanie s tým, že tieto vzájomné nedorozumenia vyústili k tomu, že sa v roku 2000 odsťahovala zo spoločnej domácnosti a od tohto obdobia nikdy nedošlo k obnove manželského spolužitia. Je teda zrejmé, že už takmer 20 rokov nevedú spolu manželský život, stratila akýkoľvek vzťah k navrhovateľovi ako manželovi, nechce s ním obnoviť manželské spolužitie. Z manželstva sa nenarodili žiadne deti, jedná sa o bezdetné manželstvo, ktoré je dlhodobo nefunkčné a iba formálne. 7. Zároveň súhlasila, aby súd konal v jej neprítomnosti.
8. Súd vo veci vykonal dňa 05.08.2020 pojednávanie v neprítomnosti manželky navrhovateľa, ktorej bolo predvolanie na pojednávanie doručené riadne, do vlastných rúk, z neúčasti na pojednávaní sa síce následne neospravedlnila, avšak vo vyjadrení k návrhu na začatie konania výslovne žiadala, aby súd konal v jej neprítomnosti.
9. Na pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom navrhovateľa, ktorý uviedol, že manželstvo bolo spočiatku pohodové, manželka chcela odísť z východu, nič nebránilo tomu, aby sa zobrali, presťahovali sa ku navrhovateľovi, manželka si však ťažko zvykala na jeho rodinu. Navrhovateľ nevedel pochopiť, z akého dôvodu vlastne manželia nikdy spolu intímne nežili. Navrhovateľ chcel mať deti, ale z dôvodu jeho zdravotných problémov manželka s ním deti mať nechcela. Tiež sa rozchádzali v názore na ich spoločné bývanie, manželka sa chcela presťahovať, odišla na ubytovňu a začalo to škrípať. Od roku 1993 do roku 2000 žili spoločným životom a potom po siedmich rokoch manželka povedala, že ide k svojim rodičom, že si tam nájde robotu a navrhovateľ zostal doma. V roku 2000 sa ešte niekoľkokrát stretli, potom si ešte telefonovali, boli nejaké kontakty. V súčasnosti už možno dva roky spolu vôbec netelefonovali.
10. Právny zástupca navrhovateľa poukázal na odlúčenie manželov trvajúce už 20 rokov.
11. Zákonné ustanovenia:
Podľa článku 1 Základných zásad zákona č. 36/2005 Z. z., Zákona o rodine manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
Podľa § 1 ods. 1 Zákona o rodine manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 1 ods. 2 Zákona o rodine účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Vo veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd. Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
12. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd na pojednávaní rozhodol tak, že manželstvo účastníkov konania rozviedol. Dospel k záveru, že manželstvo je rozvrátené hlboko a trvalo, neplní si žiadnu zo svojich funkcií, keďže manželia spolu už rok a pol nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, intímne nežijú a vzájomne si nepomáhajú.
13. Súd mal preukázané, že príčinou, ktorá viedla k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, boli rozdielne predstavy manželov o manželstve, rozdiely v hodnotovom systéme manželov, v povahách manželov a v názoroch na manželské spolužitie a spoločné záležitosti, ktoré sa prejavili v postupnej strate záujmu o manželské spolužitie, čo vyústilo až do oddeleného spôsobu života manželov. Manželstvo si neplní svoj spoločenský účel, keďže si neplní žiadnu zo svojich funkcií, teda funkciu ekonomickú, biologickú, ani funkciu vzájomnej pomoci a keďže z manželstva deti nepochádzajú, manželstvo si nemôže plniť ani svoju funkciu výchovnú.
14. Takto v konaní preukázaná situácia v manželstve účastníkov je v rozpore s účelom manželstva, ktorým je v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 Zákona o rodine o. i. vytvorenie harmonického a trvalého životného spoločenstva, ako aj v rozpore s ustanovením § 18 Zákona o rodine, podľa ktorého sú si manželia rovní v právach a povinnostiach, majú spolu žiť a vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
15. Na základe takto vykonaného dokazovania je nepochybné, že manželstvo si svoj účel, pre ktorý bolo uzatvorené, už vôbec neplní a vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené, že obnovenie spolužitia manželov nie je možné. Manželstvo má výlučne formálny charakter, súd ho preto ako nefunkčné a neperspektívne rozviedol.
16. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
17. Vzhľadom na to, že v konaniach, na ktoré sa aplikuje Civilný mimosporový poriadok, v zásade žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a vzhľadom na to, že neboli splnené podmienky pre aplikáciu § 55 CMP, súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že náhradu trov konania žiadnemu účastníkovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žilina. Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.