Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_3CoCsp-17-2023.pdf
PDF · 117.13 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoCsp/17/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Jany Dudíkovej v spore žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom v C., D. XXX/X, zastúpenej Mgr. Ivanom Chvostekom, advokátom so sídlom v Humennom, Štefánikova 17, proti žalovanému Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 1, IČO: 31 320 155, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Remedium Legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Prievozská 2, IČO: 53 255 739, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice – okolie sp. zn. 8Csp/186/2021-101 zo dňa 5. decembra 2022
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch č. I. a III.
II. N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice – okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví rozhodol v tomto znení: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 2 060,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2 060,- € od 23.09.2021 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. V prevyšujúcom rozsahu žalobu zamieta. III. Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 89 %. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
2. Rozhodol tak o žalobkyňou uplatnenom nároku na zaplatenie sumy 2.180,00 eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia. V žalobe uviedla, že so žalovanou uzatvorila dňa 11.9.2015 zmluvu o revolvingovom úvere s vykonávaním operácii z úveru prostredníctvom kreditnej platobnej karty, ktorej predmetom bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru v celkovej výške 3.600,00 eur. Dôvodila tým, že žalovaná získala úmyselne bezdôvodné obohatenie tým, že pri uzatváraní zmluvy o úvere mala konať s odbornou starostlivosťou, a teda mala pripraviť vopred zmluvu o úvere, ktorá nebude obsahovať neprijateľné podmienky, s úrokovou sadzbou, ktorej výška by bola v súlade s dobrými mravmi, s náležitosťami podľa zákona č. 129/2010 Z.z. a kde výpočet RPMN by zodpovedal zákonu. Vzhľadom k tomu, že žalovaná si nechala vyplácať plnenie na základe neprijateľných zmluvných podmienok, došlo týmto k bezdôvodnému obohateniu na jej strane. Žalobkyňa žiadala zaviazať žalovanú k zaplateniu sumy 2.180,00 eur predstavujúcej bezdôvodné obohatenie v dôsledku plnenia z neplatného právneho úkonu podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Spolu so žalobou predložila dôkazy - Žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro zo dňa 11.9.2012, Schválenie Žiadosti o pôžičkovú kartu Quatro zo dňa 17.9.2015, Výpisy z Quatro Šikovnej karty od 18.9.2015 do 30.6.2020 a Výzvu na úhradu celého dlžného zostatku zo dňa 8.5.2021.
3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil, že medzi stranami sporu bola dňa 17.9.2015 (správne ma znieť dátum uzavretia 11.9.2015 – pozn. odvolacieho súdu) uzatvorená Zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty E., F. schválením Žiadosti o aktiváciu Pôžičkovej karty, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úverový rámec vo výške 3.600,00 eur so štandardnou mesačnou splátkou vo výške 120,- eur, pri štandardnej úrokovej sadzbe 22,80 % ročne a RPMN 24,09 %. V zmluve je uvedený výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (24,09 %) pri predpoklade, že štandardná úroková sadzba a poplatky zostanú po celú dobu zmluvného vzťahu nezmenené a klient vyčerpá spotrebiteľský úver platbou kartou u obchodníka vo výške schváleného úverového rámca dňa 1.8.2015. Výška spotrebiteľského úveru bola 3.600,00 eur, počet splátok je 12, prvá až predposledná splátka 300,00 eur a posledná splátka 785,29 eur. Spotrebiteľ splácal istinu v rovnakých mesačných splátkach so začiatkom jedného mesiaca po dni prvého čerpania, ak sa istina musí splatiť iba jedinou splátkou v rámci každého platobného obdobia, predpokladalo sa, že následné čerpanie a splácanie istiny spotrebiteľom prebieha počas obdobia jedného roka. Celková čiastka, ktorú mal spotrebiteľ zaplatiť bola 4.085,29 eur. Celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom predstavovali sumu 485,29 eur. Deň splatnosti bol stanovený na 15.deň v kalendárnom mesiaci. Priemerná hodnota RPMN pre kreditné karty na Slovensku bola 25,67 % p.a.. Z predloženého výpisu z kartového účtu žalovanej vyplýva, že za obdobie od 18.9.2015 do 30.6.2020 vyčerpala žalobkyňa spolu sumu 10.021,15 eur, z toho reálne poskytnuté finančné prostriedky predstavovali sumu 6.340,00 eur a zvyšnú sumu predstavovali poplatky a úroky. Žalobkyňa za to isté obdobie uhradila spolu sumu 8 400,00 eur.
4. Na základe takto zisteného skutkového stavu a jeho vyhodnotenia, súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 6, § 54 ods. 2, § 451 ods. 1, 2, § 107 ods. 1, 2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b) a c), § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
5. Mal za preukázané, záväzok žalobkyne a žalovaného založený zmluvou o úvere je vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, jedná sa o vzťah spotrebiteľský, ktorý je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Súd danú zmluvu posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle citovaných ustanovení § 52 a nasl. OZ, predpripravenú na formulári bez možnosti žalobcu meniť obsah a text uvedenej zmluvy, pričom do textu zmluvy sa dopisovali iba konkrétne údaje týkajúce sa žalobkyne. Súčasne zo strany žalovaného išlo o poskytnutie spotrebiteľského úveru podľa zákona o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“) a preto skúmal otázku platnosti zmluvy a jej obsahu z hľadiska obligatórnych náležitostí podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ a zistil, že táto síce obsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, vypočítaný na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere s tým, že obsahuje všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, avšak predmetný údaj je uvedený nesprávne v neprospech spotrebiteľa, v dôsledku čoho je nutné úver poskytnutý žalobkyni zo strany žalovaného posúdiť v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) ZoSÚ ako úver bezúročný a bez poplatkov, preto žalovaný nemal na zmluvné úroky a poplatky právny nárok. Dôvodil, že v rámci predpokladov pre výpočet RPMN žalovaný uviedol počet splátok 12, pričom výška splátky prvej až predposlednej bola 300,00 eur a posledná bola vo výške 785,29 eur (takmer 3x vyššia ako predošlé), ktoré sú v protiklade s tým, čo sám žalovaný tvrdí v predpokladoch na výpočet RPMN (počet splátok 12 a výška každej splátky je rovnaká). Nebolo preto zrejmé, akým spôsobom sa dopracoval žalovaný k určeniu výšky RPMN, keďže žalovaný si sám určil výšku splátok, prvá až predposledná splátka bola dokonca v inej výške ako posledná. Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaný si týmto spôsobom chcel „napasovať“ RPMN, tak aby tento vyhovoval zákonným limitom. Zdôraznil, že v zmluve je uvedená mesačná splátka 120,00 eur a v predpokladoch na jej výpočet je uvedená mesačná splátka 300,00 eur a 785,29 eur. Napriek tomu, že sa jednalo o čerpanie prostredníctvom kreditnej platobnej karty, mal súd prvej inštancie za to, že bolo povinnosťou žalovaného uzavrieť so žalobkyňou riadne zmluvu, z ktorej bude zrejmé, aká je ročná percentuálna miera nákladov (RPMN), pri zadaní korektných a konkrétnych údajov, keďže RPMN je indikátorom nákladovosti úveru, pričom RPMN mohla byť vypočítaná už v čase, keď bol zrejmý úverový rámec (3.600,00 eur) a fixná mesačná splátka (120,00 eur). Súd prvej inštancie zastáva názor, že aj pri revolvingovom úvere je možné a nevyhnutné RPMN vypočítať podľa počiatočných základných údajov v zmluve a mal za to, že spotrebiteľovi musia byť už pri podpise zmluvy poskytnuté všetky informácie, ktoré sa vzťahujú na žiadaný a poskytovaný úver. Musí teda poznať všetky informácie uvedené v § 9 ods. 2 ZoSÚ spôsobilé ovplyvniť jeho rozhodnutie o tom, či za uvedených podmienok bude mať záujem o predmetný úver. Účel právnej úpravy vyžaduje, aby spotrebiteľ mal informáciu o skutočnej RPMN ešte pred uzavretím zmluvy.
Spôsob výpočtu RPMN považoval súd prvej inštancie za nedostatočný a pre priemerne zmýšľajúceho spotrebiteľa za nezrozumiteľný a žalobkyňa v danom prípade mohla mať pochybnosti o RPMN. Apeloval na skutočnosť, že sa jedná o podstatné údaje, ktoré najvýznamnejším spôsobom ovplyvňujú rozhodnutie spotrebiteľa pre uzatvorenie úverovej zmluvy. Navyše RPMN bola uvedená v zmluve nesprávne v neprospech žalobkyne tak, aby neprekročila zákonný limit upravený v Občianskom zákonníku (§ 53 ods. 6 OZ). Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobkyňa celkovo čerpala sumu 6.340,00 eur a zvyšok do sumy, ktorú žalobkyňa spolu uhradila (sumu 8.400,00 eur) predstavujú úroky a poplatky. Vzhľadom na vyslovenú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, žalobkyni priznal nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, čo do výšky rozdielu poskytnutej sumy a splatenej sumy, teda vo výške 2.060,0 eur.
6. V prevyšujúcom rozsahu súd žalobu ako nedôvodnú zamietol (v rozsahu nepreukázaných úhrad zo strany žalobkyne a tiež úroku z omeškania od 11.8.2021 do 22.9.2021). K otázke subjektívnej premlčacej doby súd uviedol, že žalobkyňa sa o bezúročnosti a bezpoplatkovosti čerpaného úveru dozvedela v máji roku 2021, keď jej žalovaný zaslal listinu - Výzva na úhradu celého dlžného zostatku, a teda mal za to, že nárok žalobkyne nie je premlčaný ani v subjektívnej, ako ani v objektívnej premlčacej dobe.
7. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojená s § 262 ods.1, 2 CSP tak, že úspešnejšej žalobkyni priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 89% proti žalovanému, nakoľko v danom prípade nevzhliadol priestor pre aplikáciu § 257 CSP.
8. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný v rozsahu I. a III. výroku a v napadnutom rozsahu navrhol rozsudok zmeniť tak, že súd žalobu zamietne a žalovanému prizná voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, alternatívne rozsudok v napadnutom rozsahu navrhol zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
9. Žalovaný odvolaním napáda rozsudok z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal na zjavnú nepreskúmateľnosť rozhodnutia v rozsahu posúdenia nesprávnosti údaju o RPMN majúc za to, že na to, aby mohol byť údaj o RPMN označený za „v neprospech spotrebiteľa“, mal súd prvej inštancie po správnosti uviesť aká mala byť jeho správna hodnota a teda uviesť, s akým údajom porovnal hodnotu RPMN v zmluve. Uviedol, že súdu predložil v prílohe podania zo dňa 16.11.2022 výpočet RPMN pomocou online kalkulačky NBS, pri ktorej boli použité predpoklady pre výpočet RPMN vyplývajúce zo zmluvy a zákona č. 129/2010 Z.z. a ktorého výsledok je 24,09%, teda hodnota totožná s údajom uvedeným v zmluve, preto zastáva názor, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Zároveň má za to, že súd prvej inštancie pri posúdení výpočtu RPMN nezohľadnil v čase uzatvorenia zmluvy platnú právnu úpravu, na ktorú odkazuje zmluva v časti III. Opätovne poukázal na rozhodnutie NS SR č.k. 8Cdo/140/2020 zo dňa 29.6.2022, ktorým potvrdzuje, že v prípade revolvingového úveru je zákonná náležitosť splnená uvedením tzv. indikatívneho výpočtu RPMN. Zdôraznil, že nakoľko v danej veci nie sú presne známe podstatné náležitosti, pre výpočet RPMN boli v súlade s ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.z. pri výpočte zohľadnené dodatočné predpoklady v zmysle ods. II písm. e) Prílohy č. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.: „Ak ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere bez pevne určenej doby trvania, podľa ktorej sa spotrebiteľský úver musí splatiť úplne v rámci stanoveného obdobia alebo po ňom, pričom každá splatená časť spotrebiteľského úveru je prístupná na ďalšie čerpanie a takéto zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie sú povoleným prečerpaním, predpokladá sa, že 1. spotrebiteľský úver sa poskytuje na obdobie jedného roka, počnúc dňom prvého čerpania, a že posledná splátka uskutočnená spotrebiteľom vyrovná zostatok istiny, úrokov a prípadných ďalších poplatkov, 2. spotrebiteľ spláca istinu v rovnakých mesačných splátkach so začiatkom jedného mesiaca po dni prvého čerpania; ak sa istina musí úplne splatiť iba jedinou splátkou v rámci každého platobného obdobia, predpokladá sa, že následné čerpania a splácania celej istiny spotrebiteľom prebiehajú počas obdobia jedného roka; úroky a ďalšie poplatky sa použijú v súlade s uvedeným čerpaním a splácaním istiny a v súlade s tým, ako je uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.“ V nadväznosti na uvedené uviedol, že istina 3.600,00 eur/ 12 splátok = 300,00 eur mesačná splátka a keďže celkové náklady spotrebiteľa sú 485,29 eur, je zostatok na dorovnanie práve suma 485,29 eur, preto žalovaný pri výpočte RPMN vychádzal z predpokladu 11tich splátok vo výške 300,00 eur a poslednej splátky vo výške 785,29 eur. Nesúhlasí preto so záverom súdu, že šlo
o svojvôľu žalovaného určiť si sám výšku splátok a napasovať predpoklady pre výpočet RPMN. Záverom doplnil, že v zmluve bola dojednaná RPMN 24,09%, ktorá bola nižšia ako priemerná hodnota 25,67% a preto nemožno súhlasiť so záverom o akejkoľvek úžere.
10. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) po posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania podaného stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné (§ 34 a § 355 a nasl. CSP).
12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 14.03.2024 o 10:30 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 207, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.
13. Žalovaný uplatnil odvolacie dôvody podľa v § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP.
14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa strane sporu znemožní realizácia jej procesných práv, priznaných jej v súdnom konaní za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Medzi tieto procesné práva patria v zmysle judikatúry najvyššieho súdu napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom, právo nazerať do spisu a robiť si z neho výpisky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom, právo byť predvolaný na súdne pojednávanie, právo strany konať pred súdom vo svojom materinskom jazyku, alebo v jazyku, ktorému rozumie, právo na to, aby bol strane rozsudok doručený do vlastných rúk. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza tiež vtedy, keď súd nedostatočne odôvodní svoje rozhodnutie, t.j. že dôvody rozhodnutia nespĺňajú požiadavky kladené ustanovením § 220 ods. 2, 3 CSP. Naopak medzi tieto práva nepatrí právo strany sporu na to, aby súd akceptoval jej procesné návrhy, aby súd rozhodol v súlade s predstavami strany sporu, alebo aby súd odôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv strany sporu. Pri tomto odvolacom dôvode musí intenzita zásahu do procesných práv strany sporu v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu dosahovať mieru porušenia práva na spravodlivý proces.
15. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov strán. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
16. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu)
17. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu prvej inštancie v rozsahu odvolacích námietok (§ 379 ods. 1, § 380 ods. 1, 2 CSP) odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú preukázané a rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.
18. Odvolací súd nezistil pochybenia ani v procesnom postupe súdu prvej inštancie porušujúce procesné práva strán alebo právo na spravodlivý proces, príp. odnímajúce stranám sporu možnosť konať pred súdom v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie.
19. Žalovaný ako odvolateľ neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by preňho privodili iné rozhodnutie. Námietky uvedené v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností (skutkového stavu) a právneho posúdenia veci.
20. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (revolvingového úveru) na základe záveru o tom, že zmluva obsahuje nesprávny údaj o RPMN. Zároveň spôsob výpočtu RPMN považoval za nezrozumiteľný a nebolo teda zrejmé, akým spôsobom sa žalovaný dopracoval k určeniu výšky RPMN v zmluve, keďže v rámci predpokladov pre výpočet RPMN žalovaný uviedol počet splátok 12, pričom výška splátky prvej až predposlednej splátky bola 300,00 eur a posledná bola vo výške 785,29 eur, ktoré sú v protiklade s tým, čo sám žalovaný tvrdí predpokladoch na výpočet RPMN (počet splátok 12 a výška splátky je rovnaká). Uvedený záver žalovaný podaným odvolaním rozporuje.
21. Podľa § 2 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „ZoSÚ“) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.
22. Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
23. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až l/, s/, z/ a aa/.
24. Podľa § 19 ods. 1 ZoSÚ ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2.
25. Podľa Prílohy č. 2 časť II. písm. e/ ZoSÚ, ak ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere bez pevne určenej doby trvania dodatočné predpoklady na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, podľa ktorej sa spotrebiteľský úver musí splatiť úplne v rámci stanoveného obdobia alebo po ňom, pričom každá splatená časť spotrebiteľského úveru je prístupná na ďalšie čerpanie a takéto zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie sú povoleným prečerpaním, predpokladá sa, že I. spotrebiteľský úver sa poskytuje na obdobie jedného roka, počnúc dňom prvého čerpania, a že posledná splátka uskutočnená spotrebiteľom vyrovná zostatok istiny, úrokov a prípadných ďalších poplatkov, II. spotrebiteľ spláca istinu v rovnakých mesačných splátkach so začiatkom jedného mesiaca po dni prvého čerpania; ak sa istina musí úplne splatiť iba jedinou splátkou v rámci každého platobného obdobia, predpokladá sa, že následné čerpania a splácania celej istiny spotrebiteľom prebiehajú počas obdobia jedného roka; úroky a ďalšie poplatky sa použijú v súlade s uvedeným čerpaním a splácaním istiny a v súlade s tým, ako je uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
26. Zmluva uzavretá medzi stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou podliehajúcou režimu zákona č. 129/2010 Z.z., pričom podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k/ (aktuálne písm. j/ citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať RPMN a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom sa uvedú všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. V zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1. V prílohe č. 2 k ZoSÚ bod I. je uvedená základná rovnica, ktorá vyjadruje RPMN a vyjadruje rovnosť poskytnutého spotrebiteľského
úveru na jednej strane a splátok a poplatkov na strane druhej. Údaj o RPMN, ako to správne uviedol súd prvej inštancie, je indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru a preto zákonodarca pri tomto údaji požaduje súčasne uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet a teda nestačí uviesť len výšku RPMN. Odvolací súd na tom to mieste uvádza, že nemožno vytknúť žalovanému, že by v predmetnej zmluve nešpecifikoval, z ktorých predpokladov vychádzal pri výpočte RPMN v danej zmluve, keďže táto obsahuje základné predpoklady na výpočet RPMN v zmysle prílohy č. 2. ZoSÚ. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pre revolvingový úver, ako je to v danom prípade, je typické, že konkrétny výpočet RPMN a ani údaj o celkových nákladoch spotrebiteľa nie je možné pre povahu revolvingu v čase uzavretia zmluvy vopred vypočítať, pretože v danom čase nie sú presne známe podstatné náležitosti pre toto zadefinovanie, keď celý úver sa priebežne čerpá a dopĺňa, a teda nie je možné v zmluve zakladajúcej takýto vzťah, uviesť konkrétny percentuálny údaj RPMN, pre ktorého vyčíslenie je potrebné mať zastabilizované vstupné údaje o výške úveru, období, splátkach úveru a úrokoch s poplatkami. Preto neuvedenie konkrétnej a presnej RPMN v zmluve o revolvingovom úvere vzhľadom na jeho charakter nemôže mať za následok, že úver bude bezúročný a bez poplatkov. Ako to judikoval NS SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 8Cdo/140/2020, zákonná náležitosť uviesť výšku RPMN je splnená uvedením tzv. indikatívneho výpočtu RPMN, t.j. akejsi vzorovej RPMN vyjadrenej prostredníctvom výpočtu za reprezentatívne zvolených premenných. V intenciách tohto indikatívneho výpočtu RPMN, žalovaný v zmysle v zmluve uvedených údajov, stanovil údaje o poskytnutom úverom rámci vo výške 3.600,00 eur, počet splátok 12, s tým že prvá až predposledná splátka je 300 eur a posledná splátka je 785,29 eur, údaj o celkových nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom vo výške 485,29 eur. Zároveň zo zmluvy vyplýva, že „spotrebiteľ spláca istinu v rovnakých mesačných splátkach so začiatkom jedného mesiaca po dni prvého čerpania, ak sa istina musí úplne splatiť iba jedinou splátkou v rámci každého platobného obdobia, predpokladá sa, že následné čerpanie a splácanie istiny spotrebiteľom prebiehajú počas obdobia jedného roka a úroky a ďalšie poplatky sa použijú v súlade s uvedeným čerpaním a splácaním istiny a v súlade s tým, ako je to uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere a posledná splátka, uskutočňovaná spotrebiteľom, vyrovná zostatok istiny, úrokov a prípadných ďalších poplatkov (posledná splátka danom prípade – predstavovala sumu 785,29 eur = teda sumu splátky istiny a sumy celkových nákladov spotrebiteľa – žalobkyne, vo výške 485,29 eur). Takto stanovené údaje – predpoklady na výpočet RPMN podľa odvolacieho súdu možno považovať za súladne so ZoSÚ v zmysle prílohy č. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. ZoSÚ.
27. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného, berúc do úvahy v zmluve uvedené údaje – predpoklady na výpočet RPMN z daného zmluvného vzťahu, teda vychádzajúc z údajov o dni uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere (11.9.2015), o poskytnutom úverovom rámci vo výške 3.600,00 eur, počet splátok 12, s tým, že prvá až predposledná splátka je 300 eur a posledná splátka je 785,29 eur (12 splátok po 300,00 eur a dodatočné náklady spotrebiteľa vo výške 485,29), vykonal kontrolný výpočet údaju o RPMN, ktorý predstavuje 27,61%, a jedná sa o údaj odlišný od údaju uvedeného v predmetnej zmluve (24,09%) a zároveň pre spotrebiteľa nepriaznivejší.
28. Vzhľadom k uvedenému dospel k záveru o správnosti záveru súdu prvej inštancie o tom, že predmetná zmluva o revolvingovom úvere síce obsahuje údaj o RPMN vypočítaný na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere a obsahuje všetky predpoklady použité na výpočet RPMN, avšak predmetný údaj je uvedený nesprávne resp. v nesprávnej výške, ktorá je v neprospech spotrebiteľa, v dôsledku ktorej skutočnosti správne súd prvej inštancie posúdil poskytnutý úver v zmysle § 11 ods. 1 ZoSÚ ako bezúročný a bez poplatkov, bez nároku žalovaného na zmluvné úroky a poplatky.
29. Vzhľadom na vyššie uvedené závery odvolací súd napadnutý rozsudok vo výrokoch č. I. a III. ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP s odkazom na § 387 ods. 2 CSP, nakoľko aj výrok o trovách konania je vecne správny, keďže vychádza z pomerného úspechu žalobkyne v spore.
30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že stranám ich náhradu nepriznal, nakoľko úspešnej žalobkyni, ktorej patrí nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ich náhradu nepriznal, nakoľko jej žiadne trovy v odvolacom konaní voči žalovanému nevznikli a neúspešnému žalovanému náhrada trov odvolacieho konania nepatrí.
31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).