Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18Cb-143-2023.pdf
PDF · 69.77 KB
Case nature
Subarea
18Cb/143/2023
Uznesenie
Okresný súd Žilina v spore žalobcu: GELLA, s. r. o., so sídlom Čierne 458, 023 13 Čierne, IČO: 45 464 120, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Ing. Martin Chlapík s.r.o., so sídlom Sládkovičova 13, 010 01 Žilina, IČO: 47 253 339, proti žalovanému: Pe&Cy s. r. o., so sídlom 332, 023 12 Svrčinovec, IČO: 44 203 594, zast.: Mgr. Michal Duraj, advokát, so sídlom Sládkovičova 1700, 022 01 Čadca, o zaplatenie 1.949,86 eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd konanie zastavuje.
Žalobcovi sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému.
odôvodnenie:
1. Žalobou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.949,86 eur s úrokmi z omeškania, náklady spojené s uplatnenou ohľadávkou a trovy konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že so žalovaným ako nájomcom uzavrel Zmluvu o nájme nebytových priestorov dňa 01.01.2020 vrátane Dodatku č.1 a za užívanie vystavil žalovanému faktúry, pričom výška nájomného bola dohodnutá v zmluve. Žalovaný však faktúry nezaplatil riadne a včas.
2. Po vykonaní všetkých procesných úkonov súd nariadil pojednávanie na 14.03.2024.
3. Podaním doručeným súdu dňa 13.03.2024 žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť, nakoľko žalovaný dňa 12.03.2024 uhradil dlh vrátane trov konania žalobcovi a preto žiada konanie zastaviť a žiadnej strane nepriznať nárok na náhradu trov konania. zároveň predložil potvrdenia o vklade na účet.
4. Žalovaný sa k danému späťvzatiu nevyjadril.
5. Podľa ustanovenia § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
6. Podľa ustanovenia § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
7. Podľa ustanovenia § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
8. Vzhľadom na dispozitívny procesný úkon žalobcu, ktorým vzal žalobu späť v celom rozsahu skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP alebo pojednávanie, súd na základe ustanovenia § 145 ods. 1 CSP výrokom I. tohto uznesenia rozhodol o zastavení konania. Pre zastavenie konania v tomto štádiu, keďže k späťvzatiu došlo pred začatím pojednávania, nevyžadoval sa súhlas žalovaného a ani by sa na prípadný nesúhlas neprihliadalo v zmysle § 146 CSP.
9. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
10. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
11. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
12. Späťvzatie žaloby je dispozitívny procesný úkon žalobcu, z obsahu ktorého vyplýva, že na prejednaní uplatneného nároku celkom alebo v určitej časti netrvá a je uzrozumený s tým, že o jeho návrhu nebude súdom v rozsahu späťvzatia meritórne rozhodnuté. Zákon neukladá povinnosť zdôvodniť späťvzatie žaloby (alebo jej časti), avšak dôvody späťvzatia sú významné pre rozhodnutie o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto procesne zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takom prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu /Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 M Cdo 4/2010, Ústavný súd SR, I. ÚS 196/09/. Keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska výsledku správania odporcu (žalovaného) k požiadavkám navrhovateľa (žalobcu). Ide teda o to, či sa navrhovateľ domohol k uplatnenému nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol navrhovateľ v meritórnom konaní úspešný alebo nie /Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 M Cdo 1/2014/.
13. V prípade, ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda tak na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného. V prejednávanej veci žalobca využil svoje procesné právo a v priebehu konania doručil súdu podanie, ktorým vzal žalobu v celom rozsahu späť, čím prejavil vôľu nepokračovať v začatom súdnom konaní. Vzhľadom na dôvody späťvzatia žaloby súd konštatuje, že procesné zavinenie na zastavení konania nesie žalovaný, nakoľko podľa predložených listín a podľa uvedenia žalobcu, žalovaný uhradil dňa 12.03.2024 žalovanú istinu aj s trovami konania, a preto nárok na náhradu trov konania prináleží žalobcovi. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že nie je možno rozhodnúť podľa návrhu žalobcu tak, že žiadnej strane neprizná nárok na náhradu trov konania, keďže nárok má žalobca. Vzhľadom k tomu, že žalobca uviedol taký návrh s tým, že žalovaný zaplatil dlh spolu s trovami konania, súd skonštatoval, že je daný dôvod pre aplikáciu § 257 CSP, v zmysle ktorého súd nepriznal náhradu trov konania žalobcovi, keďže už trovy konania boli uhradené a preto sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady žalobcovi. S poukazom na uvedené súd už nebude postupovať v zmysle § 262 CSP.
14. Samostatným uznesením následne rozhodne súd o vrátení kráteného súdneho poplatku za žalobu žalobcovi.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici.
Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.