Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26CoP-39-2020.pdf
PDF · 109.12 KB
Case nature
Subarea
26CoP/39/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a Mgr. Jozefa Mačeja, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: E. S., nar. X. X. XXXX, trvale pobytom ako matka, zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, dieťa matky: N. C., nar. XX. U. XXXX, trvale pobytom X. XXX/XX, X., a otca: P. S., nar. XX. T. XXXX, hlásený pobyt: P. X., t. č. pobytom N. X, X., o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Galanta z 28. mája 2020 č.k. 19P/69/2020-19, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým dočasne do právoplatného skončenia konania vo veci samej upravuje styk otca s maloletou E. S. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v sobotu od 10:00 hod. do 17:00 hod. a v nedeľu od 10:00 hod. do 17:00 hod., s tým, že si otec maloletej dieťa prevezme v určený čas v mieste bydliska matky a po skončení styku maloleté dieťa na tom istom mieste odovzdá; matka je povinná zabezpečiť odovzdanie a prevzatie maloletého dieťaťa otcovi a maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie: I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej upravil styk otca s maloletou E. S., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v kalendárnom roku v sobotu od 09:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu od 09:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že si otec maloletú prevezme v určený čas v mieste bydliska matky a po skončení styku maloletú na tom istom mieste odovzdá, pričom matka je povinná zabezpečiť odovzdanie a prevzatie maloletej otcovi a maloletú na styk s otcom riadne pripraviť. Zároveň je otec oprávnený dočasne do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej stýkať sa s maloletou formou masovokomunikačných prostriedkov (telefón, videohovor) každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v utorok a štvrtok v čase od 17:00 hod. do 17:30 hod. a každý párny týždeň v kalendárnom roku v stredu v čase od 17:00 hod. do 17:30 hod., pričom matka je povinná zabezpečiť, aby mala maloletá prístup k prostriedku, ktorý je určený na komunikáciu maloletej s otcom; a II. vo zvyšnej časti návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne ustanovením § 2 CMP (zákon č. 161/2015 Z.z, Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „CMP“), § 324 ods. 1 až ods. 3, § 325 ods. 1 a ods. 2, § 329 ods. 1 a ods. 2, § 330 ods. 1 ods. 2, § 360 o ods. 1 CSP (zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“). Vecne dôvodil, že po vykonaní dokazovania oboznámením sa s obsahom spisu, návrhom otca vo veci samej a návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho prílohami, správou kolízneho opatrovníka dňa a obsahom pripojeného spisu sp. zn. 12P/11/2017, mal za preukázané, že o úprave práv a povinností rodičov k mal. Olívií bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. 12P/11/2017-61 zo dňa 13.07.2017, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia majú právo maloleté dieťa zastupovať a spravovať jej majetok. Otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej sumou 100 eur mesačne, počnúc 13.07.2017, splatným vždy
do 20-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Rodičia sa zároveň dohodli na styku otca s maloletou bez obmedzení, po predchádzajúcej dohode s matkou maloletej. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade je potrebné čiastočne vyhovieť návrhu otca v časti dočasnej úpravy styku otca s maloletou, nakoľko vzťahy rodičov súd toho času napäté a nedokážu sa bez konfliktov dohodnúť na styku otca s maloletou, prihliadnuc na najlepší záujem maloletej E., a právo oboch rodičov podieľať sa v rovnakej miere na starostlivosti, výchove a styku s maloletým dieťaťom v prípade, keď rodičia dieťaťa spolu nežijú. Preto rozhodol o dočasnej úprave styku maloletej E. s otcom tak ako uviedol vo výroku I. napadnutého uznesenia. Takáto úprava bude dočasne postačujúca s tým, že v prípade, ak medzi rodičmi nebude dochádzať ku konfliktom je možné styk realizovať aj v širšom rozsahu na základe dohody rodičov. Súd prvej inštancie zároveň v čase rozhodovania nemal za osvedčené a preukázané, že prípadné psychické problémy otca, deklarované pred kolíznym opatrovníkom matkou, ako ani prípadné užívanie alkoholických nápojov v nadmernom rozsahu matkou. Súd zároveň dospel k záveru, že v záujme maloletej je čiastočne vyhovieť návrhu otca a dočasne nad rámec úpravy bežného styku umožniť otcovi stýkať sa s maloletou formou masovokomunikačných prostriedkov v rozsahu deklarovanom vo výroku I. napadnutého uznesenia. Súd vo zvyšnej časti (v časti úpravy výživného) návrh otca zamietol, keďže o výživnom na maloletú bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom č. k. 12P/11/2017-61 zo dňa 13.07.2017, preto nebol daný dôvod o výživnom rozhodovať neodkladným opatrením.
2. Uznesenie súdu prvej inštancie napadla riadnym a včasným odvolaním matka, s návrhom na jeho zrušenie. Matka považuje skutočnosti uvádzané navrhovateľom v návrhu za klamlivé a zavádzajúce. Namieta postup súdu prvej inštancie, keď tento nevykoval urýchlené dokazovanie a neoveroval si skutočnosti uvádzané navrhovateľom. Navrhovateľ je podľa matky drogovo závislý, pre psychické problémy a pokus o samovraždu bol hospitalizovaný v Psychiatrickej nemocnici v Pezinku. Pokus o samovraždu matka hodnotí ako demonštratívny prejav navrhovateľa, ktorým sa snaží matku prinútiť k obnoveniu vzťahu. Matka navrhuje, aby súd uložil navrhovateľovi povinnosť podrobiť sa znaleckému skúmaniu za účelom preukázania jeho spôsobilosti vykonávať rodičovské práva k maloletej. Matka tiež vyjadrila obavu z možného nekontrolovateľného správania navrhovateľa počas realizácie styku a tiež strach o maloletú. Správanie navrhovateľa označuje za nevyspytateľné, nie je ochotná umožniť otcovi realizáciu styku bez prítomnosti tretej osoby, resp. nechať maloletú celý deň výlučne v prítomnosti otca. Matka sa navrhovateľa bojí, dňa 24.4.2020 matka odmietla odovzdať maloletú navrhovateľovi, pretože bol viditeľne pod vplyvom alkoholu, na čo ju tento fyzicky napadol o čom predkladá fotografie. Navrhovateľ sa matke vyhráža, opakovane jej telefonuje aj počas noci. Rozhodnutie súdu bude rešpektovať len keď bude mať preukázané, že navrhovateľ nie je závislý od omamných látok. Tvrdenie navrhovateľa o tom, že matka nadmerne požíva alkohol považuje za účelové, v snahe zdiskreditovať matku pred súdom. Matka denne vozí maloletú autom a tiež autom dochádza do práce, nedovolila by si šoférovať pod vplyvom alkoholu. Tiež poukazuje na to, že navrhovateľ si neplní vyživovaciu povinnosť voči maloletej, za rok 2018 nezaplatil ani jednu splátku výživného, za rok 2019 uhradil len sumu 830 eur, celkovú dlh navrhovateľa na výživnom predstavuje do mája 2020 sumu 1.670 eur. Neodkladné opatrenie považuje za predčasné, ničím nepodložené. Trvá na tom, aby súd zabezpečil listinný dôkaz
- správnu z nemocnice Philippa Pinela v Pezinku, kde bol navrhovateľ hospitalizovaný a tiež, aby súd nariadil znalecké skúmanie za účelom preukázania závislosti od užívania omamných látok. Matka tiež poukazuje na ukončenie pracovného pomeru otca s domnienkou, že išlo o skončenie z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny a požívania drog na pracovisku, navrhuje, aby súd zabezpečil vyjadrenie ostatného zamestnávateľa navrhovateľa.
3. K odvolaniu matky sa vyjadril procesný opatrovník, ktorý zotrval na vyjadrení zo dňa 15. mája 2020, t.j. realizácia styku otca s maloletou je v záujme maloletej. Procesný opatrovník poukazuje na šetrenie bytových, rodinných a sociálnych pomerov u otca dňa 15.5.2020, keď pri šetrení bol prítomný samotný navrhovateľ, pričom nejavil žiadne známky požitia drog ani alkoholu. Navrhovateľ komunikoval na primeranej úrovni, poskytol dostatočnú súčinnosť SPODaSK (orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, pozn. odvolacieho súdu). V čase šetrenia bola v domácnosti otca prítomná aj maloletá E., z pozorovania bolo zrejmé, že vzťah navrhovateľa s maloletou je veľmi dobrý. Navrhovateľ trávi čas s maloletou v prítomnosti svojej matky (t.j. starej matky maloletej). Na základe nových poznatkov procesný opatrovník navrhuje, aby bola navrhovateľovi uložená povinnosť podrobiť sa vyšetreniu na vylúčenie užívania omamných látok a alkoholu ako aj psychiatrickému vyšetreniu.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 a § 357 d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a/, d/ a f/CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné, napadnuté uznesenie nie je vecne správne dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho zmenu (§ 388 CSP).
5. Predmetom konania vedeného na Okresnom súde Galanta, pod sp. zn. 19P/69/2020 je návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha dočasnej úpravy styku s maloletou E., nar. X. X. XXXX (presne špecifikovanom v návrhu) a uloženia povinnosti naďalej prispievať na výživu maloletej sumou 100 eur mesačne, vždy k 20. dňu toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Zároveň spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podal otec aj návrh vo veci samej, t.j. návrh na zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o ktorom doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté a konanie t. č. prebieha.
6. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý neodkladným opatrením dočasne upravil styk otca s maloletou E. na čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej v zmysle výrokov I.-II. napadnutého uznesenia.
7. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 111 písm. b) a d) CMP, v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o úprave výkonu rodičovských práv a povinností (b). V konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o styku s maloletým (d).
9. Podľa § 324 ods. 1 a 3 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3).
10. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 329 ods. 1 a ods. 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (ods. 1). Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (ods. 2).
12. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
13. V zmysle čl. 24 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa (ods. 2).
14. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
15. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná, rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že
sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť iba na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nariadením neodkladného opatrenia. 16. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný, nadradený akémukoľvek inému záujmu, ktorá skutočnosť vyplýva aj z vyššie citovaného čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Len v prípade osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa, či osvedčenia iného závažného dôvodu, je na mieste rozhodnúť neodkladným opatrením.
17. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).
18. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie v znení výroku I., a dospel k záveru, že naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov rodičov k maloletej E. bola súdom prvej inštancie správne právne posúdená a následná ingerencia súdu vo forme nariadenia tohto neodkladného opatrenia bola preto dôvodná. Odvolací súd však pokiaľ ide o samotný rozsah dočasnej úpravy styku považoval za nevyhnuté tento rozsah vzhľadom na všetky osvedčené skutočnosti zmeniť.
19. Zo skutkového stavu osvedčeného pred súdom prvej inštancie vyplýva, že o úprave výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletej E. S., nar. X. X. XXXX bolo naposledy rozhodnutie rozsudkom Okresného súdu Galanta, č.k. 12P/11/2017-61 zo dňa 13. júla 2017. Týmto rozsudkom bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, obaja rodičia boli zaviazaní zastupovať maloletú a spravovať jej majetok v bežných veciach. Otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej sumou 100 eur mesačne, počnúc 13. júlom 2017, splatnou vždy k 20. dňu v mesiaci vopred k rukám matky. Styk otca s maloletou bol upravený bez obmedzenia, po predchádzajúcej dohode s matkou maloletej.
20. Rovnako z osvedčených skutočností vyplýva, že medzi rodičmi toho času pretrváva konfliktná situácia, ktorú skutočnosť potvrdili obaja rodičia a ktoré následne znemožňuje vzájomnú kooperáciu rodičov pri výkone práv a povinností k maloletej E., ktorá má t.č. takmer 5 rokov, teda ide o dieťa útleho veku. Matka ako prekážku v realizácií styku otca s maloletou považuje závislosť otca na omamných látkach, násilnícku povahu, sklony k samovražde, vyslovila obavu o ponechaní maloletej v starostlivosti otca bez prítomnosti inej osoby, resp. až do preukázania toho, či otec požíva omamné látky. Z doposiaľ osvedčených skutočností sa však nevyplýva, že by maloletá E. bola v čase, kedy trávi čas so svojim otcom v ohrození, resp. že by matka spozorovala akékoľvek negatívne zmeny na maloletej práve po realizácií styku s otcom. Matka maloletej síce vyjadrila obavy, avšak doposiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by bola maloletá u otca v ohrození. Rovnako nebolo preukázané, že by sa maloletá styku s otcom bránila, odmietala k otcovi ísť, a teda ani zo správania maloletej nevyplýva, že by počas styku došlo k jej ohrozeniu. Zo správy procesného opatrovníka zo šetrenia pomerov vyplýva, že matka počas šetrenia sama uviedla, že maloletá má vytvorený blízky vzťah s otcom a jeho rodinou, čo deklaroval aj otec. Procesný opatrovník počas šetrenia v domácnosti otca (v domácnosti matky otca, kde otec t.č. žije spolu so svojou matkou a jej druhom) zistil, že maloletá má v domácnosti oboch rodičov vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie riadne starostlivosti, a je v záujme maloletej, aby sa so svojim otcom stýkala v zmysle návrhu otca. Počas šetrenia bytových pomerov u otca bolo zistené tiež to, že otec nejavil žiadne známky požitia drog alebo alkoholu, v čase šetrenia bola prítomná aj maloletá E., pričom z pozorovania procesného opatrovníka je zrejmé, že maloletá má s otcom vytvorený veľmi dobrý vzťah. Navyše, v čase realizácie styku v domácnosti otca je prítomná aj matka otca (t.j. stará matka maloletej). Otec je podľa udaní procesného opatrovníka súčinný s orgánom SPODaSK, v konaní bolo osvedčené,
že otec má záujem starať sa tráviť čas s maloletou, negatívne naňho pôsobia len nezhody s matkou realizácií styku a skutočnosť, že by chcel s maloletou tráviť viac času, čo mu nie je umožnené.
21. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
22. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že § 25 ods. 1 Zákon o rodine uprednostňuje dohodu rodičov o úprave styku s maloletým dieťaťom. Predovšetkým od rodičov závisí, aby sa dohodli na tom, akým spôsobom sa budú s dieťaťom stýkať. Úprava styku maloletého dieťaťa s rodičmi tvorí špeciálnu zložku rodičovských práv, preto musí byť aj úprava tohto styku v záujme maloletého dieťaťa. Pri rozhodovaní súdu je potrebné otázku styku, jeho časové vymedzenie a miesto stretávania posudzovať veľmi starostlivo.
23. Z osvedčeného skutkového stavu v danej veci je nutné konštatovať, že pokiaľ má otec s maloletou vytvorený blízky vzťah, v domácnosti svojej matky kde toho času žije má vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o maloletú, a to aj s pomocou svojej matky, za súčasnej absencie zistenia akýchkoľvek závažných okolností, pre ktoré by mal byť styk otca s maloletou obmedzený, resp. zakázaný je v záujme maloletej, aby sa pravidelne stýkala aj so svojim otcom, pretože z hľadiska uspokojovania potrieb maloletej je osobitne významná bezpodmienečná starostlivosť a výchova dieťaťa oboma rodičmi, ktorí zostávajú rodičmi aj napriek rozpadu vzťahu.
24. Vzhľadom na vyššie uvedené v spojení s tým, že ostatným rozhodnutím (tu rozumej konanie o úpravu práv a povinností k maloletej E. vedené na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 12P/11/2017) nebol styk otca s maloletou upravený individuálne, ponechaný výlučne na dohode rodičov, pričom obaja rodičia prezentovali problematickú realizáciu styku, bolo potrebné aby bol styk otca s maloletou E. dočasne upravený autoritatívne súdnym rozhodnutím tak, aby bola takáto úprava v najlepšom záujme maloletej a zároveň došlo k eliminácií konfliktov medzi rodičmi. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie čiastočne zmenil tak, že upravil čas styku otca s maloletou, a to od 10:00 hod do 17:00 hod za súčasného ponechania úpravy styku v rozsahu každej párnej soboty a nedele v mesiaci. Takouto úpravou bude môcť otec s maloletou realizovať všetky aktivity verbalizované v návrhu, nakoľko ide o väčšiu produktívnu časť dňa. Na druhej strane matka bude môcť maloletú pred realizáciou styku na styk riadne pripraviť, a zároveň po realizácií styku zachovať denný režim maloletej a prípravu na spánok. Pokiaľ ide o kontakt formou telefonického rozhovoru, v tejto časti odvolací súd nepovažoval za dôvodné nariadiť neodkladné opatrenie, čím dal za pravdu matke. Ako bolo uvedené vyššie, maloletá je dieťa útleho veku, t.č. má necelých 5 rokov, odvolací súd v tejto situácií nepovažuje za vhodné vyhovieť návrhu otca pokiaľ ide o telefonický kontakt. Maloletá chodí do škôlky, po príchode zo škôlky má prirodzene aktivity či už domácom prostredí, alebo pobytom vonku, čo prezentovala aj matka. Vynútením takmer každodenného telefonického kontaktu s otcom by mohlo viesť k presnému opaku, a to odmietavému postoju dieťaťa k rodičovi, ktorý by sa v konečnom dôsledku priečil účelu úpravy práv a povinností k rodičom k maloletému dieťaťu. Tým však nie je dotknutá povinnosť matky informovať otca o podstatných skutočnostiach týkajúcich sa maloletej E., a tiež právo otca informovať sa o maloletej mimo času realizácie styku otca s maloletou.
25. Pokiaľ ide o námietku matky, ktorou poukazuje na absenciu vykonania akéhosi „zrýchleného dokazovania“, odvolací súd v stručnosti dodáva (ako bolo spomenuté už v odôvodnení vyššie), že zo samotného charakteru tohto procesného inštitútu vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Dokazovanie má v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania, to znamená, že konajúci súd na základe dostupných dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, ktoré následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Odvolací súd vzal do úvahy skutočnosti uvedené v návrhu otca ako aj správy procesného opatrovníka zo šetrenia pomerov u oboch rodičov, skutočnosti uvedené matkou v odvolaní, pričom prihliadol aj na prepúšťaciu správu z hospitalizácie otca, a dospel k záveru, že v danom
prípade nie je dôvodné obmedziť styk otca s maloletou, resp. rozhodnúť o tzv. asistovanom styku otca s maloletou za prítomnosti tretej osoby.
26. Pokiaľ ide o určenie vyživovacej povinnosti otca k maloletej E., nebolo dôvodným rozhodovať o tomto nároku, nakoľko vyživovacia povinnosť otca už bola určená, v rovnakej výške, akú navrhuje otec v tomto konaní, pričom sa otec nedomáha žiadnej zmeny, ale len rozhodnutia o nároku, o ktorom už právoplatne rozhodnuté bolo, a povinnosť otca prispievať na výživu mal. E. trvá.
27. Záverom a pre úplnosť odvolací súd dodáva, že pochybnosti o možnej závislosti otca od omamných látok tu vyvstali, avšak dokazovanie za účelom zistenie závislosti u otca a prípadného vplyvu výsledkov dokazovania na styk s maloletou bude realizované až v konaní vo veci samej.
28. Rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností, eventuálne odôvodnenosť zmeny v úprave rodičovských práv a povinností v zmysle § 36 Zákona o rodine vyžaduje dôsledne skúmanie týchto vzťahov a na ten účel treba vykonať dôkladnejšie dokazovanie, čo je účelom konania vo veci samej, ktoré v danej veci aktuálne prebieha. Odvolací súd má za to, že skutočnosti uvádzané otcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, matkou v odvolaní a tiež správ procesného opatrovníka maloletej sú relevantné pre rozhodnutie vo veci samej, zároveň odôvodňujúce potrebu okamžitého zásahu súdu v podobe nariadenia neodkladného opatrenia trvajúceho do právoplatného skončenia vo veci samej. V konaní vo veci samej bude potrebné vykonať čo najskôr riadne dokazovanie, náležite zistiť všetky rozhodujúce skutočnosti, kde budú obaja rodičia môcť dostatočne prezentovať svoje návrhy a postoje vo vzťahu k otcom navrhovanej úprave, rešpektujúc najlepší záujem maloletej E..
29. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody potom odvolací súd napadnuté uznesenie v zmysle § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.
30. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko sa o ňom bude rozhodovať v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP).
31. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).