Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41Cob-34-2024.pdf
PDF · 142.49 KB
Case nature
Area
Subarea
41Cob/34/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Blahu, členiek senátu Mgr. Miriam Kamenskej a JUDr. Andrey Gindlovej v právnej veci žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX bytom C. XXX, XXX XX C., pôvodne podnikajúci pod obchodným menom Ivan Thebery - Mlyn Thebery, s miestom podnikania Dojč 342, IČO: 30 063 019, zast. JUDr. Ľubomír Polák, advokát, so sídlom Hurbanova 18, 905 01 Senica, IČO: 311 41 978 proti žalovanému Poľnohospodárske družstvo Poriadie, so sídlom Poriadie 273, 906 22 Poriadie, IČO: 00 203 572, zast. Zvara advokáti s. r. o., so sídlom Námestie SNP 1, 811 06 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 46 547 878 o zaplatenie 89.242,27 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 8Cb/41/2019-253 zo dňa 5. apríla 2023, takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 8Cb/41/2019-253 zo dňa 5. apríla 2023 v druhej výrokovej vete v časti úrokov z omeškania p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie v prvej výrokovej vete napadnutého rozhodnutia zastavil konanie v časti o zaplatenie 11.949,82 Eur s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 8 % ročne od 01.04.2014 do zaplatenia. 2. V druhej výrokovej vete uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 13.824,37 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 5.974,91 Eur od 18.06.2016 do 10.09.2018, s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 4.847,55 Eur od 11.09.2018 do 13.12.2018, s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 1.874,55 Eur od 14.12.2018 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 5.974,91 Eur od 21.03.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške % ročne zo sumy 5.974,91 Eur od 21.03.2018 do zaplatenia. 3. V tretej výrokovej vete vo zvyšnej časti žalobu zamietol. V štvrtej výrokovej vete uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 69 %. 4. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa svojou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 89.242,27 Eur s 8 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 01.04.2019 do zaplatenia. Nárok odôvodnil tým, že medzi stranami sporu bola uzavretá nájomná zmluva dňa 01.04.2008 (ďalej aj „Zmluva o nájme“), predmetom ktorej bol nájom nehnuteľnosti vedenej v k.ú. C., zapísanej na LV č. XXX ako mlyn č. 343 a pozemky parc. č. 10881, č. 10882, č. 10883, tzv. Mlyn Thebery (ďalej aj „predmet nájmu“). Nájomné bolo dohodnuté vo výške 150.000,- Sk ročne plus DPH, pričom žalobca žiadal zaplatiť nájomné za rok 2014 v sume 13.218,54 Eur, za rok 2015 vo výške 15.549,84 Eur, za rok vo výške 2016 vo výške 17.424,39 Eur, za rok 2017 vo výške 21.524,75 Eur a za rok 2017 vo výške 21.524,75 Eur.
5. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný návrh žalobcu považoval za zmätočný, pretože žalobcom uplatnené pohľadávky nezodpovedajú nároku vyplývajúcemu z článku IV. Zmluvy o nájme, pričom žalovaný namietal aj premlčanie pohľadávky. V ďalšom písomnom vyjadrení žalovaný poukazoval na to, že žalobca nepredložil žiadne faktúry, t.j. svoj nárok nepreukázal. Tvrdil, že žalobca bol oprávnený účtovať ročný nájom v sume 5.974,91 Eur, vrátane DPH. Namietal, že žalobca nepripojil k žalobe dôkazy, a to faktúry, z ktorých je možné jednoznačne určiť splatnosť každého žalobcom uplatneného nároku a zo splatnosti odvodiť aj plynutie premlčacej lehoty, pričom je povinnosťou žalobcu preukázať splatnosť každej z uplatnených súm. Prostredníctvom svojej právnej zástupkyne predložil žalobcom vystavené faktúry za rok 2015, 2016 a 2017, pričom faktúra vystavená dňa 29.02.2016 za obdobie od 01.03.2015 do 28.02.2016 bola zaplatená v dvoch platbách, a to v sume 1.100,36 Eur a 3.000,- Eur s tým, že žalovaný uhradil nielen faktúru za obdobie od 01.03.2014 do 28.02.2015, ale aj predchádzajúce faktúry. Dňa 01.06.2020 v písomnom podaní uplatnil voči žalobcovi náhradu škody vo výške 2.092,05 Eur podľa faktúry č. 700200439 z dôvodu, že žalobca zanedbal hygienické opatrenia, čo bolo dôvodom reklamácie odberateľov za znečistené dodávky a následnej povinnosti žalovaného vystaviť dobropisy v prospech odberateľov. Žalovaný si ďalej uplatnil voči žalobcovi náhradu škody vo výške 8.774,55 Eur podľa faktúry č. 700200440 zo dňa 01.06.2020 za ušlé tržby. Žalovaný si teda uplatnil kompenzačnú námietku proti pohľadávkam žalobcu celkovo v sume 10.866,60 Eur. 6. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca podaním doručeným okresnému súdu dňa 18.06.2020 vzal žalobcu späť v časti istiny 65.343,07 Eur a 5 % úroku z omeškania z tejto sumy a navrhol, aby okresný súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 23.899,20 Eur spolu s 8 % úrokom z omeškania z tejto sumy od 01.04.2014 do zaplatenia. Okresný súd uznesením č.k. 8Cb/41/2019-193 zo dňa 29.10.2020 konanie v časti istiny 65.343,07 Eur s 8 % úrokom z omeškania z tejto sumy zastavil. Na pojednávaní dňa 21.10.2020 žalobca žiadal pripustiť zmenu žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť sumu 25.774,19 Eur s 8 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 01.04.2014 do zaplatenia. Okresný súd uznesením zo dňa 08.01.2021 č.k. 8Cb/41/2019-194 takto žalobcom navrhovanú zmenu žaloby pripustil. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v podaní zo dňa 03.12.2020 uviedol, že vykonal vo svojom účtovníctve kontrolu platieb zo strany žalovaného a zistil, že nájomné bolo čiastočne uhradené, pričom nedoplatok na nájomnom ku dňu tohto podania je vo výške 13.824,37 Eur. V podaní žalobcu zo dňa 06.10.2021 ako aj zo dňa 21.12.2022 žalobca uviedol, že požaduje od žalovaného zaplatiť sumu 13.824,37 Eur s 8 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 01.04.2014 do zaplatenia. Uvedená suma mala predstavovať nedoplatok nájomného za obdobie od 01.03.2015 do 28.02.2016 podľa faktúry č. 16005, splatnej dňa 15.03.2016 na sumu 5.974,91 Eur, z ktorej žalovaný dňa 11.09.2018 uhradil sumu 1.100,36 Eur a dňa 14.12.2018 sumu 3.000,- Eur a neuhradená ostala suma vo výške 1.874,55 Eur. Ďalej dlžná sumu predstavovala neuhradené nájomné za obdobie od 01.03.2016 do 28.02.2017 podľa faktúry č. 17004 splatnej dňa 15.03.2017 na sumu 5.974,59 Eur a nedoplatok na nájomnom za obdobie od 01.03.2017 do 28.02.2018 podľa faktúry č. 18007 splatnej dňa 15.03.2018 na sumu 5.974,91 Eur. V týchto podaniach zároveň žalobca uviedol, že berie svoju žalobu späť v časti zaplatenia sumy 11.949,82 Eur s 8 % úrokom z omeškania. 7. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že vzhľadom na uvedené ďalšie čiastočné späťvzatie žalobcu zo dňa 06.10.2021 a 21.12.2022 okresný súd v prvom výroku napadnutého rozhodnutia zastavil konanie v časti o zaplatenie 11.949,82 Eur s 8 % úrokom z omeškania z tejto sumy od 01.04.2014 do zaplatenia, pričom žalovaný nesúhlas s týmto čiastočným späťvzatím nevyslovil. 8. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný na pojednávaní predložil faktúru č. 16005, č. 17004 a č. 18007. Vzhľadom na splatnosť uvedenú na týchto faktúrach žalovaný namietal, že žalobca sa nemôže domáhať úrokov z omeškania od 01.04.2014 a môže sa domáhať úrokov z omeškania až od prvého dňa, v ktorom sa dostal žalovaný do omeškania. Namietal, že žalobca nepredložil dôkazy, ktorými preukazuje svoj nárok, predložil len faktúru č. 14005 a č. 15009, ktoré sú uhradené, ako aj faktúru č. 16005, ktorá bola uhradená čiastočne a ostala neuhradená v sume 1.874,55 Eur. Žalobca však nepredložil faktúru č. 17004, ani faktúru č. 18007. 9. Po vykonanom dokazovaní okresný súd zistil, že strany sporu uzatvorili dňa 01.04.2008 na dobu určitú do 01.04.2018 Zmluvu o nájme nebytových priestorov, a to žalovaný ako nájomca a žalobca ako prenajímateľ (ďalej aj „Zmluva“). Predmetom nájmu podľa čl. I. Zmluvy bol nebytový priestor: - stavba - Mlyn súpisné číslo 343, postavený na parcele č. 3638/2 o ploche 239 m2, váha postavená na parcele č. 3638/3 o ploche 35 m2, sklad postavený na parcele č. 3638/6 o ploche 71 m2, príjazdové komunikácie, strojové zariadenia technológie mletia a spracovania obilnín, laboratórium s prístrojmi, technickými váhami a ostatným zariadením, riadiace centrum mlyna s počítačom, tlačiarňou a zabezpečovacím zariadením, všetko nachádzajúce sa v k. ú. C., obec Dojč, zapísané na LV č. XXX. Podľa čl. II. Zmluvy bol prenájom nebytových priestorov dohodnutý za účelom podnikania v súlade s podnikateľským
oprávnením žalovaného. V čl. IV. Zmluvy bola dohodnutá výška ročného nájomného v sume 150.000,- Sk (4.979,- Eur), pričom k cene nájmu sa bude účtovať DPH v zmysle zákona. V článku IV. zmluvné strany dohodli, že „Nájomca sa zaväzuje uhradiť nájomné na účet prenajímateľa, najneskôr do 20. dňa nasledujúceho mesiaca a to na základe faktúry od prenajímateľa.“ V tomto článku si strany zmluvy dohodli úrok z omeškania 0,1 % denne pre prípad omeškania platieb nájomného. 10. Faktúrou č. 16005 zo dňa 29.02.2016 splatnou dňa 15.03.2016 vyúčtoval žalobca žalovanému nájomné za obdobie od 01.03.2015 do 28.02.2016 vo výške 5.974,91 Eur. Faktúrou č. 17004 zo dňa 28.02.2017 splatnou dňa 15.03.2017 vyúčtoval žalobca žalovanému nájomné za obdobie od 01.03.2016 do 28.02.2017 vo výške 5.974,91 Eur. Faktúrou č. 18007 zo dňa 28.02.2018 splatnou dňa 15.03.2018 vyúčtoval žalobca žalovanému nájomné za obdobie od 01.03.2017 do 28.02.2018 vo výške 5.974,91 Eur. 11. Z výpisu z účtu žalovaného vyplýva, že dňa 11.09.2018 bola zo strany žalovaného poukázaná žalobcovi suma 1.100,36 Eur s uvedením VS:16005/SS/KS0108 a dňa 14.12.2018 suma 3.000,- Eur s uvedením VS:16005/SS/KS0108. 12. Po vykonanom dokazovaní okresný súd dospel k záveru, že medzi žalobcom ako prenajímateľom ako žalovaným ako nájomcom bola dňa 01.04.2008 uzavretá Zmluva o nájme nebytových priestorov podľa § 720 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) a § 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov. Podľa okresného súdu Zmluva obsahuje zákonom predpísané náležitosti a je platná, pričom v článku I. bol špecifikovaný predmet nájmu, dohodnutý bol aj účel nájmu, a to na podnikanie v súlade s podnikateľským oprávnením žalovaného a bola dohodnutá doba nájmu do 01.04.2018. Výška nájmu bola dohodnutá v článku IV. Zmluvy v sume 150.000,- SK, t.j. 4.979,- Eur, ku ktorej sa má účtovať príslušná DPH a splatnosť nájmu si zmluvné strany dohodli do 20. dňa nasledujúceho mesiaca, na základe faktúry od prenajímateľa. V prípade omeškania platieb nájomného boli dohodnuté úroky z omeškania vo výške 0,1 % denne. 13. Okresný súd skonštatoval, že po čiastočnom späťvzatí a zastavení konania, predmetom konania ostal nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumu 13.824,37 Eur spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 01.04.2014 do zaplatenia. Uvedenú sumu okresný súd posúdil ako dôvodnú, ktorá predstavuje nezaplatené nájomné za obdobie od 01.03.2015 do 28.02.2016 podľa faktúry č. 16005 splatnej dňa 15.03.2016 na sumu 5.974,91 Eur, z ktorej bola uhradená dňa 11.09.2018 časť vo výške 1.100,36 Eur a dňa 14.12.2018 časť vo výške 3.000,- Eur a neuhradený ostal zostatok vo výške 1.874,55 Eur. Žalobu považoval za dôvodnú aj v prípade uplatneného nedoplatku nájomného za obdobie od 01.03.2016 do 28.02.2017 podľa faktúry č. 17004 zo dňa 28.02.2017 splatnej dňa 15.03.2017 na sumu 5.974,59 Eur. Splatnosť stranami sporu nebola namietaná, avšak podľa okresného súdu je potrebné vychádzať z dohodnutej splatnosti nájomného podľa článku IV. Nájomnej zmluvy, a to do 20. dňa nasledujúceho mesiaca, teda nájomné za uvedené obdobie bolo splatné ku dňu 20.03.2017. Žalobu považoval za dôvodnú aj v časti neuhradeného nájomného za obdobie od 01.03.2017 do 28.02.2018 podľa faktúry č. 18007 zo dňa 28.08.2018 splatnej dňa 15.03.2017 vystavenú na sumu 5.974,59 Eur, avšak podľa okresného súdu je potrebné aj v tomto prípade vychádzať z dohodnutej splatnosti nájomného podľa článku IV. Nájomnej zmluvy, a to do 20. dňa nasledujúceho mesiaca, teda nájomné za uvedené obdobie bolo splatné ku dňu 20.03.2018. 14. Pokiaľ žalovaný namietal premlčanie nároku, okresný súd aplikoval úpravu premlčania podľa obchodného zákonníka (ďalej aj „ObZ“), vzhľadom k tomu, že premlčanie v obchodnozáväzkových vzťahoch je upravené komplexne v obchodnom zákonníku. 4-ročná premlčacia lehota začala plynúť pri uvedených dvoch pohľadávkach neuhradeného nájomného dňa 21.03.2017 a dňa 21.03.2018. Pretože žaloba bola podaná na súd počas plynutia premlčacej lehoty pred jej skončením, a to dňa 17.04.2019, nárok premlčaný nebol. 15. Vo vzťahu k neuhradenej časti nájomného v sume 1.874,55 Eur ako zostatku neuhradeného nájomného za obdobie od 01.03.2015 do 28.02.2016 podľa faktúry č. 16005 splatnej dňa 15.03.2016 s odkazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 70/2018 a na § 391 ods. 1 ObZ okresný súd uviedol, že v zmysle dohodnutých podmienok v čl. IV. Nájomnej zmluvy bolo toto nájomné splatné ku dňu 20.03.2016 a 4-ročná premlčacia lehota podľa Obchodného zákonníka začala plynúť od 21.03.2016 a uplynula dňom 23.03.2020. Žaloba bola podaná dňa 17.04.2019, t.j. pred uplynutím 4- ročnej premlčacej lehoty. Ani v tejto časti preto pohľadávka žalobcu vo výške 1.874,55 Eur premlčaná nebola. 16. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že nárok žalobcu na zaplatenie sumy 13.824,37 Eur bol žalobcom preukázaný. Tvrdenia žalovaného, že žalobca nepredložil faktúry, ktorými vyúčtoval uplatnené nájomné, považoval za irelevantné, pretože tieto faktúry boli v rámci dokazovania už skôr predložené žalovaným, čím mal okresný súd preukázané, že tieto faktúry boli žalobcom žalovanému
doručené v súlade so zmluvou. Tvrdenia žalovaného, že mu faktúry neboli doručené, žalovaný nepreukázal. Na kompenzačnú námietku, ktorou si žalovaný uplatnil voči žalobcovi nárok na započítanie náhrady škody vo výške 2.092,05 Eur a 8.774,55 Eur okresný súd neprihliadol, pretože žalovaný nepreukázal atribúty vzniku nároku na náhradu škody, a to konkrétne porušenie povinnosti zo strany žalobcu, ako ani výšku vzniknutej škody. 17. Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania vychádzal okresný súd z úpravy § 768k ods. 3 s použitím § 365 v znení účinnom do 01.02.2013 a § 369 ods. 1 a 3 ObZ v znení ku dňu vzniku omeškania. 18. Okresný súd uviedol, že žalobca si pôvodne uplatnil úrok z omeškania od 01.04.2019. Podaním doručeným súdu dňa 18.06.2020 vzal žalobu späť v časti istiny 65.343,07 Eur a 5 % úroku z omeškania z tejto sumy a navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 23.899,20 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z tejto sumy od 01.04.2014 do zaplatenia. Týmto podaním žalobca uplatnil úroky z omeškania od 01.04.2014, hoci pôvodne boli uplatnené od 01.04.2019. Okresný súd uznesením č.k. 8Cb/41/2019-194 zo dňa 08.01.2021 pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 25.774,19 Eur s 8 % úrokom z omeškania z tejto sumy od 01.04.2014 do zaplatenia. Okresný súd konštatoval, že právo na úroky z omeškania sa premlčuje každý deň samostatne, pričom začiatok plynutia premlčacej lehoty podľa § 393 ods. 1 ObZ sa viaže ku dňu, keď bola povinnosť porušená a pri 4-ročnej premlčacej lete možno úroky z omeškania uplatniť v uzavretom časovom intervale ohraničenom štyrmi rokmi odo dňa podania žaloby, resp. v danej veci od 18.06.2020. K premlčaniu žalobcom uplatneného úroku z omeškania došlo ohľadne úroku z omeškania uplatneného do 18.06.2016. Zmluvné strany si dohodli úrok z omeškania v článku IV. Zmluvy vo výške 0,1 % denne, t.j. 36,50 % ročne, avšak žalobca si uplatnil úrok z omeškania len vo výške 8 % ročne. Podľa okresného súdu nájomné za obdobie od 01.03.2015 do 28.02.2016 bolo splatné dňa 20.03.2016, z ktorého bola čiastočne uhradená suma 1.100,36 Eur dňa 11.09.2018 a suma 3.000,- Eur dňa 14.12.2018 a neuhradená ostala suma 1.874,55 Eur. Nájomné za obdobie od 01.03.2016 do 28.02.2017 bolo splatné dňa 20.03.2017 a za obdobie od 01.03.2017 do 28.02.2018 bolo splatné dňa 20.03.2018. Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením nájomného, s prihliadnutím na dohodnutú výšku úroku z omeškania, z ktorej si žalobca uplatnil len jej časť, s prihliadnutím na čiastočné platby žalovaného a premlčanie úroku z omeškania, priznal okresný súd žalobcovi úrok z omeškania z neuhradeného nájomného splatného dňa 20.03.2016 až od 18.06.2016 a pri nájomnom za ďalšie obdobie odo dňa nasledujúceho po dohodnutom dni splatnosti v zmysle čl. IV. Zmluvy. Vo zvyšnej časti úroku z omeškania okresný súd žalobu ako nedôvodnú zamietol z dôvodu jeho premlčania. 19. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania sa okresný súd riadil ustanovením § 255 ods. 2 CSP s tým, že úspech žalovaného v konaní predstavoval 75.417,90 Eur, čo predstavuje 84,50 %, žalobca bol úspešný v rozsahu 15,50 % (13.824,37 Eur). Pomer úspechu a neúspechu žalovaného predstavuje 69 % (84,50 % - 15,50 %) a preto priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 69 %. 20. Proti uvedenému rozhodnutiu podal včas odvolanie žalovaný, a to voči jeho druhému výroku v časti uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť úroky z omeškania z jednotlivých súm určených okresným súdom. Odvolanie podal z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) a d) CSP. Podľa žalovaného priznal okresný súd žalobcovi nárok vyplývajúci z nájomnej zmluvy, ktorý však žalobca nepreukázal a s odkazom na priebeh súdneho sporu, základné princípy, na ktorých je vystavaný CSP a v záujme spravodlivého súdneho konania vo vzťahu k žalovanému, nemal uložiť žalovanému povinnosť zaplatenia úrokov z omeškania. 21. V podanom odvolaní sa žalovaný vyjadroval k obsahu žaloby, k procesným úkonom žalobcu a procesnému postupu súdu. Zopakoval, že už v priebehu konania poukazoval na zmätočnosť žaloby. V záväzkovom vzťahu medzi stranami sporu ako podnikateľmi vznik pohľadávky a na druhej strane tomu zodpovedajúci záväzok je podmienený povinnosťou žalobcu ako prenajímateľa vystaviť faktúru a doručiť ju žalovanému v postavení nájomcu. Podľa žalovaného žalobca vznik pohľadávky a teda ani omeškanie nepreukázal pri podaní návrhu a dôkazné bremeno si nesplnil počas celého konania pred okresným súdom. 22. Zopakoval priebeh upomínacieho konania č.k. 24Up/491/2019, poukázal na obsah žaloby, pôvodne uplatnenú sumu a 8% úrok z omeškania od 01.04.2019 z pôvodne uplatnenej sumy 89.242,27 Eur podľa Nájomnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu dňa 01.04.2018. Napriek tomu, že žalobca k žalobe nepriložil žiadnu faktúru a vyčíslená suma nezodpovedala ročnému nájmu, okresný súd v rámci upomínacieho konania platobný rozkaz vydal. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný poukazoval na zmätočnosť podaného návrhu a jeho rozporu s Nájomnou zmluvou. 23. Po postúpení veci príslušnému súdu žalovaný opakovane poukazoval na zmätočnosť žaloby a na rozpory v tvrdeniach žalobcu. Prvé pojednávanie bolo nariadené na 18.03.2020, po jeho zrušení
na deň 30.06.2020, pričom strany sporu boli poučené o koncentrácii konania podľa § 153 CSP. Žalovaný poukázal na vyjadrenie žalobcu zo dňa 15.06.2020, v ktorom bez predloženia dôkazov uviedol neidentifikovateľnú sumu 23.999,20 Eur a uplatnil si úrok z omeškania 8 % ročne od 01.04.2014 do zaplatenia. K tomuto vyjadreniu zaslal Nájomnú zmluvu a 59 kusov faktúr, avšak ani jedna z nich sa netýkala Nájomnej zmluvy. Ani na pojednávaní dňa 30.06.2020 žalobca nielen neoznačil, ale ani nedoložil faktúry, od ktorých by svoj nárok v zmenenej výške odvodil. Nebol to žalobca, ktorého zaťažuje dôkazné bremeno, ale žalovaný v záujme vyhnúť sa prekvapivému rozsudku, ktorý predložil predmetné faktúry vystavené žalobcom z dôvodu, aby preukázal, že právnym dôvodom úhrady nájomného je síce Nájomná zmluva, ale povinnosť zaplatiť nájom vznikne až vystavením a doručením faktúr žalovanému. Žalobca zmenil žalovaný nárok nielen v podaní zo dňa 13.10.2020 (dlžné nájomné za roky 2014 – 2018 vo výške 29.874,55 Eur), ale bez akéhokoľvek dôkazu na pojednávaní dňa 21.10.2020 zmenil žalobný nárok, keď upravil sumu na 25.774,19 Eur s 8 % úrokom ročne od 01.04.2014 do zaplatenia. Žalobca na pojednávaní dňa 21.10.2020 požiadal o ďalší čas na skontrolovanie platieb zo strany žalovaného, čomu súd nepochopiteľne vyhovel, pojednávanie odročil z dôvodu rozhodovania o čiastočnom späťvzatí žaloby, avšak neskoncentroval konanie a neukončil dokazovanie, čím umožnil žalovanému (správne malo byť žalobcovi) realizovať ďalšie procesné úkony. Žalovaný ďalej poukázal na uznesenia okresného súdu č.k. 8Cb/41/2019-193 zo dňa 29.10.2010 o čiastočnom zastavení konania vo výške 65.343,07 Eur s 8 % úrokom z omeškania z tejto sumy s tým, že zostatok dlžnej sumy predstavoval čiastku 23.899,20 Eur. Poukázal na ďalšie rozhodnutie okresného súdu č.k. 8Cb/41/2019-194 zo dňa 08.01.2021, ktorým bola pripustená zmena žaloby na zaplatenie sumy 25.774,19 Eur s úrokom z omeškania 8 % ročne z tejto sumy od 01.04.2014 do zaplatenia bez toho, aby táto suma bola podložená dôkazom. V podaní zo dňa 03.12.2020 žalobca uviedol, že zistil, že nájomné bolo čiastočne uhradené a neboli uhradené len faktúry za rok 2016 až 2018 a celková dlžná suma predstavuje 13.824,37 Eur. Jednalo sa o štvrtú zmenu žaloby, pričom žalobca žiadne faktúry súdu nedoložil. Aj ďalšie pojednávanie nariadené súdom na deň 28.07.2021 bolo odročené z dôvodu, aby súd stranám umožnil označiť alebo predložiť dôkazy v lehote, ktorú neurčil. V podaní zo dňa 06.10.2021, ktoré bolo doručené žalovanému 14.12.2022 žalobca uviedol čísla faktúr vystavených žalobcom za obdobie 2014 – 2018, s vyznačením splatnosti a úhrad a zostatok dlžnej sumy ustálil na 13.824,37 Eur s úrokom z omeškania 8 % ročne z tejto sumy od 01.04.2014 do zaplatenia a žalobu v časti 11.949,82 Eur s 5 % úrokom z omeškania z tejto sumy zobral späť. Ani v tomto podaní faktúru č. 17004 a č. 18007 žalobca nepredložil. Na pojednávaní dňa 22.03.2023 opätovne v záverečnej reči spôsobil právny zástupca žalobcu zmätok, keď odkázal na svoje podanie zo dňa 21.12.2022, pričom sa malo jednať o podanie zo dňa 06.10.2021. Žalovaný v záverečnej reči poukázal na to, že žalobca dôkazné bremeno neuniesol, nepredložil dôkazy, ktorými by preukázal svoj nárok a žiada zaplatenie úrokov z omeškania bez toho, aby tieto riadne vyčíslil. Na tomto pojednávaní bolo vyhlásené uznesenie o skončení dokazovania a okresný súd pojednávanie odročil na vyhlásenie rozsudku na deň 05.04.2023. 24. Podľa žalovaného sa konanie podľa CSP riadi zásadou formálnej pravdy, t.j. súd vychádza len z tých skutočností, ktoré strany sporu v konaní tvrdili. V úvodných ustanoveniach Civilný sporový poriadok zakotvil základné princípy, ktorými sa riadi civilné sporové konanie a ktoré sú rovnocenné a ich poradie nevyjadruje ich dôležitosť. Odkázal na čl. 8 CSP, t.j. na povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno zaťažujúce stranu sporu v súlade s § 132 CSP, ako aj na princíp hospodárnosti konania podľa Článku 17, na ktorý nadväzuje § 157 CSP. Podľa žalovaného sa okresný súd týmito zásadami neriadil, keď už na začiatku konania vzhľadom na absenciu dôkazov mal a mohol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Neriadil sa ani princípom hospodárnosti konania, keď na prvom pojednávaní, na ktorom vyslovil svoj predbežný právny názor, neskoncentroval konanie a umožnil žalobcovi predkladať opakovane zmätočné návrhy bez dôkazov. Žalovaný poukázal na čl. 6 CSP (princíp rovnosti sporových strán) a na čl. 9 CSP (princíp kontradiktórnosti). Podľa žalovaného rovnosť zbraní znamená funkčnú rovnosť spočívajúcu v takom procesnom postupe súdu, aby každej zo sporovej strany bolo umožnené v rovnakej miere realizovať svoje procesné oprávnenia. Existencia advokáta je sama o sebe zárukou zabezpečenia dostatočne kvalifikovaného procesného postavenia sporovej strany. Ústavnoprávne limity sa v civilnom sporovom poriadku prejavujú predovšetkým sudcovskou koncentráciou konania. Podľa žalovaného okresný súd porušil jeho právo na spravodlivý súdny proces, keď aj bez procesnej aktivity žalobcu, ktorý nepredložil dôkaz preukazujúci existenciu pohľadávok voči žalovanému, viedol konanie výlučne v prospech žalobcu a umožnil mu predkladať opakovane zmätočné návrhy. 25. Podľa žalovaného nie je sporné, že úroky z omeškania predstavujú príslušenstvo pohľadávky a postihujú dlžníka za omeškanie s úhradou záväzku. Predmet sporu nebol zložitý a z obsahu spisu je preukázané, že žalobca podal nedôvodnú a zmätočnú žalobu a navyše počas celého konania nebol schopný určiť a dôkazmi preukázať svoje pohľadávky. Nárok na zaplatenie sumy 13.824,37 Eur bol
žalobcovi priznaný len na základe dôkazov predložených žalovaným. Žalobca úroky z omeškania riadne neoznačil, pričom vo svojom poslednom podaní sa domáhal úrokov z omeškania z celkovej dlžnej sumy od 01.04.2014. Žalobca bol povinný nielen riadne a určito vymedziť žalovaný nárok a aj ho preukázať, ale bol povinný riadne a určito označiť aj úroky z omeškania. Podľa žalovaného je v rozpore so základnými princípmi, ktoré ovládajú civilné sporové konania, aby zásada „iura novit curia“ nahrádzala procesné povinnosti strany sporu, v tomto prípade žalobcu zastúpeného advokátom ako odborne spôsobilou osobou a poskytol mu dostatok času, aby za žalobcu uplatnil úroky z omeškania, ako vyplývajú zo skutkovo preukázaného stavu. Nie je pritom sporné, že žalovaný neuhradil žalobcovi časť nájomného za obdobie 2015 – 2016 a nájomné za obdobie 2016 – 2018, pričom dôvody neuhradenia nájomného nie sú predmetom sporu. Podľa žalovaného je však nespravodlivé a v rozpore so zásadami, ktorými je ovládané civilné sporové konanie, aby súd napriek správaniu sa žalobcu, ktoré viedlo k zbytočnému a neúčelnému predlžovaniu sporu, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť aj úroky z omeškania, ktoré si žalobca počas konania riadne neuplatnil. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v druhom výroku zmenil tak, že vypustí povinnosť uloženú žalovanému zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania a zaviaže žalovaného len na zaplatenie istiny 13.824,37 Eur. 26. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 31.05.2023 a navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti potvrdil ako vecne správny. Poukázal na to, že už v podaní na súd dňa 21.12.2022 bol uvedený nový petit a úroky sú v tomto petite žiadané tak, aby boli priznané súdom. Poukázal aj na jednotlivé faktúry vystavené žalobcom, kde sú uvedené splatnosti a faktúry neboli zaplatené. Podľa žalobcu v takom prípade potom bez ďalšieho žalobcovi prináleží úrok z omeškania. 27. K tomuto podaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným okresnému súdu dňa 08.06.2023, v ktorom uviedol, že zotrváva v celom rozsahu na dôvodoch odvolania proti druhému výroku napadnutého rozhodnutia. 28. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 CSP v senáte bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu. 29. Predmetom konania po čiastočných späťvzatiach zo strany žalobcu a po zmene petitu bol zostatok uplatnenej sumy 13.824,37 Eur s 8 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 01.04.2014 do zaplatenia. Žalobca upresnil tento nárok vo svojich podaniach zo dňa 06.10.2021 a zo dňa 21.12.2022. Vzhľadom na predchádzajúce rozhodnutie okresného súdu č.k 8Cb/41/2019-193, ktorým právoplatne zastavil konanie v časti istiny 65.343,07 Eur s 8 % úrokom z tejto sumy, ako aj vzhľadom na uznesenie okresného súdu č.k 8Cb/41/2019-194 zo dňa 08.01.2021, ktorým pripustil zmenu žaloby na zaplatenie sumy 25.774,19 Eur s 8 % úrokom z omeškania z tejto sumy od 01.04.2014, ako aj vzhľadom na podanie žalobcu zo dňa 06.10.2021 a 21.12.2022, v ktorom vzal svoju žalobu späť v časti o zaplatenie 11.949,82 Eur s 8 % úrokom z omeškania, pričom o tomto čiastočnom späťvzatí rozhodol okresný súd v prvom výroku napadnutého rozhodnutia tak, že konanie v tejto časti zastavil, potom predmetom konania ostal nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie 13.824,37 Eur s 8 % úrokom z omeškania ročne od 01.04.2014 do zaplatenia. Uvedená čiastka pozostávala z neuhradeného nájomného za obdobie od 01.03.2015 do 28.02.2016 podľa faktúry č. 16005 na sumu 5.974,91 Eur, z ktorej ostal neuhradený zostatok 1.874,55 Eur. Ďalšia časť dlžnej sumy predstavovala neuhradené nájomné za obdobie od 01.03.2016 do 28.02.2017 vo výške 5.974,59 Eur podľa faktúry č. 17004 splatnej dňa 15.03.2017 a neuhradené nájomné za obdobie od 01.03.2017 do 28.02.2018 vo výške 5.974,91 Eur podľa faktúry č. 18007 splatnej dňa 15.03.2018. V konaní nebolo sporné, že žalovaný uhradil z faktúry č. 16005 jej časť vo výške 1.100,36 Eur dňa 11.09.2018 a sumu 3.000,- Eur dňa 14.12.2018. Sporné nebolo ani to, že zostávajúcu dlžnú sumu 1.874,55 Eur, ako aj dlžné nájomné za ďalšie dve uvedené obdobia žalovaný neuhradil, čo potvrdil aj v podanom odvolaní. 30. Žalovaný v priebehu celého konania namietal neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu. Podľa žalovaného nárok na zaplatenie nájomného mohol vzniknúť až v prípade dohodnutého spôsobu vyúčtovania nájomného, t.j. vystavením faktúry a jej doručením žalovanému. Žalobca v priebehu celého konania splnenie takto dohodnutých podmienok na vznik nároku na zaplatenie dlžného nájomného nepreukázal a teda neuniesol dôkazné bremeno, keď žiadnu z vyššie uvedených faktúr nepredložil. 31. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len „nájomca“) zmluvou o nájme (ďalej len „zmluva“). 32. Podľa § 7 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.
33. Podľa § 768k ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej „ObZ“) práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013. 34. Podľa § 365 ObZ v znení účinnom do 31.01.2013 dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa. 35. Podľa § 369 ods. 1 ObZ v znení účinnom do 31.01.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. 36. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu žalovaným podaného odvolania žalovaného. Predmetom prieskumu odvolacím súdom bol len druhý výrok napadnutého rozhodnutia, a to len v časti priznaných úrokov z omeškania z jednotlivých súm od konkrétnych dátumov. Predmetom prieskumu odvolacím súdom nebol prvý výrok o čiastočnom zastavení konania, ani tretí výrok o čiastočnom zamietnutí žaloby a ani štvrtý výrok o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie. 37. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, ktorý správne vyhodnotil, keď vydal napadnutý rozsudok, ktorým žalobe čiastočne v druhom výroku napadnutého rozhodnutia vyhovel. V konaní súdu prvej inštancie odvolací súd nezistil vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa odvolacieho súdu okresný súd sa dostatočne vysporiadal s tvrdeniami strán sporu podstatnými pre rozhodnutie vo veci o uplatnenom nároku žalobcu a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa zákonné podmienky na odôvodnenie rozsudku súdu ako rozhodnutia vo veci samej. Podľa odvolacieho súdu okresný súd neodňal žalovanému možnosť konať pred súdom a neporušil zásadu spravodlivého procesu vo vzťahu k žalovanému s následkom nesprávneho rozhodnutia vo veci. Odvolací súd sa stotožnil s napadnutým rozhodnutím ako vecne správnym v druhom výroku, ktorým okresný súd žalobe po čiastočných späťvzatiach v časti istiny spolu s úrokom z omeškania vyhovel a stotožnil sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na ktoré týmto v zmysle § 387 ods. 2 CSP odkazuje. 38. Predmetom odvolacieho konania je druhý výrok napadnutého rozhodnutia v časti priznaných úrokov z omeškania z istiny 13.824,37 Eur, ktoré úroky z omeškania boli priznané z jednotlivých súm uplatneného dlžného nájomného za obdobie od 01.03.2015 do 28.02.2018 s prihliadnutím na čiastočné úhrady vykonané zo strany žalovaného. 39. Odvolacie dôvody vymedzil žalovaný podľa § 365 ods. 1 písm. b) a d) CSP tým, že okresný súd svojim procesným postupom znemožnil žalovanému uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a zároveň došlo aj k inej vade, ktorá môže mať vplyv na nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP. Tieto odvolacie dôvody vymedzil tým, že napriek tomu, že sa žalobca domáhal dlžného nájomného za konkrétne obdobie, nepreukázal splnenie dohodnutých zmluvných podmienok na vznik uplatneného nároku, teda ani omeškanie žalovaného, pretože nepredložil ku dňu rozhodnutia vo veci faktúry, ktoré boli podmienkou na vyúčtovanie dohodnutého nájomného podľa čl. IV. Nájomnej zmluvy. Vzhľadom na zmätočnosť žaloby a jej opakované zmeny vo vzťahu k istine ako aj k úrokom, okresný súd nedôvodne odročením pojednávaní, ako aj poskytnutím dodatočných lehôt, umožnil žalobcovi vo veci sa vyjadrovať, pričom súd neaplikoval zásadu sudcovskej koncentrácie konania, čím došlo k porušeniu čl. 8 CSP o povinnosti tvrdenia a unesenia dôkazného bremena, k porušeniu čl. 17 CSP o hospodárnosti konania, ako aj k porušeniu čl. 6 CSP o rovnosti zbraní, keď okresný súd svojím procesným postupom zvýhodňoval žalobcu na úkor žalovaného a zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy, vrátane úrokov z omeškania bez toho, aby žalobca uniesol dôkazné bremeno. Uviedol, že žalovaný bol zaviazaný na zaplatenie dlžnej sumy napriek tomu, že faktúry, ktoré mali preukazovať nárok žalobcu, žalobcom predložené neboli. Naopak, boli v konaní predložené žalovaným a to z toho dôvodu, aby došlo k zabráneniu prekvapivého rozhodnutia vo veci a k preukázaniu úrokov z omeškania, ktoré mali nastať až po splatnosti uvedených faktúr a po splnení zmluvných podmienok. Odvolací súd sa s odvolacími dôvodmi nestotožnil. 40. Odvolací súd neprihliadol na námietku žalovaného o neunesení dôkazného bremena z dôvodu, že žalobca nepredložil faktúry, ktorými mal účtovať podľa dohodnutých podmienok dlžné nájomné, pričom
tieto faktúry boli predpokladom vzniku nároku na zaplatenie dlžného nájomného a posúdenia omeškania pri uplatnení úrokov z omeškania. 41. Ako uviedol okresný súd v napadnutom rozhodnutí, súčasťou súdneho spisu je faktúra č. 16005 (vyúčtovanie nájomného za obdobie od 01.03.2015 do 28.02.2016), faktúra č. 17004 (vyúčtovanie nájomného za obdobie od 01.03.2016 do 28.02.2017) a faktúra č. 18007 (vyúčtovanie nájomné za obdobie od 01.03.2017 do 28.02.2018). Ako vyplýva z obsahu spisu, tieto faktúry predložil žalovaný na pojednávaní dňa 30.06.2020 (zápisnica z tohto pojednávania na č.l. 151 p.v. a faktúry na č.l. 152 – 154 spisu). 42. Podľa odvolacieho súdu úprava dokazovania podľa Civilného sporového poriadku (§ 185 a nasledujúce CSP) vo vzťahu k výsledku a hodnoteniu dokazovania nerozlišuje dôkazy podľa toho, ktorou sporovou stranou boli predložené. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že nebol to žalobca, ale naopak žalovaný, ktorý predložil faktúry, na základe ktorých dospel okresný súd k záveru o preukázaní nároku žalobcu, takýto postup nie je možné okresnému súdu vyčítať. 43. Povinnosť tvrdenia a unesenie dôkazného bremena zaťažuje tú stranu sporu, ktorá tvrdí konkrétnu skutkovú okolnosť, ktorá má byť v jej prospech, t.j. preukázanie skutkového tvrdenia zaťažuje tú stranu, ktorá určitú skutkovú okolnosť tvrdí. Táto procesná zásada však nevylučuje, aby v rámci dokazovania, v danom prípade na základe predloženia listinných dokladov zo strany žalovaného, okresný súd vyhodnotil predložené dôkazy v prospech druhej strany, ktorá takýto dôkaz nepredložila. Pri hodnotení dokazovania okresnému súdu nič nebráni, aby aj dôkazy predložené jednou sporovou stranou vyhodnotil v prospech druhej sporovej strany. 44. V zmysle § 187 CSP za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Citované ustanovenie neurčuje, že dôkaz predložený protistranou nie je možné vyhodnotiť v rámci dokazovania v prospech druhej sporovej strany. Úvahy a postup pri hodnotení dôkazov upravuje § 191 CSP, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Ani citovaná úprava pri hodnotení dôkazu neselektuje, ktorý dôkaz je ktorou stranou predložený. Naopak, prikazuje súdu hodnotiť dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, pričom ukladá súdu povinnosť prihliadnuť na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Uvedenú procesnú zásadu hodnotenia dôkazov preto nie je možné vyložiť tak, že dôkaz predložený protistranou nie je možné vyhodnotiť v prospech druhej sporovej strany. Naopak, pokiaľ sa určitý dôkaz, v danom prípade listinné doklady, stávajú súčasťou spisu a súd nimi vykonal dokazovanie, tak ako v tomto prípade, potom je povinnosťou súdu pri vyhodnotení dôkazov z takto zisteného skutkového stavu vychádzať a zistené skutkové okolnosti aplikovať na konkrétny právny vzťah a subsumovať ich pod konkrétne ustanovenia hmotného práva aplikovateľné na uplatnený nárok žalobcu. 45. Ak teda v konaní žalobca predložil Nájomnú zmluvu a následne žalovaný predložil faktúry z ktorých vyplýva, že žalobca si splnil zmluvnú povinnosť vyúčtovať dohodnuté nájomné za konkrétne obdobia, potom okresný súd dospel k správnemu záveru, keď vyhodnotil tieto dôkazy tak, hoci predložené žalovaným, že preukazujú splnenie povinnosti žalobcu podľa Nájomnej zmluvy a zároveň preukazujú aj to, že boli žalovanému doručené (bod 64. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia). 46. Pokiaľ preto žalovaný v odvolaní namietal porušenie čl. 8 v spojení s § 132 CSP, na tieto výhrady odvolací súd neprihliadol, pretože aj keď žalobca nepredložil uvedené faktúry, avšak v konaní boli tieto faktúry predložené a stali sa súčasťou spisu a vykonaného dokazovania. Postup okresného súdu bol preto správny, keď na tieto dôkazné prostriedky prihliadol a vyhodnotil ich tak, že podľa dohodnutých podmienok preukazujú vznik nároku žalobcu, ktorý bol uplatnený v tomto konaní. 47. Žalovaný namietal porušenie princípu hospodárnosti konania podľa čl. 17 CSP v spojení s § 157 CSP (povinnosť rozhodnúť spravidla na jednom pojednávaní). Podľa odvolacieho súdu samotná zásada hospodárnosti konania nemôže mať vplyv na vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností zmluvných strán a teda jej prípadné porušenie nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia v druhej výrokovej vete v časti priznaných úrokov z omeškania. 48. Žalovaný v odvolaní namietal porušenie princípu rovnosti strán sporu podľa čl. 6 CSP ako aj zásady kontradiktórnosti konania podľa čl. 9 CSP, keď podľa neho okresný súd nahrádzal procesnú aktivitu žalobcu, ktorý nepredložil dôkaz preukazujúci existenciu jeho pohľadávok a súdne konanie viedol v jeho prospech na úkor žalovaného. Žalovaný ďalej namietal, že súd aplikáciou zásady „iura novit curia“ nahradil procesné povinnosti žalobcu, ktorý je zastúpený advokátom, pri rozhodovaní o zaplatení úrokov z omeškania, keďže žalobca ich nebol spôsobilý riadne uplatniť. S týmito tvrdeniami sa odvolací súd nestotožnil.
49. Ako vyplýva z obsahu spisu už od pojednávania zo dňa 30.06.2020 sa súčasťou spisu stali faktúry predložené žalovaným, ktoré preukazovali splnenie zmluvných povinností zo strany žalobcu účtovať dohodnuté nájomné spôsobom dohodnutým medzi stranami sporu na základe vystavených faktúr. 50. Žalobca si v podaní zo dňa 06.10.2021 a zo dňa 21.12.2022 uplatnil po čiastočnom späťvzatí úrok z omeškania v sadzbe 8 % ročne od 01.04.2014 do zaplatenia. Podľa odvolacieho súdu bol postup okresného súdu správny, keď na základe obsahu spisu a vykonaného dokazovania dospel k záveru, že takto uplatnený úrok z omeškania od 01.04.2014 zo zostatku dlžnej sumy vo výške 13.824,37 Eur je nedôvodný. S prihliadnutím na uplatnenú námietku premlčania, ako aj s prihliadnutím na dohodnuté zmluvné podmienky a existenciu faktúr, na základe ktorých žalobca vyúčtoval na ťarchu žalovaného dohodnuté nájomné, okresný správne posúdil na základe zisteného skutkového stavu uplatnený úrok z omeškania tak, že z dlžnej sumy 13.824,37 Eur ho považoval za nedôvodný až do 18.06.2016 a zároveň správne zohľadnil aj v konaní nesporne vykonané čiastočné úhrady zo strany žalovaného. Takýmto spôsobom posúdenie uplatneného úroku z omeškania nepovažuje odvolací súd za zneužitie zásady „iura novit curia“ v prospech žalobcu na úkor žalovaného, ale naopak za zodpovedajúce zistenému skutkovému stavu, dohodnutým zmluvným podmienkam a správnej aplikácii príslušnej právnej úpravy, keď čiastočne úroky z omeškania okresný súd zamietol a priznal ich len v tej časti, v ktorej ich neposúdil za premlčané a uplatnenú istinu posúdil za omeškanú v konkrétnom období. 51. Procesným dôsledkom takéhoto správneho postupu okresného súdu je čiastočné zamietnutie žaloby v časti nedôvodne uplatnených úrokov z omeškania. Pokiaľ si žalobca nesprávne v rozpore s dohodnutými zmluvnými podmienkami a právnou úpravou uplatnil úroky z omeškania za obdobie, v ktorom mu nepatrili, potom okresný súd nemohol postupovať inak, ale len tak, že žalobu v časti nedôvodne uplatnených úrokov z omeškania zamietol v treťom výroku napadnutého rozhodnutia. Napriek tomu, že žalobca bol v konaní zastúpený advokátom ako odborne spôsobilou osobou, nie je možné vylúčiť situáciu, že aj nárok žalobcu, ktorého v konaní zastupuje advokát, je uplatnený nesprávne, nedôvodne alebo predčasne. Všetky uvedené situácie v prípade správneho zistenia a vyhodnotenia skutkového stavu a pri správnej aplikácii hmotného práva majú za následok buď zamietnutie žaloby v celom rozsahu alebo čiastočne, ako je tomu v danom prípade. Správnym posúdením skutkového stavu a správnou aplikáciou právnej normy okresný súd nepostupoval v rozpore s povinnosťou tvrdenia a ani v rozpore s dôkazným bremenom žalobcu a nenahrádzal tým aktivitu žalobcu. Naopak, svojím rozhodnutím reagoval na nárok v časti úrokov z omeškania, ktorý v časti nepovažoval za dôvodne uplatnený. Ani na túto výhradu preto odvolací súd neprihliadol. 52. Odvolací súd zdôrazňuje, že žiadne iné odvolacie dôvody okrem vyššie uvedených žalovaný v odvolaní neuviedol. Pokiaľ preto žalovaný v odvolaní inú argumentáciu voči záverom okresného súdu o vzniku nároku na úroky z omeškania z konkrétnych súm a v konkrétnom období neuviedol, neumožnil odvolaciemu súdu v tejto časti prieskum napadnutého rozhodnutia z iných dôvodov. Odvolací súd posudzuje nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa odvolateľom tvrdených odvolacích dôvodov a ich obsahového vymedzenia, keďže podľa § 380 ods. 1 CSP platí, že odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný a s výnimkou vád, ktoré sa týkajú procesných podmienok a na ktoré odvolací súd podľa § 380 ods. 2 CSP prihliadne, aj keby neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené, odvolací súd na iné pochybenie súdu prvej inštancie prihliadnuť nemôže, aj keby ich v odvolacom konaní zistil. Pretože odvolacie dôvody, vrátane ich obsahového vymedzenia, možno podľa § 365 ods. 3 CSP meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania, potom podľa § 373 ods. 1 in fine CSP platí, že na doplnenie odvolacích dôvodov súd odvolateľa nevyzýva a potom v súlade s § 387 ods. 1 CSP procesnou sankciou za nedostatok odvolacej argumentácie strán sporu ja záver, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne vo vzťahu k záverom okresného súdu o vzniku nároku na úroky z omeškania z konkrétnych súm za konkrétne obdobie. Žalovaným uvedené odvolacie dôvody neposúdil odvolací súd za relevantné a pre absenciu iných odvolacích dôvodov odvolací súd z vlastnej iniciatívy správnosť záverov okresného súdu v tejto časti napadnutého rozhodnutia preskúmať z iných dôvodov nemohol. Odvolací súd preto považoval napadnuté rozhodnutie v druhej výrokovej vete v časti priznaných úrokov z omeškania za správne. 53. Odvolacie dôvody uvedené žalovaným v odvolaní neboli spôsobilé zmeniť vecne správny záver okresného súdu o vzniku nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania z konkrétnych súm v konkrétnej sadze od konkrétnych dátumov, ako je to uvedené v druhej výrokovej vete napadnutého rozhodnutia. 54. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie v druhej výrokovej vete v časti úrokov z omeškania potvrdil ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP.
55. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania sa odvolací súd riadil ustanovením § 255 ods. 1 s použitím § 396 ods. 1 CSP. Pretože v odvolacom konaní bol žalobca úspešný v celom rozsahu, priznal mu nárok na ich náhradu voči žalovanému v rozsahu 100 %. 56. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).