Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9To-60-2019.pdf
PDF · 94.84 KB
Case nature
Area
Subarea
9To/60/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša a sudcov JUDr. Emila Dubňanského a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA na verejnom zasadnutí konanom dňa 05.08.2020, v trestnej veci obžalovaného kpt. Ing. V. Q., pre zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a iné, o odvolaniach obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 5Tv/1/2014 zo dňa 11.07.2019 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolania krajského prokurátora a obžalovaného Ing. V. Q..
odôvodnenie:
Okresný súd Prešov napadnutým uznesením sp. zn. 5Tv/1/2014 zo dňa 11.07.2019 uznal obžalovaného kpt. Ing. V. Q. vinným zo spáchania zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, ktorý spáchal tak, že
-dňa 26.04.2011 v Prešove, ako vyšetrovateľ odboru justičnej polície, Úradu justičnej a kriminálnej polície, Okresného riaditeľstva PZ Prešov v trestnom konaní vedenom na odbore justičnej polície, Úradu justičnej a kriminálnej polície, Okresného riaditeľstva PZ Prešov pod ČVS:ORP-322/OEK-PO-2010 odoslal na Okresnú prokuratúru Prešov uznesenie o zastavení trestného stíhania podľa § 215 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku zo dňa 19.04.2011 spolu s vyšetrovacím spisom, ktorého súčasťou bola zápisnica o výsluchu svedka Q. M. zo dňa 26.10.2010, aj keď vedel, že obsah zápisnice bol pozmenený a podpisy svedka Q. M. na tejto zápisnici sú sfalšované, pričom obsah takto pozmenenej výpovede použil v odôvodnení uznesenia o zastavení trestného stíhania zo dňa 19.04.2011 a tak postupoval v rozpore s § 2 ods. 10 Trestného poriadku, čím tak svojím konaním porušil svoje povinnosti ustanovené v § 48 ods. 3 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov PZ, SIS, ZVaJS SR a ŽP.
Za to mu súd uložil podľa § 344 ods. 1 Tr. zákona, za použitia § 36 písm. j/ Tr. zákona, § 37 písm. h/ Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody na 2 roky.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu podmienečne odložil. Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona stanovil skúšobnú dobu na jeden rok.
Po vyhlásení rozsudku, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku, obžalovaný priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní podal odvolanie.
Dňa 16.07.2019 prokurátor Krajskej prokuratúry v Prešove podal na Okresnom súde Prešov odvolanie proti rozsudku. Odvolanie smeruje proti výroku o treste.
Prokurátor svoje odvolanie odôvodnil podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 01.10.2019. Prokurátor konštatuje, že súd ukladal trest v zmysle zásad pre ukladanie úhrnného trestu podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona. Keďže dolné hranice trestov pri trestných činoch, za ktoré bol obžalovaný uznaný vinným, sú rôzne, do úvahy prichádzala vyššia z nich, teda 2 roky. Súd zároveň správne priznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona a priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona. Zaoberal sa vyhodnotením ukladaného trestu podľa § 34 Tr. zákona. Napriek tomu má za to, že trest uložený je neprimeraný, a to v dĺžke uloženej skúšobnej doby podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona. Zo služobného hodnotenia obžalovaného vyplýva, že rieši pridelené veci samostatne, ale je potrebná pravidelná kontrola a občasné usmernenie v práci. Má medzery, nedodržiava stanovené lehoty na vybavovanie pridelených písomností, za čo mu boli rozkazmi Okresného riaditeľa PZ Trebišov ukladané disciplinárne opatrenia. Obdobne to vyplýva aj z vykonaných dôkazov, že pri jeho odchode z pozície vyšetrovateľa Odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Prešov bolo zistené viacero vecí, ktoré boli evidované ako skončené, avšak boli stále živé a bolo ich potrebné opakovane vložiť do systému. Má za to, že skutok, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu, nie je výnimočným vybočením z jeho pracovných povinností, v rámci plnenia ktorých sa aj dopustil skutku, ktorý sa mu kládol za vinu, a preto má za to, že skúšobná doba mala trvať dlhšie a mala byť uložená aspoň v strede jej rozsahu v trvaní 3 rokov. Prokurátor navrhol, aby Krajský súd v Prešove podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku zmenil napadnutý rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 5Tv/1/2014 v neprospech obžalovaného tak, že mu za zachovania ostatných výrokov o treste uloží podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov, prípadne, aby podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku vrátil vec súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.
Odvolanie obžalovaného bolo odôvodnené podaním obhajcu, ktoré bolo doručené súdu dňa 17.10.2019. Obhajca konštatuje, že trestné konanie v predmetnej veci trvá vyše 7 rokov, z toho vyše 5 rokov na súde prvého stupňa. Trestné stíhanie bolo začaté vyšetrovateľom PZ dňa 30.05.2020 pre zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona, na skutkovom základe, že
-v presne nezistenom čase od 26.10.2010 do 31.01.2012 v Prešove, príslušník PZ, služobne zaradený ako vyšetrovateľ Odboru kriminálnej polície OR PZ Prešov v trestnom konaní vedenom na tomto odbore pod ČVS: ORP-322/OEK-PO-2010 zmenil obsah výpovede svedka Q. M. zo dňa 26.10.2010 a sfalšoval podpisy na tejto zápisnici.
Uznesením vyšetrovateľa PZ z 25.09.2012 mu bolo doručené uznesenie o vznesení obvinenia za uvedený zločin v podstate na tom istom skutkovom základe, t. j., že v čase od 26.10.2010 do 31.01.2012 sa ho dopustil, pričom od 01.05.2011 už bol preložený do okresu Trebišov, kde doposiaľ pracuje a pôsobí ako príslušník PZ. Na základe jeho sťažnosti podanej proti uvedenému uzneseniu vyšetrovateľa PZ prokurátor krajskej prokuratúry, keďže na takýto postup dal pokyn okresný prokurátor, uznesením z 18.12.2012 podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku zrušil jeho obvinenie s podrobným odôvodnením, na ktoré v tomto smere poukazuje. Osobitne poukazuje na konštatovanie prokurátora Krajskej prokuratúry v Prešove, že vzhľadom na zistený skutkový stav nemožno vyvodiť jednoznačný záver, že obvinený kpt. Ing. Q. spáchal jemu za vinu kladený zločin tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti uznesenia o vznesení obvinenia, pretože je nesporné, že po dátume 30.04.2011 nemal ani teoretickú možnosť disponovať so spisovým materiálom.
Uznesením vyšetrovateľa PZ zo dňa 23.09.2013 bolo začaté trestné stíhanie a opätovne vznesené obvinenie pre zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, v jednočinnom súbehu s prečinom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, na upravenom skutkovom základe tak, ako je popísaný vo výrokovej časti uvedeného uznesenia a v tomto mu už dáva za vinu, že ako vyšetrovateľ PZ „odoslal na Okresnú prokuratúru Prešov uznesenie o zastavení trestného stíhania podľa § 215 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku zo dňa 19.04.2011 spolu s vyšetrovacím spisom, ktorého súčasťou bola zápisnica o výsluchu svedka Q. M. zo dňa 26.10.2010, aj keď vedel, že obsah zápisnice bol pozmenený a podpisy Q. M. na tejto zápisnici sfalšované, pričom obsah takto pozmenenej výpovede použil v odôvodnení uznesenia o zastavení trestného stíhania zo dňa 19.04.2011.“
Od začiatku trestného stíhania obžalovaný vypovedal, že tento skutok nespáchal a nie je si vedomý, aby zápisnica z 26.10.2010 bola sfalšovaná.
Zo znaleckého posudku znalca Ing. B. M. je zrejmé, že obsah zápisnice mal byť vytvorený ešte dňa 08.10.2010, pričom výsluch sa vykonal dňa 26.10.2010, teda došlo zrejme k nejakej chybe v počítači, čo bolo možné, lebo jeho vtedajší počítač bol zavírený a mal tam nainštalovaný antivírusový program, ktorý bol slabý.
Nie nepodstatnou skutočnosťou je, že dozorový prokurátor JUDr. V. A. ním doručené uznesenie o zastavení trestného stíhania z 19.04.2011 na Okresnú prokuratúru Prešov dňa 26.04.2011 o 10.00 hod. nezrušil, len ho neakceptoval, vlastnoručne perom ho preškrtol s tým, aby v trestnom stíhaní pokračoval podľa jeho ústneho pokynu. Takéto ústne pokyny sú tiež nazývané ako tzv. „chodbové pokyny“. Toto uznesenie o zastavení trestného stíhania, datované 19.04.2011, nenadobudlo právnu silu a stalo sa ničotným „paaktom.“
Tento postup dozorového prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov JUDr. V. A. vo veci vedenej pod sp. zn. 1Pv 365/2010 označil prokurátor Krajskej prokuratúry v Prešove v liste zo dňa 26.03.2014 na podanie obhajcu tak, že cituje: „Nepostupoval pri výkone dozoru nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní plne v súlade s ustanovením § 230 ods. 2 písm. e/ Tr. poriadku, pretože ak dospel k záveru, že dotknuté uznesenie bolo nezákonné, prípadne neopodstatnené, mal takéto uznesenie podľa § 230 ods. 2 písm. e/ Tr. poriadku zrušiť.“
Prokurátor JUDr. A. sa k tomu vyjadril tak, že zistil, že bolo vydané predčasne, ale vo veci bolo potrebné vykonať ďalšie úkony. Mal sa s kpt. Ing. Q. dohodnúť, že uznesenie o zastavení trestného stíhania z 19.04.2011 nebude oficiálne zrušené, ale že bude opäť „vybraté zo spisu a bude sa konať, ako keby nebolo vydané.“
V tejto súvislosti prokurátor Krajskej prokuratúry v Prešove dáva obžalovanému za pravdu, cituje: „že uznesenie, ktoré bolo na prokuratúru riadne doručené, dozorový prokurátor odovzdal policajtovi s tým, že má ďalej postupovať, ako keby vôbec nebolo vydané, resp. ako keby bolo neformálne zrušené.“ Z uvedeného je možné uzavrieť, že ani obsah trestného spisu nebol vzatý do úvahy a v konečnom dôsledku sa vo veci ďalej konalo a rozhodlo.
Obžaloba zo dňa 25.04.2014 bola na Okresný súd Prešov podaná prokurátorom Okresnej prokuratúry Prešov, ktorý predtým dal pokyn na jeho obvinenie. Po opätovnom začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia boli mimo jeho výsluchu vypočuté len 2 osoby a to svedkovia JUDr. V. A. a Mgr. G. N.. Navrhované dôkazy v návrhovej časti podanej obžaloby je potrebné z uvedeného pohľadu považovať za procesne nepoužiteľné a nezákonné. Uvedené nedostatky nebránili súdu prvého stupňa konať a rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého uznesenia. Obžalovaný má za to, že nebolo hodnoverným spôsobom preukázané, že vedel, že obsah zápisnice tohto svedka a podpisy sú sfalšované, pretože nebol k tomu produkovaný žiadny relevantný dôkaz. Obžalovaný sa bránil tým, že mal závadný počítač, o čom mal vedieť aj technik OR PZ, čo v podstate sa aj potvrdilo. Pokiaľ prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku mimo iného uvádza, že obžalovaný obsah pozmenenej zápisnice o výsluchu svedka Q. M. použil v odôvodnení meritórneho rozhodnutia a následne toto predložil na preskúmanie dozorujúcemu prokurátorovi okresnej prokuratúry s vyšetrovacím spisom, na takýto záver súd nemal žiadne dôkazy a odôvodnenie samotného rozsudku je všeobecné, opisné s poukazom na žalovaný skutok. Závery znaleckého posudku poukazujú na tú skutočnosť, že autorom podpisov mena je Q. M., nie je tam uvedený svedok Q. M.. Nebol produkovaný žiadny dôkaz, aby tento podpis sfalšoval obžalovaný, po odchode ktorého na iné pracovisko nebol predmetný vyšetrovací spis v jeho dispozícii, preto nie je vylúčené, že tak mohol urobiť niekto iný. S poukazom na uvedené skutočnosti, skutkové a právne úvahy je toho názoru a presvedčenia, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu bol vydaný na základe nedostatočného zisteného skutkového stavu a právneho stavu a nesprávne ustáleného na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. Obhajca navrhoval, aby odvolací súd po prehodnotení výsledkov dokazovania a zvážení okolností podľa § 321 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku zrušil napadnutý rozsudok, podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, alt. aby podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku rozhodol vo veci sám a podľa § 285 písm. c/ Tr. poriadku oslobodil obžalovaného spod obžaloby prokurátora, lebo nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Na základe riadne a včas podaných odvolaní krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolania a správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku. Na základe tohto preskúmania krajský súd dospel k záveru, že odvolania obžalovaného a prokurátora nie sú dôvodné.
Súd prvého stupňa na hlavných pojednávaniach postupoval tak, že bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. S rovnakou starostlivosťou objasňoval okolnosti svedčiace tak proti obžalovanému, ako aj okolnosti svedčiace v jeho prospech. Vykonával dôkazy tak, že umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Takýmto postupom došlo k naplneniu základnej zásady vyjadrenej v § 2 ods. 10 Tr. poriadku.
Následne súd prvého stupňa hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Súd prvého stupňa plne rešpektoval základnú zásadu vyjadrenú v § 2 ods. 12 Tr. poriadku.
Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí podrobne rozobral jednotlivé dôkazné prostriedky, ktoré boli vykonané na hlavných pojednávaniach a skutočnosti vyplývajúce z týchto dôkazných prostriedkov.
Tak, ako súd prvého stupňa, aj krajský súd musí konštatovať, že obrana obžalovaného bola predovšetkým vyvrátená svedeckou výpoveďou svedka Q. M., ktorý jednoznačne potvrdil, že bol vypočúvaný iba raz. Zdôraznil, že podpis na zápisnici zo dňa 26.10.2010 nie je jeho. Táto skutočnosť bola potvrdená aj znaleckým posudkom z odboru písmoznalectva. Svedok Q. M. skonštatoval, že ani obsah zápisnice o výsluchu svedka zo dňa 26.10.2010 nezodpovedá tomu, čo uviedol osobne pri svojom výsluchu.
Už v prípravnom konaní, rovnako aj na hlavnom pojednávaní, bolo preukázané, že obžalovaný ako vyšetrovateľ počas kritického obdobia mal vo svojej dispozícii predmetný vyšetrovací spis. Až po jeho odchode na inú súčasť Policajného zboru, táto vec bola pridelená svedkovi mjr. Ing. W. Q..
Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý svedok JUDr. V. A., dozorový prokurátor, ktorý zdôraznil, že v priebehu preskúmavania spisu zistil, že svedok M. vo svojej výpovedi poprel, že by vypovedal tak, ako je to obsiahnuté v predmetnej zápisnici. Rovnako spochybnil, že túto zápisnicu podpísal. Zo spisu mal pochybnosti o reálnosti a pravdivosti úkonov, ktoré boli vykonané. Bolo jeho povinnosťou na to reagovať spôsobom, akým reagoval.
V súvislosti s výpoveďou svedka JUDr. V. A., vo vzťahu ku ktorej odvolateľ namietal tú skutočnosť, že v jeho prípade išlo o tzv. „chodbový pokyn“, pretože prokurátor neakceptoval uznesenie o zastavení trestného stíhania, krajský súd dodáva, že takáto argumentácia nie je prijateľná. Vychádzajúc zo samotnej výpovede svedka JUDr. A. a predovšetkým z listinných dôkazov, z ktorých vyplýva, že obžalovaný dňa 26.04.2011 oficiálne predložil vyšetrovací spis spolu s uznesením zo dňa 19.04.2011 o zastavení trestného stíhania, nesvedčí o tom, že by malo ísť o konzultáciu medzi vyšetrovateľom a prokurátorom. Samotný svedok JUDr. A. zdôraznil, že uznesenie bolo oficiálne zaslané, o čom svedčí prezenčná pečiatka a zdôraznil, že aj v minulosti sa stalo, keď vyšetrovateľ chcel preskúmať koncept zamýšľaného rozhodnutia v spise, stále pri takomto postupe zdôraznil vyšetrovateľovi, že nemá uznesenie predkladať cez podateľňu, ale má byť predložené priamo do jeho rúk. Zdôraznil, že v prevažnej väčšine prípadov sa stávalo, že bol mu zasielaný iba spis, bez rozhodnutia. Možno raz alebo dvakrát po celú dobu bol mu takto predložený spis na konzultáciu aj s rozhodnutím.
Obžalovaný v rámci svojej obrany poukazuje aj na záver Krajskej prokuratúry v Prešove, ktorá konštatovala, že prokurátor JUDr. V. A. nepostupoval pri výkone dozoru správne a mal uvedené uznesenie zrušiť. V tejto súvislosti poukazuje na to, že sa dohodli, že uznesenie nebude oficiálne zrušené, ale bude vybraté zo spisu a bude sa konať, ako keby nebolo vydané.
K samotnému spôsobu, akým sa snažil obžalovaný ukončiť vyšetrovanie, krajský súd musí zdôrazniť, že obrana obžalovaného sa snaží negovať štatistické pomôcky a evidenciu. Vo vzťahu k štatistike je iba strohá, kde zdôrazňuje, že on nebol zodpovedný za štatistiku a štatistiku na úrade vyšetrovania viedla iná osoba. Krajský súd musí konštatovať, že v systémoch vedených na Odbore kriminálnej polície OR PZ Prešov, pridelený vyšetrovaní spis obžalovaný už odo dňa 29.10.2010 vykazoval ako spis ukončený s tým, že došlo k zastaveniu trestného stíhania. Nemožno sa stotožniť s konštatovaním obžalovaného, že on nebol zodpovedný za štatistiku, pretože je jednoznačný záver, že štatistika sa spracováva na základe podkladov, ktoré predkladá ten-ktorý vyšetrovateľ, ktorému vec je pridelená. Teda tento štatistický záver vychádza práve z údajov, ktoré do štatistiky predložil samotný obžalovaný.
Obžalovaný v rámci svojej obrany prednášal tvrdenia, že nebolo preukázané, že by on falšoval podpis svedka M.. Bolo iba potvrdené, že tento podpis nepatrí svedkovi. Krajský súd v súvislosti s týmito tvrdeniami musí zdôrazniť, že skutočnosti, ktoré sú uvádzané v zápisnici, na ktorej nie je podpis svedka M., zodpovedajú skutočnostiam, ktoré obžalovaný uvádzal v uznesení o zastavení trestného stíhania. Vychádzal z nich ako preukázaných a navrhoval ukončiť vyšetrovanie zastavením trestného stíhania. Takýmto spôsobom je zrejmé, že obžalovaný chcel zosúladiť štatistický stav, ktorý vykazoval už ku dňu 29.10.2010 so stavom reálnym.
K tvrdeniam obžalovaného o tom, že mal závadný počítač a dochádzalo k nesprávnemu uvádzaniu dátumov, krajský súd musí konštatovať, že to nie je v tomto prípade rozhodujúca skutočnosť. O tom, že obžalovaný falšoval predmetnú zápisnicu, svedčia práve listinné dôkazy a ich postupnosť. Je zrejmé, že úkon, ktorého sa nezúčastnil svedok M. a zápisnicu, ktorú nepodpísal, mal byť vykonaný dňa 26.10.2010. Na základe tejto výpovede svedka štatisticky obžalovaný vykázal ukončenie spisu zastavením trestného stíhania dňa 29.10.2010 a následne aby stav, ktorý deklaroval v rámci štatistiky zosúladil, dňa 26.04.2011 predložil prokurátorovi s vyšetrovacím spisom uznesenie o zastavení trestného stíhania zo dňa 19.04.2011. Takáto postupnosť jednotlivých úkonov svedčí, že išlo iba o záujem samotného obžalovaného. Niet pochybností o tom, že obžalovaný takýmto spôsobom chcel legalizovať svoj postup, ktorý nebol v súlade s internými predpismi Ministerstva vnútra SR a zákonom o štátnej službe príslušníkov PZ.
Obžalovaný v rámci odvolacích námietok konštatoval, že po odchode na iné pracovisko, už nemal vo svojej dispozícii vyšetrovací spis a mohol tak urobiť aj niekto iný. Vychádzajúc z časovej postupnosti je zrejmé, že v rozhodnom čase bol spis iba v dispozícii obžalovaného a aj keď sa snaží preniesť zodpovednosť na tretiu osobu, doteraz nebolo spochybnené, že by uznesenie zo dňa 19.04.2011 vypracoval obžalovaný. V tomto uznesení argumentoval obsahom zápisnice, na ktorej je sfalšovaný podpis svedka M. a ktorej obsah nezodpovedá podľa svedka tomu, čo vypovedal pred vyšetrovateľom. Tvrdenia obžalovaného, že do spisu zasiahol niekto iný, sú nelogické a neakceptovateľné.
Súd prvého stupňa následne sa zaoberal právnou kvalifikáciou. Krajský súd sa s ustálením právnej kvalifikácie v celom rozsahu stotožnil a dospel k záveru, že u obžalovaného bolo preukázané, že svojím konaním naplnil pojmové znaky skutkovej podstaty zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a to po stránke objektívnej ako aj subjektívnej, s úmyslom priamym.
Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu postupoval v súlade so základnými zásadami pre ukladanie trestu, ktoré sú vyjadrené v § 34 ods. 1 Tr. zákona. Ustálil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a dospel k záveru, že účel trestu, ktorý je vyjadrený v § 34 ods. 1 Tr. zákona, sa u obžalovaného dosiahne úhrnným trestom odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Krajský súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvého stupňa, že vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho doterajší bezúhonný život, sú splnené podmienky pre podmienečné odloženie trestu odňatia slobody.
Vzhľadom na osobu obžalovaného a čas, ktorý uplynul od doby spáchania trestného činu do doby rozhodovania, krajský súd dospel k záveru, že aj skúšobná doba v trvaní jedného roka, je dobou primeranou a postačujúcou.
Vzhľadom na tieto skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.