Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozhodnutie_17C-91-2019.pdf
PDF · 79.88 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/91/2019
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v spore žalobcu: Mesto Žilina, Námestie obetí komunizmu 1, Žilina, IČO: 00 321 796, právne zastúpený JUDr. Lukáš Bútora, advokát so sídlom Vojtecha Tvrdého 12, Žilina, proti žalovanému: 1/ U. T., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXXX/XA, H., 2/ N. N., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXXX/XA, H., o vypratanie bytu, takto
rozhodol:
I. Žalovaní 1/ a 2/ s ú p o v i n n í vypratať a odovzdať byt č. XX vo vchode č. 2A na druhom poschodí, nachádzajúci sa na Ul. I. v H., v bytovom dome súp. č. XXXX, ktorý je postavený na parc. I. č. XXXX/X a zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX kat. úz. H., obec Žilina, okres Žilina a odovzdať ho žalobcovi do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Žalobcovi proti žalovanému 1/ a 2/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 5.12.2019 sa žalobca domáhal vypratania bytu č. XX vo vchode č. 2A na druhom poschodí, nachádzajúci sa na Ul. I. v H., v bytovom dome súp. č. XXXX, ktorý je postavený na parc. I. č. XXXX/X a zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, kat. úz. H., na tom skutkovom základe, že žalobca uzatvoril so žalovanými 1/ a 2/ Zmluvu o nájme bytu č. Z232/2018 na dobu určitú do 30.9.2018. Žalovaní 1/ a 2/ si svoju zmluvnú povinnosť riadne neplnili a z tohto dôvodu im nebola nájomná zmluva obnovená. Po ukončení doby nájmu žalovaní i napriek výzve na uvoľnenie bytu listom zo dňa 26.11.2018 doposiaľ užívajú byt bez právneho dôvodu.
2. Žalovaní 1/ a 2/ sa k žalobe písomne nevyjadrili.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi produkovanými stranou sporu (žalobcom) a zistil nasledovný skutkový stav.
4. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu zotrval na skutkovej a právnej argumentácii v zmysle vyššie uvedených písomných podaní. Na doplnenie uviedol, že žalovaní si neplnili svoje povinnosti vyplývajúce z nájomnej zmluvy, nájom im nebol obnovený, a teda nájomná zmluva skončila k dátumu 30.9.2018. Žalovaní však napriek tomu, že nájomná zmluva skončila, tento byt neodovzdali prenajímateľovi, a teda užívajú tento byt bez právneho dôvodu. Dlh na nájomnom je k 31.7.2020 900 eur, mesto so žalovanými štyrikrát uzatvorilo splátkový kalendár, ktorý žalovaní neplnili. Zároveň na žiadosť o obnovenie nájmu žalobca listom zo dňa 26.11.2018 oznámil , že ak majú záujem o opakované uzavretie nájomnej zmluvy je potrebné uhradiť všetky záväzky voči mestu do 10.12.2018 a žalovaní 1/ a 2/ na to nereagovali.
5. Žalovaní 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení uviedli, že majú záujem dlhy na nájomnom vyplatiť pod podmienkou, že im byt zostane. Nepopierali skutočnosť, že nájomná zmluva bola uzavretá na dobu
určitú a ich dlh je okolo 650 eur a tento doplatia. Bývajú spolu s troma maloletými deťmi a nemajú kde ísť bývať.
6. Zo Zmluvy o nájme bytu č. Z232/2018 zo dňa 27.6.2018 (č.l. 8) súd zistil, že prenajímateľ - žalobca prenechal nájomcovi - žalovaní 1/ a 2/ do užívania dvojizbový byt č. XX na II. poschodí, kategória bytu I. nachádzajúci sa na Ul. I. súp. č. XXXX/XA v H., na dobu určitú do 30.9.2018. Zároveň v zmluve bolo dohodnuté, že nájomca je povinný dňom skončenia nájmu odovzdať prenajímateľovi byt a jeho príslušenstvo v stave, v akom ho prevzal s prihliadnutím na obvyklé opotrebenia (čl. VI. bod 5 veta prvá cit. zmluvy).
7. V konaní je nepochybné z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. H., že k stavbe súp. č. XXXX na I. parcele XXXX/X - bytový dom je ako výlučný vlastník v X/X zapísané B. H. (č.l.28).
8. Listom zo dňa 26.11.2018 žalobca vyzval žalovaného o vypratanie danej nehnuteľnosti z dôvodu, že nespĺňa podmienky pre opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy a žiadal záväzky voči mestu H. uhradiť do 10.12.2018.
9. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
10. Podľa § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak. 11. Podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľností na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu. 12. Podľa § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu. 13. Z uvedeného vyplýva, že uplynutím dojednaného času, ak bol nájom dojednaný na určitý čas dôjde k zániku nájmu bytu a nájomca je povinný dňom skončenia nájmu odovzdať prenajímateľovi byt v stave, v akom ho prevzal s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.
14. Podľa § 712a ods. 9 Občianskeho zákonníka, pri zániku nájmu dohodnutého na určitý čas nemá nájomca právo na bytovú náhradu. Osobitný zákon môže ustanoviť, kedy aj v týchto prípadoch má nájomca právo na bytovú náhradu. (§ 4 zákona SNR č. 189/1992 Zb. , pri zániku nájmu dohodnutého na dobu určitú nájomca nemá právo na bytovú náhradu, okrem prípadu, ak nájom bytu skončil pred uplynutím dohodnutej doby z dôvodu, že byt bez zavinenia nájomcu nie je možné ďalej užívať alebo ak ide o služobný byt alebo o byt osobitného určenia a nájomca pred jeho užívaním ukončil užívanie iného bytu). 15. V zmysle čl. 20 ods. 1 Ústavy SR má každý právo vlastniť majetok. Toto právo rovnako ako ostatné požíva ochranu. Vlastnícke právo, ako je vyjadrené v § 123 Občianskeho zákonníka, umožňuje vlastníkovi veci nakladať s ňou podľa vlastného uváženia, najmä ju držať, užívať, brať z nej plody a scudziť ju.
16. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
17. Súdnu ochranu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam poskytuje zákon v citovanom ustanovení vlastníkovi proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do jeho vlastníckeho práva. Ochrana vlastníckeho práva je zaručená tak Ústavou SR čl. 20 (každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu) ako aj čl. 1 Dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ( každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za
podmienok, ktoré stanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva). Z oboch dokumentov vyplýva, že obmedzenie vlastníckeho práva je možné len v nevyhnutnej miere a na základe zákona.
18. Žalobca ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti sa domáha svojho vlastníckeho práva na vypratanie nehnuteľnosti. Teda, ak niekto bez právneho dôvodu užíva vec, jedným z možných riešení ako sa brániť, je inštitút vypratania nehnuteľnosti. V konaní je nesporné, že byt, ktorý sa má vypratať a nachádza sa v obytnom dome, jeho vlastníkom je žalobca a žalovaným 1/ a 2/ v čase rozhodovania súdu nesvedčí žiaden právny titul, na základe čoho by vznikol medzi nimi právny vzťah. V danom prípade žalovaným 1/ a 2/ ako nájomcovi uplynula doba, na ktorú bolo toto užívanie bytu dohodnuté (od 1.7.2018 do 30.9.2018). Plnenie povinností zo strany žalovaných bola určujúca pre posúdenie o opakované uzavretie nájomnej zmluvy, pričom žalobca oznámil listom 26.11.2018, že nespĺňajú podmienky pre opakované uzavretie nájomnej zmluvy. Nedoplatok na nájomnom k 7/2020 predstavuje - 900,87 eur.
19. Súd je toho názoru, že v danom prípade došlo k platnému zániku nájmu bytu a po objektívnom posúdení vo vzťahu k povinnostiam nájomcu žalovanému 1/ a 2/ právo na bytovú náhradu ani nevzniklo, keďže neboli splnené podmienky § 4 zákona č. 189/1992 Zb.. Od 1.10.2018 po zániku nájomného vzťahu (skončením doby nájmu) žalovaní 1/ a 2/ predmetný byt bez právneho dôvodu užívajú, čím zasahujú neoprávnene do vlastníckeho práva žalobcu. Žalovaní 1/ a 2/ i napriek výzve byt neodovzdali a dňom skončenia nájmu vznikla im povinnosť byt a jeho príslušenstvo odovzdať prenajímateľovi v stave, v akom ho prevzali.
20. Súd vec posúdil i z hľadiska opodstatnenosti ochrany práva vlastníka vlastniť majetok a tieto dôvody sú významnou okolnosťou, ktorú súd vzal do úvahy pri rozhodovaní o žalobe. Žalobou o vydanie veci (vindikačná žaloba) sa vlastník domáha vydania veci od toho, kto ju neprávom zadržuje a jej predpokladom teda je, že vlastník nemá vec vo svojej moci a vec sa neoprávnene nachádza vo faktickej moci inej osoby než vlastníka. Žaloba o vydanie veci môže byť úspešná len za splnenia dvoch predpokladov, a to, že žalobca preukáže svoje vlastnícke právo k veci, ktorej vydania sa domáha a preukáže, že žalovaný mu vec zadržuje neprávom.
21. Keďže v konaní žalobcom bolo preukázané splnenie podmienok vindikačnej žaloby v zmysle ustanovení § 126 Občianskeho zákonníka, súd považoval jeho nárok za právne dôvodný a žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť vypratať a žalobcovi odovzdať predmetný byt tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
22. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 262 ods. 1 CSP (o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. Súd s poukazom na plný úspech žalobcu vo veci priznal žalobcovi proti žalovanému 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
24. O samotnej výške tejto náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).