Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4C-27-2017.pdf
PDF · 207.42 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/27/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpeného splnomocneným zástupcom: JUDr. Soňa Pohovejová, advokátka, so sídlom Záhradnícka 37, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: C. M., nar. X.X.XXXX, bytom T. XXX, XXX XX T., zastúpenému splnomocnenou zástupkyňou: JUDr. Alžbeta Boriková advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Dolné Rudiny 3, 010 01 Žilina, IČO: 47 249 587, o zaplatenie 3.775,44 Eur, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a .
II. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 19.04.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3.775,44 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo žalovanej sumy od 13.05.2015 do zaplatenia. Uplatnil si náhradu trov konania. 2. Na odôvodnenie žaloby uviedol, že medzi žalobcom a S. I. bola uzatvorená poistná zmluva - č. návrhu 3550099922 pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
- poistenie súboru motorových vozidiel, s účinnosťou od 19.10.2012 na dobu neurčitú (poistná zmluva bola uzatvorená dňa 17.10.2012 a je žurnalizovaná na č.l. 7 spisu - poznámka súdu). 3. Dňa 06.05.2015 (správny dátum dopravnej nehody mal byť v žalobe uvedený ako 06.03.2015 - poznámka súdu) došlo v čase približne o 10.00 hod. v Obci G. Q. k dopravnej nehode tak, že žalovaný ako vodič vozidla zn. Citroën Jumper EČV: X zozadu narazil do vozidla zn. BMW 530 EČV: X ktorého vodička D. C. spomalila, nakoľko pred ňou jazdiace vozidlo odbočovalo doľava. Žalobca dňa 25.03.2015 poukázal priamo poškodenému - spoločnosti REUMA OSTEO, s.r.o. sumu vo výške 5.977,78 € titulom likvidácie poistnej udalosti zo dňa 06.05.2015. 4. Nakoľko žalovaný neohlásil dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu (§ 66 ods. 2 písm. a) zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke), žalobcovi vznikol voči nemu nárok na náhradu poistného plnenia, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla podľa § 12 ods. 2 písm. f) zák. č. 381/2001 Z.z. Z toho dôvodu žalobca vyzval žalovaného výzvou zo dňa 16.04.2015 na náhradu časti poskytnutého plnenia vo výške 3.775,64 € (ktorá suma predstavuje 63,16 % z vyplateného poistného plnenia), a to v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy. Predmetná výzva bola žalovanému doručená 27.04.2015. Žalovaný dlžnú sumu nezaplatil, preto sa dostal dňa 13.05.2015 do omeškania.
5. Žalobca k žalobe pripojil nasledovné listinné dôkazy, z ktorých súd zistil:
6. Zo správy o nehode zo dňa 06.05.2015 (na správe je nesprávny dátum, správne má byť 06.03.2015
- pozn. súdu, žurn. na č.l. 10 spisu) súd zistil, že ku kolízii vozidiel zn. Citroën Jumper EČV: X (vodič S. I.) a zn. BMW 53010 EČV: X (vodička D. C.) došlo spôsobom popísaným vodičkou D. C. tak, že auto pred ňou odbočovalo doľava, preto musela spomaliť, ale vozidlo za ňou nespomalilo a nabúralo do nej. Vystrelili hlavové airbagy, bol poškodený kufor, nárazník, ťažné zariadenie. Škoda nebola riešená políciou z dôvodu označeného v správe o nehode ako „nízka škoda“.
7. Zo žiadosti o vyradenie motorového vozidla zo dňa 15.03.2016 - k poistnej zmluve č. 3550099922 poistníka/platiteľa S. I. (č.l. 9 spisu) súd zistil, že dňa 09.03.2016 bolo motorové vozidlo Citroën Jumper R.: X vyradené z poistenia, pričom súčasťou žiadosti je doklad o vyradení motorového vozidla z evidencie vozidiel. 8. Súd konštatuje, že v správe o nehode sú nesprávne vypísané kolónky týkajúce sa poistníka obidvoch motorových vozidiel. V prípade vozidla zn. Citroën Jumper EČV: X mal byť uvedený poistník S. I. (ktorý je nesprávne uvedený v kolónke vodiča) a v prípade vozidla zn. BMW 53010 EČV: X mal byť uvedený ako poistník spol. REUMA-OSTEO, s.r.o. (ktorá spoločnosť je nesprávne uvedená v kolónke poisťovateľa). 9. Skutočnosť, že S. I. a spol. REUMA-OSTEO, s.r.o. boli poistníkmi a zároveň prevádzateľmi motorových vozidiel, vyplýva z listinných dôkazov oboznámených v rozsudku a v konaní spornou nebola.
10. Z faktúry č. 31150718 vystavenej dňa 23.03.2015 (splatnej dňa 06.04.2015) autorizovaným predajcom vozidiel BMW MD-Bavaria Žilina, s.r.o. spoločnosti REUMA-OSTEO, s.r.o., súd zistil, že za opravu motorového vozidla zn. BMW 530D XDRIVE TO A bola vyfakturovaná suma 6.292,40 € s DPH.
11. Z listu žalobcu zo dňa 23.03.2015, adresovaného REUMA-OSTEO, Vojtecha Spanyola 43, Žilina 1, k poistnej zmluve 6541882250, poisteného vozidla X poisteného REUMA-OSTEO, súd zistil, že poistenému bolo oznámené ukončenie šetrenia dňa 23.03.2015 poistnej udalosti č. 9561054077, vzniknutej a hlásenej dňa 06.03.2015, na základe ktorého je predkladaný výpočet výšky poistného plnenia v sume 5.977,78 € (vypočítaný ako rozdiel sumy 6.292,40 € a spoluúčasti 314,62 €).
12. Z výpisu z databázy žalobcu o poskytnutom poistnom plnení (č.l. 16 spisu) súd zistil, že žalobca poukázal na adresu REUMA-OSTEO, Vojtecha Spanyola 43, Žilina dňa 25.03.2017 sumu 5.977,78 €.
13. Z listu žalobcu zo dňa 16.04.2015 adresovaného žalovanému (č.l. 17 spisu) súd zistil, že žalobca si v zmysle § 12 ods. 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z.z. uplatnil voči žalovanému, ktorý porušil povinnosť ohlásiť podľa osobitného predpisu dopravnú nehodu, ktorá je poistnou udalosťou (neprivolanie polície), nárok na náhradu poistného plnenia, ktoré žalobca poskytol z poistnej zmluvy žalovaného č. 6573382007 poškodenému REUMA-OSTEO, EČV: X z titulu poistnej udalosti č. 9523015528 - dopravnej nehody zo dňa 06.03.2015, a to vo výške 5.977,78 €, pričom škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla EČV: X Z uvedeného dôvodu bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie náhrady poistného plnenia - jeho časti, vo výške 3.775,44 € do 15 dní odo dňa doručenia výzvy. 14. Z doručenky (č.l. 18 spisu) súd zistil, že žalovanému bola uvedená zásielka doručená dňa 27.04.2015 do vlastných rúk.
15. Z oznámenia škodovej udalosti poisteným S. I. zo dňa 06.03.2015 (č.l. 29 spisu), doručeným žalovanému dňa 12.03.2015, súd zistil, že žalovaný ohlásil poisťovni škodovú udalosť - dopravnú nehodu zo dňa 6.3.2015. V časti 6 oznámenia „Šetrenie nehody“ je poznamenané, že nehoda bola šetrená Políciou SR.
16. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu dňa 30.08.2017 sp. zn. 4C/27/2017-46, ktorý bol Uznesením sp. zn. 4C/27/2017-54 zo dňa 14.11.2017 zrušený v celom rozsahu.
17. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor, doručený súdu dňa 09.10.2017 (č.l. 50 spisu), v ktorom odkázal na ustanovenia § 12 ods. 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z.z., § 64 ods. 1 písm. d) zák. č. 8/2009 Z.z. a § 125 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej 10-násobok škody malej (t.j. sumy 266,- €). Z citovaných právnych predpisov vyplýva, že povinnosť ohlásiť nehodu polícii sa vzťahuje len na prípad „dopravnej nehody“. Za dopravnú nehodu sa pritom považuje prípad, ak škoda na niektorom vozidle dosiahne zrejme vyššiu sumu, ako je 3.990,- €. Použitie zákonnej formulácie „zrejme“ má svoj význam v zmysle ochrany bežných účastníkov cestnej premávky, laikov, od ktorých nemožno spravodlivo žiadať, aby vedeli na mieste nehody presne vyčísliť výšku škody na vozidle. Taktiež uvedená formulácia pamätá na bežné prípady, kedy skutočný rozsah poškodenia vozidla sa zistí až po odstrojení niektorých jeho častí v autoservise a nie sú viditeľné a poznateľné na mieste nehody. Presnú výšku škody na vozidle by každý súdny znalec stanovil odlišne, vzhľadom na právnu úpravu výpočtu škody na vozidlách. Nárok žalobcu by bolo možné priznať len vtedy, ak žalovaný mohol ustáliť výšku škody na vozidle poškodenej spoločnosti tak, že určite presiahne zákonný limit 3.990,- €. 18. Poškodené vozidlo vykazovalo na mieste nehody len mierne prehnutý zadný kufor, preto ani žalovaný, ani vodička poškodeného vozidla MUDr. C. nemali dôvod si ako laici myslieť, že škoda by mohla byť väčšia ako 3.990,- €, dokonca až 5.977,78 €, ako uvádza žalobca. Aj vodička poškodeného vozidla MUDr. C. výslovne uviedla v oznámení o vzniku škodovej udalosti, že škodu nenahlásili polícii z dôvodu „nízkej škody“. Nič nenasvedčovalo napríklad tomu, že by malo byť poškodené elektrické ťažné zariadenie, ktoré je uvedené vo faktúre za opravu poškodeného vozidla v sume 1.088,16 € bez DPH, t.j. 1.305,79 € s DPH. V danom prípade škoda zrejme nepresahovala zákonný limit, preto nešlo o naplnenie zákonnej definície „dopravnej nehody“, ergo žalovaný nemal povinnosť ju ohlásiť polícii. 19. Odhliadnuc od uvedeného žalovaný tvrdí, že škodová udalosť bola polícii oznámená, V čase jej vzniku totiž prechádzali okolo príslušníci Policajného zboru SR, ktorí sa pri účastníkoch udalosti aj pristavili, prikázali im pozbierať odlomené plastové úlomky z vozovky a presunúť sa na bezpečné miesto, kde mali spísať medzi sebou správu o nehode. Samotní policajti teda nepovažovali škodu na poškodenom vozidle za vysokú, a preto nespisovali protokol o dopravnej nehode. Nemožno uzavrieť, že žalovaný túto udalosť protiprávne neohlásil polícii. Zároveň policajti žalovanému uložili blokovú pokutu vo výške okolo 20,- €. Žalovaný nemá už k dispozícii bločky z blokovej pokuty, preto navrhuje vykonanie dokazovania dopytom na OR PZ SR, ODI Žilina, či v deň dopravnej nehody bola žalovanému uložená bloková pokuta.
20. Súd vo veci vykonal v dňoch 08.08.2018, 9.11.2018 a 21.12.2018 pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, svedkov MUDr. D., listinnými dôkazmi pripojenými stranami k žalobe a k odporu proti platobnému rozkazu, správou OR PZ v Žiline - Okresný dopravný inšpektorát zo dňa 06.09.2018 a zistil nasledovný skutkový stav:
21. Pojednávanie dňa 8.8.2018 bolo odročené na deň 09.11.2018 za účelom vykonania dokazovania výsluchom navrhnutých svedkov. 22. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že v čase škodovej udalosti nevykonával činnosť vo vlastnom mene a pre seba, ale pre S. I., keď formou kamarátskej výpomoci mu zvážal pokazené ovocie z jednotlivých obchodov s potravinami, s ktorými mal S. I. uzatvorené zmluvy. V čase dopravnej nehody išiel žalovaný s prázdnym vozidlom do jedného takéhoto obchodu stiahnuť pokazené ovocie.
23. Zo správy OR PZ v Žiline, ODI zo dňa 06.09.2018 (č.l. 75 spisu) súd zistil, že žalovaný nie je na ODI evidovaný dňa 06.03.2015 a ani dňa 06.05.2015 ako účastník dopravnej nehody, ani škodovej udalosti a v evidenčnej karte vodiča nemá v uvedených dátumoch zapísanú žiadnu blokovú pokutu.
24. Na pojednávaní konanom dňa 09.11.2018 svedkyňa MUDr. D. C. uviedla, že tesne potom, ako došlo ku škodovej udalosti, išli náhodou policajti, teda účastníci nehody ich nevolali. K uloženiu pokuty žiadnemu účastníkovi nehody nedošlo. Následne vodič motorového vozidla, ktorý spôsobil dopravnú kolíziu, privolal na miesto škodovej udalosti aj vlastníka motorového vozidla, ktorý sa na miesto dostavil za 5 až 10 minút. Svedkyňa uviedla, že na prvý pohľad škoda na motorovom vozidle nevyzerala vysoká.
25. Svedok I. I. uviedol, že žalovaného pozná, keďže sa u svedka uchádzal o prácu a nejaký čas u neho aj pracoval, asi pred tromi rokmi. Svedok vtedy potreboval šoférov na nákladné vozy, ale jeho brat mal dodávku, preto sa so žalovaným dohodol, že pre nich urobí nejaké vývozy. Svedok s bratom podnikajú spoločne. Žalovaný mal nehodu na vozidle Citroën Jumper EČV: X ku ktorej nehode sa následne dostavil aj svedok. Žalovaný bol u svedka len skúšobne, pretože si ho testoval ako šoféra, keďže sa v minulosti stalo, že u nich zamestnaní šoféri mali nehody. Keď svedok prišiel k dopravnej nehode, bola tam hliadka polície. Svedok opísal poškodenia na motorovom vozidle. Uviedol, že zrejme policajti dali žalovanému pokutu 20,- €. Motorové vozidlo, na ktorom bola spôsobená škoda, následne ani nebolo opravované, bolo predané na náhradné diely.
26. Svedok S. I. uviedol, že žalovaného pozná, ale sa nestretávajú, nie sú ani v žiadnom kontakte. Svedok je vlastníkom dodávky, na ktorej bola spôsobená dopravná nehoda. V tom čase na motorovom vozidle jazdil žalovaný, keďže potrebovali šoférov a žalovaný bol vtedy u nich na skúšku. Keďže svedok v tom čase jazdil na kamióne, všetko zabezpečoval I. I.. Svedkovi nie je známe, v akej forme sa uzatvárajú dohody s osobami, ktoré pre svedka a jeho brata pracujú. Žalovaný zvážal odpad z predajní - ovocie a zeleninu. Pracoval krátko, 3 týždne až necelý jeden mesiac, urobil asi 4 - 5 jázd. Žalovanému nebola vyplácaná žiadna mzda, mohol si vziať z vyradeného ovocia a zeleniny.
27. Následne na tom istom pojednávaní bol doplnený výsluch svedka I. I., ktorý uviedol, že v písomnej forme uzatvárali dohody o výkone práce len s vodičmi nákladných vozidiel. Pokiaľ pre nich pracoval živnostník ako vodič motorového vozidla - dodávky, s týmito pracovníkmi spolupracovali len na základe ústnej dohody. So žalovaným nemali spísanú dohodu. Chceli ho len vyskúšať, či je schopný robiť takú prácu, keďže už prišli aj o dvojročné autá, ktoré im rozbili mladí chalani, teda svedok sa už obával niekomu zveriť auto. V tom čase potreboval pracovníka, pretože potrebovali sťahovať reklamovaný tovar, resp. aj poškodené veci. Vtedy zásobovali obchody ovocím a zeleninou.
28. Právna zástupkyňa žalovaného poukázala, že pre aplikáciu ustanovenia § 420 ods. 2 OZ sa nevyžaduje iba existencia pracovnoprávneho vzťahu, stačí, že osoba bola použitá pri činnosti niekoho iného, čo bolo v tomto konaní preukázané.
29. Právna zástupkyňa žalobcu uviedla k námietke nedostatku pasívnej legitimácie, že sa nerieši otázka zodpovednosti za škodu ako takú, spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ale v danom prípade je toto konanie postihovým konaním, čiže žalobca postihuje poisteného, ktorý bol nesporne a nespochybniteľne vodičom motorového vozidla, prevádzkou ktorého došlo ku škode. Teda pasívne legitimovaný je v tomto prípade žalovaný tak, ako je označený v žalobe z dôvodu, že vystupuje ako poistený, tzn. jazdil na motorovom vozidle, ktorého prevádzková zodpovednosť bola poistená u žalobcu. Žalovaný bol vodičom motorového vozidla a Zákon o cestnej premávke upravuje povinnosť každého účastníka privolať k dopravnej nehode políciu, k čomu nedošlo. Je teda právne absolútne bezvýznamné, či bol žalovaný v pracovno-právnom vzťahu s vlastníkom motorového vozidla, či robil na základe nejakej dohody, či fakturoval svoje služby. Bol vodičom, bol poisteným z pohľadu zákona a teda ako vodič - účastník dopravnej nehody bol povinný privolať hliadku policajtov.
30. Pojednávanie dňa 21.12.2018 bolo vykonané v neprítomnosti žalobcu, ktorý sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnil podaním právnej zástupkyne žalobcu zo dňa 17.12.2018 (č.l. 111 spisu). 31. Právna zástupkyňa žalovaného v rámci záverečnej reči zotrvala na svojich dovtedajších písomných podaniach, ako i ústnych prednesoch.
32. Súd o žalobou uplatnenom nároku rozhodol rozsudkom sp. zn. 4C/27/2017-124 zo dňa 21.12.2018 tak, že žalobu zamietol.
33. Súd na odôvodnenie rozsudku uviedol, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že prevádzateľom motorového vozidla zn. Citroën Jumper EČV: X , ktorým bola spôsobená dňa 06.03.2015 dopravná nehoda, z dôvodu ktorej poistnej udalosti si žalobca voči žalovanému uplatňuje podľa § 12 ods. 2 písm. f) zák. č. 381/2001 Z.z. nárok na náhradu poistného plnenia, bola osoba odlišná od vodiča motorového vozidla, ktorý pri dopravnej nehode spôsobil škodu na motorovom vozidle zn. BMW 530 EČV: X Zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla, teda subjektu vykonávajúceho dopravu, za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky, je zodpovednosťou objektívnou, vzniká teda bez ohľadu na zavinenie. Táto zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla nevylučuje solidárnu zodpovednosť vodiča motorového vozidla, avšak len podľa § 420 ods. 1 OZ, nie podľa § 420 ods. 2 OZ. Súd mal preukázané, že žalovaný spôsobil škodu pri činnosti vykonávanej pre podnikateľov S. I. a I. I., preto nezodpovedá za škodu, ktorú pri tejto činnosti spôsobil, keďže jeho činnosť v čase škodovej udalosti nevybočovala z medzí plnenia úloh zmienených podnikateľských subjektov, resp. z činnosti, ktorá je v priamej súvislosti s ním. Za škodu v tomto prípade zodpovedá prevádzateľ motorového vozidla, ktorý je totožný s osobou, ktorá použila žalovaného na svoju činnosť. Teda je daná zodpovednosť podľa ust. § 420 ods. 2 OZ, a nie podľa ust. § 420 ods. 1 OZ, a preto nie je žalovaný v tomto konaní pasívne legitimovaným.
34. Žalobca podal proti rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 21.12.2018 odvolanie, o ktorom odvolací súd - Krajský súd Žilina rozhodol uznesením sp. zn. 7Co/148/2019 - 169 zo dňa 28.08.2019 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
35. Odvolací súd na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že záver súdu prvej inštancie, že žalovaný nie je v zmysle § 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z.z. poisteným a že žalobca nemôže proti nemu uplatňovať nárok na náhradu poistného plnenia podľa § 12 ods. 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z.z., je predčasný. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie, na základe ktorých dospel k vyslovenému právnemu záveru, že žalovaný nie je v spore pasívne vecne legitimovaný v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. 36. Podľa § 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z.z. poisteným je ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti. Pojem (právna úprava) poistenia zodpovednosti je upravený v ustanovení § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. (rozsah poistenia zodpovednosti). Podľa tohto ustanovenia, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Vychádzajúc z logického a gramatického výkladu § 2 písm. f) vo vzťahu k § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. krajský súd vyvodil, že poisteným bude (každý) subjekt, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Citované ustanovenie zákona č. 381/2001 Z.z. bližšie neupravuje podmienky zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla z hľadiska toho, kto škodu spôsobil. Preto v takomto prípade subsidárne je dôvodné aplikovať pri výklade § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla upravujú. Vychádzajúc zo súčasnej právnej praxe a platnej judikatúry (R 3/1984) podmienka zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vzniká nielen podľa ustanovenia § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kde zodpovednosť sa uplatňuje vo vzťahu k prevádzateľovi vozidla, ale aj podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka, t.j. vo vzťahu k tomu, kto škodu spôsobil. Uplatnenie zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka, k spôsobeniu ktorej došlo prevádzkou dopravných prostriedkov, bude prichádzať do úvahy vo vzťahu k tomu, kto škodu priamo spôsobil. Z hľadiska prevádzky motorových vozidiel, zodpovednosť podľa § 420 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje na vodiča dopravného prostriedku. Ak je daná zodpovednosť za škodu vyvolaná prevádzkou motorového vozidla, poškodený je oprávnený využiť možnosť výhody solidarity záväzku viacerých zodpovedných subjektov podľa ustanovenia § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného je možné vyvodiť, že poisteným, ktorý nie je poistníkom, vo vzťahu k ktorému má poisťovateľ nárok na náhradu poistného plnenia podľa § 12 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. sa považuje aj vodič motorového vozidla, ktorý škodu spôsobil. 37. Ustanovenie § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa uplatní v prípadoch, keď škodca je v určitom právnom (obvykle zmluvnom) vzťahu voči právnickej, poprípade fyzickej osobe a škodu spôsobil pri činnosti, ktorá spadá do pôsobnosti tejto osoby. Do rámca činnosti právnickej (fyzickej) osoby spadá predovšetkým výkon zamestnania, plnenie úloh vyplývajúcich z pracovného pomeru, plnenie služobných povinností, úkonov s tým priamo súvisiacimi a ide o takú ďalšiu činnosť, ktorá nepostráda miestny (priestorový) časový a vecný (vnútorný) účelový vzťah k činnosti právnickej (fyzickej) osoby. Ide teda o vzťah k činnosti, pri ktorej bola škoda spôsobená, k predmetu činnosti právnickej (fyzickej) osoby. Pojem „plnenia pracovných úloh a priama súvislosť s ním“ sa vykladá zhodne ako v pracovnom práve. Podstatné je, či pri činnosti, ktorou bola škoda spôsobená, sledoval škodca z objektívneho aj subjektívneho hľadiska plnenie úloh právnickej (fyzickej) osoby. 38. V danom prípade, vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie, nebolo možné vyvodiť záver, že je tu daný vzťah zodpovednosti podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti sa žalovaný vyjadril, že v čase škodovej činnosti vykonával činnosť pre fyzickú osobu
- podnikateľa S. I., keď formou „kamarátskej výpomoci“ mu zvážal pokazené ovocie z jednotlivých obchodov a potravín. Svedok S. I. sa vyjadroval, že „žalovaný zvážal odpad z predajní - ovocia a zeleniny, pracoval krátko, tri týždne a necelý mesiac, urobil štyri - päť jázd. Žalovanému nebola vyplácaná žiadna mzda“. Na základe výpovede žalovaného a svedkov S. I. a I. I. nebolo možné považovať za preukázané skutkové tvrdenia, že žalovaný vykonával činnosť spadajúcu do rámca § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže nebol dostatočne vysvetlený miestny, časový a vecný vzťah k činnosti žalovaného pre podnikateľa S. I.. Z týchto výpovedí je zrejmé, že žalovaný mal vykonávať činnosť pre S. I. nie na základe pracovného pomeru alebo na základe dohody o vykonaní práce prípadne inej dohody vyplývajúcej z pracovnoprávnych predpisov alebo takej „inej“ dohody, ktorých podmienky by boli žalovaným a svedkami v konaní jednoznačne preukázané. 39. Na základe uvedených skutočností, keďže na základe výsledkov vykonaného dokazovania nebolo možné vyvodiť záver, že nastali podmienky uvedené v § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, na základe ktorých by žalovaný nebol poisteným v zmysle § 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z.z. a na ktoré by sa nevzťahovali podmienky § 12 ods. 2 písm. f) citovaného zákona (ktoré súd prvej inštancie musí následne na základe ďalšieho vykonaného dokazovania skúmať), odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
40. Po vrátení veci odvolacím súdu na ďalšie konanie súdu prvej inštancie boli vykonané v dňoch 03.07.2020 a 05.08.2020 pojednávania, na ktorých bolo vykonané dokazovanie výsluchom strán sporu a opätovným výsluchom svedkov S. I. a I. I..
41. Ešte pred vykonaním pojednávaní sa strany sporu vyjadrili prostredníctvom svojich právnych zástupcov písomnými podaniami.
42. Právna zástupkyňa žalovaného v podaní zo dňa 13.12.2019 (č.l. 184) zotrvala na svojom tvrdení nedostatku vecnej pasívnej legitimácie žalovaného, ktorý vykonával činnosť podľa § 420 ods. 2 OZ, teda pri výkone svojej činnosti nesledoval svoj osobný záujem. Žalovaný vykonával činnosť pre fyzické osoby - podnikateľov na základe iného zmluvného vzťahu než pracovnoprávneho. Výsluchmi svedkov a žalovaného bolo preukázané, že žalovaný v čase predmetnej dopravnej nehody vykonával činnosti výlučne pre podnikateľov S., resp. I.. Skutočnosť, že žalovaný pre nich vykonával tieto činnosti len na základe ústnej dohody nemôže zakladať neunesenie dôkazného bremena žalovaným, pokiaľ žalovaný existenciu ústnej dohody potvrdil sám ako strana sporu spolu s výpoveďami dvoch svedkov. Konanie žalovaného jednoznačne spadalo do rámca činností podnikateľa S. I. - ako zhodne uviedli svedkovia i žalovaný, žalovaný na dodávke podnikateľa A. I. zvážal pokazené ovocie z predajní. Pri danej činnosti žalovaný nekonal vo vlastnom záujme, vo vlastnom mene a na vlastný účet, ale v mene a na účet podnikateľa A. I.. 43. Je irelevantné, či za danú činnosť dostával žalovaný mzdu, podstatné je, že v čase nehody vykonával činnosť pre iného, čo bolo preukázané. Podmienky takejto dohody boli - vzhľadom na absenciu písomnej formy - vysvetlené a preukázané výpoveďami žalovaného a svedkov S. a I. I.. Skutočnosť, že žalovaný riadil dodávku podnikateľa S. I. bola preukázaná poistnou zmluvou predloženou žalobcom. Žalovaný dostatočne ozrejmil „miestny, časový a vecný vzťah“ svojej činnosti pre podnikateľov. 44. Právna zástupkyňa žalovaného poukázala na rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 20Co/279/2015 zo dňa 29.11.2016 a na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3Co/294/2009 zo dňa 20.10.2011, v ktorých je vyslovený názor: „V ods. 2 (§ 420 ods. 2 OZ) je vyjadrená zásada, že pokiaľ niekto spôsobí škodu pri vykonávaní činnosti, ktorú vykonával pre inú osobu, nezodpovedá za túto škodu sám, ale za ňu zodpovedá ten, za koho túto činnosť vykonával. ... Formulácia Občianskeho zákonníka je však taká široká, že postihuje aj prípady, keď niekto koná v prospech právnickej alebo fyzickej osoby na základe iného právneho pomeru než pracovnoprávneho.“ 45. Pokiaľ by sa okresný súd nestotožnil s vyššie uvedenou argumentáciou o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného, nárok žalobcu taktiež nie je možné priznať z dôvodu nenaplnenia zákonných podmienok na uplatnenie postihu podľa § 12 ods. 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z.. Nie je pravdou, že žalovaný si nesplnil svoju zákonnú povinnosť, keď ako účastník dopravnej nehody neprivolal policajtov v zmysle ust. § 66 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Poškodené vozidlo na mieste nehody nevykazovalo škodu zrejme prevyšujúcu jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona, čo potvrdil nielen žalovaný, ale aj svedkyňa D. C. a svedok I. I.. 46. V tejto súvislosti poukázala právna zástupkyňa žalovaného na rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/287/2015, kde v obdobnom prípade bol poškodený dokonca osobou zaoberajúcou sa opravou motorových vozidiel, súd dospel k záveru, že „účastníci tejto škodovej udalosti dospeli ku konsenzu aj čo sa týka predbežnej výšky škody, ktorá vznikla poškodenému na motorovom vozidle, ktorý bol osobou zaoberajúcou sa opravou motorových vozidiel a preskúmaním motorového vozidla zistil a odhadol škodu na cca 3.000 eur, teda sa nejednalo o dopravnú nehodu podľa vyššie cit. § 64 ods. 1 písm. d/, podľa ktorého je dopravná nehoda udalosť, pri ktorej vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona teda sumu 4.000 eur. Podľa názoru odporcu a poškodeného hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody na poškodenom motorovom vozidle nevznikla, preto správne aj podľa názoru odvolacieho súdu neboli účastníci tejto škodovej udalosti povinní nahlásiť túto poistnú udalosť polícii. Odvolací súd dospel k záveru, že aj z dôvodu nenaplnenia zákonných predpokladov ustanovených v § 64 ods. 1 písm. d/ vyššie cit. zákona nie je možné predmetnú udalosť považovať za dopravnú nehodu.“ Taktiež rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/823/2014 zo dňa 25.06.2014 prejednával obdobnú situáciu: „Navrhovateľovi sa nepodarilo ničím preukázať, že odporca resp. poškodený mohli dôvodne predpokladať, že výška škody presiahla predpísanú hranicu.“ 47. Z výpovedí v prvostupňovom konaní je potvrdené, že účastníci nehody ako laici nemohli relevantne zistiť presnú výšku škody na vozidlách. Pri dopravnej nehode boli dokonca prítomní aj policajti, ktorí taktiež konštatovali, že nejde o škodu zrejme prevyšujúcu 3 990 EUR, a preto tvrdenie žalobcu, že ide o nesplnenie zákonnej povinnosti, nie je správne. 48. Žalovaný zotrval na dôkaze navrhnutom v odpore proti platobnému rozkazu, a síce na predložení žalobcom kompletnej farebnej fotodokumentácie poškodeného vozidla, z ktorej bude možné zistiť, že odhad poškodení pre laika nemohol byť vyšší než 3 990 EUR. 49. Z výpovedí svedkov a žalovaného v prvostupňovom konaní je ďalej preukázané, že na mieste nehody boli prítomní policajti. Vzhľadom na nízku škodu však policajti odporučili riešiť danú nehodu ako škodovú udalosť, t.j. bez ingerencie polície. Skutočnosť, že sa v konaní nepodarilo žalovanému preukázať udelenie blokovej pokuty, nemôže v kontexte ostatných vykonaných dôkazov - výpoveď žalovaného, výpoveď svedkyne D. - znamenať neunesenie dôkazného bremena žalovaným, že k nehode bola polícia privolaná. 50. Pokiaľ teda žalobca uplatnený nárok opiera o porušenie povinnosti žalovaným privolať k nehode políciu, nie je tento nárok dôvodný, pretože žalovaný takúto povinnosť neporušil. 51. Na základe uvedeného žalovaný žiada, aby súd žalobu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu.
52. Na výzvu súdu bola zo strany žalobcu právnej zástupkyne žalobcu predložená kompletná farebná fotodokumentácia poškodeného motorového (č.l. 230 - 260), ktorý dôkaz súd ako nadbytočný nevyhodnocuje z dôvodu v konaní opätovne konštatovaného nedostatku vecnej pasívnej legitimácie žalovaného v konaní.
53. Na pojednávaní konanom dňa 03.07.2020 súd konštatoval, že za aktuálnej dôkaznej situácie je sporné, či motorové vozidlo v čase dopravnej nehody používal žalovaný za účelom výkonu práce pre podnikateľa S. I., teda či v čase výkonu práce bol žalovaný použitou osobou podľa § 420 ods. 2 OZ.
54. Právna zástupkyňa žalobcu zotrvala na svojom tvrdení uvádzanom v konaní ešte v čase pred rozhodnutím súdu prvej inštancie rozsudkom zo dňa 21.12.2018, a síce, že v prípade prebiehajúceho konania sa nejedná o konanie o náhradu škody, ale o postihové právo, čiže v tomto prípade sa jedná o postih voči žalovanému, ktorý bol v čase dopravnej nehody vodičom, porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 8/2009 Z.z., Zákon o cestnej premávke, podľa ktorého je každý účastník dopravnej nehody povinný nahlásiť dopravnú nehodu policajtovi, pričom v tomto prípade bol žalovaný vodičom, ktorý dopravnú nehodu zavinil, a keďže poškodená mala uzatvorené poistenie u žalobcu, tak v tomto prípade sa jedná o regres za porušenie právnej povinnosti. V tomto prípade, aj keby sa v tomto konaní preukázalo, že žalovaný bol v pracovno-právnom vzťahu s vlastníkom motorového vozidla, nemôže niesť zodpovednosť vlastník za porušenie povinnosti neohlásiť dopravnú nehodu. 55. Pokiaľ by sa jednalo o náhradu škody, je povinnosťou účastníkov preukázať, či bol alebo nebol vodič
- škodca v pracovno-právnom vzťahu. Neprivolanie polície je porušenie povinnosti v zmysle Zákona o cestnej premávke a pre porušenie tohto osobitného zákona žalobca využíva právo postihu v zmysle § 12 ods. 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z.z.
56. Súd na pojednávaní konštatoval, že odvolací súd takýto právny záver vo svojom zrušujúcom uznesení neuviedol, ale poukázal na to, že neboli preukázané skutkové tvrdenia, že žalovaný vykonával činnosť spadajúcu do rámca § 420 ods. 2 OZ.
57. Právna zástupkyňa žalovaného poukázala, že miestny, časový a vecný vzťah žalovaného k činnosti podnikateľa S. I. bol založený na základe ústnej dohody, čo potvrdil nielen samotný žalovaný, ale aj dvaja svedkovia - S. I. a I. I.. Podporne pre existenciu takéhoto vzťahu slúži aj ten dôkaz, že išlo o motorové vozidlo, o dodávku, tzn. o vozidlo, ktoré sa v prevažnej miere prípadov používa na podnikanie.
Je to zrejmé aj zo samotnej poistnej zmluvy o PZP, ktorá je uzatvorená na motorové vozidlo, ktorým bola škoda spôsobená, kde poistníkom a majiteľom vozidla je S. I. ako podnikateľ, samostatne zárobkovo činná osoba. Za danej dôkaznej situácie je žalovaný toho názoru, že je preukázaná absencia pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. 58. Polícia bola prítomná pri tejto dopravnej nehode, resp. škodovej udalosti. Samotní policajti odporučili, aby túto škodovú udalosť riešili účastníci nehody vo forme záznamu o nehode, čo potvrdil nielen samotný žalovaný, ale aj svedok I. I. a aj nezaujatá svedkyňa MUDr. C. ako poškodená. Je irelevantné, že títo policajti išli náhodou okolo a sa pristavili a že neboli teda fyzicky aktívne zavolaní zo strany účastníkov tejto nehody. 59. Ďalšou skutočnosťou, ktorá svedčí v prospech žalovaného, je aj to, že samotná výška škody sa nejavila ako zrejme prevyšujúca zákonný limit 3.990 €, čo taktiež je preukázané nielen výpoveďou samotného žalovaného, ale aj výpoveďou svedkyne, poškodenej MUDr. C., čo je svedok nezaujatý a nemá prečo hovoriť nepravdu. Taktiež aj ona potvrdila, že samotní policajti nepovažovali túto škodu za vyššiu, ako je zákonný limit. Potom, keď iní účastníci tejto škodovej udalosti, vrátane okoloidúcich policajtov, nepovažovali výšku škody za presahujúcu zákonný limit, prečo by malo bremeno takéhoto zistenia škody ísť na vrub žalovaného. V prospech žalovaného svedčí aj žalobcom predložená fotodokumentácia. Podľa názoru žalovaného bežným pohľadom na fotografiu je evidentné, že došlo skutočne iba k veľmi miernemu preliačeniu zadnej časti poškodeného vozidla a jednoucho človek, ktorý nie je znalcom z odboru cestnej dopravy, nemá šancu posúdiť takúto škodu ako zrejme presahujúcu sumu 3.990 €.
60. Súd konštatoval, že tvrdenia strán týkajúce sa nesplnenia povinnosti žalovaným privolať policajtov k dopravnej nehode sú zatiaľ predčasné vzhľadom na doposiaľ nevyriešenú otázku vecnej pasívnej legitimácie žalovaného.
61. Právna zástupkyňa žalobcu tvrdila, že žalovaný vôbec nevykonával pre podnikateľov S. činnosť v zmysle Zákonníka práce, nakoľko nebola predložená ani pracovná zmluva, ani dohoda o vykonaní práce a pracovnej činnosti, ani dohoda o brigádnickej činnosti a svedkovia sa jednoznačne vyjadrili, že za tú prácu nedostal žalovaný nikdy žiadnu finančnú odmenu. Je podstatné, a to v zmysle výkladu pojmov zákona č. 381/2001 Z.z., kto je poistený a kto je poistník. Každý, kto jazdí na motorovom vozidle, je poistený.
62. Súd s poukazom na záver odvolacieho súdu vyslovený v jeho zrušujúcom uznesení sp. zn. 7Co/148/2019 - 169 zo dňa 28.08.2019, a síce, že záver súdu prvej inštancie, že žalovaný nie je poisteným podľa § 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z.z., je predčasný, keďže nebol dostatočne vysvetlený miestny, časový a vecný vzťah činnosti žalovaného pre podnikateľa S. I. v čase spôsobenia dopravnej nehody, na návrh právnej zástupkyne žalovaného pojednávanie odročil na deň 05.08.2020 za účelom opätovného výsluchu svedkov I. I. a S. I..
63. Na pojednávaní konanom dňa 05.08.2020 (zápisnica č.l. 296) žalovaný uviedol, že v čase dopravnej nehody viezol na tom aute zeleninu a ovocie pre Jednotu, a to v smere zo skladu od I., ktorý sa nachádza asi 200 metrov pred križovatkou pod Y. v X., do predajní, pričom predajňu v G. Q. už mali za sebou. Mali tú trasu naplánovanú, jednalo sa vlastne o ich pravidelnú linku, a to po predajniach Jednoty, z ktorých zvážali poškodenú zeleninu. Žalovaný opísal trasu tak, že najprv išli do predajní na G. ulici, potom nasledoval G. Q., tam chodili každý druhý deň, do D. chodili každý deň, do T. každý deň, aj do E. O. každý deň, pričom vo E. O. boli až tri predajne I.. K tej nehode došlo v G. Q.. V čase dopravnej nehody išli zo skladu do G. Q., odtiaľ mali namierené do D.. Teda na tejto pravidelnej trase došlo k tej nehode. Žalovaný bol v aute vtedy sám. V čase, keď došlo k dopravnej nehode, bol na tejto pravidelnej trase, na ktorej z jednotlivých predajní Coop Jednoty zvážali poškodené ovocie a zeleninu a zároveň, keďže tieto prepravky - bedne boli zálohované, tak v predajniach vyložili prázdne prepravky za tie prepravky, ktoré vlastne prevzali od predajní naplnené. 64. Žalovaný opísal jeho disponovanie s týmto motorovým vozidlom tak, že si vozidlo prevzal na sklade, kam prišiel ráno autobusom. Po prevzatí motorového vozidla si podľa dodacieho listu nachystali trasu predajní a potom vyrážali po týchto predajniach. Potom, keď skončili v poslednej predajni, bola to zrejme T., išli späť do skladu zaparkovať auto, vyložili poškodený tovar, ktorý vykladal žalovaný a potom išiel na autobus a domov. 65. Motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená dopravná nehoda, žalovaný nemohol v žiadnom prípade používať aj na súkromné účely.
66. Na otázky právnej zástupkyne žalobcu žalovaný uviedol, že o spolupráci rokoval s I. I.. Vedel, že tam bol nejaký konateľ alebo majiteľ, ale ten jazdil väčšinou niekde na kamióne. Žalovaný teda tieto prepravné služby poskytoval pre S.. Pokyny na prácu mu dával I.. 67. V čase, kedy došlo k dopravnej nehode, ktorú žalovaný zavinil, bol žalovaný vedený na úrade práce alebo bol samoplatiteľ, presne sa nepamätal. 68. Pracovnú náplň mal upravenú ústnou formou. Odmena za prácu bola dohodnutá tak, že si žalovaný dodatočne vybaví živnosť a že bude tieto svoje práce fakturovať, ale keď došlo k poškodeniu motorového vozidla pri predmetnej dopravnej nehode, tak už živnosť neriešil a neriešilo sa už potom nič, ani peniaze. 69. Na otázku, či bol žalovaný partnerom pre p. I. ako podnikajúci subjekt a či bola teda dohodnutá odmena vo forme fakturácie, žalovaný uviedol, že v konečnom dôsledku áno, ale k tomu nedošlo. 70. Za prácu počas tých troch týždňov nedostal žiadnu finančnú odmenu. K započítaniu nejakej odmeny za prácu so spôsobenou škodou medzi žalovaným a p. I. nedošlo, žalovaný sa tým nezaoberal a túto záležitosť už následne neriešili. Žalovaný by to považoval za nevhodné, keby od bratov I. vlastne pýtal nejaké peniaze, keďže im rozbil auto. 71. Žalovaný mal niekedy v minulosti živnostenské oprávnenie, ešte v období pred dopravnou nehodou, predtým ako pôsobil u p. I., ale živnostenské oprávnenie zrušil, čiže v čase, kedy pracoval pre p. I., živnostenské oprávnenie nemal. Bolo teda dohodnuté, že žalovaný bude odmenu fakturovať, ale až potom, ako si otvorí živnosť a u p. I. bude zatiaľ pracovať len na skúšku. 72. Odmenu do vybavenia živnostenského oprávnenia mal dohodnutú vo forme poškodeného, ale ešte použiteľného tovaru, ktorý vracali z predajní. Takto pracoval pre p. I. asi tri týždne. Pracoval každý deň. 73. Žalovaný sa k tejto práci dostal prostredníctvom kamaráta, ktorý tam robil, ale tam skončil a žalovaného sa pýtal, či tam nechce pracovať namiesto neho.
74. Svedok I. I. uviedol, že žalovaný pre nich vykonával práce na základe vzájomnej dohody, zvážal pre nich poškodený tovar z obchodných prevádzok Coop Jednoty. Svedok podniká s ďalšími dvomi bratmi v oblasti obchodu, veľkoobchodu s ovocím a zeleninou, robia prepravné služby, prepravujú materiál. Sídlia na ulici T. X, X.. Na tejto adrese sa nachádza prekládkový sklad. Tovar neskladujú, len ho prepravujú medzi tie spoločnosti, pre súkromníkov, s ktorými majú dohodu. 75. Čo sa týka žalovaného, chodil na dodávke a vozil, zvážal odpady, pevné obaly a čo bolo treba. Nepamätá sa presne, v ktorom období pre nich pracoval, bol tam pár týždňov a odišiel po tom, ako došlo k tej dopravnej nehode. 76. Čo sa týka pracovnej náplne žalovaného, malo sa to doriešiť, lebo veľké autá zásobovali predajne Jednoty, oni museli sťahovať z týchto predajní tovar, ktorý bol nadbytočný, alebo bol poškodený a bol problém, keď auto zastavila hygiena s tým, že sa nesmie voziť odpadový tovar spolu s dobrým tovarom. Preto svedok navrhol firme Teko, že budú odpad zvážať osobitnými autami. Táto záležitosť bola len v skúšobnej prevádzke a následne sa to malo doriešiť, lebo oni ani nevedeli v tom čase, ako ich budú za to platiť. 77. Žalovaný vlastne zvážal tento odpad, aj tie prázdne obaly, alebo sa zvážal tovar, ktorý bol daný omylom na niektorú predajňu vo väčšom množstve. 78. V tej dobe nemali zamestnancov, ale mali za účelom výkonu tejto práce len živnostníkov, s ktorými boli dohodnutí. Svedok si prefotil občiansky preukaz, vodičský preukaz. Každý živnostník mal inú predstavu o odmene poskytnutej za túto prácu, a teda akú sumu si bude za túto poskytnutú prácu fakturovať a s každým došlo k osobitnej dohode. 79. Čo sa týka dohody so žalovaným, na začiatku sa dohodli, že si žalovaný vyskúša, aby vedel, či to vôbec chce robiť a či bude pre nich pracovať. Pokiaľ by mal u nich robiť v budúcnosti, tak si mal vybaviť živnostenský list, pričom svedok si presne nepamätá, či ten živnostenský list už mal v čase, keď pre nich pracoval. Dohodli sa, že pokiaľ sa mu to bude páčiť, tak príde aj so živnostenským listom a dohodnú sa na fakturácii. Pri prvej faktúre by teda musel predložiť živnostenský list, ako mali všetci, ktorí pre nich pracovali. 80. Potom, ako si svedok prefotil občiansky a vodičský preukaz, poskytol žalovanému auto - jednalo sa o dodávku, a išli mu ukázať, čo sa bude robiť.
81. Na otázku súdu, o koľkej hodine bolo odovzdávané toto motorové vozidlo žalovanému a kedy bolo vrátené, svedok uviedol, že to bolo podľa pokynov z Teka, že treba niečo stiahnuť, tak to svedok musel zabezpečiť.
82. Motorové vozidlo nebolo žalovanému poskytované aj na iné účely, ako na pracovnú činnosť pre svedka, svedok takto motorové vozidlá neposkytuje, už sa poučil. Motorové vozidlá boli zaparkované v sklade, kde je na to vyčlenená plocha a motorové vozidlá boli vrátené jednotlivými pracovníkmi v ten deň, v ktorý si ich prevzali, čiže každý deň ich vracali späť na sklad, lebo niektorí šoféri mali dokonca aj hotovosť, čiže museli sa ku nim vrátiť každý deň. Všetky autá sa vracali každý deň. Túto hotovosť potom svedok poslal do banky. 83. Svedok nepoznal žalovaného predtým, ako začal pre svedka pracovať, žalovaný sa nakontaktoval na svedka tak, že ho niektorý z tých šoférov svedkovi odporučil. 84. Žalovaný nemal nikdy povolené používať predmetnú dodávku aj na súkromné účely. V deň dopravnej nehody vykonával žalovaný činnosť pre svedka. Konkrétne išiel pre tie panely - pre tie bedne, a to smerom na D. od nich zo skladu. 85. Kľúče od toho auta alebo od akýchkoľvek áut v čase, keď sa nevykonávala preprava, boli v sklade, každý odovzdal kľúče, keď došiel z pracovnej cesty, lebo oni nerobili len túto činnosť, to auto tam muselo byť, niektoré linky nechodili stále, chodili trikrát, možno štyrikrát do týždňa a oni tie autá potrebovali na inú prácu, pre iné firmy. 86. Táto činnosť bola vtedy v skúšobnej prevádzke, bola v celom rozsahu otázna, keďže nebolo zrejmé, ako budú môcť svedok spolu so spoločníkmi fakturovať odberateľom, takisto nebolo zrejmé, akú sumu si budú fakturovať jednotliví poskytovatelia týchto pracovných činností, teda živnostníci, ktorí pracovali pre svedka a jeho spoločníkov. 87. Žalovaný vykonával tieto práce pre svedka a jeho spoločníkov. 88. Dodávka bola brata p. S. I., ktorý ale chodil do L. na kamióne. V nedeľu večer odchádzal a vracal sa vo štvrtok alebo v piatok a personálne veci mu riešil svedok, buď niekoho prijal, taktiež vybavoval fakturáciu. Svedok úplne všetko zaňho robil vzhľadom na jeho neprítomnosť.
89. Na otázku súdu, akým spôsobom by došlo k poskytnutiu odmeny zo strany svedka žalovanému za jeho prácu za bežného behu udalostí, teda ak by nedošlo k dopravnej nehode, svedok uviedol, že by bola vyhotovená faktúra zo strany žalovaného, ktorú by oni zaplatili. Dokonca niektorí šoféri ani nevedeli tie faktúry vypísať, svedok im ich pomáhal vypisovať. Bol by aj žalovanému tú faktúru spravil, keby to nebol vedel. Tú faktúru by ale musel priniesť ako živnostník so živnostenským listom. Počas tej doby, ako u nich pracoval, svedok od žalovaného tú živnosť požadoval. Svedok bol však maximálne pracovne vyťažený, chodil do práce na pol tretiu ráno, musel vyťahovať tri kamióny tovaru, muselo sa to roztriediť na linky, keď napr. neprišiel nejaký šofér, alebo maródoval, svedok musel ísť na rozvoz, preto na záležitosť živnostenského listu žalovaného zabudol. Potom to už ďalej neriešil. Následne k tomu pribudli aj sobotňajšie závozy, takže svedok robil od pondelka do nedele a nestihol sledovať práve túto konkrétnu záležitosť so žalovaným. 90. Žalovanému nebola vyplatená žiadna odmena za prácu, ale keď zvážal nejaký tovar, nejaké veci si z toho tovaru, ktorý nebol ešte skazený, zobral.
91. Svedok S. I. uviedol, že je mu známe, čo je predmetom konania, bol v tomto konaní už vypočutý a pamätá sa na to. Svedok podniká v odbore autodopravy, sídlia v prevádzke na T. ulici, kde je prekládkový sklad a parkovanie áut, ktoré využívajú za účelom autodopravy. Spolupracujú s druhým svedkom pánom I. I., ktorý je jeho bratom. 92. Žalovaný pracoval pre svedka ako šofér na dodávke, ale konkrétne záležitosti boli vybavované medzi žalovaným a bratom svedka. Využívanie motorových vozidiel jednotlivými ich používateľmi zariaďoval brat a organizoval brat svedka. 93. V čase dopravnej nehody, ktorú mal žalovaný, vykonával žalovaný pre svedka činnosti, ale svedok žalovaného poriadne ani nestretával, všetko vybavoval I. I.. Svedok jazdil od pondelka do piatka v zahraničí. 94. Svedok sa presne nepamätal, v ktorom období u nich žalovaný jazdil a ani ako dlho. So žalovaným v tejto dobe nespolupracujú, odvtedy sa nevideli. 95. Svedkovi nie sú známe okolnosti, za ktorých došlo k dopravnej nehode, pretože svedok vtedy jazdil na kamióne do zahraničia, takže bol stále preč a všetky veci mal na starosti brat pán I. I.. 96. Žalovaný nemohol využívať toto motorové vozidlo aj na súkromné účely, nikomu autá na súkromné účely neposkytujú.
97. Na otázky právnej zástupkyne žalobcu svedok uviedol, že mu nie je známe, na základe akého vzťahu vykonával žalovaný práce pre svedka, lebo to všetko vybavoval brat svedka. V čase vzniku dopravnej nehody v roku 2015 boli každý samostatný živnostník. Všetky záležitosti podnikateľského subjektu riešil brat, ale pracovali obidvaja ako živnostníci spolu.
98. Čo sa týka formy dohody, pracovnej zmluvy a čo sa týka odmeny za prácu žalovaného a aj iných zamestnancov, aj tieto záležitosti, týkajúce sa administratívy, vybavoval brat svedka. Nemali zamestnancov v pracovnom pomere, všetci boli živnostníci. Svedkovi nie je známe, aká odmena bola žalovanému vyplatená za prácu, ktorú pre nich vykonával.
99. Na otázku súdu, či v čase, kedy používal žalovaný motorové vozidlo, bolo možné, aby v tom čase žalovaný používal motorové vozidlo na súkromné účely, svedok uviedol, že to nie je možné, lebo nikomu nedávali autá a nedávajú ani teraz na súkromné účely.
100. Svedok I. I., prítomný v pojednávacej miestnosti, uviedol, že v čase, kedy žalovaný vykonával práce pre prítomných podnikateľov bratov I., bolo zabezpečovanie živnostenského oprávnenia v štádiu riešenia zo strany žalovaného a svedok mal k dispozícii od žalovaného prefotený občiansky a vodičský preukaz, ktorý svedok súdu predložil na nahliadnutie.
101. Právna zástupkyňa žalobcu v rámci záverečnej reči poukázala, že z výpovede žalovaného, ako aj svedkov, bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný nebol v pracovnoprávnom vzťahu s pánom W.. I., ktorý mal so spoločnosťou Kooperativa uzatvorenú poistnú zmluvu pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Z výpovede svedkov jednoznačne vyplynulo, že od počiatku v rámci dohody, ku ktorej dospeli na začiatku spolupráce so žalovaným, bolo zrejmé, že žalovaný bude vykonávať práce na základe živnostenského oprávnenia. Z toho dôvodu ust. § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno uplatniť, keďže toto ustanovenie vychádza z toho, že škodca je v určitom obvyklom zmluvnom vzťahu. Keďže v danom prípade nedošlo k uzatvoreniu pracovnej zmluvy, ani dohody o vykonaní práce a ani dohody o brigádnickej práci študenta podľa Zákonníka práce, v danom prípade, keď došlo ku škode, nedošlo zo strany žalovaného k plneniu pracovných úloh tak, ako to má na mysli ust. § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z toho dôvodu žalovaný je v spore pasívne vecne legitimovaný.
102. Právna zástupkyňa žalovaného v rámci záverečnej reči uviedla, že na základe doteraz vykonaného dokazovania, taktiež na základe výsluchov žalovaného a svedkov S. I. a I. I. má za to, že bola dostatočne a detailne vysvetlená miestna, časová a vecná súvislosť medzi konaním žalovaného v čase dopravnej nehody a podnikateľskou činnosťou, či už svedka S. I., eventuálne podnikateľa - svedka I. I.. Bolo preukázané, že v čase dopravnej nehody na danom motorovom vozidle - na dodávke žalovaný vykonával činnosť výlučne pre svedka S. I. ako podnikateľa, ktorý prevádzkoval veľkoobchod a poskytoval prepravné služby. V danom prípade teda boli naplnené podmienky aplikácie § 420 ods. 2 Obč. zákonníka, a síce v čase nehody žalovaný nekonal vo vlastnom mene, nesledoval svoj vlastný záujem, ale sledoval záujem vypočutých svedkov a zároveň nešlo o žiaden exces v rámci dohodnutých činností. Žalovaný nemal nikdy k dispozícii toto motorové vozidlo na súkromné účely, teda sa nemohlo stať, že by žalovaný toto vozidlo využíval inak, ako pri sledovaní záujmov S. I. ako podnikateľa a v súlade s jeho podnikateľskou činnosťou. Medzi výpoveďami svedkov, aj výpoveďou žalovaného nie sú žiadne rozdiely, ktoré by odôvodňovali akékoľvek spochybňovanie výpovedí týchto svedkov. Pokiaľ ide o tvrdenie právnej zástupkyne žalobcu, že pre aplikáciu § 420 ods. 2 OZ je potrebné, aby existoval zamestnanecký pomer medzi osobou použitou a osobou, v prospech ktorej táto použitá osoba koná, v zmysle predložených súdnych rozhodnutí a z nich vyplývajúcich relevantných právnych záverov nie je potrebné, aby tento vzťah bol založený v zmysle Zákonníka práce, ale môže ísť o akýkoľvek vzťah, či už podľa Obchodného zákonníka alebo titulom nepomenovanej zmluvy, ústnej zmluvy. Podstatné je, aby daná osoba bola použitá pre činnosť niekoho iného, čo v danom prípade podľa názoru žalovaného bolo splnené a aj preukázané. 103. Bolo preukázané, že žalovaný v čase nehody vykonával činnosť pre svedkov na základe ústnej dohody, možno hovoriť o nejakej práci na skúšku, eventuálne následne, keby si vybavil živnostenský list, boli by žalovaného úkony riadne vyfakturované a riadne zaplatené. K vybaveniu živnostenského listu a k reálnej fakturácii medzi žalovaným a svedkami nakoniec nedošlo práve z dôvodu nehody, kedy žalovaný spôsobil škodu svedkovi S. I., a tým pádom v rámci nejakých korektných vzťahov nechcel od svedka S. I. pýtať žiadne peniaze za dovtedy vykonanú prácu. Žalovaný nie je pasívne legitimovaný v tomto súdnom spore. 104. Ak by sa súd nestotožnil s týmto právnym posúdením, žalovaný trvá na doteraz produkovaných tvrdeniach, aj vykonanom dokazovaní. Polícia pri danej dopravnej nehode bola, teda žalovaný neporušil zákonnú povinnosť ohlásiť nehodu polícii a zároveň výška škody na vozidle sa nejavila ako zjavne prevyšujúca zákonný limit 3.990 eur, čo bolo potvrdené výpoveďami vodičky C., svedka I. I., i výpoveďou samotného žalovaného.
105. Zákonné ustanovenia:
Podľa ust. § 420 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa ust. § 420 ods. 2 OZ škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Podľa ust. § 427 ods. 1 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu, zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
Podľa ust. § 427 ods. 2 OZ rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
Podľa ust. § 2 písm. d), e), f), h), i) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, účinného do 31.12.2018, ktorý bol platný a účinný aj ku dňu 6.3.2015, kedy došlo k dopravnej nehode, na účely tohto zákona sa rozumie d) poisťovateľom poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu alebo zahraničná poisťovňa, ktorá je oprávnená vykonávať poistenie zodpovednosti na území Slovenskej republiky na základe osobitného predpisu, 4) e) poistníkom ten, kto uzavrel s poisťovateľom zmluvu o poistení zodpovednosti (ďalej len "poistná zmluva"), f) poisteným ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti, h) škodovou udalosťou skutočnosť, ktorá môže byť dôvodom vzniku práv poškodeného na plnenie poisťovateľa alebo kancelárie, i) poistnou udalosťou vznik povinnosti poisťovateľa alebo kancelárie nahradiť vzniknutú škodu.
Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.
Podľa ust. § 12 ods. 1 písm. e) zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je poistnou udalosťou,
Podľa ust. § 12 ods. 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ má proti poistenému, ktorý nie je poistníkom, nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je poistnou udalosťou.
Podľa ust. § 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona.
Podľa ust. § 66 ods. 2 písm. a) zák. č. 8/2009 Z.z. účastník dopravnej nehody je povinný ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestného zákona škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.
106. Súd na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu žalobu po druhý krát zamietol.
107. Súd v konaní postupoval v zmysle § 191 CSP, podľa ktorého súd dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust. § 215 CSP na základe zisteného skutkového stavu procesným postupom stanoveným CSP.
108. Z dôvodu porušenia povinnosti žalovaným ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi podľa § 66 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy, ktorú poskytol ako poistné plnenie poškodenému - spoločnosti REUMA OSTEO, s.r.o. vo výške 5.977,78 € titulom likvidácie poistnej udalosti (dopravnej nehody) zo dňa 06.03.2015, ktorú sumu žalobca za žalovaného vyplatil z dôvodu škody na vozidle zn. BMW 530 EČV: X spôsobenej prevádzkou motorového vozidla zn. Citroën Jumper EČV: X vedeného žalovaným.
109. V konaní bolo nesporné,
- že dňa 06.03.2015 došlo k dopravnej nehode v Obci G. Q. tak, že žalovaný ako vodič vozidla zn. Citroën Jumper EČV: X zozadu narazil do vozidla zn. BMW 530 EČV: X ktorého vodička D. C. spomalila, nakoľko pred ňou jazdiace vozidlo odbočovalo doľava;
- že pri dopravnej nehode bola spôsobená škoda vo výške 5.977,78 €;
- že poisťovňa (žalobca) poukázala poistné plnenie 5.977,78 € dňa 25.03.2015 priamo poškodenému - spoločnosti REUMA OSTEO, s.r.o. titulom likvidácie tejto poistnej udalosti.
110. V konaní boli sporné vecná pasívna legitimácia žalovaného a skutočnosť porušenia žalovaným ako vodičom motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda, povinnosti podľa § 66 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, t.j. privolať k dopravnej nehode políciu. Súd mal preukázané zo svedeckých výpovedí MUDr. C. a I. I. na pojednávaní konanom dňa 09.11.2018, že polícia bola pri dopravnej nehode prítomná, keďže náhodne prechádzajúca policajná hliadka sa pri účastníkoch dopravnej nehody v čase bezprostredne po dopravnej nehode pristavila, súd sa ale v rámci dokazovania nevenoval aspektom tejto spornej skutočnosti, keďže prioritne bolo potrebné v konaní ustáliť otázku vecnej pasívnej legitimácie žalovaného a až po prípadnom konštatovaní, že vecná pasívna legitimácia žalovaného je daná, by súd vykonal dokazovanie, resp. už vykonané dokazovanie by vyhodnotil aj z hľadiska tejto spornej skutočnosti.
111. Súd preto predovšetkým skúmal dôvodnosť vznesenej námietky nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v spore. Vecná legitimácia v konaní (aktívna alebo pasívna) predstavuje hmotnoprávny vzťah strany sporu k prejednávanej veci, a má ju iba ten, kto je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje.
112. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, jednak zo zhodných tvrdení strán, ako i z listinných dôkazov - poistnej zmluvy č. návrhu 3550099922, uzatvorenej dňa 17.10.2012 (č.l. 7 spisu) a zo žiadosti S. I. o vyradenie motorového vozidla z poistenia zo dňa 15.03.2016 - k poistnej zmluve č. 3550099922 (č.l. 9), že prevádzateľom motorového vozidla zn. Citroën Jumper EČV: X prevádzkou ktorého bola dňa 06.03.2015 spôsobená dopravná nehoda, bola osoba (S. I.) odlišná od vodiča (C. M.) motorového vozidla, ktorý pri dopravnej nehode spôsobil škodu na motorovom vozidle zn. BMW 530 EČV: X (vodička D. C.), ktorého prevádzateľom bola spoločnosť REUMA OSTEO, s.r.o..
113. Súd v intenciách zrušujúceho uznesenia Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/148/2019 - 169 zo dňa 28.08.2019 vykonal dokazovanie opätovným podrobným výsluchom žalovaného a svedkov I. I. a S. I. na okolnosti miestneho, časového a vecného vzťahu k činnosti žalovaného pre podnikateľov I. I. a S. I., keďže odvolací súd mal za to, že na základe výpovede žalovaného a svedkov S. I. a I. I. na pojednávaní dňa 09.11.2018 nebolo možné považovať za preukázané skutkové tvrdenia, že žalovaný vykonával činnosť spadajúcu do rámca § 420 ods. 2 OZ, lebo miestny, časový a vecný vzťah k činnosti žalovaného pre podnikateľov I. I. a S. I. nebol dostatočne vysvetlený.
114. Žalovaný na pojednávaní podrobne opísal svoju pracovnú činnosť vykonávanú pre podnikateľov I. I. a S. I., pričom z vyjadrenia žalovaného vyplynulo, že sa jednalo o pravidelnú pracovnú činnosť, ktorej obsahom bolo zvážanie z predajní Coop Jednota poškodenej zeleniny, pričom sa jednalo o pravidelnú linku medzi predajňami Coop Jednota. Z opisu pracovnej činnosti, ako i trasy, po ktorej sa žalovaný motorovým vozidlom pohyboval, je zrejmé, že sa jednalo o plnohodnotnú a pravidelnú pracovnú činnosť, vykonávanú na základe ústnej dohody uzatvorenej medzi žalovaným a uvedenými podnikateľmi.
115. Skutočnosť, že žalovaný vykonával ním opísanú pracovnú činnosť pre podnikateľov I. I. a S. I., a to počas cca 3 týždňov pred dopravnou nehodou, mal súd preukázanú zo svedeckých výpovedí týchto podnikateľov a zároveň mal súd preukázané, že žalovaný vykonával predmetnú činnosť aj priamo v čase, kedy došlo k dopravnej nehode. Uvedené nepriamo vyplýva tiež zo zhodných tvrdení žalovaného a svedkov MUDr. C. a I. I., ktorí uviedli, že sa I. I. na miesto dopravnej nehody v čase bezprostredne po dopravnej nehode (do 5 - 10 minút) dostavil, keďže ho žalovaný telefonicky informoval, že pri pracovnej činnosti vykonávanej žalovaným na základe dohody s I. I. a ním udeleného pokynu na prácu, došlo k dopravnej nehode.
116. Súd mal zároveň preukázané zo zhodných tvrdení žalovaného a svedkov I. I. a S. I., že žalovaný nemohol využívať predmetné motorové vozidlo aj na súkromné účely, keďže títo podnikatelia nikomu autá na súkromné účely neposkytovali a ani v súčasnosti neposkytujú, žalovaný teda predmetný pracovný prostriedok - motorové vozidlo nemohol mať k dispozícii za iným účelom, ako na výkon pracovnej činnosti, špecifikovanej žalovaným a svedkami I. I. a S. I. ako „zvážanie poškodeného a prebytočného tovaru (ovocia a zeleniny) z predajní Coop Jednota“. 117. Z vyjadrení oboch podnikateľov mal súd preukázané, že disponovanie s vozidlami jednotlivými vodičmi, ktorým boli motorové vozidlá na výkon pracovnej činnosti zverené, mali títo podnikatelia pod sústavnou kontrolou, ako to svedok I. I. opísal vo svojej svedeckej výpovedi (všetky motorové vozidlá boli poskytované vodičom len za účelom pracovnej činnosti a na konci každého pracovného dňa sa vracali do skladu, kde bolo určené miesto na ich parkovanie), z čoho vyplýva, že bolo vylúčené, aby mohlo dôjsť k situácii, že by žalovaný vozidlo využíval inak, ako pri sledovaní záujmov I. I. a S. I. ako podnikateľov a v súlade s ich podnikateľskou činnosťou. 118. V konaní tak bolo jednoznačne a nepochybne preukázané, že žalovaný v čase dopravnej nehody motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, nemohol využívať a ani nevyužíval pre svoje súkromné účely, teda nevykonával činnosť - vedenie motorového vozidla pre seba, ale pre podnikateľov I. I. a S. I..
119. Pokiaľ právna zástupkyňa žalobcu poukazovala,
- že žalovaný nebol v pracovnoprávnom vzťahu s uvedenými podnikateľmi, z ktorého dôvodu ust. § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno uplatniť, keďže v danom prípade nedošlo k uzatvoreniu pracovnej zmluvy, ani dohody o vykonaní práce a ani dohody o brigádnickej práci študenta podľa Zákonníka práce, a preto nedošlo zo strany žalovaného k plneniu pracovných úloh tak, ako to má na mysli ust. § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
tak súd poukazuje na ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej je bez právneho významu, či niekto koná v prospech fyzickej alebo právnickej osoby (ako to má na mysli ustanovenie § 420 ods. 2 OZ) na základe pracovno-právneho pomeru alebo iného právneho vzťahu. Podstatné je, či pri činnosti, ktorou bola škoda spôsobená, sledoval škodca z objektívneho aj subjektívneho hľadiska plnenie úloh právnickej (fyzickej) osoby (ako to uviedol aj odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení), čo v danom prípade preukázané bolo.
120. Čo sa týka posúdenia právneho vzťahu medzi žalovaným a podnikateľmi I. (podnikajúcimi spoločne), ktorého obsahom bol výkon pracovnej činnosti žalovaným pre týchto podnikateľov, súd mal preukázané, že tento právny vzťah bol založený na jednej strane medzi uvedenými podnikateľmi (z ktorých S. I. bol zastúpený I. I. vzhľadom na svoju neprítomnosť v sídle podnikania, z dôvodu výkonu práce v zahraničí) a žalovaným na strane druhej, na základe ústnej dohody, pričom:
z obsahu vyjadrení žalovaného:
- ktorý uviedol na pojednávaní konanom dňa 05.08.2020, že pracovnú náplň mal upravenú ústnou formou, u p. I. bude zatiaľ pracovať len na skúšku a potom, ako si otvorí živnosť, bude odmenu fakturovať; dovtedy mal odmenu dohodnutú vo forme poškodeného, ale ešte použiteľného tovaru, ktorý vracali z predajní; takto pracoval pre p. I. asi tri týždne, pracoval každý deň;
z obsahu vyjadrení svedka I. I.:
- ktorý uviedol na pojednávaní konanom dňa 09.11.2018 že v písomnej forme uzatvárali dohody o výkone práce len s vodičmi nákladných vozidiel; pokiaľ pre nich pracoval živnostník ako vodič motorového vozidla - dodávky, s týmito pracovníkmi spolupracovali len na základe ústnej dohody; so žalovaným nemali spísanú dohodu, chceli ho len vyskúšať, či je schopný robiť takú prácu, keďže už prišli aj o dvojročné autá, ktoré im rozbili mladí chalani, teda svedok sa už obával niekomu zveriť auto;
- na pojednávaní konanom dňa 05.08.2020 svedok uviedol, že žalovaný pre nich vykonával práce na základe vzájomnej dohody, zvážal pre nich poškodený tovar z obchodných prevádzok Coop Jednoty; chodil na dodávke a vozil, zvážal odpady, pevné obaly a čo bolo treba; bol tam pár týždňov a odišiel po tom, ako došlo k tej dopravnej nehode; žalovaný si vyskúša, aby vedel, či to vôbec chce robiť a či bude pre nich pracovať; pokiaľ by mal u nich robiť v budúcnosti, tak si mal vybaviť živnostenský list a potom sa dohodnú na fakturácii; v čase, kedy žalovaný vykonával práce pre bratov I., si už žalovaný živnostenské oprávnenie vybavoval a svedok mal zatiaľ k dispozícii od žalovaného prefotený občiansky a vodičský preukaz;
z obsahu vyjadrení svedka S. I.:
- že žalovaný pracoval pre svedka ako šofér na dodávke;
- čo sa týka formy dohody a čo sa týka odmeny za prácu žalovaného a aj iných zamestnancov, všetky záležitosti týkajúce sa administratívy vybavoval brat svedka p. I. I.; nemali zamestnancov v pracovnom pomere, všetci boli živnostníci;
vyplýva a dá sa dospieť k záveru o možnosti subsumovania tohto nesporne existujúceho vzťahu pod zákonné ustanovenia § 50a Občianskeho zákonníka v spojitosti s ust. § 566 Obchodného zákonníka, keď medzi uvedenými zmluvnými stranami došlo k uzatvoreniu zmluvy o budúcej mandátnej zmluve. Obdobie medzi uzatvorením zmluvy o budúcej mandátnej zmluve a uzatvorením samotnej mandátnej zmluvy slúžilo ako skúšobné obdobie jednak pre podnikateľov, ktorí si chceli preveriť, či bude žalovaný zodpovedať ich požiadavkám a bude si prácu riadne vykonávať, tiež pre žalovaného, ktorý mal zistiť, či sa mu práca bude páčiť a bude v nej pokračovať aj po vybavení živnostenského oprávnenia. 121. K uzatvoreniu mandátnej zmluvy v konečnom dôsledku nedošlo, čoho príčinou bolo spôsobenie dopravnej nehody žalovaným, pri ktorej došlo k poškodeniu (k totálnej škode) motorového vozidla (prevádzateľa S. I.), v dôsledku čoho muselo byť motorové vozidlo vyradené z evidencie vozidiel. Z uvedeného potom aj logicky vyplýva, že podnikatelia a žalovaný spoluprácu ukončili, keďže podnikatelia nemali na ďalšej spolupráci so žalovaným záujem a nedošlo potom zo strany žalovaného, ktorý si počas pracovnej činnosti vybavoval živnostenské oprávnenie (uvedené vyplynulo z výpovede svedka I. I.), ani k fakturácii prác vykonaných žalovaným pre podnikateľov počas obdobia troch týždňov, keďže žalovaný si bol vedomý svojho zavinenia pri spôsobení škody.
122. Na tomto mieste súd uvádza, že je irelevantné, či za danú činnosť dostával žalovaný finančnú odmenu, podstatné je, že v čase nehody vykonával činnosť pre iného. Podmienky dohody medzi žalovaným a podnikateľmi boli, vzhľadom na absenciu písomnej formy dohody, dostatočne vysvetlené a preukázané výpoveďami žalovaného a svedkov S. I. a I. I..
123. Zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla, teda subjektu vykonávajúceho dopravu, za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky, je zodpovednosťou objektívnou, vzniká bez ohľadu na zavinenie. Táto zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla nevylučuje solidárnu zodpovednosť vodiča motorového vozidla, avšak len podľa § 420 ods. 1 OZ, nie podľa § 420 ods. 2 OZ. 124. Ustanovenie § 420 ods. 2 OZ upravuje zodpovednosť za škodu vzniknutú činnosťou osôb, ktoré zodpovedné subjekty na túto činnosť použili, teda nevzniká len z priameho protiprávneho úkonu fyzickej či právnickej osoby. Citované zákonné ustanovenie vychádza z užšej koncepcie zodpovednosti za cudzie zavinenie, keď použitá osoba koná v závislom vzťahu v medziach plnenia jemu zverených úloh. Takýmito osobami môžu byť akékoľvek osoby, ktoré sa podieľajú na plnení úloh zodpovedného subjektu bez ohľadu na to, na základe akého právneho vzťahu voči nim plnia tieto úlohy. 125. Zamestnanec, ktorý pri výkone svojho zamestnania spôsobí porušením povinnosti z pracovného pomeru škodu inej osobe, zodpovedá len svojmu zamestnávateľovi, poškodená fyzická alebo právnická osoba si môže teda uplatniť svoj nárok na náhradu škody len proti osobe, v ktorej je pôvodca škody zamestnaný, nie proti priamemu pôvodcovi škody. Priamy pôvodca škody zodpovedá za škodu iba nepriamo, a to v rámci vnútorného právneho vzťahu medzi ním a zamestnávateľom - zodpovedným subjektom. 126. Nie je podmienkou, aby škodca bol v priamom zmluvnom vzťahu voči zodpovednému subjektu, rozhodujúce je, či škodu spôsobil pri činnosti vykonávanej pre právnickú alebo fyzickú osobu - podnikateľa a ktorá činnosť spadá do pôsobnosti tejto osoby, Teda zodpovednosť právnickej alebo fyzickej osoby - podnikateľa za škodu podľa ust. § 420 ods. 2 OZ je možné uplatniť nielen v prípadoch spôsobenej škody zamestnancami týchto osôb, ale aj v prípade, ak bola škoda pôsobená inými osobami použitými podnikateľským subjektom na svoju činnosť. 127. Osoba použitá na činnosť nevykonáva prácu vo svojom mene a na vlastné riziko, ale pre inú osobu (právnickú alebo fyzickú) podľa jej pokynov alebo príkazov, v jej záujme. Priama zodpovednosť žalovaného za škodu by nastúpila len v prípade, že konanie, ktorým bola škoda spôsobená, by nespadalo do rámca činností podnikateľa, pre ktorého prácu vykonával. V takom prípade by sa ust. § 420 ods. 2 OZ neuplatnilo a nastúpila by priama zodpovednosť osoby použitej právnickou alebo fyzickou osobou.
128. V zákone č. 381/2001 Z.z. je vymedzené v § 2 písm. f) cit. zákona, kto sa považuje za poisteného, teda ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti, pričom podľa § 4 ods. 1 poistenie sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, proti ktorému si môže poisťovateľ uplatniť nárok podľa § 12 ods. 1 písm. f) cit. zákona, podľa ktorého poisťovateľ má proti poistenému, ktorý nie je poistníkom, nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti. 129. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že poistenie zodpovednosti sa na žalovaného podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. nevzťahovalo, pretože žalovaný nie je poisteným v zmysle § 2 písm. f) cit. zákona a za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve nezodpovedá, pretože v čase dopravnej nehody vykonával prácu pre podnikateľov S. I. a I. I., teda jeho zodpovednosť ako priameho škodcu - vodiča nie je daná. 130. Za škodu v tomto prípade zodpovedá prevádzateľ motorového vozidla, ktorý je totožný s osobou, ktorá použila žalovaného na svoju činnosť. Teda je daná zodpovednosť podľa ust. § 420 ods. 2 OZ, a nie podľa ust. § 420 ods. 1 OZ.
131. Na základe uvedeného súd uzatvára:
132. Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že ku dňu poistnej udalosti bol vlastníkom - prevádzateľom motorového vozidla zn. Citroën Jumper EČV: X S. I..
133. Súd mal preukázané, že osobné motorové vozidlo značky Citroën Jumper EČV: X bolo podnikateľmi S. I. a I. I. využívané v súvislosti s ich podnikaním, a to na prepravu tovaru do predajní Coop Jednota a z týchto predajní. V čase dopravnej nehody dňa 06.03.2015 vykonával žalovaný na základe ústnej dohody pracovnú činnosť pre podnikateľov S. I. a I. I.. Súd mal zo zhodných tvrdení žalovaného a svedkov
I. I. a S. I. preukázané, že žalovaný bol v zmluvnom vzťahu voči fyzickým osobám - podnikateľským subjektom I. I. a S. I..
134. Práve v súvislosti s výkonom práce žalovaným pre podnikateľov, ktorí používali motorové vozidlo značky Citroën Jumper ako svoj pracovný prostriedok za účelom výkonu podnikateľskej činnosti, došlo dňa 06.03.2015 k dopravnej nehode spôsobenej žalovaným, ktorému podnikatelia I. I. a S. I. tento dopravný prostriedok zverili za účelom výkonu pracovnej činnosti v prospech týchto podnikateľov.
135. Z okolností prípadu bolo nesporne preukázané (žalobca nepoprel tieto tvrdenia žalovaného, ani nespochybnil tvrdenia svedkov, nenavrhol na tieto skutočnosti vykonanie žiadneho dokazovania), že činnosťou, pri ktorej bola škoda spôsobená, sledoval žalovaný plnenie pracovných úloh dohodnutých s I. I. a touto činnosťou nesledoval len uspokojovanie svojich záujmov (t.j. výkonom pracovnej činnosti získať finančné prostriedky vo forme odmeny za prácu). Žalovaný v čase dopravnej nehody teda viedol osobné motorové vozidlo značky Citroën Jumper EČV: X výlučne len v rámci plnenia pracovných povinnosti pre podnikateľov I. I. a S. I.. Žalovaný bol tak použitou osobou na realizáciu činnosti týchto podnikateľov, škodu spôsobil pri činnosti, ktorá spadá do pôsobnosti týchto osôb, škoda tak bola spôsobená priamo podnikateľmi.
136. Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Za škodu v tomto prípade zodpovedá prevádzateľ motorového vozidla, ktorý je totožný s osobou, ktorá použila žalovaného na svoju činnosť. Teda je daná zodpovednosť podľa ust. § 420 ods. 2 OZ, a nie podľa ust. § 420 ods. 1 OZ, a preto nie je žalovaný v tomto konaní pasívne legitimovaným, keďže nie je nositeľom tých povinností, titulom ktorých si žalobca voči žalovanému uplatňuje svoj nárok.
137. Nebolo ani preukázané, že by sa v tomto prípade jednalo o exces, teda že by žalovaný v čase dopravnej nehody neplnil pracovné úlohy a nemalo by sa preto aplikovať ustanovenie § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, čo by bolo podmienkou pre záver o pasívnej vecnej legitimácii žalovaného. Uvedené však v konaní preukázané nebolo a žalobca na preukázanie svojho tvrdenia, že by žalovaný neplnil v čase dopravnej nehody svoje pracovné povinnosti, nenavrhol vykonanie ďalšieho dokazovania. Bolo preto nutné konštatovať, že žalobca dôkazné bremeno neuniesol, keď nepreukázal, že žalovaný je v konaní vecne pasívne legitimovaným subjektom, teda nositeľom hmotnej povinnosti na zaplatenie náhrady škody. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva vedúci k úspechu alebo neúspechu v procese. Vecne legitimovaný je ten účastník, ktorý je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v procese rozhoduje.
138. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena nepreukázaním tvrdených skutočností vznikla dôkazná núdza, t.j. strana sporu neponúkla, nepredložila dôkazné prostriedky, resp. nenavrhla vykonanie takých dôkazných prostriedkov, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočností. Súd preto pri rozhodovaní vychádzal z dôkazov, ktoré mal k dispozícii (ktoré vyhodnotil v ich vzájomnej súvislosti), keďže strany vykonanie žiadnych ďalších dôkazov nenavrhli.
139. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by bol žalovaný subjektom tvrdeného hmotnoprávneho vzťahu (z titulu zodpovednosti za škodu), a teda že by bol nositeľom hmotnej povinnosti na zaplatenie náhrady škody, súd žalobu z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie zamietol.
140. Z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie súd nadbytočne nevyhodnocuje dokazovanie vykonané za účelom preukazovania tvrdenia žalobcu o nesplnení povinnosti žalovaným ohlásiť dopravnú nehodu polícii, z ktorého dôvodu si žalobca voči žalovanému uplatnil nárok náhradu poistného plnenia podľa § 12 ods. 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z.z
141. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
142. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní na Okresný súd Žilina.
Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Odvolanie podané v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Odvolanie podané v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP, teda ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).