Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Ek-761-2020.pdf
PDF · 70.82 KB
Case nature
Subarea
5Ek/761/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava-Ružinov, IČO: 36062235, práv. zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava-Petržalka, IČO: 36613843, proti povinnému: Y. P., K.. XX.XX.XXXX, I. O. X. XXXX/X, XXX XX S.-X., o vymoženie 1.090,23 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu, so sídlom exekútorského úradu Ľudovíta Štúra 12, 071 01 Michalovce, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamieta.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 05.05.2020 domáhal od povinného vymoženia 1.090,23 Eur s príslušenstvom na základe exekučných titulov - rozsudku Okresného súdu Košice II, sp.zn. 39Csp/49/2016 zo dňa 05.04.2018 a uznesenia Okresného súdu Košice II, sp.zn. 39Csp/49/2016 zo dňa 24.07.2019 .
2. Na základe právoplatných a vykonateľných rozhodnutí súd dňa 14.05.2020 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútorova JUDr. Rudolfa Dulinu, so sídlom exekútorského úradu Ľudovíta Štúra 12, 071 01 Michalovce.
3. Povinný podal dňa 08.07.2020 na Okresnom súde Banská Bystrica návrh na zastavenie exekúcie. Súd predmetné podanie následne postúpil súdnemu exekútorovi na ďalší postup. Vo svojom návrhu povinný uviedol: „Nebol som vyrozumený o dátume konania súdneho pojednávania Okresného súdu Košice II, sp. zn. 39Csp/49/2016, neobdržal som rozhodnutie Okresného súdu Košice II, ani som nebol upovedomený u uložení zásielky v mieste bydliska. Pre vyššie uvedené dôvody nemôže byť exekučný titul vykonateľný. Pokiaľ by malo ísť o pohľadávku oprávneného tj. Slovenská kancelária poisťovateľov, nikdy som s nimi nebol v žiadnom vzťahu, čo do kolízie áut, ku ktorej došlo. Účastníkom nehody bola Erika Tkáčiková a všetky námietky voči nej boli opísané voči nej vedenému konaniu na súde č.j 39Csp/49/2016. Nikdy mi nebola žiadna zásielka zo súdu doručená, ani mi nebolo oznámené uloženie tejto zásielky v mieste môjho bydliska. Preto začatý exekučný titul považujem za protizákonný. Ak by akékoľvek rozhodnutie zo súdu alebo exekútora bolo doručené, bol by som sa dostavil na pojednávanie. Týmto bolo porušené moje právo na spravodlivú ochranu práv a žiadam preto súd o zrušenie exekučného titulu.“
4. K uvedenému podaniu sa vyjadril aj oprávnený, ktorý so zastavením exekúcie nesúhlasil. 5. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok"), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak: a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
6. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
7. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
10. Súd pred samotným rozhodovaním o návrhu na zastavenie exekúcie najprv skúmal otázku, či bol návrh povinného podaný v zákonnej lehote. Exekučný poriadok v ustanovení § 61k umožňuje povinnému podať návrh na zastavenie exekúcie, ktorý je prostriedkom procesnej obrany, a to v lehote 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Predmetom takéhoto návrhu môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je to, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Uvedená 15 dňová lehota je lehotou procesnou, čo znamená, že na jej zachovanie stačí, ak sa návrh na zastavenie podá na pošte, prípadne na inom orgáne, ktorý je povinný ho doručiť v posledný deň lehoty. Povinnému bolo upovedomenie o začatí exekúcie doručené dňa 27.05.2020, čo mal súd preukázané pripojenou doručenkou.
11. Z uvedených skutočností teda vyplýva, že posledný deň, v ktorom mohol povinný podať návrh na zastavenie exekúcie pri zachovaní zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty, bol deň 11.06.2020. Z predložených dôkazov však vyplýva, že povinný tento úkon urobil až 07.07.2020, t.j. stalo sa tak po zákonom stanovenej lehote a teda mohol v ňom namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali až po uplynutí tejto lehoty, keďže sa pri návrhu na zastavenie exekúcie uplatňuje tzv. koncentračná zásada. V zmysle uvedenej zásady súd neprihliadol na dôvody, ktoré povinný uviedol vo svojom návrhu na zastavenie, nakoľko nastali pred uplynutím 15 dňovej lehoty. Oprávnenému nič objektívne nebránilo uplatniť svoje námietky v zákonnej lehote a preto súd jeho návrh na zastavenie exekúcie zamietol ako oneskorene podaný.
12. K námietkam povinného o tom, že s oprávneným „nebol v žiadnom vzťahu, čo do kolízie áut, ku ktorej došlo“ súd len ďalej dodáva, že Exekučné konanie je špecifické tým, že sa v ňom vykonáva exekúcia proti dlžníkovi, nepreskúmavajú sa v ňom okolnosti, ktoré mali byť predmetom základného konania. Exekučný súd je pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený skúmať v prípade súdneho rozhodnutia iba to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotnoprávne legitimovaní z exekučného titulu. Rozsah prieskumnej činnosti súdu je teda obmedzený. Exekučný súd nie je oprávnený preskúmať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal a nemôže naprávať prípadné chyby a nedostatky rozhodnutia. Skutočnosť uvádzaná povinným nastala ešte pred vydaním exekučného titulu a teda sa ňou zaoberal všeobecný súd v základnom konaní.
13. Vzhľadom na vyššie uvedené súd o návrhu povinného na zastavenie exekúcie rozhodol tak, že ho v celom rozsahu zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.