Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-5Cb/20/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudcom JUDr. Borisom Buľubašom v sporovej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: H. K., X.. XX.XX.XXXX, L. Y. XXXX/XX, XXX XX P., s ukončenou podnikateľskou činnosťou ku dňu 12.08.2017, právne zastúpený: JUDr. Václav Sosna, advokátska kancelária, so sídlom Námestie Slobody 2, 909 01 Skalica o zaplatenie 133,76 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 133,76 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 133,76 eur, od 02.12.2016 až do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Skalica dňa 15.08.2018 domáhal toho, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 133,76 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 133,76 eur od 02.12.2016 do zaplatenia a trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 27.11.2017 medzi pôvodným veriteľom Československá obchodná banka, a.s. (ďalej len právny predchodca žalobcu) a žalobcom, právny predchodca žalobcu postúpil na žalobcu pohľadávku voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto konania. Ďalej uviedol, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným dňa 19.10.2011 Zmluvu č. XXXXXXXK, ktorej súčasťou boli aj Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „VOP“). Žalovaný bol v čase uzatvorenia zmluvy fyzická osoba zapísaná v Živnostenskom registri. Na základe zmluvy poskytol žalobca peňažné prostriedky žalovanému. Žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy a tak právny predchodca podaním zo dňa 22.08.2015 oznámil žalovanému, že dňom 20.08.2015 vyhlásil celý úver za splatný. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia pohľadávky sumu vo výške 204,66 eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 133,76 eur, z riadneho úroku vo výške 34,56 eur, z úroku z omeškania vo výške 36,34 eur a z poplatkov vo výške 0,- eur. Žalovaný uhradil na pohľadávku sumu vo výške 0,- eur. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 133,76 eur, ktorá pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 133,76 eur. Zvyšnú časť pohľadávky vo výške 70,90 eur, ktorá pozostáva z neuhradeného riadneho úroku vo výške 34,56 eur a z neuhradeného úroku z omeškania vo výške 36,34 eur žalobca v tomto konaní neuplatňuje.

2. Okresný súd Skalica vydal dňa 10.10.2018 platobný rozkaz č. k. -58 proti ktorému podal žalovaný včas odpor. V podanom odpore (č. l. 66 - 68) žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že neuznáva žiadny nárok, ktorý žalobca podanou žalobou uplatňuje. Žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie žalovanej sumy považuje za nedôvodný a neopodstatnený. Žalobca v tomto prípade uplatňuje neexistujúcu pohľadávku. Žalovaný žalobcovi nič nedlhuje. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že v žalobe je uvedený nepravdivý a neúplný alebo zavádzajúci opis skutkového stavu, preto žalovaný popiera najmä skutkové tvrdenie o spornom nároku. Žalovaný so žalobcom nikdy neuzatvoril žiadnu zmluvu a nikdy od žalobcu neprijal žiadne peňažné ani iné plnenie. Žalovaný nebol a nie je so žalobcom v žiadnom právnom vzťahu. Žalobca žalovanému nikdy nepredložil žiadny dokument, na základe ktorého by sa mal stať právnym nástupcom iného subjektu. Žalovaný konštatoval, že z obsahu žaloby sa môže domnievať, že žalobca uplatňuje akési bližšie nešpecifikované údajné nároky ČSOB, a.s. Žalobca ani ČSOB, a.s. mu neposkytli žiadny taký úver, ako žalobca uvádza v podanej žalobe a ani žalovaný od žalobcu ani od ČSOB, a.s. nikdy neprijal v žalobe uvedené plnenie. V tejto súvislosti žalovaný upozornil na skutočnosť, že v žalobe nie sú uvedené žiadne konkrétne skutkové tvrdenia a nie sú doložené ani označené žiadne dôkazy, z ktorých by bolo možné vyvodzovať akýkoľvek konkrétny nárok ČSOB, a.s. alebo iných prípadných nástupcov. Žalovaný konštatoval, že neevidoval žalobou uplatnený záväzok voči žalobcovi ani voči ČSOB, a.s. a považuje žalobu za nedôvodnú. Ďalej žalovaný uviedol, že od 12.08.2017 nie je podnikateľom a preto je potrebné predmetný spor posudzovať ako spotrebiteľský spor. Z dôvodu podaného odporu, súd uznesením č. k. - 72 z dňa 14.11.2018 zrušil predmetný platobný rozkaz v plnom rozsahu v zmysle .

3. Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril k odporu a uviedol, že dňa 19.10.2011 uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovaným Zmluvu o poskytnutí Úverového limitu firmy pre firemné kreditné karty č. XXXXXXXK, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov formou úverového limitu maximálne do výšky 1.000,- eur, ktoré môže klient čerpať prostredníctvom firemných kreditných kariet typu revolving. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného výzvou zo dňa 30.03.2015 na úhradu dlžnej čiastky, pričom ho zároveň upozornil na možnosť zosplatnenia celej pohľadávky. Oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 22.08.2015 vyzval právny predchodca žalobcu žalovaného na zaplatenie celej zvyšnej čiastky úveru. Pokusom o zmier zo dňa 16.10.2015 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného k úhrade pohľadávky. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 09.12.2016 oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky.

4. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 22.10.2019 uviedol, že žalobca v plnom rozsahu trvá na podanej žalobe. Žalobca doložil do spisu listinné dôkazy preukazujúce jeho nárok. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným zmluvu, ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky. Na základe zmluvného vzťahu právny predchodca žalobcu ponúkol žalovanému peňažné prostriedky formou úveru. Právny predchodca žalobcu informoval žalovaného o jeho dlhu. Keď si žalovaný neplnil svoje povinnosti, došlo k zosplatneniu úveru a následne bola uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávky, postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené. Postúpená bola pritom pohľadávka vo výške 204,66 eur, pričom žalobca si touto žalobou uplatňuje len pohľadávku vo výške 204,66 eur a úrok z omeškania z istiny vo výške 8 % od 02.12.2016 do zaplatenia. Žalobca si neuplatňuje úroky z úveru a úroky z omeškania. Zmluva medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená v zmysle a bola uzatvorená so žalovaným ako s podnikateľom, čo vyplýva aj z označenia zmluvy - firemné kreditné karty, z toho dôvodu sa nejedná o spotrebiteľský vzťah.

5. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 22.10.2019 uviedol, že žalovaný so žalobou nesúhlasí a táto je nedôvodná. K zosplatneniu úveru došlo na základe listu žalobcu zo dňa 22.08.2015, v ktorom oznamuje zosplatnenie úveru ku dňu 20.08.2015, predčasným zosplatnením úveru takto zaniká pôvodná zmluva. Na základe toho potom žalovaný mal vrátiť žalobcovi istinu a úroky. Tento právny vzťah sa potom pokladá za bezdôvodné obohatenie v zmysle , nakoľko odpadol právny dôvod poskytnutého plnenia. V zmysle premlčacia doba je v trvaní 2 rokov a v danom prípade táto začala plynúť 20.08.2015 do 20.08.2017. Žalobca podal žalobu v roku 2018 t. j. po uplynutí premlčacej doby. Z tohto dôvodu žalovaný vznáša námietku premlčania pohľadávky. Sám žalobca posudzuje právny vzťah v zmysle občianskeho práva, nakoľko uplatňuje aj úrok z omeškania v zmysle . Úrok z omeškania by nemal potom byť uplatnený v zmysle 8 % ročne. Žalobu považuje žalovaný za nepreskúmateľnú, k žalobe ako dôkaz nie je pripojený doklad o čerpaní úveru, z ktorého by priamo vyplývala žalobcovi konkrétna pohľadávka. Daný vzťah by nemal byť posudzovaný podľa .

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o postúpení pohľadávok (č. l. 8 - 10), dodatkom ku zmluve o postúpení pohľadávok (č. l. 10 - 13), zmluvou o poskytnutie úverového limitu (č. l. 14 - 16), všeobecnými obchodnými podmienkami (č. l. 17 - 30), sadzobníkom poplatkov (č. l. 31 - 40), oznámením o zosplatnení úveru (č. l. 41), oznámením o postúpení pohľadávky (č. l. 42), pokusom o zmier (č. l. 43), výpisom zo živnostenského registra (č. l. 50), poslednou výzvou na zaplatenie (č. l. 84 - 85) špecifikáciou pohľadávky (č. l. 86) a ostatným spisovým materiálom a zistil tento stav veci:

7. Zo Zmluvy o poskytnutí Úverového limitu firmy pre Firemné kreditné karty (č. l. 14 - 16) zo dňa 19.10.2011 súd zistil, že Československá obchodná banka, a.s. ( ako banka ) a žalovaný H. K., bytom Y. XXXX/XX, XXX XX P. ( podnikateľský subjekt ), s uvedením údajov: miesto podnikania Y. XXXX/XX, XXX XX P., IČO: 33 948 593, zapísaný v Živnostenskom registri vedenom Obvodným úradom v Senici, ako klient, uzatvorili predmetnú zmluvu, na základe ktorej banka poskytla žalovanému peňažné prostriedky formou úverového limitu maximálne do výšky 1.000,- eur, ktorý mohol žalovaný čerpať prostredníctvom firemnej kreditnej karty typu revolving. V zmluve bol uvedený úrok z úveru vo výške 18,50 %. Splátky úveru neboli v zmluve stanovené.

8. Z podania označeného ako „Posledná výzva na zaplatenie dlžnej čiastky“ zo dňa 30.03.2015 ( č.l. 84 ) má súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu - banka písomne vyzvala žalovaného na úhradu dlhu vo výške 116,73 eur s príslušenstvom, pričom žalovaného upozornil, že v prípade neuhradenia dlžnej čiastky, banka úver zosplatní. Žalobca do spisu pripojil aj fotokópiu doručenky ( č.l. 85 ), na základe ktorej mal súd za preukázané, že písomnosť bola žalovanému doručená dňa 02.04.2015, čo vyplýva z podpisu žalovaného na doručenke.

9. Z podania označeného ako „Oznámenie o zosplatnení úveru“ zo dňa 22.08.2015 ( č.l. 41 ) má súd preukázané, že právny predchodca žalobcu vyhlásil dňa 20.08.2015 celú pohľadávku z poskytnutého úveru za splatnú. Žalobca pripojil fotokópiu doručenky, na základe ktorej má súd za preukázané doručenie písomnosti žalovanému a to dňa 26.08.2015 (č. l. 41 druhá strana).

10. Z podania označeného ako „Oznámenie o postúpení pohľadávky“ zo dňa 9.12.2016 ( č.l. 42 ) má súd za preukázané, že banka oznámila žalovanému postúpenie pohľadávky na žalobcu.

11. Z výpisu zo živnostenského registra (č. l. 50) súd zistil, že žalovaný ukončil podnikateľskú činnosť ku dňu 12.08.2017 t. j. v čase uzatvorenia zmluvy dňa 19.10.2011 bol podnikateľom zapísaným v živnostenskom registri s miestom podnikania Y. XXXX/XX, XXX XX P., IČO: 33 948 593.

12. Zo špecifikácie pohľadávky (č. l. 86) - výpisu zo systému platieb ČSOB, a.s. súd zistil, že výška pohľadávky je 207,78 eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 133,76 eur, úrokov z úveru vo výške 36,14 eur, úrokov z omeškania 37,88 eur. Žalobca v tomto konaní uplatnil len istinu vo výške 133,76 eur s príslušnými zákonnými úrokmi z omeškania.

13. Žalovaný iné dôkazy nenavrhol vykonať, v konaní nevypovedal a neozrejmil skutkové okolnosti, ktoré tvrdil v písomných podaniach svojho právneho zástupcu. Rovnako nezabezpečil na pojednávaní ani prítomnosť pôvodne navrhovanej svedkyne E. K. a to napriek vytýčeným pojednávaniam dňa 22.10.2019, 9.1.2020 a 6.8.2020.

14. Podľa z. č. s účinnosťou v čase uzatvorenia zmluvy, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

15. Podľa z. č. , táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

16. Podľa z. č. , dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

17. Podľa z. č. , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

18. Podľa z. č. , pri právach vzniknutých z porušenia povinnosti začína premlčacia doba plynúť dňom, keď bola povinnosť porušená, ak nie je pre premlčanie niektorých týchto práv ustanovená osobitná úprava. 19. Podľa z. č. , ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. 20. Podľa z. č. , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

21. Podľa z. č. , dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

22. Podľa o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

23. Podľa Nariadenia vlády č. , výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

24. Podľa , , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (ods. 1). Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia (ods. 2).

25. Podľa , , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (ods. 1). Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (ods. 2).

26. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá sporová strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany za to, že v sporovom konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci. Súd vychádza len z dôkazov, ktoré boli stranami v konaní produkované, pričom v zmysle je súd v sporovom konaní viazaný návrhmi dôkazov predloženými stranami, čím sám nie je povinný vykonávať dôkazy v prospech jednej alebo druhej strany. Povinnosť tvrdenia aj dôkazné bremeno, pokiaľ ide o určité skutočnosti, leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; spravidla ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (NS ČR sp. zn. ).

27. Súd sa v prvom rade musel vysporiadať s otázkou, či bola pohľadávka pôvodného veriteľa - Československej obchodnej banky, a.s. platne postúpená na žalobcu. Ak je pre platnosť postúpenia v týchto prípadoch potrebné splniť určité podmienky, konkrétne uvedené v , je postupca v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Žalovaný sa dostal do omeškania s platením peňažného dlhu a tiež zo špecifikácie pohľadávky je zrejmé, že žalovaný neplnil splátky dohodnuté v zmluve včas ( neurobil žiadnu platbu ) a na jeho strane došlo k omeškaniu s platením peňažného dlhu. Banka bola v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, po doručení výzvy dlžníkovi, za podmienok stanovených v , alebo zmluvu vypovedať, prípadne od nej odstúpiť, v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami.

28. Súd mal v konaní listinnými dôkazmi preukázané, že pôvodný žalobca - banka, si splnila svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia , nakoľko právny predchodca žalobcu písomne vyzval dňa 30.03.2015 žalovaného k úhrade dlžných splátok, následne písomným oznamom zo dňa 22.08.2015 oznámil žalovanému vyhlásenie mimoriadnej splatnosti celej pohľadávky a napokon bola celá pohľadávka postúpená Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 01.12.2016 na žalobcu. Pôvodný veriteľ žalovanému písomne oznámil postúpenie pohľadávky oznámením o postúpení pohľadávky. Právny predchodca žalobcu postúpil predmetnú pohľadávku v celom rozsahu žalobcovi, pričom postupoval v súlade s . Súd uvádza, že postup postúpenia pohľadávky bol v zmysle o bankách zachovaný. Žalovaný v konaní neprodukoval dôkazy, ktoré by preukazovali nedodržanie uvedeného postupu v zmysle .

29. Predmetom tohto konania je pohľadávka vo výške 133,76 eur - istina spolu so zákonnými úrokmi z omeškania, ktorá vyplýva z uzatvorenej zmluvy o poskytnutí Úverového limitu firmy pre Firemné kreditné karty zo dňa 19.10.2011.

30. Z vykonaných dôkazov vyplýva, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 19.10.2011 zmluvu o poskytnutí úverového limitu Firmy pre Firemné kreditné karty, a to podľa ustanovení , čo je uvedené v záhlaví zmluvy. Žalovaný pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako živnostník s miestom podnikania Y. XX, XXX XX P., IČO: 33 948 593. Keďže právny predchodca žalobcu aj žalovaný v čase uzatvorenia zmluvy boli podnikateľské subjekty, uvedený zmluvný vzťah sa riadi v zmysle , . Žalovaný ako podnikateľský subjekt mal použiť finančné prostriedky z predmetného úveru v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou. Na základe tejto zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému peňažné prostriedky formou úverového limitu, ktorý mohol žalovaný čerpať maximálne do výšky 1.000,- eur. Úverové prostriedky žalovaný čerpal prostredníctvom firemnej kreditnej karty, jedná sa preto o revolvingový úver. Zo špecifikácie pohľadávky ( č. l. 86 ) - prehľadu čerpania a splácania úveru súd zistil, že žalovaný čerpal z tohto úveru od decembra 2011 do júla 2015 celkovo sumu 247,47 eur, a to v decembri 2011 sumu 56,03 eur, v januári 2012 sumu 9,52 eur, vo februári 2012 sumu 0,91 eur, v marci 2012 sumu 0,64 eur, v apríli 2012 sumu 0,45 eur, v novembri 2012 sumu 23 eur, v decembri 2012 sumu 0,07 eur, v novembri 2013 sumu 23 eur, v decembri 2013 sumu 0,08 eur, v novembri 2014 sumu 23 eur, v decembri 2014 sumu 10,09 eur, v januári 2015 sumu 60,44 eur, vo februári 2015 sumu 1,23 eur, v marci 2015 sumu 31,35 eur, v apríli 2015 sumu 1,63 eur, v máji 2015 sumu1,96 eur, v júni 2015 sumu 2,05 eur, v júli 2015 sumu 2,01 eur. Ku dňu zosplatnenia je výška dlžnej istiny 133,76 eur, neuhradený riadny úrok je vo výške 34,56 eur a neuhradený úrok z omeškania bol vo výške 36,34. Žalobca v tomto konaní uplatnil len istinu 133,76 eur spolu s úrokom z omeškania.

31. Žalovaný sa bránil voči podanej žalobe podaným odporom (č. l. 66 - 68), v ktorom uviedol, že žalobca ani jeho právny predchodca mu neposkytli žiadne finančné prostriedky a uvedenú zmluvu neuzavrel. K tomuto tvrdeniu však žalovaný neprodukoval žiadne dôkazy. V konaní neprišiel na pojednávania vypovedať - pričom jeho výpoveď by mohla byť jedným z dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenie. Žalovaný mohol svojou výpoveďou objasniť okolnosti uzatvorenia zmluvy, prípadne uviesť jej neexistenciu. Neuviedol z akého dôvodu sa dostali jeho osobné údaje vrátane rodného čísla do uzatvorenej zmluvy. Jeho písomné tvrdenie prostredníctvom právneho zástupcu o určitej skutočnosti nie je vykonaným dôkazom o existencii ním tvrdenej skutočnosti. Taktiež žalovaný v konaní neprodukoval ani ním pôvodne navrhnutý dôkaz výsluchom svedkyne E. K., a to napriek tomu, že mal v konaní dostatok času zabezpečil úvesť tejto svedkyne na pojednávaní. Z týchto skutočností vyplýva, že súd nepovažoval v konaní za sporné, že prišlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere tak ako tvrdil žalobca.

32. Žalovaný sa domáhal toho, aby súd vyhodnotil spor ako spotrebiteľský spor a aplikoval na uzatvorenú zmluvu ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, nakoľko odo dňa 12.08.2017 nie je podnikateľom. Súd zastáva názor, že predmetnú zmluvu uzatvorenú dňa 19.10.2011 (t. j. v čase, keď žalovaný bol živnostníkom) je potrebné posudzovať podľa okolností existujúcich v čase, kedy vznikla. Z danej zmluvy potom vznikajú záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, keďže právny predchodca žalobcu uzatvoril zmluvu so žalovaným ako so živnostníkom v čase, keď bol zapísaný v živnostenskom registri s miestom podnikania a s priradením IČO. Taktiež aj z povahy zmluvy vyplýva, že ide o zmluvu uzatvorenú medzi dvomi podnikateľskými subjektmi, keďže ide o zmluvu o poskytnutie úverového limitu Firmy pre Firemné kreditné karty a z tohto dôvodu ide o zmluvu uzatvorenú v zmysle ustanovení , na ktorú nie je možné aplikovať ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv. Žalovaný v predmetnej zmluve nevystupoval ako spotrebiteľ t. j. fyzická osoba, - spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Zmena právneho postavenia žalovaného - ukončenie podnikateľskej činnosti v roku 2017 nemôže následne mať vplyv na dodatočnú zmenu Zmluvy uzatvorenej pôvodne v roku 2011.

33. Súd sa zaoberal aj žalovaným vznesenou námietkou premlčania uplatneného nároku. Úver sa stal splatným dňa 20.08.2015 ( zosplatnenie ) a preto štvorročná premlčacia lehota v zmysle ustanovenia začala plynúť dňa 21.08.2015 a uplynula dňom 21.08.2020. Žalobca uplatnil pohľadávku na súde dňa 15.08.2018, čo je počas plynutia štvorročnej lehoty a preto pohľadávka žalobcu nie je premlčaná. Jedná sa pritom o vrátenie poskytnutého úveru - plnenia a nie o vydanie bezdôvodného obohatenia.

34. Aj keby sa jednalo o prípad bezdôvodného obohatenia, na vydanie bezdôvodného obohatenia z obchodnoprávnych vzťahov je potrebné aplikovať štvorročnú premlčaciu lehotu podľa . Bezdôvodné obohatenie je upravené iba v v ustanovení a nasl. a toto bezdôvodné obohatenie nie je upravené v ako právnom predpise „lex specialis“ vo vzťahu k ako „lex generalis“. Znamená to, že aj pre bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo pri jednotlivých zmluvných typoch upravených v medzi podnikateľmi sa bude riadiť ustanoveniami , keďže nie je upravené v . Nie všetko, čo sa týka bezdôvodného obohatenia sa však bude riadiť ustanoveniami . Ustanoveniami sa neriadi premlčanie peňažnej pohľadávky z bezdôvodného obohatenia, pretože má komplexnú úpravu premlčania zo vzťahov, ktoré vzniknú medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti a to v ustanovení . Všeobecne pri posudzovaní o aký vzťah medzi účastníkmi konania ide, nie je dôležité, ktorý právny predpis ho upravuje ale rozhodujúca je povaha vzťahov. Preto hoci právnu úpravu bezdôvodného obohatenia obsahuje iba , aplikuje sa aj na obchodnoprávne vzťahy. Na tieto obchodnoprávne vzťahy nemožno aplikovať právnu úpravu premlčania pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa z toho dôvodu, že pre vydanie bezdôvodného obohatenia nestanovuje osobitnú premlčaciu dobu ako je všeobecná štvorročná premlčacia doba práv podľa . Aplikáciu na posúdenie dĺžky subjektívnej premlčacej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia nemožno oprieť o ustanovenie citovaného , pretože podľa tohto ustanovenia len tie otázky, ktoré nemožno riešiť podľa predpisov obchodného práva sa riešia podľa predpisov občianskeho práva. Keďže úprava premlčania v je upravená komplexne, znamená to, že aj na premlčanie v obchodnoprávnych vzťahoch sa použije premlčanie upravené v Obchodnom zákonníku. Nič na tom nemení ani to, že ustanovuje osobitnú premlčaciu lehotu na vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože premlčanie a bezdôvodné obohatenie sú dva samostatné inštitúty a je potrebné osobitne postupovať k právnej úprave bezdôvodného obohatenia obsiahnutého v a osobitne k právnej úprave inštitútu premlčania, ktorý ako celok pre obchodné vzťahy upravuje výlučne . Znamená to teda, že na vydanie bezdôvodného obohatenia je potrebné aplikovať štvorročnú premlčaciu lehotu podľa ustanovenia , tak ako to správne posúdil súd prvého stupňa. Preto podľa je premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia z obchodnoprávnych vzťahov 4 roky a podľa sa premlčí za 4 roky odo dňa keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. právo na vydanie bezdôvodného obohatenia nekoncipuje ako osobitne plynúcu subjektívnu premlčaciu lehotu a osobitne plynúcu objektívnu premlčaciu lehotu. Znamená to, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa má na súde uplatniť do 4 rokov odo dňa keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

35. Súd mal predloženými dôkazmi preukázané, že medzi stranami vznikol záväzkový vzťah zo zmluvy o poskytnutie úverového limitu Firmy pre Firemné kreditné karty, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky, a predmetom ktorej bolo poskytnutie čerpania úverového rámca s maximálnym limitom do 1.000,- eur s dohodnutou výškou úrokovej sadzby 18,50 % ročne. Súd preskúmal zmluvu o poskytnutie úverového limitu Firmy pre Firemné kreditné karty zo dňa 19.10.2011 a nezistil rozpor medzi ustanoveniami zmluvy a zákonom.

36. Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, že vyhovel žalobcovi a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 133,76 eur ako nesplatenú istinu z poskytnutého úveru. Žalovaný v konaní neprodukoval žiadny dôkaz, že by na základe uvedenej úverovej zmluvy nečerpal úver vo výške 247,46 eur a že na istine nedlhuje sumu 133,76 eur. Neprodukoval tiež dôkaz, že by žalobcovi uhradil žalovanú istinu úveru, resp. jeho časť.

37. Na základe vyššie uvedených dôvodov, súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 133,76 eur od 02.12.2016 ( zaplatenie ku dňu 1.9.2015 - č.l. 41 ), nakoľko takto priznané úroky sú v súlade s nariadením vlády č. s prihliadnutím na skutočnosť, že sa jedná o pohľadávku z obchodnoprávneho vzťahu.

38. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa , , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

40. O trovách konania súd rozhodol v zmysle tak, že žalobcovi podľa pomeru jeho úspechu vo veci priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko žalobca mal v konaní plný úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník samostatným uznesením.

41. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresný súd Skalica, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia ( ).

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd. ( prvá veta ).