Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-17-2018.pdf
PDF · 73.57 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/17/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave pred samosudcom JUDr. Jurajom Kapinajom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06.08.2020 takto
rozhodol:
rozhodol:
obžalovaný:
J. Z., Z.. XX.XX.XXXX V. B., K. B. Q., T. na L. písomnosti: B., V. X (R. X. P.. Q.),
j e v i n n ý, ž e
hoci mu z ustanovenia § 62 a nasledujúce Zákona o rodine vyplýva povinnosť prispievať na výživu svojich detí a výška tejto povinnosti mu bola určená rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, pod č.k. 37P 320/2016 zo dňa 27.04.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.07.2017, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu svojho syna F. Z., Z.. XX.XX.XXXX sumou 190 € mesačne k rukám matky E. Z. vždy do 15 - teho dňa v mesiaci vopred, túto povinnosť si menovaný riadne neplnil v mieste svojho trvalého bydliska a všade tam, kde sa zdržiaval od mesiaca júl 2017 do mesiaca júl 2020 vrátane s výnimkou obdobia od 16.03.219 do 16.07.2019, kedy bol obžalovaný vo výkone trestu odňatia slobody, tak zostal dlžný na výživnom E. Z. sumu v celkovej výške 6.270,-€, napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 6T 29/2017 zo dňa 19.06.2017 uznaný na vinného a odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zákona, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.02.2018,
teda
úmyselne najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený, č í m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák.
Za to sa
o d s u d z u j e:
Podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., k trestu odňatia slobody v trvaní 14 (štrnásť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní po oznámení prejednávanej veci a po vyhlásení obžalovaného J. Z., v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku o tom, že je vinný, postupoval ďalej podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku a otázkami zisťoval, či obžalovaný rozumie, z čoho je obžalovaný [§ 333 ods. 3 písm. c)], či bol poučený o svojich právach [§ 333 ods. 3 písm. d)], či rozumie právnej kvalifikácii skutku [§ 333 ods. 3 písm. f)], či vie, aká je trestná sadzba za tento trestný čin [§ 333 ods. 3 písm. g)], a či sa dobrovoľne, z vlastnej vôle priznáva k spáchaniu žalovaného trestného činu [§ 333 ods. 3 písm. h)]. Následne obžalovaný odpovedal na všetky uvedené otázky "áno", a preto samosudca po pozitívnom vyjadrení strán k vyhláseniu uznesením rozhodol o prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je vinný a zároveň rozhodol o tom, že dokazovanie v rozsahu priznania skutku obžalovaným nevykoná, a vykoná len dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o výroku o treste a výroku o náhrade škody prípadne ochranného opatrenia. Následne súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného a poškodenú, a oboznámil spisový materiál vzťahujúci sa k osobe obžalovaného.
Súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o tom, že je vinný, dospel k rovnakým skutkovým záverom ako obžaloba, teda že skutok, ktorý je obžalovanému kladený za vinu sa stal tak, ako je uvedené v skutkovej vete výrokovej časti obžaloby a že sa ho dopustil obžalovaný J...
Súd sa v plnom rozsahu stotožnil s právnou kvalifikáciou skutku ako prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona tak, ako ho kvalifikovala obžaloba.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní ku svojej osobe vypovedal, že v súčasnosti nie je zamestnaný /HP dňa 30.07.2019/, plánuje sa zamestnať v Kauflande, z výkonu trestu bol prepustený dňa 16.07.2019. V Kauflande mu ponúkli plat 950,- Eur, v súčasnosti žije z brigád, má cca 25,- eur na deň. Obžalovaný súčasne súdu uviedol, že do nasledujúceho pojednávania uhradí dlžné výživné. je v podstate bezdomovec, nemal prácu. Teraz mal nejaké pohovory ohľadne práce, avšak nakoľko bola aj táto kríza s Coronou, tak to je ťažké. Zdržiava sa v Rakúsku, z dôvodu, že tam má možnosť práce.
Následne nebolo možné doručiť predvolanie na hlavné pojednávanie zákonnej zástupkyni oprávnenej osoby („poškodenej“), a súd zisťoval jej pobyt, pričom na posledné hlavné pojednávanie sa poškodená dostavila a obžalovaný nie. Tento bol na hlavnom pojednávaní o termíne na deň 06.08.2020 upovedomený priamo na súde s poučením, že ak sa na hlavné pojednávanie nedostaví bez riadneho a včasného ospravedlnenia súd vykoná hlavné pojednávanie aj v jeho neprítomnosti, čo sa aj udialo.
Zákonná zástupkyňa oprávnenej osoby na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný do dnešného dňa neuhradil z výživného nič a rovnako tak sa jej mal vyhrážať, že ak pôjde do basy, tak zavije ju aj jej syna.
K osobe obžalovaného, sa súd na hlavnom pojednávaní oboznámil s odpisom z registra trestov, z ktorého vyplýva, že obžalovaný bol v minulosti 4 krát súdne trestaný, pričom posledné odsúdenie je za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, za čo mu tunajší súd, trestným rozkazom zo dňa 19.06.2017, sp. zn. 6T/29/2017 uložil podmienečný trest 12 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 24 mesiacov, do 02.02.2020, s povinnosťou v skúšobnej dobe zaplatiť zameškané výživné. Z uvedeného vyplýva, že obžalovaný sa skutku, pre ktorý je postavený pred súd v tomto konaní, dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za iný jeho trestný čin.
Súd pri úvahe o druhu a výške trestu pri rešpektovaní zásad ukladania trestov tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 Trestného zákona, prihliadol na spôsob spáchania činu - konanie obžalovaného spočívajúce v úmyselnom neplnení vyživovacej povinnosti, neuhradení ani počas konania, ani jednej dávky výživného, ktoré konanie je podľa názoru súdu nie len v rozpore zo zákonom o rodine, ale do určitej miery možno hovoriť o absolútnom nezáujme o vlastné dieťa, keďže výživné má prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami povinnej osoby, teda obžalovaného. Rovnako tak súd u obžalovaného nezistil, fyzický alebo psychický hendikep, ktorý by mu bránil zamestnať sa. U obžalovaného súd vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť, a to že sa k trestnému činu priznal a tento aj oľutoval a jednu priťažujúcu okolnosť, že už bol za trestný čin odsúdený.
Po zhodnotení všetkých relevantných okolností prípadu, súd v rozsudku uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12 /dvanásť/ mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže bol v predchádzajúcich 10 rokoch vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestná čin.
Z hore uvedených dôvodov preto súd obžalovanému uložil trest ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku s tým, že ho považuje za dostatočný, adekvátny a spravodlivý a ktorý splní svoj účel tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie a to do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Bratislava III. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.