Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/105/2007

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci žalobcu: H.I. I., S. Y., G.: XX XXX XXX, X. X.: U. M. XX, XXX XX S., zast.: MAPLE & FISH s.r.o., advokátska kancelária so sídlom: Rajská 15/A, 811 08 Bratislava proti žalovaným: 1/ X. F. C., G.: XX XXX XXX, X. X.: W. XX, XXX XX W., X/ X. Q. F., Š. F., E. N. W., G.: XX XXX XXX, X. X.: O. X, XXX XX W., X/ D. X. H., Š. F., G.: XX XXX XXX, X. X.: A. X. X, W. W., zast.: Advokátska kancelária JAKUBČO, spol. s.r.o., so sídlom: Mladých budovateľov 2, Banská Bystrica, o vydanie nehnuteľných vecí, takto

rozhodol:

I. Žalovaný v 2. rade je povinný vydať žalobcovi nehnuteľnosti:

- F. H. ". X. F. Č. XXXX/X, T. F. N. E. Q. XXX P., A. D. Q. XXXX F. O. Ú. S. M.Á.;

- F. H. ". X. F. Č. XXXX/XX, T. F. N. F. Y. A. E. Q. XXXX P., A. D. Q. XXXX F. O. Ú. S. M.;

- F. H. ". X. F. Č. XXXX/XX, T. F. N. F. Y. A. E. Q. XXXX P., A. D. Q. XXXX F. O. Ú. S. M.;

- F. H. ". X. F. Č. XXXX/XX, T. F. N. F. Y. A. E. Q. XXX P., A. D. Q. XXXX F. O. Ú. S. M.;

- F. H. ". X. F. Č. XXXX/XX, T. F. N. F. Y. A. E. Q. XXX P., A. D. Q. XXXX F. O. Ú. S. M.;

- F. H. ". X. F. Č. XXXX/XX, T. F. E. F. E. Q. XX P., A. D. Q. XXXX F. O. Ú. S. M.; Y. Ď.

- F. H. ". X. F. Č. XXXX/X, T. F. E. F. E. Q. X XXX P. Q. L. F. Č.. XXXX/XX F. O. Ú. S. M., Q. T.Y. XX.XX.XXXX P.. H. N., Y. E. T. XX.XX.XXXX G.. C. H., Ú. E. X. O. T. X. T. XX.XX.XXXX F. Č.. XXXX/XX, A. F. Q. N. F. H. ". Č. XXXX/X, T. F. E. F. E. Q. XXXX P. O. Ú. S. M.; Y. Ď.

- F. H. ". X. F. Č. XXXX/XX, T. F. N. F. Y. A. E. Q. XXX P.,

- F. H. ". X. F. Č. XXXX/XXX, T. F. N. F. Y. A. E. Q. XX P., F. Q. A. N. L. F. Č.. XXXX/XX, Q. T. XX.XX.XXXX P.. H. N., Y. E. T. XX.XX.XXXX G.. G. Š., Y. L. Y. O. Y. Ú.H. E. E. Ú. T. X., O. E. T. XX.XX.XXXX F. Č.. L.-XXX/XXXX, F. O. Ú. S. M. Y. Ď.

G.. Ž. Q. X. H. U. F. Q. Ž. A.:

- F. H. ". X. F. Č. XXXX/X, T. F. N. F. Y. A. E. Q. XXXX P.,

- F. H. ". X. F. Č. XXXX/X, T. F. N. F. Y. A. E. Q. XXX P., F. Q. A. N. L. F. Č.. XXXX/XX, Q. T. XX.XX.XXXX P.. H. N., Y. E. T. XX.XX.XXXX G.. G. Š., Y. L. Y. O. Y. Ú.H. E. E. Ú. T. X., O. E. T. XX.XX.XXXX F. Č.. L.-XXX/XXXX, F. O. Ú. S. M., a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

III. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade, 97,90 %.

IV. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v pomernej časti voči žalovanému v 2. rade 28,50%.

V. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v pomernej časti voči žalovanému v 3. rade 99,72 %.

VI. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku v samostatnom uznesení.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 21.03.2007 domáhal, aby súd uložil žalovanému v 1. rade vydať žalobcovi nehnuteľnosti a navrátiť jeho vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vedených v pozemkovo knižnej vložke číslo XX O. Ú. S. M., F. Č.. XXXX T. F. F. E. Q. X,XXXX M., F. Č.. XXXX T. F. N., E. Q. X,XXXX M., F. Č.. XXXX, T. F. T. X. T., E. Q. X,XXXX M., F. Č.. XXXX T. F. N., E. Q. X,XX XX M., F. Č. XXXX, T. F. H. E. Q.P. X,XXXX M., F. Č. XXXX, T. F. F., Q. Q. XXX XX M., F. Č.. XXXX/X, T. F. H., E. Q. X,XXX M., O. X. Q. O. Ú. Q. S., X. O. T. X., Q. E. S. M., O. Ú. S. M., Q. O. A. Q. H. „. A. O. P., Y. F. Č. XXXX/X, T. F. E. F., Č. Q.P., F.. Č.. XXXX/X, T. F. E. F., Č. Q., F. Č. XXXX/X T. F. E. F., F. Č. XXXX T. F. N. F. Y. A., F. Č.X. XXXX, T. F. N. F. Y. A., F. Č. XXXX/X, T. F. N. F. Y. A. E. Q. XXX P., F. Č.. XXXX/ X, T. F. E. F., F. Č.. XXXX/X, T. F. E. F., F. Č.. XXXX/X, T. F. N. F. Y. A., F. Č.. XXXX/X, T. F. E. F. E. Q. XXX P., F. Č.. XXXX/X T. F. E. F. E. Q. XX XXX P., F. Č.. XXXX/X, T. F. N. F. Y. A., F. Č.. XXXX/X, T. F. E. F. E. Q. XXXX P., F. Č. XXXX/X, T. F. N. E. Q. XXX P. Y. F. Č.. XXXX/X, druh pozemku ostatné plochy spolu s dokumentáciou, ktorá k nim prislúcha, a to na základe ustanovení zákona číslo . 2. Žalobca v priebehu konania po doplnení dokazovania , zameraním nehnuteľnosti špecifikoval petit žaloby naposledy podaným dňa 23.2.2018 na základe geometrického plánu Č. L.-XXX/XXXX, Q. T. XX.X.XXXX P.. H. N., Y. E. T. XX.XX.XXXX G.. G. Š., autorizovaným geodetom a kartografom a úradne overeného Okresným úradom Dunajská Streda, odbor katastra dňa 09.02.2018 pre katastrálne územie S. M., o pripustení zmeny petitu žaloby súd rozhodol uznesením dňa 01.03.2018 v spojitosti s opravným uznesením dňa 23.03.2018, tak, že žiadal uložiť povinnosť vydať a navrátiť vlastníctvo k nehnuteľnostiam Žalovaný v 1. rade je povinný vydať a navrátiť žalobcovi vlastnícke právo k nasledovným nehnuteľnostiam:

- F. H. ". X. F. Č. XXXX/X, T. F. E. F. E. Q. XXXX P., A. D. Q. Č.. XXXX F. O. Ú.N. S. M.; Y. Ď.

- F. H. ". X. F. Č. XXXX/X, T. F. E. F. E. Q. XXXX P.,

- F. H. ". X. F. Č. XXXX/X, T. F. N. F. Y. A. E. Q. XXX P.,

- F. H. ". X. F. Č. XXXX/X, T. F. N. F. Y. A. E. Q. XXX P.,

- F. H. ". X. F. Č. XXXX/X, T. F. N. F. Y. A. E. Q. XXX P., F. Q. A. N. L. F. Č.. XXXX/XX, Q. T.Y. XX.XX.XXXX P.. H. N., Y. E. T. XX.XX.XXXX G.. G. Š., Y. L. Y. O. Y. Ú. E. E. Ú. T. X., O. E. T.Y. XX.XX.XXXX F. Č.. L.-XXX/XXXX, F. O. Ú. S. M., Y. Ď. Ž. Q. X/ Q. Y. A. Ž. Q. F. O. A. A.:

- F. H. ". X. F. Č. XXXX/X, T. F. N. E. Q. XXX P., A. D. Q. XXXX F. O. Ú. S. M.;

- F. H. ". X. F. Č. XXXX/XX, T. F. N. F. Y. A. E. Q. XXXX P., A. D. Q. XXXX F. O. Ú. S. M.;

- F. H. ". X. F. Č. XXXX/XX, T. F. N. F. Y. A. E. Q. XXXX P., A. D. Q. XXXX F. O. Ú. S. M.;

- F. H. ". X. F. Č. XXXX/XX, T. F. N. F. Y. A. E. Q. XXX P., A. D. Q. XXXX F. O. Ú. S. M.;

- F. H. ". X. F. Č. XXXX/XX, T. F. N. F. Y. A. E. Q. XXX P., A. D. Q. XXXX F. O. Ú. S. M.;

- F. H. ". X. F. Č. XXXX/XX, T. F. E. F. E. Q. XX P., A. D. Q. XXXX F. O. Ú. S. M.; Y. Ď. F. H. ". X. F. Č.X. XXXX/X, T. F. E. F. E. Q. X XXX P. Q. L. F. Č.. XXXX/XX F. O. Ú. S. M., Q. T. XX.XX.XXXX P.. H. N., Y. E. T.Ň. XX.XX.XXXX G.. C. H., Ú. E. X. O. T. X. T. XX.XX.XXXX F. Č.. XXXX/XX, A. F. Q. N. F. H. ". Č. XXXX/ X, T. F. E. F.T. E. Q. XXXX P. O. Ú. S. M.; Y. Ď. F. H. ". X. F. Č. XXXX/X, T. F. N. F. Y. A. E. Q. XXXX P.,

- F. H. ". X. F. Č. XXXX/XXX, T. F. N. F. Y. A. E. Q. XXX P.,

- F. H. ". X. F. Č. XXXX/XX, T. F. N. F. Y. A. E. Q. XXX P.,

- F. H. ". X. F. Č. XXXX/X, T. F. N. F. Y. A. E. Q. XXX P.,

- F. H. ". X. F. Č. XXXX/X, T. F. N. F. Y. A. E. Q. XXX P.,

- F. H. ". X. F. Č. XXXX/X, T. F. N. F. Y. A. E. Q. XXX P.,

- F. H. ". X. F. Č. XXXX/XXX, T. F. N. F. Y. A. E. Q. XX P., F. Q. A. N. L. F. Č.. XXXX/XX, Q. T.Y. XX.XX.XXXX P.. H. N., Y. E. T. XX.XX.XXXX G.. G. Š., Y. L. Y. O. Y. Ú. E. E. Ú. T. X., O. E. T.Y. XX.XX.XXXX F. Č.. L.-XXX/XXXX, F. O. Ú. S. M. Y. Ď. X. Ž. X/ Q. Y. A. Ž. Q. F. O. A. A.:

- F. H. ". X. F. Č. XXXX/X, T. F. N. F. Y. A. E. Q. X P.,

- F. H. ". X. F. Č. XXXX/X, T. F. N. F. Y. A. E. Q. XXXX P.,

- F. H. ". X. F. Č. XXXX/X, T. F. N. F. Y. A. E. Q. XXX P., F. Q. A. N. L. F. Č.. XXXX/XX, Q. T.Y. XX.XX.XXXX P.. H. N., Y. E. T. XX.XX.XXXX G.. G. Š., Y. L. Y. O. Y. Ú. E. E. Ú. T. X., O. E. T.Y. XX.XX.XXXX F. Č.. L.- XXX/XXXX, F. O. Ú. S. M., všetko do troch (3) dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. 4. Žalobca v priebehu konania navrhol pribrať do konania ďalších účastníkov na strane žalovaných keď zistil, že v septembri 2012 bolo správou katastra Dunajská Streda v katastrálnom území S. M. vydané rozhodnutie o schválení registra obnovenej evidencie pozemkov spracovaného podľa zákona číslo , zavedené opatreniach na usporiadanie vlastníckeho práva k pozemkom, ktorý následne

bol zapísaný do katastra nehnuteľností, v dôsledku čoho bolo možné jednoznačne určiť súčasného, v katastri nehnuteľností evidovaného vlastníka pozemku, respektíve jeho správcu a tým aj prípadnú povinnú osobu v zmysle § 4 ods. 1 reštitučného zákona, ako v prípade parc.Č.. XXXX/X, H. “., N.Á. E. Q. XXX P., F. H. „. Č.. XXXX/X E. F. E. Q. XXXX P., F. H. „. Č.. XXXX E. F. E. Q. XXX P. Y. F. H. „. Č.. XXXX S. F. E. Q. XX.XXX P. Q. A. D. Č. XXXX O. Ú. S. M.. 5. Uznesením zo dňa 02.09.2013 súd rozhodol o pripustení žalovaného v 2. rade do konania. Následne žalobca návrhom dňa 29.03.2017 žiadal pripustenie vstupu ďalšieho účastníka na strane žalovaného D. X. H., Š. F., G.E. XX XXXXXX, X. X. A. X. X W. W., z dôvodov ako vyššie uvedených, zmeny evidencie pozemkov, kde ostalo zachované vlastnícke právo v prospech Slovenskej republiky, ale správcami týchto pozemkov v rozhodnom čase už boli žalovaní v 1. a 2. rade a nový subjekt , správca ktorého navrhol pribrať do konania. O pribratí žalovaného v 3. rade do konania rozhodol súd uznesením dňa 15.08.2017. 6. Rozsudkom dňa 22.05.2018 bolo rozhodnuté súdom prvej inštancie v predmetnej veci, keď vo výroku I. žalovanému 1/ uložil povinnosť vydať a navrátiť žalobkyni vlastnícke právo k nasledovným nehnuteľnostiam:

- F. H. ". X. F. Č. XXXX/X, T. F. E. F. E. Q. X.XXX P., A. D. Q. Č.. XXXX F. O. Ú.N. S. M.; Y. Ď.

- F. H. ". X. F. Č. XXXX/X, T. F. E. F. E. Q. X.XXX P.,

- F. H. ". X. F. Č. XXXX/X, T. F. N. F. Y. A. E. Q. XXX P.,

- F. H. ". X. F. Č. XXXX/X, T. F. N. F. Y. A. E. Q. XXX P., F. Q. A. N. L. F. Č.. XXXX/XX, Q. T.Y. XX.X.XXXX P.. H. N., Y. E. T. XX.X.XXXX G.. G. Š., Y. L. Y. O. Y. Ú. E. E. Ú. T. X., O. E. T.Y. X.X.XXXX F. Č.. L.-XXX/ XXXX, F. O. Ú. S. M., Y. Ď.; Ž. X/ J. F. Q. Y. A. Ž. Q. F. O. A. A.:

- F. H. ". X. F. Č. XXXX/X, T. F. N. E. Q. XXX P., A. D. Q. XXXX F. O. Ú. S. M.;

- F. H. ". X. F. Č. XXXX/XX, T. F. N. F. Y. A. E. Q. X.XXX P., A. D. Q. XXXX F. O. Ú. S. M.;

- F. H. ". X. F. Č. XXXX/XX, T. F. N. F. Y. A. E. Q. X.XXX P., A. D. Q. XXXX F. O. Ú. S. M.;

- F. H. ". X. F. Č. XXXX/XX, T. F. N. F. Y. A. E. Q. XXX P., A. D. Q. XXXX F. O. Ú. S. M.;

- F. H. ". X. F. Č. XXXX/XX, T. F. N. F. Y. A. E. Q. XXX P., A. D. Q. XXXX F. O. Ú. S. M.;

- F. H. ". X. F. Č. XXXX/XX, T. F. E. F. E. Q. XX P., A. D. Q. XXXX F. O. Ú. S. M.; Y. Ď. F. H. ". X. F. Č.X. XXXX/X, T. F. E. F. E. Q. X XXX P. Q. L. F. Č.. XXXX/XX F. O. Ú. S. M., Q. T. XX.X.XXXX P.. H. N., Y. E. T.Y. XX.X.XXXX G.. C. H., Ú. E. X. O. T. X. T. X.X.XXXX F. Č.. XXXX/XX, A. F. Q. N. F. H. ". Č. XXXX/X, T. F. E. F. E. Q.Ý. XXXX P. O. Ú. S. M.; Y. Ď. F. H. ". X. F. Č. XXXX/XX, T. F. N. F. Y. A. E. Q. XXX P.,

- F. H. ". X. F. Č. XXXX/XXX, T. F. N. F. Y. A. E. Q. XX P., F. Q. A. N. L. F. Č.. XXXX/XX, Q. T.Y. XX.X.XXXX P.. H. N., Y. E. T. XX.X.XXXX G.. G. Š., Y. L. Y. O. Y. Ú. E. E. Ú. T. X., O. E. T.Y. X.X.XXXX F. Č.. L.-XXX/ XXXX, F. O. Ú. S. M. Y. Ď.; Ž. X/ J. F. Q. Y. A. Ž. Q. F. O. A. A.:

- F. H. ". X. F. Č. XXXX/X, T. F. N. F. Y. A. E. Q. X.XXX P.,

- F. H. ". X. F. Č. XXXX/X, T. F. N. F. Y. A. E. Q. XXX P., F. Q. A. N. L. F. Č.. XXXX/XX, Q. T.Y. XX.X.XXXX P.. H. N., Y. E. T. XX.X.XXXX G.. G. Š., Y. L. Y. O. Y. Ú. E. E. Ú. T. X., O. E. T.Y. X.X.XXXX F. Č.. L.-XXX/ XXXX, F. O. Ú. S. M., a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V časti uplatneného nároku na vydanie nehnuteľností:

- F. H. ". X. F. Č. XXXX/X, T. F. N. F. Y. A. E. Q. XXX P.,

- F. H. ". X. F. Č. XXXX/X, T. F. N. F. Y. A. E. Q. X.XXX P.,

- F. H. ". X. F. Č. XXXX/XXX, T. F. N. F. Y. A. E. Q. XXX P.,

- F. H. ". X. F. Č. XXXX/X, T. F. N. F. Y. A. E. Q. XXX P.,

- F. H. ". X. F. Č. XXXX/X, T. F. N. F. Y. A. E. Q. XXX P.,

- F. H. ". X. F. Č. XXXX/X, T. F. N. F. Y. A. E. Q. XXX P.,

- F. H. ". X. F. Č. XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 4m2, parcely vytvorené na základe geometrických plánov P.. H. N., žalobu zamietol a priznal žalobkyni náhradu trov konania voči žalovanému 1/, v pomere 3/5, čo do uplatneného nároku na vydanie nehnuteľností; VI. priznal náhradu pomernej časti trov konania voči žalovanému 2/ v pomere 1/3, čo do uplatneného nároku ako povinnej osoby na vydanie nehnuteľností; VII. priznal žalobkyni náhradu trov pomernej časti trov konania voči žalovanému 3/ v pomere 1/3, čo do uplatneného nároku, ako povinnej osoby na vydanie nehnuteľností; VIII. s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku v samostatnom uznesení. 7. Proti tomuto rozsudku iba v časti o náhrade trov prvoinštančného konania (voči výrokom V., VI. a VII.) podala včas odvolanie žalobkyňa, s návrhom na jeho zmenu v napadnutej časti priznaním žalobkyni náhrady trov konania voči žalovanému 1/ v plnom rozsahu, voči žalovanému 2/ v rozsahu 73,94 %, teda v pomere úspechu 1/2, čo do uplatneného nároku na vydanie nehnuteľnosti a voči žalovanému 3/ v plnom rozsahu, alternatívne navrhla rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. výmeru. Žalobkyňa mala za to, že keď je možné predmet/y sporu vyjadriť v počítateľných hodnotách, ako napr. výmera alebo hodnota veci, nie je spravodlivé ani presné považovať

jednotlivé kusy pozemkov/vecí za rovnocenné, bez ohľadu na ich skutočnú hodnotu/výmeru. prípade vypočítania úspechu žalobkyne podľa výmery pozemkov, potom žalobkyňa mala voči žalovanému 1/ úspech vo výmere 10.609m2 (zo zažalovaných 10.722m2) a neúspech vo výmere 113m2. Žalobkyňa mala teda úspech v rozsahu 98,95 % a neúspech v rozsahu 1,05 %, z čoho vyplýva miera úspechu (98,95 % - 1,05 %) 97,9 %, čo predstavuje zaokrúhlene takmer plný úspech vo veci ( ). V prípade žalovaného 2/ úspech vo výmere 11.912 m2 (zo zažalovaných 16.111 m2) a neúspech vo výmere 4.199 m2. Žalobkyňa mala teda úspech v rozsahu 73,94 % a neúspech v rozsahu 26,06 %, miera úspechu predstavuje (73,94 % - 26,06 %) 47,88 %, zaokrúhlene 1. V prípade žalovaného 3/ bol žalobca úspešný vo výmere 2.767 m2 (zo zažalovaných 2.771m2) a neúspech vo výmere 4 m2. Žalobkyňa mala teda úspech v rozsahu 99,86 % a neúspech v rozsahu 0,14 %, z čoho vyplýva miera úspechu (99,86 % - 0,14 %) 99,72 %, čo podľa neho predstavuje takmer plný úspech. ). Poukázala v tomto smere na nález ústavného súdu X. X..N.. G.. Ú. XXX/XX z 2. septembra 2009. V zmysle súdnej praxe A. X. Y. Ú. X. osobe oprávnenej podľa reštitučného zákona patrí náhrada trov konania, ktoré jej v súvislosti s bránením jej práva vznikli a nepriznanie trov (čo i len čiastočne) je v rozpore so základným právom žalobcu na súdnu ochranu, garantovaným v SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochranu ľudských práv a základných slobôd a v rozpore s právom žalobkyne na ochranu majetku, garantovaným v čl. 1 dodatkového protokolu k Dohovoru. Nárok na náhradu trov konania je súčasťou základného práva žalobcu na súdnu ochranu podľa SR (G.. Ú. XX/XX, G.. Ú. XXX/XX). Poukázala aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 17.12.2004 sp.zn. , uznesenie NS SR sp.zn. XCdo/XXX/XXXX N. XX.X.XXXX, na ktoré nadväzovalo rozhodnutie Krajského súdu v Trnave uznesením z 29.6.2015 č. k. XXCo/XXX/XXXX-XXX, podľa ktorého priznal žalobkyni, ako úspešnej účastníčke konania, náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia postupom podľa vyhlášky. Taktiež poukázala na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. XC/XXX/XXXX N. XX.X.XXXX, H. O. X. Q. S. N. XX.XX.XXXX X..N.. XXCo/XXX/XXXX a rozsudok E. X. W. G. N. X.XX.XXXX X..N.. XXC/XX/ XXXX. Uzavrela, že súd nepostupoval správne, keď pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z pomeru počtu vydaných a nevydaných parciel a nie z pomeru ich výmer. Mala za to, že napadnutým postupom a rozsudkom súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam o úspechu žalobkyne v konaní, a teda aj o celkovom pomere úspechu, nesprávne právne posúdil nárok žalobkyne na náhradu trov konania a taktiež nedostatočným odôvodnením rozhodnutia o trovách konania (ktoré navyše nemá oporu v práve) porušil aj právo žalobkyne na spravodlivý proces. Proti tomuto rozsudku iba v časti o náhrade trov konania vo vzťahu žalobkyne a žalovaného 1/ , požadujúc nepriznanie náhrady trov konania, keď žalobca vzhľadom na pôvodne uplatnený nárok na vydanie nehnuteľnosti, bol úspešný len v časti, keď v priebehu konania opakovane upravoval petit žaloby, ako aj zohľadniť možnosť nepriznania náhrady trov z dôvodov hodných osobitného zreteľa, je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti náhrady trov konania ako napríklad skutočnosť, že povinnosť náhrady trov konania bola uložená subjektu, ktorému zákon zveril nakladanie s pozemkami neznámych vlastníkov a štátu a zastupovanie týchto subjektov pred súdmi a inými orgánmi. Proti tomuto rozsudku v časti o povinnosti žalovaného 2/ vydať a navrátiť žalobkyni vlastnícke právo k nehnuteľnostiam uvedeným vo II. výroku rozsudku a v časti o náhrade trov konania vo vzťahu žalobkyne a žalovaného 2/ (II. a VI. výrok rozsudku), podal včas odvolanie aj žalovaný 2/. Poukázal na skutočnosť, že parcely registra „.I., uvedené vo výroku, Č.. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX X. E. A. D. X. Q. XX, čo predstavuje pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - prístav, plavebný kanál a komora, priehrada a iná ochranná hrádza, že ich stavby nie sú využívané na poľnohospodárske a lesné využitie, ide o stavby, na ktorých v zmysle ust. zákona o vodách je „...zakázané akýmkoľvek spôsobom poškodzovať vodné stavby a ich funkcie, najmä ťažiť zeminu z ochranných hrádzí, vysádzať na nich dreviny, pásť na nich alebo preháňať cez ne hospodárske zvieratá a jazdiť po nich motorovými vozidlami...“. Žalovaný 2/ žiadal žalobu zamietnuť, nehnuteľnosti nie je možné vydať, pretože ide o zastavané pozemky, tak ako to uvádza v texte a v prílohe (Schéma rezu hrádze s vyznačením pobrežných pozemkov, email, fotografie). Rovnako podal odvolanie žalovaný 3/ vo veci samej i v časti o náhrade trov konania vo vzťahu žalobkyne a žalovaného 3/ (III. a VII. výrok rozsudku), poukazujúc na ods. 6 a 33 odôvodnenia napadnutého rozsudku s tým, že s takýmito skutkovými zisteniami súdu sa nestotožňuje, nakoľko nie sú vecne správne a majú zároveň zásadný vplyv na posúdenie aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne, keď Bratislavská kapitula ako cirkevná právnická osoba zanikla niektorým zo spôsobov podľa Kódexu kánonického práva z roku 1983. Podľa kánonu 120 CIC 1983 „právnická osoba je svojou povahou trvalá a zaniká, ak ju kompetentná vrchnosť zákonne zruší, alebo ak počas 100 rokov nevykonáva svoju činnosť“. Ani jedna z uvedených podmienok zániku cirkevnej právnickej osoby nebola v konaní preukázaná.

8. Uznesením Krajského súdu Trnava zo dňa 24.02.2020 č.k. XXCo/XX/XXXX - XXXX odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti veci samej vo vzťahu k žalovaným 2/ a 3/ a v časti trov prvoinštančného konania , výroky II., III., V. až VIII. zrušil a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom v otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v predmetnom spore, ktorú namietal v odvolaní žalovaný 3/, sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že je daná. Uložil, aby súd prvej inštancie na základe vyhodnotenia splnenia procesnej povinnosti strán konania, podľa a , posúdil spornosť skutkových tvrdení strán, s vyvodením dôsledkov nesplnenia procesnej povinnosti. Ak súd prvej inštancie dospeje k záveru o potrebe korekcie následku nesplnenia procesnej povinnosti (CSP upravuje civilný proces v materiálnom poňatí, teda v zmysle zásady spravodlivej a účinnej ochrany práv podľa ), svoj postup odôvodní v uvedenom smere. Pri vykonávaní dokazovania okrem prejednacej zásady a zásady kontradiktórnosti konania, aplikovať i zásadu predvídateľnosti postupu súdu. Pri písomnom vyhotovení rozhodnutia dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo určité a presvedčivé, s uvedením obsahových náležitostí podľa , vrátane uvedenia použitých prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a ako ich vyhodnotil, prípadne prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil a vysporiadať sa aj so špecifickými námietkami strán konania. Právny záver zdôvodniť zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania, vrátane žalobkyne, dá odpoveď na podstatné a relevantné argumenty.

9. Súd na základe vykonaného dokazovania: vypočutím právneho zástupcu žalobcu žalovaných v 1./ až 3/, svedka P.. H. N., oboznámením sa s listinnými dôkazmi: potvrdenie právnej subjektivity žalobcu , potvrdenie o pridelení IČO čl. 10, výpis z OR žalovaného v 1. rade, uznesenie konferencie Biskupov SR , fotokópia vložky F. XX O.. Ú.. S. M., výzva na vrátenie vlastníctva s návratkou , identifikácia parciel , výpis z katastra nehnuteľnosti , prílohy k výzve z výpisu katastra , oznámenie o zmene názvu účastníka v prípade žalobcu , konštitúcie o zmene hraníc a názvoch diecéz, potvrdenie o právnej subjektivite a zástupcoch Ministerstvom kultúry SR , potvrdenie o pridelení IČO, Uznesenie Biskupov Slovenska, dohody o vydaní nehnuteľnosti medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade v obdobných veciach, výpis z F. Q. XX, rozhodnutie Pozemkového úradu v Bratislave z 23.7.2007 , žiadosť fyzickej osoby o navrátenie nehnuteľnosti v zmysle reštitučného zákona , H. XCz/X/lXXX A. X. Č., uznesenie Najvyššieho súdu X. XCo X/lXXX Č.D.. XXX, H. A. X. X..N.. XCdo XXX/lXXX, , H. A. X. X. XCdo XX/lXXX, článok o založení Bratislavského prepošstva, Modus Vivendi medzi Československom a Vatikánom, Vládne nariadenie, Potvrdenie štátneho sekretariátu, Potvrdenie Ministerstva kultúry o právnom nástupníctve , dokument štátneho pozemkového úradu v Prahe z 31.5.l932, zoznam vlastníkov zabraného majetku, Dodatok nájomnej zmluve č. 4, špecifikácie a pozemkov nájomnej zmluvy, ev. list týkajúce sa nájomcov a držiteľov v iných osôb , fotokópia miesta, kópia pozemkovej mapy, výpis z katastra nehnuteľnosti B.. Č.. XXX O.. Ú.. S. M., O. F. P., Q. N. O. A. B.. D. XXX O.. Ú.. S. M., výpisy z katastra nehnuteľnosti S. M., C. T. Ú., D. O.. Ú.. S. M.Á. Č.. XXXX , L. F. Č.. XXXX/XX Q. P.. H. N. XX.X.XXXX, F. S. X. Ú. N. P. E. P. , O. Q. X. Ž. T., F. E. Ú. N. X.X.XXXX, Q. O. X. F. Q. S. X.. P. X..H..E.. , L. F.A. P.. H. N. XXXX/ XX N. XX.X.XXXX Č.. L.-XXX/XXXX, L. F. Č... XXXXXXXX - X/XXXX Q. G.. P. W. F.. XX.X.XXXX., X. S. X. XC XXX/XXXX a ustálil nasledovný skutkový stav: 10. Pôvodne žalobca Rímskokatolícka cirkev, W. - S. Y., neskôr právny nástupca Rímskokatolícka cirkev, Trnavská arcidiecéza, svoju žalobu odôvodnil tým, že je právnickou osobou zriadenou podľa zákona číslo o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností. Právny predchodca žalobcu cirkevná právnická osoba Bratislavská kapitula, bola výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných v pozemkovoknižnej vložke Č. XX O. Ú. S. M.. Táto cirkevná právnická osoba bola vytvorená na základe rozhodnutia biskupa, alebo na významných miestach, ktorých centrom bol kostol. Kapitula mala zbor kanonikov (kolégium), ktorí boli najbližšími spolupracovníkmi biskupa cirkevnej správe, jemu zverenej diecézy, členom ktorej bol vyvolený nový biskup. Podľa článku 1 odsek 2 oznámeniam Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky číslo . základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou, zmluvné strany vzájomne uznávajú právnu subjektivitu druhej strany, ako aj všetkých právnických osôb a fyzických osôb, ktoré ju majú podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, alebo podľa kanonického práva. Majúc za to žalobca, že tak má plné právo uplatňovať reštitučné nároky po zaniknutých alebo zrušených cirkevných organizáciách. Ako aj odvolaním sa na konferenciu biskupov Slovenska na svojom zasadnutí dňa 14.9.1995, kde uznesením rozhodla, že nehnuteľnosti, ktoré doteraz sú zapísané na rímskokatolícku cirkev bez uvedenia farnosti alebo biskupstva, vedené na rímskokatolícke školy, sirotince, zrušené rady, spolky a iné cirkevné

organizácie, patria do vlastníctva toho biskupstva, na území ktorého sa nachádzajú a týmto stanovil právne nástupníctvo po zaniknutých alebo zrušených spoločenstvách. 11. Žalobcom dňa 21.03.2006 vyzval žalovaného v 1. rade podľa zákona číslo 161/2005 Zz.. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločenstvám a o prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam, navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam a na ich vydanie, nachádzajúcich sa na katastrálnom území S. M., vedených v pozemkovoknižnej vložke Č. XX. O podanej výzve upovedomil aj Slovenský pozemkový fond regionálny odbor Dunajská Streda, v ktorého obvode sa nehnuteľnosti nachádzajú, prevedené nehnuteľnosti do vlastníctva štátu z dôvodu uvedeného v zákona číslo o revízii 1. pozemkovej reformy, odňatím bez náhrady, v pozemkovoknižnej vložke číslo XX Y. XXXX, do ktorej boli prevedené a zaevidované vo vlastníctve štátu 12. Žalobca vo svojej reštitučnej výzve zo dňa zo dňa 21.03.2006, adresovanej žalovanému v 1. rade, keďže všetky nehnuteľnosti podľa vtedy existujúcej evidencie boli vedené v jeho správe, uviedol všetky podstatné náležitosti podľa príslušných ustanovení reštitučného zákona, a teda nárok si uplatnili riadne a včas, poukazujúc na rozhodovaciu praxe súdov, keď vychádzali zo zásady neformálnosti výzvy a rozumného výkladu hmotného práva v spojitosti s účelom reštitučného . vymedzuje náležitosti výzvy len po formálnej stránke a nie po stránke obsahovej. Odvolal sa na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XCz X/XXXX, písomnú výzvu možno považovať za jednostranný písomný právny úkon, ktorý spĺňa náležitosti predpísané právnym poriadkom pre platný právny úkon, o ktorý oprávnená osoba vyzýva povinnú osobu, aby jej vydala veci ktoré mala v držbe ku dňu účinnosti zákona číslo , a ktoré boli odňaté spôsobom uvedeným v odseku 1 tohto zákona. Obdobná situácia nastáva, ak oprávnená osoba síce včas v predpísanej lehote vyzve povinnú osobu na vydanie veci, nedoloží ju ale požadovanými dokladmi, prípadne tieto doklady k podanej výzve pripojí až po uplynutí prekluzívnej lehoty. Takouto výzvou uplatnenie práva na vydanie veci treba považovať za právo uplatnené včas. Žalobca pri uplatnení reštitučného nároku vychádzal najmä zo zápisov v pozemkovoknižných vložkách, ako aj z právneho názoru vysloveného v rozsudku Ú. X. Č. H. X.. N.. G. Ú. XXX/XXXX N. T. XX. XX. XXXX, že požiadavka písomnej výzvy nie je súčasťou práva na vydanie nehnuteľností podľa zákona číslo , je však podmienkou jeho vydania. 13. Podľa žalobcu žalovaný v 1. rade uznal formálne materiálnu správnosť uplatneného reštitučného nároku, ako aj aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu ako právneho nástupcu po zahraničných cirkevných právnických osobách, preukazujúce to viaceré dohody o vydaní nehnuteľností, keď poukázal aj na písomné dohody uzavreté medzi pôvodnou právnickou osobou, právnym predchodcom a žalovaným v 1. rade, ako aj rozsudkami súdov , v ktorých súdy v obdobných veciach už rozhodli v prospech žalobcu. 14. V súvislosti s námietkou žalovaných , podľa ktorého je nevyhnutné vychádzať len zo skutkového stavu registra „. katastrálnej mapy čo do druhu pozemkov, keďže druh pozemku nie je rozhodujúcim pre nepriznanie reštitučného nároku. Mal za to, že výklad reštitučného zákona žalovanými, je v rozpore s účelom zákona, ako aj s ustanovením zákona. Prekážkou vydania pozemkov nie je druh pozemku, ale to, či je pozemok reálne zastavaný stavbou s konkrétnym určením, vybudovanou až po odňatí nehnuteľností procesom pozemkovej reformy. Preto považoval za rozhodujúci pôvodný stav, respektíve označenie pozemkov v pozemkovej knihe v čase ich odňatia pôvodným vlastníkom . V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XCbo /. XXX/XXXX, Y. Y. A. X. A. X.T. X. H. Q. Q. X.. N.. P.-X. XX/XXXX. 15. V súvislosti s námietkou o preukázaní aktívnej vecnej legitimácie poukázal na ustanovenie zákona číslo podľa ktorého oprávnenou osobou registrovaná cirkev a náboženská spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky vrátane ich útvarov, ktoré majú právnu subjektivitu, ktorých nehnuteľná vec prešla do vlastníctva štátu, obce v období od 8. mája 1945 , židovským náboženským obciam od 2. novembra 1938 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v . V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XCdo XXX/XXXX N. T. XX.X.XXXX , súd riešil otázku právneho nástupcu po zahraničnej cirkevnej právnickej osoby, ako otázku zásadného právneho významu vyplynulo, že rímskokatolícka cirkev na Slovensku, na základe právneho nástupníctva, podľa územného princípu, je vlastníkom všetkých nehnuteľností pôvodne zapísaných v pozemkových knihách na zahraničné cirkevné právnické subjekty. V tomto smere poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uznesením zo dňa XX.XX.X XXX, X.. N.. XCbo/ XXX/XXXX, podľa ktorého právo na spravovanie vnútorných vecí patrí do základných práv cirkví a náboženských spoločností, vyjadruje autonómiu cirkví a náboženských spoločností od štátu a jeho orgánov. Registrované cirkvi a náboženské spoločnosti sú osobitným druhom právnických osôb, ktoré okrem svojho osobitného postavenia požívajú aj ďalšie práva priznané právnickým osobám. 16. Žalobca v súvislosti s odňatím vlastníckeho práva právnemu predchodcovi poukázal na dostupné materiály zápisov v pozemkovoknižnej vložke číslo XX F. O. Ú. S. M., kde prvý relevantný zápis

bol vykonaný dňa 18.6.1948, na základe ktorého sa poznamenalo, že predmetné nehnuteľnosti sa zamýšľajú štátom prevziať a že podliehajú revízií v zmysle pozemkovej reformy. Vykonaný zápis v zmysle , druhá veta zákona číslo , podľa ktorého povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy na Slovensku dal vyznačiť vo verejnej knihe, že ide o majetok ktorý je predmetom revízie. Následne bol vykonaný dňa 25.07.1948, na základe zápisov podľa zákona číslo uvalená úradná správa a to vyhláškou Povereníctva pôdohospodárstva pozemkovej reformy číslo W. XXXX/XXXX - G.. Žalobca mal za to, že podľa tohto postupu bola daná výpoveď z hospodárenia a štát fakticky prevzal predmetné nehnuteľnosti podľa tohto reštitučného titulu. Tým boli odňaté vlastnícke práva na základe úradného postupu a v ďalšom už štát nakladal s predmetnými nehnuteľnosťami, ako to vyplývalo aj z ďalších zápisov. Tým štát získal majetok postupom bez náhrady podľa zákona číslo V prípade neuznania nároku žalobcu na vydanie v zmysle reštitučného zákona, považoval žalobca za opodstatnené vydanie vlastníckeho práva v zmysle Obč. zák., keď štát bez právneho titulu si prisvojil predmetné nehnuteľnosti. Nakoľko reštitučné zákony majú vo vzťahu k Obč. zák. povahu lex specialis sa použijú prednostne, že sú splnené všetky predpoklady pre ich použitie a len pre prípad, že by to nebolo preukázané, prichádza do úvahy nárok uplatnený v zmysle Obč. zák., všeobecných ustanovení o ochrane vlastníckeho práva. V tomto smere poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. XCdo XX/XXXX. 17. Žalovaný v 2. rade vo svojom písomnom vyjadrení 11.02.2014 identifikoval spôsob využitia jednotlivých parciel , nehnuteľnosti ktorých vydania sa žalobca domáhal, tvrdiac v prípade niektorých nehnuteľností sa nachádzali na pozemkoch vodnej stavby, protipovodňové ochranné hrádze vodného toku P. T., príjazdové komunikácie, manipulačné plochy pri povodňových zabezpečovacích prácach . Pripustil možnú zmenu rozsahu vydania pozemkov po doplnení dokazovania vyhotovením geometrického plánu zo strany žalovaného v 2. rade, ktorý bol pripravovaný. Po doplnení dokazovania geometrickým plánom a pripustení zmeny petitu , sa vyjadril k jednotlivým novovytvoreným parcelám, keď konštatoval v prípade parciel číslo XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX Y. XXXX/ XX, XXXX/X, XXXX/XXX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X , XXXX/X Y. XXXX/XXX ich nie je možné vydať, nakoľko sa na nich nachádzajú inžinierske stavby, prístavy, plavebná komora, priehrada a ochranné hrádze, poukazujúc na ustanovenie zákona číslo o vodách a o za stavbu považoval aj ochrannú hrádzu, ako aj pozemky vo vzdialenosti 10 m od vodného toku vzdušnej čiary od päty hrádze, čím ochrannú hrádzu nie je možné považovať za hospodársky pozemok, poukazujúc na Zákona o vodách , kde je zakázané realizovať stavby, ťažiť zeminu v ochranných hrádzach, vysádzať dreviny , pásť zvieratá a jazdiť po nich motorovými vozidlami. Žalovaný 2/ sa ďalej odvolával na obsah námietok vznesených v odvolaní o nemožnosti vydať celé nehnuteľnosti v prípade parcely registra „C“ X. F.. Č.. XXXX/X, T. F. N. E. Q. XXX P., X. A. F. T., N. Č. A. U. P. Q. Q. I. H., O. Č. Q. I.. XXX P. U. P. N. S. F. Q. Y. A. Ž.. X. Q. U. F. N. L. F. (Ď. Y. „.). F. H. „. X. F.. Č.. XXXX/X, T. F. E. F. E. Q. X.XXX P. - ide o nehnuteľnosť, ktorú je možné vydať žalobkyni cca vo výmere 2.530 m2, vo zvyšnej časti nie je možné nehnuteľnosť vydať, pretože ide o pobrežný pozemok pravostrannej ochrannej hrádze O. ramena a pobrežný pozemok pravostrannej ochrannej hrádze kanála L. S.. Správca vodného toku považuje za účelom zabezpečenia protipovodňovej ochrany pobrežný pozemok, ktorý v zmysle ust. v znení neskorších predpisov, je do 10 m od brehovej čiary. Spresnenie výmery je potrebné zamerať L.. F. H. „. s F.. Č.. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/ XX Y. XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, pozemky nie je možné vydať žalobkyni z dôvodu, že predmetné parcely sú súčasťou pobrežných pozemkov hrádze, a to jednak zo vzdušnej a návodnej strany hrádze. Tieto skutočnosti sú preukázateľné aj výpisom z D. Č.. XXXX, kde spôsob využitia je označený D. XX - čo predstavuje pozemok, na ktorom je umiestnená inžinierska stavba, prístav, plavebný kanál a komora, priehrada a iná ochranná hrádza. Parcela registra „I. X. F.. Č.. XXXX/ XX, druh pozemku ostatné plochy o výmere 53 m2, pozemok nie je možné vydať z dôvodu, že ide o pozemok, na ktorom sa nachádza hrádza. Parcela registra „. X. F.. Č.. XXXX/X, T. F. N. F. Y. A., S. F. U. A. N.O. L. Č.. XXXXXXXX-X/XXXX, Q. G.. P. W., Ú. E. E. Ú. T. X., N. A. D. Č.. XXXX v prospech vlastníka SR, X. X. Q. F., E. N. W., vo výmere X.XXX P., nie je možné vydať nehnuteľnosť, pretože na pozemku sa nachádza ochranná hrádza. F. Č.. XXXX/XXX H. „., druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, nie je možné nehnuteľnosť vydať, na nehnuteľnosti sa nachádza stavba - ochranná hrádza P. T.. F. H. „. X. F.. Č.. XXXX/XX, T. F. N. F. Y. A., E. Q. XXX P., ide o pobrežný pozemok pravostrannej hrádze, nie je možné nehnuteľnosť vydať. Parcela Č.. XXXX/X H. „., T. F. E. F. (D. Č.. XXXX), nie je možné nehnuteľnosť vydať, ide o ochrannú hrádzu a pobrežný pozemok ochrannej hrádze. Parcela č. XXXX/X H. „., druh pozemku ostatná plocha (D. Č.. XXXX), nie je možné nehnuteľnosť vydať, ide o ochrannú hrádzu a pobrežný pozemok ochrannej hrádze. Parcela č. XXXX/X H. „., druh pozemku ostatná plocha (D. Č.. XXXX), A. U. P. A. Q., G. E. E. M.. F. Č.. XXXX/XXX H. „., druh pozemku ostatná

plocha - ide o pobrežný pozemok ochrannej hrádze. Citoval o vodách s tým, že Dunaj je vodohospodársky významný tok, preto pobrežný pozemok je do 10 m od brehovej čiary. Zdôraznil, že okrem parcely Č.. XXXX/X - N.M. Y. F.. Č.. XXXX/X - orná pôda, všetky pozemky sú vedené ako pozemky, na ktorých je postavená inžinierska stavba - „ochranná hrádza“. Prístup na pozemky XXXX/X Y. XXXX/X nie je možný. Ako dôkaz priložil fotografie z terénu, nákres hrádze a prehľad parciel. Citoval z zákona Č.. XXX/XXXX N.. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, podľa ktorého pozemok nie je možné vydať, ak bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu, alebo inej právnickej osoby zastavaný; pozemok možno vydať, ak stavba nebráni poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu pozemku. Ďalej žalovaný 2/ uviedol, že ich stavby nie sú využívané na poľnohospodárske a lesné využitie, ide o stavby, na ktorých v zmysle ust. zákona o vodách je „...zakázané akýmkoľvek spôsobom poškodzovať vodné stavby a ich funkcie, najmä ťažiť zeminu z ochranných hrádzí, vysádzať na nich dreviny, pásť na nich alebo preháňať cez ne hospodárske zvieratá a jazdiť po nich motorovými vozidlami...“. Žalovaný 2/ žiadal žalobu zamietnuť, nehnuteľnosti nie je možné vydať, pretože ide o zastavané pozemky, tak ako to uvádza v texte a v prílohe (Schéma rezu hrádze s vyznačením pobrežných pozemkov, email, fotografie).Návrh na doplnenie dokazovania na zameranie nehnuteľností v prípade ktorých súhlasil s vydaním nepredložil, ani dôkaz nenavrhol vykonať na preukázanie svojich tvrdení. 18. Žalovaný 3/ spochybnil aktívnu legitimáciu žalobcu, tvrdiac, že k zrušeniu Bratislavskej kapituly nedošlo. Bratislavská kapitula ako cirkevná právnická osoba nezanikla niektorým zo spôsobov podľa Kódexu kánonického práva z roku 1983. Podľa kánonu 120 „právnická osoba je svojou povahou trvalá a zaniká, ak ju kompetentná vrchnosť zákonne zruší, alebo ak počas 100 rokov nevykonáva svoju činnosť“. Ani jedna z uvedených podmienok zániku cirkevnej právnickej osoby nebola v konaní preukázaná. Naopak bolo konštatované, že Bratislavská kapitula nebola zrušená, len po roku 1948 prestala vykonávať svoju činnosť. Od roku 1948 ešte neuplynulo 100 rokov, preto nie je možné konštatovať zánik Bratislavskej kapituly ani z tohto dôvodu. Rovnako spochybnil pasívnu legitimáciu žalovaného 3/ s odkazom na ust. ZoNV vo vzťahu k parcele registra „C“ s parc. č. XXXX/X, T. pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 2.093 m2 a parcele registra „C“ X. F.. Č.. XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 674 m2 (ďalej v odvolaní len „nehnuteľnosti“). Podľa ZoNV „Povinnou osobou je právnická osoba, ktorá ku dňu účinnosti tohto zákona spravuje nehnuteľné veci vo vlastníctve Slovenskej republiky, obce alebo nehnuteľnú vec drží.“ Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by žalovaný 3/ vykonával správu nehnuteľností alebo ich držal. Nehnuteľnosti požadované na vydanie sú podľa vyjadrenia spoločnosti A. L., X..H..E.. (predloženej v konaní žalobkyňou) zarastené trávou, kríkmi a stromami a sú umiestnené v blízkosti stavby hrádze - vodohospodárskeho zariadenia. Žalovaný 3/ vykonáva zo zákona len správu lesného majetku vo vlastníctve štátu ( o lesoch). Podľa zákona o lesoch „ak ide o nesúlad druhu pozemku podľa údajov katastra nehnuteľností a skutočného stavu, rozhoduje o tom, či pozemok je, alebo nie je lesným pozemkom podľa ods. 1 orgán štátnej správy lesného hospodárstva.“ V konaní nebolo preukázané, že žalovaný 3/ je povinnou osobou vo vzťahu k dotknutým nehnuteľnostiam. Žalovaný 3/ nie je zo zákona správcom zastavaných pozemkov alebo pozemkov porastených trávnatým porastom. Rovnako nebolo v konaní preukázané, že by bolo vydané rozhodnutie orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, ktoré by nehnuteľnosti určilo za lesné pozemky. Vzhľadom k umiestneniu a dokazovaním zistenému aktuálnemu stavu pozemkov nie je možné žalovaného 3/ určiť za povinnú osobu. zákona“. V konaní nebolo preukázané, že ku dňu účinnosti zákona (ZoNV) boli nehnuteľnosti spôsobilými na vydanie. Stav nehnuteľnosti v súčasnosti nie je pre vydanie relevantný, ale v zmysle ZoNV sa rozhodné skutočnosti zisťujú spätne k 1.5.2005 (účinnosť ZoNV). Od účinnosti zákona boli žalobkyňou požadované nehnuteľnosti evidované ako zastavané plochy a nádvoria. Takto druhovo vymedzené nehnuteľnosti nespadajú do pozitívnej definície nehnuteľností spôsobilých na vydanie v zmysle ZoNV. Nie je možné ani prihliadnuť na to, že neskôr odčlenené parcely majú v súčasnosti faktickú povahu umožňujúcu vydanie. Je potrebné prihliadať na stav nehnuteľností, vrátane ich zápisu v katastri nehnuteľností, ku dňu účinnosti zákona. Zákonodarca v rámci reštitučného zákona neaproboval postup, pri ktorom by bolo možné zastavený pozemok rozdeľovať na časti a oprávnenej osobe vydať tú časť, ktorú povinná osoba podľa úvahy súdu „nepotrebuje“ pre užívanie stavby. Reštitučný zákon neumožňuje delenie zastavaného pozemku na časť reálne zastavanú a časť ostatnú, ale hovorí o pozemkoch zastavaných stavbou (bez ohľadu na ich výmeru a mieru zastavanosti) a pozemkoch priľahlých (viď ), pričom ani pozemky priľahlé (teda nezastavané) nie je možné v zákonoch stanovených prípadoch vydať. Žalovaný 3/ teda namietal, že nehnuteľnosti nie je možné vydať a navrátiť k nim vlastníctvo z dôvodu zákonného vylúčenia možnosti navrátenia ich vlastníctva.

19. Výzvou zo dňa 14.03.2006, doručené žalovanému v 1. rade dňa 21.03.2006, žalobca vyzval žalovaného na vrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam nachádzajúcim sa v katastrálnom území S. M. , vedené v pozemkovoknižnej vložke číslo XX (XXXX), G. F. Q. G. Č. XXXX/XX zo dňa 9.8.2005 . Pôvodným vlastníkom predmetných nehnuteľností bola Bratislavská kapitula, ktorej nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu z dôvodu uvedeného v zákona (odňatím bez náhrady v zmysle zákona číslo o revízii 1. pozemkovej reformy), poukazujúc na zápisy v pozemkovoknižnej vložke číslo XX Y. XXXX, tvoriace prílohu výzvy , identifikácia parciel potvrdenie právnej subjektivity oprávneného, potvrdenie o pridelení IČO a uznesenie konferencie biskupov Slovenska číslo XX/XXXX. 20. Podľa zápisu v pozemkovoknižnej vložke číslo XX O. Ú. S. M. zo dňa 18.06.1948 podľa ktorého povereníctvo pôdohospodárstva, pozemkovej reformy na Slovensku dal vyznačiť vo verejnej knihe, ide o majetok, ktorý je predmetom revízie v zmysle , druhá veta zákona číslo 21. Ďalší zápis v pozemkovoknižnej vložke číslo XX O. Ú. S. M. vykonaný dňa 25.07.1948, na základe ktorého podľa zákona číslo bola uvalená úradná správa a to vyhláškou povereníka pôdohospodárstva a pozemkovej reformy Č. W. XXXX/XXXX - G. . 22. Podľa oznámenia žalobcu zo dňa 14.02.2008 bola vyhlásená apoštolská konštitúcia Slovachiae Sacrorum Antistites o vzniku o vzniku diecéz, hraníc a zmien diecéz a cirkevných provincií, na základe ktorej došlo k zmene označenia W. - S. Y. A. S. Y., ktorá má právnu kontinuitu po W. - S. Y., čoho dokladom bolo potvrdenie o právnej subjektivite z Ministerstva kultúry Slovenskej republiky z 01.04. 2008.Podľa potvrdenia o právnej subjektivite a štatutárnych zástupcov, vydaného P. O. X. H. T. XX.XX.XXXX, potvrdzuje sa zaevidovanie zmeny názvu H. I., W. - S. Y., na nové označenie, H. I. S. Y.. Podľa potvrdenia Štatistického úradu Slovenskej republiky z 02.04.2008 bolo navrhovateľovi pridelené G.: XXXXX XXX. 23. Podľa a o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam/ďalej len reštitučný zákon/, vlastnícke právo sa vracia k nehnuteľným veciam, ktoré tvoria a) poľnohospodársku pôdu, 2) b) hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej hospodárskej usadlosti, c) lesný pôdny fond, 3) hospodárske stavby a ostatné stavby súvisiace s ním, d) podiely spoločnej nehnuteľnosti. 4) 24. Právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam podľa odseku 1 môže uplatniť oprávnená osoba, ktorou je registrovaná cirkev a náboženská spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky vrátane ich útvarov, ktoré majú právnu subjektivitu, 5) ktorých nehnuteľná vec prešla do vlastníctva štátu, obce v období od 8. mája 1945, židovským náboženským obciam od 2. novembra 1938 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v . 25. Podľa až 3 reštitučného zákona, oprávnenej osobe sa navráti vlastníctvo k nehnuteľným veciam, ktoré prešli do vlastníctva štátu alebo obce na základe a) odňatia bez náhrady postupom podľa nariadenia Slovenskej národnej rady č. SNR o poštátnení školstva na Slovensku, nariadenia Slovenskej národnej rady č. SNR o poštátnení majetku pri školách poštátnených nariadením Slovenskej národnej rady č. SNR a nariadenia Slovenskej národnej rady č. SNR o poštátnení internátov, b) odňatia bez náhrady postupom podľa o poštátnení liečebných a ošetrovacích ústavov a o organizácii štátnej ústavnej liečebnej starostlivosti, c) odňatia bez náhrady postupom podľa o revízii prvej pozemkovej reformy alebo podľa o novej pozemkovej reforme (trvalej úprave vlastníctva k poľnohospodárskej a lesnej pôde), d) darovacích zmlúv o prevode nehnuteľností uzavretých darcom v tiesni, e) kúpnych zmlúv o prevode nehnuteľností uzavretých v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, f) vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená, g) vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady, h) prevzatia bez právneho dôvodu, i) prevzatia podľa opatrenia Povereníctva financií a Povereníctva školstva a kultúry z 20.apríla 1960 č. 53/774/60 a rozhodnutia Mestského národného výboru v Bratislave, finančného odboru z 10. januára 1961 č. 293/1961 v spojení s rozhodnutím Obvodného národného výboru W. - X. P. N. XX. C. XXXX, j) SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov a SNR o úprave pomerov a obhospodarovaní spoločne užívaných lesov bývalých urbarialistov, komposesorátov a podobných útvarov. 26. Nehnuteľná vec sa vydá oprávnenej osobe v stave, v akom je ku dňu účinnosti tohto zákona.

27. S lesnými pozemkami sa vydajú aj investičné lesné cesty alebo ich časti podľa osobitného predpisu 6) vybudované z prostriedkov štátu. Nehnuteľná vec sa vydá oprávnenej osobe s dokumentáciou, ktorá k tejto prislúcha. 28. Podľa § 4 ods.1 reštitučného zákona, povinnou osobou je právnická osoba, ktorá ku dňu účinnosti tohto zákona spravuje nehnuteľné veci vo vlastníctve Slovenskej republiky, obce alebo nehnuteľnú vec drží. 29. Podľa § 5 ods.1 až 3 reštitučného zákona, právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam môže uplatniť oprávnená osoba písomnou výzvou voči povinnej osobe do 30. apríla 2006, ak v tejto lehote preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v tejto lehote právo zaniká. 30. Povinná osoba uzavrie s oprávnenou osobou do 60 dní od doručenia písomnej výzvy dohodu o vydaní nehnuteľnej veci. Ak k prechodu vlastníctva bude potrebné vykonať úkony podľa osobitného predpisu, 8) začína plynúť táto lehota po vykonaní týchto úkonov. 31. Ak povinná osoba nevyhovie písomnej výzve podľa odseku 2 alebo ak jej sídlo nie je známe, môže oprávnená osoba uplatniť svoje nároky na súde v lehote 12 mesiacov od doručenia písomnej výzvy, inak právo zaniká. 32. Podľa § 6 reštitučného zákona, vlastníctvo sa nenavracia k a) pozemku, na ktorom bol po prevode alebo prechode do vlastníctva štátu zriadený cintorín, b) pozemku, ktorý bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu zastavaný; ak bol pozemok zastavaný stavbou, ktorá slúži zariadeniam telesnej kultúry, zdravotníctva, kultúry, na poskytnutie služieb sociálnej starostlivosti alebo sociálnych služieb na pracovnú rehabilitáciu a zamestnávanie telesne postihnutých osôb a na školské účely, nemožno vydať ani priľahlé pozemky slúžiace na tieto účely, c) pozemku, na ktorom bola zriadená záhradková alebo chatová osada, 9) d) pozemku, na ktorom sú telovýchovné a športové zariadenia, e) pozemku, ktorý slúži na účely obrany štátu, ťažbu vyhradených nerastov, chráneného areálu, národnej prírodnej pamiatky, chráneného krajinného prvku alebo ich ochranného pásma s tretím stupňom alebo štvrtým stupňom ochrany. 33. Podľa Sb. o revízii prvej pozemkovej reformy súpisom sa zistí jednak stav pozemkového majetku, ktorý je predmetom revízie podľa , v deň, kedy bolo rozhodnuté o jeho vylúčení, prepustení, ponechaní, prídele alebo odpredaji, jednak jeho stav ku dňu súpisu. Na návrh ministerstva poľnohospodárstva, na Slovensku Povereníctva poľnohospodárstva a pozemkovej reformy, sa vyznačí vo verejných knihách, že ide o majetok, ktorý je predmetom revízie. 34. Podľa Sb.o revízii prvej pozemkovej reformy ministerstvo poľnohospodárstva prevezme zvyškové statky/ ,ods.1,písm.d(, ak sú dané predpoklady uvedené ďalej. Prevzatím prechádzajú tieto nehnuteľnosti do vlastníctva štátu. Pre prevzatie platia primerane ustanovenia náhradového zákona. 35. Podľa vl. nar. č. 194/1947Sb.o súpise pozemkového majetku pre revíziu prevej pozemkovej reformy a o jej vyznačení vo verejných knihách na návrh ministerstva poľnohospodárstva, na Slovensku povereníctva poľnohospodárstva a pozemkovej reformy, poznamenajú knihované súdy vo verejných knihách na liste vlastníctva, že ide o majetok, ktorý je predmetom revízie podľa zákona, a zároveň vyznačí túto okolnosť na liste statkovej podstaty. 36. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať. 37. S poukazom na citované ustanovenie zákona odvolací súd musí svoj právny názor vyložiť v odôvodnení rozhodnutia. Viazanosť prvostupňového súdu predpokladá, že odvolací súd svoj právny názor o veci v zrušujúcom uznesení jasne vyloží a odôvodní. Aj jeho pokyny o ďalšom postupe musia byť jednoznačné. Právny názor odvolacieho súdu je záväzný, či sa vzťahuje na otázky právne (hmotnoprávne, procesné - postup, vady), alebo na otázky skutkového stavu, najmä jeho úplnosti. 38. V otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v predmetnom spore, ktorú namietal v odvolaní žalovaný 3/, sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že je daná, keď podľa právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam podľa odseku 1 môže uplatniť oprávnená osoba, ktorou je registrovaná cirkev a náboženská spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky vrátane ich útvarov, ktoré majú právnu subjektivitu, ktorých nehnuteľná vec prešla do vlastníctva štátu, obce v období od 8. mája 1945, židovským náboženským obciam od 2. novembra 1938 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v . Toto ustanovenie v otázke právnej subjektivity jednotlivých cirkví a náboženských spoločností odkazuje na o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností, priznávajúci právnu subjektivitu všetkým cirkvám a náboženským spoločnostiam registrovaných štátom.

39. Pôvodným vlastníkom predmetných nehnuteľností podľa zápisu v pozemkovej knihe bol subjekt označený ako „W. O.. W. O. F. F. F. U. E. Y.. 40. Vzťahy medzi Československou republikou a Svätou stolicou boli upravené medzinárodnou zmluvou P. Q. N. XX.XX.XXXX, ktorá nadobudla platnosť 2.2.1928. Touto zmluvou bol stanovený spôsob a zásady nového ohraničenia diecéz na území Československej republiky. 41. Podľa čl. I tejto zmluvy Československá republika uznala, že len Svätá stolica má právo ohraničiť svoje diecézy a súčasne sa Svätá stolica zaviazala, že žiadna časť Československej republiky nebude podriadená ordinárovi so sídlom za hranicami Československej republiky a že žiadna československá diecéza nebude presahovať štátne hranice. 42. V súlade so zmluvou P. Q. X. X. Y. O. ". B. H. G. N. X.X.XXXX určila obvody diecéz na území Československej republiky tak, aby sa kryli so štátnymi hranicami. Touto konštitúciou bolo rozhodnuté aj o rozčlenení Ostrihomskej arcidiecézy tak, že územie Ostrihomskej arcidiecézy ležiace na území Československej republiky sa od nej odčlenilo a odčlenená časť prešla na samostatnú cirkevnú jednotku

- Trnavskú apoštolskú administratúru. Svätá stolica tým územne zladila hranice diecéz so štátnymi hranicami a rozhodla, že hnuteľný a nehnuteľný majetok na území Československej republiky patriaci pôvodne Ostrihomskej arcidiecéze pripadá Trnavskej apoštolskej administratúre so sídlom v Trnave. Aj ďalšie Apoštolské konštitúcie "Praescriptionum sacrosancti" a "Qui divino" potvrdili krytie hraníc slovenských diecéz s československými štátnymi hranicami. Tieto konštitúcie sú v plnom súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. 43. Rímskokatolícka cirkev mala na území dnešnej Slovenskej republiky status štátom uznanej cirkvi aj v tzv. rozhodnom období vymedzenom v a bola vlastníčkou aj tých nehnuteľností, ktoré boli v čase odňatia štátom vedené v pozemkových knihách ako vlastníctvo Ostrihomskej arcidiecézy alebo iného zahraničného právneho subjektu Rímskokatolíckej cirkvi sídliaceho na území dnešnej Slovenskej republiky. V čase odňatia sporných nehnuteľností štátom už Ostrihomská arcidiecéza nemala k nim žiadne práva ani de facto ani de iure, lebo Svätá stolica jej práva k sporným nehnuteľnostiam odňala 29.5.1922. Územie so spornými nehnuteľnosťami bolo aj právne odčlenené od Ostrihomskej arcidiecézy a 2.9.1937 pripojené k Trnavskej apoštolskej administratúre. 44. V období, ktoré je rozhodujúce pre posúdenie danej veci, boli vzhľadom na uplatnenie uvedeného územného princípu subjekty Rímskokatolíckej cirkvi sídliace na území dnešnej Slovenskej republiky vlastníkmi nehnuteľností, ktoré boli pôvodne zapísané v pozemkových knihách ako vlastníctvo cirkevných subjektov sídliacich mimo tohto územia (vrátane Ostrihomskej arcidiecézy). 45. Správnou bola argumentácia žalobkyne, že majetok historicky patriaci cirkevným subjektom, ktorým Bratislavská kapitula nesporne bola, je považovaný, aj štátom uznaný, za cirkevný (porovnaj napr. uznesenie Konferencie biskupov Slovenska zo 14.9.1955, cirkev si sama vysporiadala vlastníctvo a nástupníctvo po zaniknutých alebo zrušených spoločenstvách tak, že bol uplatnený územný princíp). Zároveň cirkev má autonómne postavenie a výlučnú právomoc zriaďovať právnické osoby, aj preto je žalobkyňa nepochybne v súčasnosti oprávnená domáhať sa predmetného reštitučného nároku (O. X. X. Y. N. XX.X.XXXX). 46. Bratislavská kapitula bola cirkevným subjektom a jej majetok bol majetkom cirkevným. Po nástupe totalitného režimu W. O. nevykonávala svoju účinnosť a po roku 1983, kedy bol prijatý nový Kódex kanonického práva, došlo k zmene v postavení kapituly a boli vytvorené nové orgány. K zrušeniu Bratislavskej kapituly nedošlo, táto fakticky prestala vykonávať svoju činnosť aj funkciu a úlohy začali vykonávať iné cirkevné útvary. Prijatím nového Kódexu kanonického práva sa kapitulám už nepriznávala automaticky právna subjektivita, ale priznanie právnej subjektivity bolo výlučne v právomoci diecézneho biskupa, ktorému je kapitula podriadená. Oprávnenou osobou v zmysle reštitučného zákona môže byť buď štátom registrovaná cirkev ako taká alebo jej útvar, za predpokladu, že má vlastnú právnu subjektivitu. Prijatím nového Kódexu kanonického práva stratili kapituly právnu subjektivitu, táto im mohla byť priznaná jedine diecéznym biskupom, čo sa v danom prípade nestalo. Ak by aj Bratislavská kapitula naďalej vykonávala činnosť, nešlo by o subjekt spôsobilý domáhať sa vlastníckeho práva v zmysle reštitučného zákona. Je výlučným oprávnením H. I., aby si sama usporiadala svoje vnútorné záležitosti a spravovala svoje vnútorné veci, pričom súčasťou tohto práva je aj právo rozhodovať o otázke vlastníckeho práva k cirkevnému majetku. Toto právo sa zaviazala Slovenská republika akceptovať v Základnej zmluve uzavretej so Svätou stolicou. 47. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení, v ďalšom neriešil námietky žalovaného 3/ spochybňujúce aktívnu legitimáciu žalobkyne odkazom na O. F.. 48. K spornosti obsahu výzvy na vydanie nehnuteľností súd oprel svoj záver o odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. 1. 1992 sp. zn. ustanovenie zákona

číslo o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd (v znení zákona a zákona číslo ) bližšie nevymedzuje obsah pojmu „výzva“. Písomnú výzvu však možno považovať za jednostranný písomný právny úkon, ktorý spĺňa náležitosti predpísané právnym poriadkom pre platný právny úkon (najmä náležitosti uvedené v ustanovení a nasledujúce.) a ktorým oprávnená osoba vyzýva povinnú osobu, aby jej vydala veci, ktoré mal v držbe ku dňu účinnosti zákona číslo a ktoré boli odňaté spôsobom uvedeným v ustanovení tohto zákona. Bližšie obsahové náležitosti výzvy tento zákon nepredpisuje. V ust. sa ale uvádzajú prílohy, ktoré sú povinné pripojiť k výzve oprávnené osoby. Ide najmä o potvrdenie o odňatí veci, potvrdení o výške sumy, ktorá sa za odňatú vec vlastníkovi vyplatila o tom, či došlo k vyplateniu mimoriadneho odškodnenia zo štátneho rozpočtu ( citovaného zákona), doklad osvedčujúci vzťah ďalších oprávnených osôb k vlastníkovi ( citovaného zákona), prípadne potvrdenie príslušného orgánu devízového v zmysle ustanovenia citovaného zákona. Treba zodpovedať otázku, či v lehote určenej v zmysle zákona číslo musí oprávnená osoba (pod sankciou zániku nároku) podať povinnej osobe len výzvu, alebo výzvu doplnenú o všetky predpísané prílohy. Riešenie tejto otázky z citovaného zákona priamo nevyplýva. Podrobnejšiu úpravu postupu pri posudzovaní žiadostí, ktoré síce nesmerujú k vydaniu veci, ale nápravu riešia poskytnutím finančnej náhrady za odňatú vec, uvádza napríklad zákona číslo Podľa odseku 1 tohto zákonného ustanovenia už dňom podania písomnej žiadosti na okresný úrad začína plynúť lehota určená osobitným predpisom. O tom, že aj neúplná, prípadne dostatočne nedoložená žiadosť, má právne dôsledky, čo do včasnosti podania žiadosti v predpísanej lehote, svedčí ustanovenie zákona číslo , podľa ktorého až od doby vrátenia neúplnej žiadosti do doby doručenia doplnenej žiadosti lehota určená osobitným predpisom neplynie. Obdobná situácia v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje zákon číslo , nastáva, ak oprávnená osoba síce včas, v predpísanej lehote, vyzve povinnú osobu na vydanie veci, nedoloží ju požadovanými dokladmi, prípadne doklady k podanej výzve pripojí až po uplynutí prekluzívnej lehoty. Takouto výzvou uplatnené právo na vydanie veci treba považovať za právo uplatnené včas. Pokiaľ by sa takejto výzve nemali priznať účinky včas podanej výzvy, znamenalo by to pre oprávnenú osobu zánik nároku v prípadoch, kde vzhľadom na objektívne ťažkosti (napríklad problémy s dlhými termínmi vyhotovenia výpisov z pozemkových kníh, evidencie nehnuteľnosti, prípadne problémy so zadovážením tzv. matričných dokladov - najmä v prípadoch viacerých vlastníkov a vyššieho počtu úmrtí) nemohla oprávnená osoba včas podanú výzvu doplniť o doklady uvedené v ustanovení zákona číslo Možno teda konštatovať, že zákon spája právne dôsledky ním predpokladané v ustanovení zákona číslo už s podaním výzvy a nie až s podaním výzvy a jej príloh. 49. Podľa odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. augusta 1999 sp. zn. XCdo XX//XX je nesporné, že predmetný zákon číslo , ako aj všetky reštitučné zákony, sú voči všeobecnej občiansko-právnej úprave predpismi špeciálnymi, ktoré nerušia platnosť (a záväznosť) lex generalis (Obč. zák.), ale jeho primárnu aplikáciu vylučujú ak je zistené, že ustanovenia lex specialis na daný prípad dopadajú. Aplikácia ustanovení lex generalis nastupuje preto za týchto predpokladov až sekundárne. Z tejto špeciálnej povahy zákona o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam vyplýva, že pre subjekty, na ktoré sa tento zákon vzťahuje, platí v stanovenom rozsahu zvláštny režim, predovšetkým pokiaľ ide o lehoty na uplatnenie nároku, predpísanú formu uplatnenia a podobne. Jedným z týchto reštitučných titulov je aj prevzatie veci štátom alebo obcou bez právneho dôvodu. Špecifikom tohto reštitučného titulu, ako vo všeobecnosti všetkých reštitučných zákonov, s výnimkou napríklad zákona číslo v spojení so zákonom číslo , je, že vychádza zo zásady platnosti a účinnosti vykonaných právnych opatrení minulého právneho režimu. 50. Podľa odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. mája 1998 sp. zn. XCdo XX/XX, podstatným problémom bola otázka vzťahu a platnosti všeobecného intabulačného princípu na konfiškovaný majetok, konfiškačný dekrét túto závažnú otázku výslovne neriešil, a tým ani nestanovil výnimku z tohto princípu. Preto v čase vzniku právnych vzťahov k spornej nehnuteľnosti, platila na Slovensku právna úpravu zhodná so všeobecným Obč. zák. z roku 1811 , Dočasnými súdnymi pravidlami zo roku 1861 došlo k recipovaniu príslušných ustanovení týkajúcich sa nadobudnutia a zánikom pozemkovoknižných práv, ako aj recipovaniu pozemkovoknižného poriadku. Zo zreteľom na princíp dvojfázovosti nadobudnutia vlastníctva vo Všeobecnom a k mlčaniu konfiškačného dekrétu v tejto veci, možno teda usudzovať, že konfiškačný dekrét v zmysle záverov všeobecného Obč. zák. ex lege založil právny dôvod nadobudnutia vlastníctva, samo vlastníctvo sa však v zmysle tohto zákona nadobúdalo len a najskôr intabuláciou (modus). S tým súvisí i V.o.z.. ktorých v prevej vete stanovil rôzne spôsoby zániku vlastníctva, v druhej však špecificky dodáva, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zaniká „len výmazom z verejných kníh“. Preto pokiaľ vlastník nehnuteľnosti nebol z pozemkovej knihy vymazaný, bol stále právom považovaný za vlastníka,

tento princíp nezrušil (a to ani analógiou) ani zákon číslo , ani zákon číslo , ktoré sa vôbec netýkali danej veci. 51. Prihliadnuc na uvedené závery je zrejme, že tieto neboli ani dobovo spochybnené a potvrdzuje ich aj úplný výpis pozemkovej knihy vo vložke Č. XX na majetok právneho predchodcu žalobcu, z ktorej vyplýva, že najprv bola na sporné nehnuteľností ide o majetok, ktorý je predmetom revízie, vykonané do 18.06.1948, na základe ktorej sa poznamenalo, že predmetné nehnuteľnosti sa zamýšľajú štátom prevziať a podliehajú revízii v zmysle pozemkovej reformy, v zmysle druhá veta Sb.. Ďalším zápisom v pozemkovoknižnej vložke číslo XX, vykonaný dňa 25.07. 1948 na základe zákona číslo bola uvalená úradná správa a to vyhláškou povereníka pôdohospodárstva a pozemkovej reformy číslo T. - XXXX/XXXX - G. , ktorou bola daná výpoveď z hospodárenia a štát sa fakticky zmocnil majetku. Z toho je zrejmé, že v súdenej veci, bývalý Československý štát žiadaný majetok podľa citovaných ustanovení skonfiškoval alebo len chcel skonfiškovať, keď neskôr disponoval s týmto majetkom, ako znárodneným. 52. Na základe takto vykonaného dokazovania, pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu žalobcu, uplatnenie nároku výzvou, existujúci titul mal súd zato že žaloba bola podaná dôvodne. Žalobca svoj žalobný návrh na vydanie predmetných nehnuteľností uplatnil na základe príslušných ustanovení zákona číslo o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam. Predmetný zákon podrobne špecifikuje podmienky, za ktorých možno oprávnenej osobe priznať reštitučný nárok a na vydanie nehnuteľností, keď zákon v ust. vymedzuje nehnuteľné veci, ktoré sú predmetom vydania, definuje oprávnenú osobu, taxatívne vymedzuje spôsoby odňatia vlastníckeho práva oprávnenej osobe, reštitučný titul, definuje povinnú osobu na ustanovuje prekluzívnu lehotu na uplatnenie práva voči povinnej osobe, ustanovuje prekluzívnu lehotu na uplatnenie práva na súde, taxatívne vymedzuje, akým nehnuteľnostiam sa vlastnícke právo nevracia. Pre úspešné uplatnenie reštitučného nároku je nevyhnutné, aby boli splnené všetky vyššie uvedené zákonné podmienky súčasne, a teda nesplnenie čo i len 1 z nich má za následok že reštitučnému nároku nemožno priznať úspech. 53. K predmetným nehnuteľnosťami žiadal žalobca svoje právo u žalovaného v 1. rade výzvou dňa 14. marca 2006 , doručené žalovanému v 1. rade dňa 21.03.2006 , rovnako tak adresoval aj žalovanému 3/ výzvu, ktorá sa nachádza v spise tunajšieho sudu Č..XC/XXX/XXXX, A. Č.. XX, T. XX.XX.XXXX, doručené žalovanému 3/ dňom 21.3.2006. kde konkretizoval F.. Q. XX O..Ú. S. M. a uviedol identifikáciu parciel zo dňa 10.8.2005, ktorou vyzval žalovaných na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam v katastrálnom území S. M., ktoré tvoria poľnohospodársku pôdu, budovy iné stavby patriace k pôvodnej hospodárskej usadlosti, kde pôvodným vlastníkom uvedenej pozemkovej knihe bola Bratislavská kapitula, ktorej majetok prešiel do vlastníctva štátu z dôvodov uvedených v zákona číslo , odňatím bez náhrady v zmysle zákona číslo Prílohu výzvy tvorili doklady o preukázaní aktívne legitimácia žiadateľa 54. Ako už súd vyššie uviedol odseku 48. odôvodnenia, považoval vyššie uvedenú výzvu za spĺňajúcu zákonné podmienky výzvy podľa reštitučného zákona, keď tá mala písomnú formu, povinnej osobe bola zaslaná najneskôr do 30. apríla 2006, zároveň v tejto lehote žalobca preukázal skutočnosti podľa reštitučného zákona. Nehnuteľnosti, ktorých vydania sa žalobca domáha, boli vo výzve špecifikované dostatočne určito, odkazom na pozemkovoknižnú vložku číslo XX a identifikované pripojenou identifikáciou parciel, z čoho bolo tiež zrejmé, že k odňatiu vlastníckeho práva došlo z dôvodu uvedeného v zákona číslo odňatím bez náhrady, keď sa v vo verejných knihách, ktorým bola aj evidencia nehnuteľností v pozemkovoknižnej vložke, vyznačilo, že ide o majetok ,ktorý je predmetom revízie ( zákona číslo 142/1947). Vzhľadom na to, že žalovaní 1/ a 3/ ako povinné osoby nevyhoveli písomnej výzve podľa odseku 2, uplatnil si žalobca ako oprávnená osoba svoje právo na súde podľa reštitučného zákona pred uplynutím prekluzívnej lehoty, keď žalovaný výzvu prevzal dňa 21.03.2006 a prekluzívna lehota uplynula dňom 21.03.2007. Návrh bol podaný dňa 21.3.2007 v posledný deň prekluzívnej lehoty. Tým sa má zato, že žalobný návrh bol podaný včas a odôvodnený. V prípade žalovaného v 3/ v písomnom vyjadrení sa k výzve súdu dňa 09.05.2012 žalovaný 3/ potvrdil, že predmetné pozemky parc. Č.. XXXX, XXXX/X Y. XXXX/X sú evidované v záznamoch katastra nehnuteľností v registri parciel „. bez založenia listu vlastníctva, podľa evidenčného listu Č..XXX ich užívateľom je Slovenská republika, v správe štátneho podniku D. X. H., pričom v archívoch podniku sa nezachovali dokumenty, na základe akých právnych skutočností. Vychádzajúc zo zistených pokladov súd dospel k záveru, že podľa povinnou osobou je právnická osoba, ktorá ku dňu účinnosti tohto zákona spravuje nehnuteľnú vec vo vlastníctve Slovenskej republiky, obce alebo ju drží. Jazykový aj logický výklad uvedeného ustanovenia

nasvedčuje tomu, že tu ide o dve možnosti označenia povinnej osoby a charakteristiky, ktoré jej uvedený zákon dáva a umožňuje, aby oprávnená osoba uplatnila svoj nárok proti povinnej osobe, ktorá zároveň môže spravovať a držať nehnuteľnú vec, alebo môže túto vec len spravovať alebo len držať. Zistenie práva správy k sporným pozemkom, a to bez ohľadu na stav zápisu v evidencii nehnuteľností, ovplyvňujú postavenie účastníkov v tomto konaní V roku 2012 bolo správou katastra Dunajská Streda v katastrálnom území S. M. vydané rozhodnutie o schválení registra obnovenej evidencie pozemkov spravovaného podľa zákona číslo o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkov, keď následne bol tento register podľa zákona číslo zapísaný do katastra nehnuteľností. Až v dôsledku tohto bolo možné jednoznačne určite súčasného v katastri nehnuteľností evidovaného vlastníka pozemku, respektíve jeho správcu a tým aj prípadnú povinnú osobu v zmysle reštitučného zákona. Jednalo sa o nehnuteľnosti, ktoré má mať v správe podľa ROEP-u žalovaní 2/, vedené na liste vlastníctva číslo 2498, kde je uvedený ako vlastník Slovenská republika a správe Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. odštepný závod Bratislava. Uvedená právna zmena nastala bez zavinenia žalobcu, respektíve bez jeho vedomia. Takáto zmena nemôže byť na ujmu práva žalobcu na vydanie a navrátenie vlastníckeho práva. Nadväzujúc na uvedené žalovaní 2/ je ako správca a držiteľ sporných nehnuteľností v zmysle reštitučného zákona osobou povinnou a nie sú pochybnosti o jeho pasívnej legitimácii v tomto konaní. Tým súd považoval osvedčenú pasívnu legitimáciu žalovaného 2/. 55. Spornou ostala otázka rozsahu vydávaných nehnuteľností namietaná žalovaným 2/ týkajúca sa čiastočnej nemožnosti vydania dvoch parciel. Časť parcely Č.. XXXX/X s druhom pozemku záhrada o výmere 562 m2 , pretože sa na nej nachádza povodňový dvor, zvyšnú časť o výmere 370 m2 je možné vydať. Z parcely Č.. XXXX/X X. T. F. E. F. E. Q. XXXX P. U. P. Q. Č. Q. Q. XXXX P. a vo zvyšnej časti nie, lebo ide o pobrežný pozemok, kde má byť zabezpečený prístup za účelom protipovodňovej ochrany. Žalovaný 3/ namietol vydanie aktuálne žalobou uplatneného nároku pozemkov F.. Č.. XXXX/X Y. XXXX/ X, z dôvodu, že tieto sú evidované ako zastavané plochy a nádvoria poukazujúc na ust. Reštitučného zákona a , pričom evidenciu v katastri nehnuteľností stavia nad skutočný stav nehnuteľností a mal zato, že žalobca nepredložil žiadny relevantný dôkaz, ktorým by spochybnil druh pozemku zapísaný v katastri nehnuteľností. 56. Vymedzenie nehnuteľných vecí podľa reštitučného zákona v prvom rade má byť vydaná poľnohospodárska pôda, ako aj hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej hospodárskej usadlosti. Reštitučný zákon negatívne vymedzuje, ku ktorým nehnuteľnostiam sa vlastníctvo nenavracia - predmetné veci do úvahy v prípade aplikácie ustanovenia reštitučného zákona, podľa ktorého sa vlastníctvo nenavracia k pozemku, ktorý bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu zastavaný. Z aktuálneho geometrického plánu vyplýva, že predmetné nehnuteľnosti sú označené aj ako zastavané plochy a nádvoria označené kódom 18, pozemok na ktorom je dvor a označené kódom 24, pozemok na ktorom je postavená inžinierska stavba, prístavby, plavebný kanál a komory, priehrada a iná ochranná hrádza, závlahová a melioračná sústava a jej súčasti. Súd sa stotožňuje s právnou argumentáciou žalobcu, že prekážkou vydania pozemkov nie je druh pozemku, respektíve to, ako je evidovaný v príslušnej evidencii nehnuteľností, ale to, či je pozemok reálne zastavaný stavbou s konkrétnym určením, vybudovanou až po odňatí nehnuteľností revíziou pozemkovej reformy. Rozhodujúci je teda pôvodný stav, respektíve označenie pozemkov v pozemkovej knihe v čase ich odňatia pôvodným vlastníkom. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , ako aj stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. MSždov 13/2002 , ako aj Nález Ú. X. X. X.. N.. G.. Ú.X. XXX/XXXX-XX N. T. XX.XX.XXXX W. XX - XX: „nepresná evidencia druhu parciel v katastri nehnuteľností nemôže privodiť zhoršenie postavenia reštituenta a spôsobiť tak ďalšiu krivdu“, ako aj „vylúčenie parciel reálne využívaných na poľnohospodárske účely, ale formálne evidovaných inak, by bolo popretím práva na spravodlivosť ako imanentnej kategórie daného reštitučného práva k pôvodnému cirkevnému majetku, obdobne aj vylúčenie parciel slúžiacich na zabezpečenie využívania poľnohospodárskej pôdy na daný účel...“ na ktorý sa odvolal aj žalobca vo svojom vyjadrení dňa 24.04.2020. Postoj žalovaného 3/ bol obdobný aj v iných reštitučných sporoch, kde prevážil názor súdu na vydanie nehnuteľností, neberúc ohľad na evidenciu v katastri nehnuteľností, ale na skutočný stav (Q.. H. E. A. N. X..N..XXC/XX/XXXX, Q. X. X. H. O. A. XXCo/X/XXXX). 57. Medzi spornými stranami bolo zrejmé, že časť nehnuteľností v pôvodnej PZNK vložke v čase odňatia označené ako orná pôda, záhrady a zastavané plochy a nádvoria. V tomto smere súd vypočul svedka P.. H. N., L., O. Q. L. F. Č.. L.-XXX/XXXX, ktorý bol podkladom pre zmenený petit, ktorý v prípade sporných parciel č. XXXX/X,XXXX/X, XXXX/X je súvislý porast, kríky, tráva a stromy. V prípade parcely Č.. XXXX/ X je vybudované vodohospodárske zariadenie, ktoré je súčasťou hrádze. Samotnú hrádzu definoval

obdobne ako žalovaný v 2. rade s tým rozdielom, že za hrádzu označil len korunu hrádze, šikmé boky, ako spevnené , ktoré končia pri päte hrádze. Pre prípad hrádze v geometrickom pláne parcely označil kódom 24. V prípade novovytvorenej parcely Č.. XXXX/X táto zahrňuje len časť pôvodnej parcely, kde je ovocný sad a nedotýka parcely na ktorej je budova a spevnené plochy. Všetky ostatné plochy, kde sa nachádzal len porast, hoci boli v evidencii označené ako zastavaná plocha a nádvorie kódom 18. Splnil tak požiadavku žalobcu, aby vylúčil tie pozemky, ktoré boli skutočne zastavané. Tieto tvrdenia svedka dokazovali aj ortomapy (čl. 656 a 657), keď svedok zjavne zohľadnil rozsah skutočne zastavanej plochy a červeným zvýraznená časť nehnuteľnosti, ktoré je možné vydať, v skutočnosti nie sú zastavané. 58. Podľa , k žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. 59. Citované ustanovenie zakotvuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách konania. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana konania, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení, je vzájomná väzba. Pokiaľ strana konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany konania za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Okruh rozhodujúcich skutočnosti, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremená (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Žalovaný nie procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali, pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť. Teória tejto súvislosti hovorí o takzvanom presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zasiateho 2.9.2010 spisová značka XMCdo X/XXXX. Otázkou splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci. 60. Žalovaní 2/, a aj žalovaný 3/, hoci v priebehu konania zotrvali na svojich tvrdeniach, čo sa týka nemožnosti vydania časti nehnuteľnosti z dôvodov ich zastavanosti, v prípade žalovaného 2/, že ide o pobrežné pozemky, kde musí zabezpečiť údržbu hrádze. Žalovaní 3/vylúčil vydanie požadovaných parciel len z dôvodov z uvedeného druhu pozemku v katastri nehnuteľností. Žalovaný 2/ poukázal na svoje tvrdenia o rozsahu možnosti vydania nehnuteľnosti. V priebehu konania, dôkaz, potrebný geometrický plán , v rozsahu ním tvrdeného vydanie a nevydania nehnuteľností nepredložil, keď na pojednávaní dňa 9. 7. 2020 vyhlásil, že dôkaz na svoje tvrdenia geometrický plán, ktorým by boli zamerané časti pozemkov, ktoré nie je možné vydať nenavrhuje vykonať. Žalovaný 3/ s odkazom na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre číslo XCo/XXX/XXXX N. T. XX.X.XXXX na rozhodnutie o tom, že rozdelenie pozemkov v rozsahu požadovanom žalobcom nie je možné a takéto pozemky potom nie je možné ani vydať . Viac menej sa jedná o zastavané pozemky. 61. Vychádzajúc z vyjadrenia svedka, porovnajúc pôvodné zápisy v PZNK vložke a súčasný stav podľa evidencie nehnuteľností, pri zameraní nehnuteľností daným geometrickým plánom, súd rozhodol o vydaní všetkých tých nehnuteľností, ktoré v súčasnosti nie sú zastavané a zamietol žalobu v časti vydania nehnuteľností , na ktorých bola od odňatia v roku 1947, vybudovaná stavba a to aj hrádza, ktorá svojim účelom spĺňa náležitosti stavby, pokiaľ ide o strechu hrádze ,spevnené boky a pätu hrádze, novovytvorené parcely č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX,XXX, XXXX/X Y. XXXX/X Y. XXXX/ X ( o územnom plánovaní a stavenom poriadku /stavba spojená s pevným základom/. V prípade ostaných novozameraných parciel XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/ XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX,XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, v správe žalovaného 2/nevzhliadol súd opodstatnenosť nevyhovieť žalobe, keď nebol rozhodujúci stav zápisu nehnuteľnosti v evidencii nehnuteľností, ale skutočný stav v čase vyhlásenia rozsudku, keď sa za predmet vydania považuje poľnohospodárska pôda a poľnohospodárska usadlosť, ktorá zahrňuje v sebe aj budovy, ktoré už odstupom času neexistujú, pričom k zmene zápisu v evidencii nehnuteľností doteraz nedošlo. V prípade žalovaného 3/ v sporoch, kde vystupoval ak ako povinná osoba, v každom jednom prípade, na svoju obranu použil tvrdenie o nemožnosti vydania nehnuteľností, ktoré sú evidované v katastri nehnuteľností ako zastavané pozemky. Súdy mu nedali za pravdu (F..H. E. X. N. X..N.. XC XX/XXXX Q. X. X. H. O. W.

W. X..N..XXCo XXX/XXXX, H. E. O. X..N..XXC/XX/XXXX, Q. X. X. H. O. A. XCo XXX/XXXX). Žalobca na základe pripojenej fotodokumentácie ako aj vyjadrenia spoločnosti P., X..H..E.. Č. k stavu pozemkov v čase rozhodovania o vydaní , v prípade parcely XXXX/X, hoci je uvedená kultúra zastavaná pozemok a nádvoria, v skutočnosti ide o zarastený pozemok trávou, kríkmi a stromami, celá parcela mimo stavby hrádze. Z postoja žalovaného 3/ je zrejmý vysoký formalizmus, ktorý už bol nespočetnými rozhodnutiami súdov v tomto smere preklenutý, napriek tomu z jeho strany ide o zjavné nerešpektovanie súdnej praxe. Jedno rozhodnutie, ktoré odporuje doterajšej súdnej prax za obdobie 14 rokov, čo prebiehajú tieto reštitučné spory, je v diametrálnom rozpore , aj s nálezom Ústavného súdu , na ktorú poukázal žalobca vo svojom poslednom vyjadrení. 62. Podľa , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. 63. S poukazom na citované ustanovenie zákona, žalovaní 2/, okrem uvedených dvoch parciel vydanie ostaných parciel nenamietol. Vydanie týchto nehnuteľností v tomto smere bolo potrebné považovať za nesporné, keď protistrana nárok výslovne nepoprela. 64. Podľa a , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

65. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

66. Žalobca požadoval od žalovaného 1/ vydanie týchto nehnuteľností: F. Č.. XXXX/X, E. Q. XXXX P.; F.. Č.. XXXX/X, E. Q. XXXX P., F. Č. XXXX/X, E. Q. XXX P., F. F.. Č.. XXXX/X, E. Q.P. XXX P., F..Č..XXXX/ X, E. Q. XXX P.. X. Q. Ž. Q. Č. Q. F. Č.. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X Y. XXXX/X Y. N. Q. Č. F. Č.. XXXX/X. Žalobca mal teda voči žalovanému 1/ úspech vo výmere 10.609 m2 (zo žalovaných 10.722 m2) a neúspech vo výmere 113 m2. Žalobca mal úspech v rozsahu 98,95 % a neúspech v rozsahu 1,05 %. Z toho vyplýva miera úspechu (98,95 % - 1,05 %) 97,9 %, čo predstavuje jeho úspech vo veci.

67. K námietkam žalovaného 1/ k rozsahu úspechu žalobcu uvedeným v odvolacom konaní. Výklad Žalovaného 1 o neúspešnosti žalobcu vychádzajúc z výmery nehnuteľností uvedených v pôvodnej žalobe, tvrdené vo výmere 136.108 m2, oproti v rozsudku vydaným nehnuteľnostiam od žalovaného 1/ vo výške 10.609 m2, keď výmera pôvodne uplatnených nehnuteľností podľa žaloby zo dňa 19.03.2007 v zmysle spresnenia žalobného návrhu zo dňa 29.02.2008 , kde došlo k spresneniu výmere, formou návrhu na špecifikáciu žaloby, ust. o doplnení podania v uvedenom spresnení žaloby, keď niektoré nehnuteľnosti neboli identifikované výmerou, zodpovedala výmere 40.701 m2, pričom v priebehu konania nastala zámena účastníka v časti žaloby zodpovedajúcej väčšine nehnuteľností, keďže bez zavinenia žalobcu došlo k zmene správy nehnuteľností a teda pribratiu žalovaných 2/ a 3/, voči ktorým ostali zachované všetky účinky žaloby, ktorú považoval žalovaný 1/ za neúspech.

68. Žalovaným 1/ namietanej možnosti nepriznania trov konania žalobcovi s poukazom na ust. , t.j. že na strane Žalovaného 1 možno vzhliadnuť dôvody hodné osobitného zreteľa výnimočne odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov konania, keby žalobcovi ako úspešnej strane nemala prináležať zákonná náhrada trov konania. Cieľom reštitúcie, bolo minimalizovať všetky náklady oprávnenej osoby spojené s uplatňovaním reštitučného nároku, a to aj štandardné povinné poplatky, o to viac je potom v prípade úspechu oprávnenej osoby nevyhnutné priznať jej prislúchajúcu náhradu trov konania v zmysle ako aspoň čiastočnú kompenzáciu skutočne vynaložených nákladov na úspešné bránenie svojho práva. Žalobca mal záujem sa dohodnúť v priebehu konania, v tomto smere prebiehali rokovania, keď k dohode nedošlo a nehnuteľnosti , ktoré bol povinný vydať žalovaný 1/ bola žaloba v podstatnom rozsahu uplatneného nároku dôvodná.

69. V prípade žalovaného 2/ súd rozhodol o vydaní nehnuteľností parcela F.. Č.. XXXX/X, E. Q. XXX P., F.. Č.. XXXX/XX, E. Q. XXXX P., F.. Č.. XXXX/XX, E. Q. XXXX P., F..Č..XXXX/XX, E. Q.P. XXX P., F..Č.. XXXX/XX, E. Q. XXX P., I. E. Q. X XXXmX, N. I. J. Q. XX XXXmX, O. Ž. N. Č. T. A. A. Q. A. F..Č.. XXXX/X, E. Q. XXXX P., F..Č.. XXXX/XXX, E. Q. XXX P., F..Č.. XXXX/X, E. Q. XXX P., F..Č.. XXXX/X, E. Q. XXX P., F. Č.. XXXX/X, E. Q. XXX P., , I. E. Q. XXXXmX. Pomere úspechu žalobcu bol 64,25% oproti úspechu žalovaného 2/ 35,75%. Žalobca bol úspešný v pomere 28,5%.

70. V prípade žalovaného 3/ žalobca požadoval o vydanie nehnuteľností F.. Č.. XXXX/X, E. Q. X P., F.. Č.. XXXX/X E. Q. XXXX P. Y. F..Č.. XXXX/X, E. Q. XXX P.. A. W. Č. T. Q. XmX, F. Č.. XXXX/X, v rozsahu 0,14 %. Z uvedeného vyplýva miera úspechu (99,86 % - 0,14 %) 99,72 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( )

Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. ( ) Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. ( ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( ) Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 ) uplatneného nároku a žalovaný v 2.rade rovnako v tomto pomere bol úspešný. Pomer úspech žalobcu je potom 1/3 uplatneného nároku voči tejto povinnej osobe.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( )

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( )