Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_74Ek-216-2019.pdf
PDF · 90.36 KB
No categories available
74Ek/216/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Profibaustoffe CZ, s.r.o., se sídlem Vídeňská 140/113c, 619 00 Brno, Česká republika, IČO: 479 12 162 proti povinným: 1) SAMT, s.r.o., so sídlom 27, 935 24 Čajkov, IČO: 46 XXX XXX a 2) Y. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom S. XX, XXX XX Čajkov, štátny občan SR obaja v konaní zast.: STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., so sídlom Dunajská 15, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 795 038 o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 5.616,50 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o sťažnosti povinného v 2) rade proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 74Ek/216/2019 zo dňa 21. novembra 2019, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinného v 2) rade z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Dňa 21.11.2019 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyššou súdnou úradníčkou uznesenie pod sp. zn. 74Ek/216/2019, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnila ustanoveniami § 61k ods. 1, 2, 3, 5, § 61l ods. 3, § 200 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), čl. 8 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom, pričom povinný musí v návrhu uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). Súčasne uviedla, že dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Ďalej uviedla, že súd v rámci preskúmavania návrhu povinného na zastavenie exekúcie zisťoval existenciu dôvodov, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie. Tiež uviedla, že povinný vo svojom vyjadrení žiada čiastočné zastavenie exekúcie z dôvodu, že daná exekúcia je vedená nad rámec pohľadávky oprávneného, nakoľko má za to, že oprávnenému uhradil väčšiu časť jeho pohľadávky a oprávnený tak nemá nárok uplatňovať si ju v takej výške, akú uviedol v návrhu na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na vyššie uvedené tvrdenie povinného v 2) rade preskúmal súd konajúci prostredníctvom vyššej súdnej úradníčky celý spisový materiál zistil, že pohľadávka, ktorá je predmetom tohto exekučného konania je vymáhaná na základe exekučného titulu, ktorý priznáva nárok zo zmenky. Pričom na základe predloženého exekučného titulu v znení rozhodnutia 3Cm 87/2017-27 zo dňa 01.08.2017 s poukazom na potvrdenie o vykonateľnosti cudzieho exekučného titulu bol povinný zaviazaný uhradiť oprávnenému zmenkovú sumu vo výške 9.400,- Eur, 6% ročný úrok zo sumy 9.400,- Eur od 19.04.2017 do zaplatenia a náklady súdneho konania vo výške 43.754,50 CZK. Avšak nakoľko si povinný svoj záväzok nesplnil včas,
oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, v rámci ktorého si uplatnil nárok ponížený o čiastočné úhrady povinného, t.j. platbu zo dňa 18.05.2017 vo výške 1.200,- Eur, platbu zo dňa 08.06.2017 vo výške 1.549,41 Eur, platbu zo dňa 31.07.2017 vo výške 1.830,95 Eur a platbu zo dňa 01.08.2017 vo výške 403,14 Eur. Na druhej strane povinný na svoju obranu predložil viacero zrealizovaných príkazov na úhradu z EB, a to príkaz na úhradu sumy 400,- Eur a príkaz na úhradu sumy 9,74 Eur zo dňa 12.12.2016, príkaz na úhradu sumy 300,- Eur zo dňa 16.1.2017, príkaz na úhradu sumy 1.459,46 Eur zo dňa 17.03.2017, príkaz na úhradu sumy 1.500.- Eur zo dňa 13.04.2017, príkaz na úhradu sumy 1.200,- Eur zo dňa 17.05.2017, príkaz na úhradu sumy 1.549,41 Eur zo dňa 07.06.2017, príkaz na úhradu sumy 85,- Eur zo dňa 28.07.2017, príkaz na úhradu sumy 1.405,07 Eur zo dňa 28.07.2017, príkaz na úhradu sumy 50,76 Eur zo dňa 28.07.2017, príkaz na úhradu sumy 49,90 Eur zo dňa 28.07.2017, príkaz na úhradu sumy 240,22 Eur zo dňa 28.07.2017, príkaz na úhradu sumy 58,14 Eur zo dňa 31.07.2017 a príkaz na úradu sumy 345,- Eur zo dňa 31.07.2017. Na základe uvedeného má súd z nesporných tvrdení a skutočností vyplývajúcich zo spisovej dokumentácie za preukázané, že oprávnený si ponížil svoj nárok voči povinného na základe viacerých úhrad v celkovej výške 4.983,50 Eur, ktoré boli zrealizované vo viacerých časových intervaloch. Zároveň z návrhu na vykonanie exekúcie ako aj zo zoznamu príkazov na úhradu, ktoré predložil povinný je zrejmé, že oprávnený zohľadnil v návrhu na vykonanie exekúcie niektoré platby povinného zrealizované ešte pred dátumom vydania exekučného titulu a ďalej všetky súdu známe platby, ktoré boli zrealizované po dátume vydania predmetného exekučného titulu. Súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou ďalej na margo tvrdení povinného o tom, že nie je stotožnený s výškou vymáhanej pohľadávky a výškou priznanej exekučným titulom uviedol, že predmetom skúmania v tomto štádiu konania nie sú okolnosti, za ktorých došlo k vydaniu exekučného titulu, a ktoré nastali ešte pred vznikom exekučného titulu. Nakoľko v tomto štádiu konania súd už nijakým spôsobom nemôže zasahovať alebo posudzovať dôvody, pre ktoré bolo vydané predmetné rozhodnutie. Zároveň súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou uviedol, že nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy, ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. Zároveň nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. Súd preto v zmysle uvedeného poukazuje na fakt, že povinný mal možnosť v základnom konaní podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, ale zrejme túto možnosť nevyužil, a preto predložený exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Súd na záver zopakoval, že dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného a skutočnosti, uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie nepostačuje len tvrdiť, ale je nutné ich aj hodnoverne preukázať. Súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou mal preto v zmysle uvedeného za to, že nemá za preukázané ani čiastočné plnenie zo strany povinného, a teda povinný žiadnym spôsobom nepreukázal dôvody, ktoré by viedli k čo i len čiastočnému zastaveniu exekúcie. A vzhľadom na skutočnosť, že súd pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie nezistil žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie, zamietol predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu podľa § 61l ods.3 Exekučného poriadku.
3. Proti tomuto uzneseniu podal povinný v 2) rade sťažnosť a navrhol, aby súd prvej inštancie uznesenie Okresného súdu zo dňa 21.11.2019 zmenil a návrhu na zastavenie exekúcie vyhovel.
4. Svoju sťažnosť odôvodnil tým, že dňa 20.3.2019 bolo vydané Upovedomenie o začatí exekúcie na základe exekučného titulu - směnečního platebního rozkazu Krajského soudu v Brně, č.k. 3 Cm 87/2017-21 zo dňa 20.06.2017 v prospech oprávneného na vymoženie sumy 5.616,50 Eur s príslušenstvom. Avšak ku dňu vydania predmetného Upovedomenia o začatí exekúcie povinný istinu vo výške 5.616,50 Eur oprávnenému sčasti uhradil, ktorú skutočnosť súd podľa povinného dostatočne nepreskúmal a nezobral do úvahy. Ďalej zopakoval (rovnako ako v návrhu na zastavenie exekúcie), že ešte pred vydaním exekučného titulu oprávnenému uhradil časť istiny nasledovne: dňa 12.12.2016 vo výške 400,- eur, dňa 12.12.2016 vo výške 9,74 eur, dňa 16.1.2017 vo výške 300,- eur, dňa 17.3.2017 vo výške 1.459,46 Eur, dňa 13.4.2017 vo výške 1.500,- eur, dňa 17.5.2017 vo výške 1.200,- eur, dňa 7.6.2017 vo výške 1.549,41 eur, t.j. celkom vo výške 6.418,61 eur. Napriek týmto úhradám zobral oprávnený žalobu vedenú na Krajskom soude v Brňe pod sp. zn. 3Cm 87/2017 sčasti späť len pokiaľ ide o sumu 1.200,- eur (úhrada zo dňa 17.5.2017) a exekučný titul bol vydaný sčasti na sumu, ktorá už bola podľa tvrdenia povinného z jeho strany zaplatená. Následne po vydaní exekučného titulu uhradil oprávnenému istinu - dňa 31.7.2017 vo výške 58,14 eur a dňa 31.7.2017 vo výške 345, eur, t.j. spolu 403,14 Eur; zároveň zo strany spoločnosti SAMT, s.r.o. (povinného v 1) rade) boli zrealizované úhrady
istiny vo výške 85,- eur dňa 28.7.2017, vo výške 1.405.07 eur dňa 28.7.2017, vo výške 50,76 eur dňa 28.7.2017, vo výške 49,90 eur dňa 28.7.2017 a vo výške 240,22 eur dňa 28.7.2017, t.j. celkom vo výške 1.830,95 eur. Preto na základe uvedených skutočností je podľa povinného zrejmé, že istina bola oprávnenému uhradená celkom vo výške 8.652,70 eur a exekúcia je vedená nad rámec pohľadávky oprávneného. Preto podľa povinného zostáva uhradiť istinu vo výške 1.947,30 eur. Ďalej uviedol, že o preverenie stavu pohľadávky žiadal priamo oprávneného listom zo dňa 2.7.2019 označenom ako „predžalobná výzva na nápravu protiprávneho stavu“, na ktorý oprávnený reagoval prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 17.7.2019. Pričom v odpovedi uviedol, že na základe Rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 15.5.2014 a Všeobecných obchodných a dodacích podmienok sa zaviazal aj k úhrade úrokov z omeškania a zmluvných pokút. V zaslanom stanovisku však oprávnený povinnému neuviedol, aké platby boli započítané na úhradu úrokov z omeškania a zmluvných pokút. Následne preto žiadal dňa 19.11.2019 o doplnenie týchto informácií, aké konkrétne platby boli započítané na úhradu úrokov z omeškania, ako aj zmluvných pokút, t.j. v akej výške a kedy. Následne oprávnený v stanovisku zo dňa 27.11.2019 uviedol, že všetky prijaté platby, na ktorých bol uvedený variabilný symbol boli započítané v plnej výške na úhradu istiny pohľadávok, čo však podľa povinného nezodpovedá výške vymáhanej pohľadávky. Povinný tiež uviedol, že pri úhrade pohľadávky oprávneného podľa § 1932 Občianskeho zákonníka pri jednotlivých platbách využil svoje právo a určil, že plnenie sa týka najskôr itiny a nie úrokov z omeškania. Pričom pri každej jednotlivej platbe bol uvedený variabilný symbol tej- ktorej faktúry, ktorá sa týkala vyfakturovanej istiny. A s poukazom na uvedené skutočnosti navrhuje, aby súd prvej inštancie uznesenie Okresného súdu zo dňa 21.11.2019 zmenil a návrhu na zastavenie exekúcie vyhovel.
5. K sťažnosti povinného v 2) rade sa podaním doručeným súdu dňa 20.01.2020 vyjadril aj oprávnený, ktorý vo svojom podaní uviedol, že sa plne stotožňuje s Usnesením Okresního soudu Banská Bystrica, ktorým tento súd zamietol návrh povinných na zastavenie exekúcie. Pričom k výpočtu platieb uviedol, že všetky uvedené platby eviduje a všetky boli započítané v plnej výške na úhradu dlhu povinných voči oprávnenému. Platby zo dňa 12.12.2016, zo dňa 16.1.2017, zo dňa 17.3.2017 a zo dňa 13.4.2017 boli uhradené ešte pred vystavením biankozměnky, k čomu došlo dňa 18.4.2017, a preto boli plne zohľadnené už pri jej vyplňování. V tejto súvislosti si oprávnený dovolil opätovne poukázať na text Dohody o doplnení vlastní blankosměnky, v ktorej bolo oprávnenému udeleno oprávnenie doplniť do směnky okrem iného směnečnú sumu stanovenú ako súčet všetkých splatných pohľadávok oprávneného voči povinnému v 1) rade vrátane príslušenstva do dátumu predchádzajúcemu splatnosti směnky. Zároveň ako právny zástupca oprávneného uviedol v liste zo dňa 27.11.2019, boli všetky platby, u ktorých bol uvedený variabilní symbol, započítané v plnej výške na úhradu istiny pohľadávok. Povinní však podľa oprávneného zjavne ignorujú skutočnosť, že úhradou istiny pohľadávok nezaniká nárok oprávneného k úhrade už vzniknutého príslušenstva za dobu trvania omeškania povinných s úhradou. V neposlednom rade oprávnený uviedol, že ak mal povinný pochybnosti ohľadne dlžnej čiastky už vo fáze nachádzacieho konania, mohol tieto uplatniť vtedy a nie až vo fázy, keď je súdom právoplatne priznaná pohľadávka exekučne vymáhaná. V tejto súvislosti poukázal aj na bod 13 a bod 18 napadnutého rozhodnutia. Zároveň uviedol, že po vystavení zmenky uhradili povinní ešte čistku 1.200,- Eur platbou zo dňa 18.5.2017, čiastku vo výške 1.549,41 Eur platbou zo dňa 8.6.2017, čiastku vo výške 1.830,95 Eur platbou zo dňa 31.7.2017 a čiastku v súhrnnej výške 403,14 Eur platbami zo dňa 1.8.2017. A práve tieto platby zohľadnil oprávnený v exekučnom návrhu (konkrétne v čl. II), a preto je exekučné konanie vedené len na zostávajúcu čiastku 5.616,50 EUR (10.600,- EUR - 1.200,- EUR - 1.549,41 EUR - 1.830,95 EUR
- 403,14 EUR = 5.616,50 Eur). Pričom výpočet týchto platieb rovnako korešponduje s výpočtom, ktorý vo svojej sťažnosti uvádzajú povinní. Oprávnený súčasne poukázal na to, že sa opakovane vyjadruje ku všetkým námietkam a dotazom zo strany povinných a rovnako sa vyjadroval i k podaniam zaslaným prostredníctvom exekútora, a preto má za to, že vyššie uvedené už povinným zrozumiteľne vysvetlil mnohokrát, avšak povinní opätovne len poukazujú na uvedené úhrady na istinu pohľadávok. A vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený navrhuje, aby súd sťažnosťou napadnuté rozhodnutie potvrdil.
6. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
7. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
9. Podľa §-u 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
10. Podľa §-u 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
11. Podľa §-u 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
12. Preskúmaním podanej sťažnosti povinného v 2) rade súd zistil, že táto bola podaná na pošte dňa 12.12.2019 a smeruje voči rozhodnutiu vyššej súdnej úradníčky. Keďže sťažnosťou napadnuté uznesenie bolo povinnému v 2) rade doručené dňa 27.11.2019, bola teda sťažnosť podaná v zákonom stanovenej lehote (§242 CSP).
13. Sudca prvej inštancie preskúmaním sťažnosti povinného v 2) rade, bez nariadenia pojednávania podľa § 249 CSP, a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že sťažnosť povinného v 2) rade nie je dôvodná, a preto ju podľa § 250 ods. 1 CSP v celom rozsahu zamietol.
14. Z obsahu spisu súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 29.01.2019, kedy bol exekučnému súdu doručený návrh na vykonanie exekúcie. Vyššia súdna úradníčka vydala na podklade exekučného titulu - směnečního platebního rozkazu Krajského soudu v Brně, č.k. 3 Cm 87/2017-21 zo dňa 20.06.2017, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 01.08.2017, dňa 28.02.2019 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Stodolovi, PhD., (433EX 142/2019). Dňa 17.04.2019 bolo súdnemu exekútorovi v zákonnej lehote podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, prostredníctvom emailovej pošty doručené podanie, ktorý podľa obsahu súdny exekútor vyhodnotil ako návrh na čiastočné zastavenie exekúcie, ktoré bolo písomne doplnené dňa 18.04.2019. Následne ho súdny exekútor spolu s doručenkami a vyjadrením oprávneného postúpil súdu. Následne vyššia súdna úradníčka vydala sťažnosťou napadnuté uznesenie.
15. Podľa §-u 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení.
16. Napriek zneniu citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku súd k veci uvádza, že vyššia súdna úradníčka správne zistila skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodila i správny právny záver a svoje rozhodnutie správne a v zmysle zákona odôvodnila. Sudca sa preto v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, pričom na doplnenie ešte uvádza, že povinný v 2) rade vo svojej sťažnosti neuvádza žiadne relevantné dôvody, pre ktoré možno považovať sťažnosťou napadnuté uznesenie za nesprávne. Opätovne len uvádza úhradu dlhu zo strany povinných, a to či už platbami pred vydaním exekučného titulu, ako aj po vydaní exekučného titulu. V tejto súvislosti je preto potrebné povinnému v 2) rade opätovne zopakovať, že návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom, pričom povinný musí v návrhu uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu. Nakoľko v tomto štádiu konania súd už nijakým spôsobom nemôže zasahovať alebo posudzovať dôvody, pre ktoré bolo vydané predmetné rozhodnutie (tu směnečný platební rozkaz Krajského soudu v Brně, č.k. 3 Cm 87/2017-21 zo dňa 20.06.2017). Na základe uvedeného má teda sudca, rovnako ako predtým konajúca vyššia súdna úradníčka, zo skutočností vyplývajúcich zo spisovej dokumentácie za preukázané, že oprávnený si ponížil svoj nárok voči povinného na základe viacerých úhrad v celkovej výške 4.983,50 Eur (o čiastku 1.200,- Eur platbou zo dňa 18.5.2017, o čiastku vo výške 1.549,41 Eur platbou zo dňa 8.6.2017, o čiastku vo výške 1.830,95 Eur platbou zo dňa 31.7.2017 a o čiastku v súhrnnej výške 403,14 Eur platbami zo dňa 1.8.2017). A práve tieto platby zohľadnil oprávnený v exekučnom návrhu (konkrétne v čl. II), z ktorého ako aj zo zoznamu príkazov na úhradu, ktoré predložil povinný je zrejmé, že oprávnený zohľadnil v návrhu na vykonanie exekúcie niektoré platby povinného zrealizované ešte pred dátumom vydania exekučného titulu a ďalej všetky súdu známe platby, ktoré boli zrealizované po dátume vydania predmetného exekučného titulu. A preto je exekučné konanie vedené len na zostávajúcu istinu 5.616,50
EUR (10.600,- EUR - 1.200,- EUR - 1.549,41 EUR - 1.830,95 EUR - 403,14 EUR = 5.616,50 Eur) spolu s príslušenstvom priznaným exekučným titulom. Vyššia súdna úradníčka preto správne postupovala, ak návrh povinného na zastavenie exekúcie v plnom rozsahu zamietla.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.