Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Cb-117-2012.pdf
PDF · 93.02 KB
Case nature
Area
Subarea
10Cb/117/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV, v konaní pred sudcom JUDr. Karolom Rihákom, v právnej veci žalobcu: Poistná udalosť s.r.o., so sídlom Sabinovská 11, 821 03 Bratislava IČO: 45 474 231, proti žalovanému: Generali Poisťovňa, a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332, o náhradu škody, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 7.730,18 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 7.730,18 eura od 14.08.2009 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %, ktorú je povinný zaplatiť žalovaný.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.04.2012 domáhal, aby súd uložil pôvodne žalovanému v 1. rade povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 7.730,18 eura a pôvodne žalovanému v 2. rade povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 2.320,- eur. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 28.04.2009 došlo ku škodovej udalosti na automobile J. K. X,X dCi, D.: BA - XXX UP, patriacej spoločnosti ALUKO Group, s.r.o., so sídlom Vajnorská 62, Bratislava, IČO: 35 842 148 (ďalej len „spoločnosť ALUKO"), poistenom: (i) v spoločnosti Generali Slovensko poisťovňa, a.s. (neskôr Generali Poisťovňa, a.s., ďalej len „žalovaný v 1. rade“) formou havarijného poistenia a (ii) v spoločnosti QBE Insurance (Europe) Limited, pobočka poisťovne z iného členského štátu (ďalej len „pôvodne žalovaný v 2. rade“) formou poistenia EuroGap. Škodu žalovaný v 1. rade zlikvidoval dňa 29.07.2009 ako totálnu škodu (totálna škoda je škoda v takom rozsahu, že náklady vynaložené na opravu motorového vozidla sú považované za neefektívne, a preto k oprave nedôjde), o čom došlo spoločnosti ALUKO oznámenie. Poistné plnenie bolo stanovené čiastkou 18.002,33 eura, pričom táto suma bola aj poukázaná na účet spoločnosti ALUKO. Hodnotu poistného plnenia žalovaný v 1. rade vypočítal ako rozdiel medzi ním určenou všeobecnou hodnotou vozidla ku dňu poistnej udalosti vo výške 18.949,82 eura a spoluúčasťou vo výške 947,49 eura. Žalovaný v 1. rade sa pri výpočte celkovej čiastky vozidla, teda všeobecnej hodnoty vozidla, odvolal na znalecký štandard. Predmetný automobil bol poistený aj pripoistením EuroGap, ktoré je poistením proti strate hodnoty vozidla. To znamená, že v prípade totálnej škody má poistený nárok na vyplatenie poistného plnenia vo výške sumy nového automobilu. Z dôvodu, že totálna škodová udalosť nastala na automobile poistenom formou EuroGap, požiadala spoločnosť ALUKO o poistné plnenie aj žalovaného v 2. rade. Pôvodne žalovaný v 2. rade vypočítal predajnú cenu vozidla na sumu vo výške 29.000,- eur, na základe čoho vypočítal sumu k úhrade z poistného plnenia vo výške 6.223,36 eura ako rozdiel medzi poistnou sumou vo výške 35.223,36 eura (hodnota auta podľa pôvodne žalovaného v 2. rade v čase vzniku poistenia uvedená v poistnej zmluve) a predajnou cenou vozidla vo výške 29.000,- eur. Od žalovaného v 2. rade bolo spoločnosti ALUKO vyplatených spolu s náhradou spoluúčasti vo výške 947,49 eura suma
spolu vo výške 7.170,85 eura (6.223,36 eura + 947,49 eura). Keďže spoločnosť ALUKO mala za to, že uhradená suma nebola vypočítaná správne, obrátila sa na žalobcu, ktorý v mene spoločnosti ALUKO vyzval pôvodne žalovaného v 2. rade o doplatenie poistného plnenia žiadosťou zo dňa 28.04.2011. Táto žiadosť bola pôvodne žalovaným v 2. rade odmietnutá s tým, že danú výzvu považuje za neodôvodnenú. Pôvodne žalovaný v 2. rade si následne aj napriek odmietnutiu výzvy na doplatok poisteného plnenia nechal znovu vypracovať ocenenie vozidla u spoločnosti Eurotaxglass's (zo dňa 18.08.2011) ako svojho zmluvného partnera pre odborný výpočet poistného, pretože suma 29.000,- eur ako predajná cena vozidla bola z pohľadu spoločnosti ALUKO a žalobcu stanovená nesprávne, na čo už upozorňoval. Toto nové ocenenie určilo predajnú cenu vozidla vo výške 26.680,- eur, pričom vychádzalo zo všeobecnej ceny vozidla podľa metodickej príručky Eurotaxglass's - Eurotaxu. Keďže pôvodne žalovaný v 2. rade odmietol doplatiť poistné plnenie, poslal žalobca dňa 24.08.2011 žalovanému v 2. rade výzvu na úhradu poistného plnenia, v ktorej od pôvodne žalovaného v 2. rade žiadal o doplatenie sumy 2.320,- eur ako rozdielu medzi už poskytnutým plnením vo výške 6.223,36 eura a plnením, na ktoré má spoločnosť ALUKO podľa druhého výpočtu spoločnosti Eurotaxglass's zo dňa 28.11.2011 nárok, vo výške 8.543,36 eura. Dňa 24.08.2011 žalobca žalovanému v 1. rade zaslal výzvu na úhradu poistného plnenia spolu s ocenením vozidla č. 509 vypracovaným spoločnosťou Eurotaxglass's Slovakia s.r.o. zo dňa 18.08.2011, ktoré určilo predmetnému vozidlu predajnú cenu na 26.680,- eur. Prílohu tohto ocenenia tvorí posudok č. XXX/XXXX vypracovaný F.. K. I., ktorý je znalcom znaleckého odboru Strojárstvo a Cestná doprava. Eurotaxglass's vypracovalo ocenenie tohto vozidla aj predtým (na sumu 29.000,- eur), ale po namietaní výslednej ceny vypracovalo nové ocenenie na základe znaleckého posudku p. F.. K. I. (na sumu 26.680,- eur). Na základe uvedeného žalobca žalovanému v 1. rade navrhol doplatenie sumy poistného plnenia vo výške 7.730,18 eura. Spoločnosť ALUKO dňa 30.11.2011 postúpila pohľadávku žalobcovi, z dôvodu čoho si nárok na náhradu škody v tomto konaní uplatňuje žalobca. Vzhľadom na vyššie uvedené bol žalobca toho názoru, že každý zo žalovaných si určil všeobecnú hodnotu vozidla podľa svojho vlastného subjektívneho uváženia, keďže podľa názoru žalobcu nie je možné, aby bol rozdiel medzi všeobecnou hodnotou vozidla vypočítanou žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade suma vo výške 8.677,67 eura. Žalobca je preto toho názoru, že niektorý zo žalovaných, alebo obaja zle vypočítali všeobecnú hodnotu vozidla. Z toho dôvodu bol žalobca názoru, že žalovaní majú žalobcovi nahradiť škodu spolu vo výške 10.050,18 eura s tým, že: žalovaný v 1. rade má uhradiť 7.730,18 eura ako rozdiel zo sumy stanovenej ocenením Eurotaxglass'su so znaleckým posudkom F.. I. (26.680,- eur) a už doteraz vyplatenou sumou 18.949,82 eura, a pôvodne žalovaný v 2. rade má uhradiť 2.320,- eur ako nedoplatok, ktorý vznikol po vypracovaní nového ocenenia - z pôvodnej predajnej ceny vozidla 29.000,- eur na cenu 26.680,- eur (teda 35.223,36 eura - 26.680,- eur - už vyplatených 6.223,36 eura).
2. Na preukázanie svojich žalobných tvrdení žalobca v rámci procesného útoku navrhol vykonať nasledovné dôkazy: ocenenie Eurotaxglass's č. 509 zo dňa 18.08.2011, znalecký posudok č. XXX/XXXX znaleckej organizácie Znalex s. r. o. zo dňa 18.08.2011, oznámenie žalovaného v 2. rade o výplate poistného plnenia zo dňa 21.09.2009, oznámenie žalovaného v 1. rade o ukončení likvidácie poistnej udalosti číslo XXXXXXXXXX zo dňa 29.07.2009, výzvu spoločnosti ALUKO na úhradu poistného plnenia adresovanú žalovanému v 2. rade zo dňa 24.08.2011, výzvu spoločnosti ALUKO na úhradu poistného plnenia adresovanú žalovanému v 1. rade zo dňa 24.08.2011, vyhlásenie Eurotaxglass's (Z. P.) zo dňa 28.11.2011, zmluva o postúpení pohľadávky medzi spoločnosťou ALUKO ako postupcom a žalobcom ako postupníkom zo dňa 30.11.2011.
3. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 10Cb/117/2012-279 zo dňa 28.06.2017 vo veci rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalovaným priznal náhradu trov konania. O odvolaní žalobcu voči uvedenému rozsudku rozhodol odvolací súd rozsudkom č. k. 4Cob/188/2017-348 tak, že rozsudok v zamietajúcej časti voči žalovanému v 2. rade potvrdil, taktiež potvrdil rozsudok v časti určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Vo zvyšnej časti odvolací súd rozsudok prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. Pri opätovnom prejednaní veci žalobca nenavrhoval vykonať ďalšie dôkazy, žalovaný navrhol vykonať dôkaz znaleckým posudkom na určenie všeobecnej hodnoty vozidla. Žalobca s vykonaním dôkazu - znaleckým posudkom na určenie všeobecnej hodnoty vozidla nesúhlasil z dôvodu časového odstupu cca 10 rokov, pričom znalecký posudok ani neurčuje presnú cenu, ale odhad ceny vozidla.
5. Súd na pojednávaní konanom 08.07.2020 zamietol návrh, aby bol súdom vykonaný dôkaz znaleckým posudkom pre zjavnú nehospodárnosť tohto postupu, pričom žalovaný mal vedomosť o tejto spornej
otázke počas celého konania a sám v priebehu konania nepredložil podľa § 209 CSP súkromný znalecký posudok. Hodnotu vozidla určenú znaleckým posudkom č. XXX/XXXX spochybnil len na základe svojich interných postupov.
6. Súd prvej inštancie v nadväznosti na rozsudok odvolacieho súdu č. k. 4Cob/188/2017-348, po opätovnom preskúmaní platnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28.11.2011 konštatuje, že procesnú obranu žalovaného v tom smere, že považoval uvedenú zmluvu za neplatnú nemožno považovať za dôvodnú. V ďalšom konaní teda súd posudzoval uplatnený nárok, najmä jeho výšku. V konaní nebolo sporné, že medzi právnym predchodcom žalobcu existoval zmluvný vzťah titulom poistnej zmluvy o havarijnom poistení č. XXXXXXXXXX. Taktiež nebolo sporné, že došlo k škodovej udalosti dňa 28.04.2009. Spornou ostala otázka výšky poistného plnenia, ktoré bol žalovaný povinný žalobcovi vyplatiť. Žalovaný poistnú udalosť zlikvidoval ako totálnu škodu, pričom hodnotu vozidla ku dňu poistnej udalosti určil na 18.949,82 eura, spoluúčasť 947,49 eura. Spolu žalovaný vyplatil sumu 18.002,33 eura. Pôvodne žalovaný v 2. rade žalobcovi spoluúčasť vo výške 947,49 eura uhradil.
7. Súd posudzoval takto zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:
Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
Podľa § 790 písm. a) Občianskeho zákonníka poistiť možno najmä majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku).
Podľa § 797 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
Podľa § 806 Občianskeho zákonníka z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.
Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
8. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a v celom rozsahu jej vyhovel. Žalovaný výšku hodnoty vozidla ku dňu poistnej udalosti určil na 18.949,82 eura s uvedením, že použil ,,znalecký štandard,, určovania hodnoty vozidiel a za rok výroby (s odrazom na určenú hodnotu vozidla) považoval rok 2006. Určenie roku výroby predmetného vozidla odôvodnil žalobca lustráciou v ROKVY systém na zistenie roku výroby vozidiel podľa čísla vozidla. Súd však pri rozhodovaní o uplatnenom nároku nemohol akceptovať procesnú obranu žalovaného odôvodňujúcu výšku určenia hodnoty vozidla s rokom výroby 2006. Z listinných dôkazov obsiahnutých v spise totiž jednoznačne vyplýva, že právny predchodca žalobcu motorové vozidlo Nissan kúpil ako nové od predajcu na Slovensku v októbri 2007. Rok výroby vozidla 2007 je ďalej uvedený aj v technickom preukaze vozidla ako aj v poistnej zmluve. Súdu je pritom z vlastnej činnosti známe, že zisťovanie veku vozidla prostredníctvom rôznych systémov a internetových vyhľadávačov nie je vôbec jednoznačné. Súd aj v prejednávanej veci, mimo dokazovania, vykonal prostredníctvom internetu lustráciu konkrétneho vozidla J. s I.: I s výsledkom, že rok výroby tohto vozidla je XXXX. Ak by aj súd pripustil úvahu, že predmetné vozidlo bolo vyrobené v roku 2006 (čo však preukázané nebolo), je zrejmé že táto skutočnosť by nemohla mať zásadný vplyv na určenie hodnoty vozidla, nakoľko je jednoznačne preukázané, že vozidlo bolo kupované ako nové právnym predchodcom žalobcu bez priemetu roku výroby vozidla do jeho predajnej ceny.
9. Taktiež hodnota vozidla, s ktorým vozidlo vstupovalo do poistenia je zrejmá z poistnej zmluvy - cca 44.370,- eur. Je pritom všeobecne známym faktom, že nejde o hodnotu vozidla, ktorú uhradil kupujúci. Pri uzatváraní poistných zmlúv sa cena určuje bez všetkých zliav, rabatov a pod. Ide v zásade o plnú cenníkovú cenu vozidla. Cena vozidla, je však preukázaná z faktúry za uvedené vozidlo č. 702727, konkrétne ide o sumu cca 35.223,- eura. K poistnej udalosti, ktorú žalovaný zlikvidoval ako totálnu škodu došlo 28.04.2009, teda cca 18 mesiacov po zakúpení vozidla. Určenie hodnoty vozidla žalovaným, po 18 mesačnom používaní na cca 54 % nadobúdacej ceny je zjavne neprimerané a nedôvodné. Za rozhodujúce pre určenie hodnoty predmetného vozidla v čase poistnej udalosti teda súd považuje znalecký posudok č. XXX/XXXX a z neho vyplývajúcu určenú hodnotu vozidla Nissan na sumu 26.680,- eur. Okrem toho, že je to jediné znaleckým postupom určenie ceny vozidla, súd túto cenu považuje aj za primeranú. Žalovaným určená cena vozidla 18.949,82 eura s odvolaním sa na použitie znaleckého štandardu (súdu neznámeho) je teda nepreukazná. Súd podotýka, že uvedený znalecký posudok nie je súkromným znaleckým posudkom žalobcu, súd teda vôbec nemal dôvod uvažovať, či nie je ,,výhodnejší,, pre žalobcu. Žalovaný pritom nevyužil svoje právo predložiť v konaní súkromný znalecký posudok. Vykonanie znaleckého dokazovania navrhol až súdu, čo súd zamietol z už uvedených dôvodov. Súd nemôže nespomenúť, že k záveru o správnosti výšky určenia hodnoty vozidla ho primäl aj sám žalovaný, keď v rámci svojej procesnej obrany týkajúcej sa určenia hodnoty vozidla sám doručil súdu aj inzeráty obdobných vozidiel na predaj (č.l. 190) z 29.07.2009. Na uvedenej listine sú inzerované dve vozidlá Nissan K. s rokom výroby XXXX (súd už skôr uviedol, z akých dôvodov sa pri úvahe o hodnote vozidla nestotožňuje s rokom výroby 2006), cena prvého vozidla je 20.800,- eur a druhého 27.019,- eur!!!. Obe sú teda drahšie ako hodnota predmetného vozidla určená žalovaným a to pri roku výroby 2006 a nie 2007 ako pri predmetnom vozidle. Hodnota druhého vozidla dokonca prevyšuje sumu, ktorá bola určená znaleckým posudkom použitom v tomto konaní. Súdom priznaná suma 7.730,18 eura, teda predstavuje rozdiel medzi ohodnotením vozidla na základe znaleckého posudku vo výške 26.680,- eur po odpočítaní spoluúčasti vo výške 947,49 eura a vyplateným poistným vo výške 18.002,33 eura.
10. Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozsudku.
11. Žalobca si podľa § 369 ods. 2) Obchodného zákonníka v spojení s Nariadením vlády č. 21/2013 uplatnil úrok z omeškania v správnej výške 9 % ročne od 14.08.2009 do zaplatenia. Začiatok plynutia omeškania žalobca správne určil ako pätnásty deň odo dňa kedy poistiteľ (žalovaný) ukončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti. Oznámenie o ukončení likvidácie bolo vydané 29.07.2011 a žalovaný aj vyplatil poistné plnenie vo výške 18.002,33 eura. Z uvedeného dôvodu mu ich súd priznal v zmysle žalobného návrhu.
12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 262 ods. 1 a § 369 ods. 3 C.s.p. tak, že žalobcovi ako v celom rozsahu úspešnej strane sporu priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava IV do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 127 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) a náležitosti odvolania podľa § 363 CSP (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne čoho sa odvolateľ domáha).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 365 ods. 1 CSP): a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno navrhnúť vykonanie exekúcie.