Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39C-38-2020.pdf
PDF · 87.95 KB
Case nature
Area
Subarea
39C/38/2020
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu v 1. rade: T. A., D.. XX.XX.XXXX, N. Š. XX, C., zastúpený žalobkyňou v 2. rade, žalobkyne v 2. rade: O. H.L., D.. XX.XX.XXXX, N. Š. XX, C., proti žalovanej: W. U., D.. XX.XX.XXXX, H. N. C., H.. Č.. Š. XX, C., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t a k t o
rozhodol:
I. Súd ukladá žalovanej nevstupovať do rodinného domu súp. č. XXX nachádzajúceho sa na parc. reg. “Y.” č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXmX, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, kat. úz. Š., vedený Okresným úradom C. na ulici Š. XXX/XX, XXXXX C.-Š..
II. Súd poučuje žalovanú, že môže podať proti žalobcom žalobu vo veci samej, a to o náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by jej prípadne výkonom neodkladného opatrenia vznikla.
III. Žalobcovi v 1. rade a v 2. rade sa nárok na náhradu trov nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa návrhom zo dňa 20.07.2020, podaným na tunajšom súde dňa 21.07.2020, domáhali uloženia zákazu žalovanej, aby nevstupovala do ich rodinného domu.
2. Žalobcovia návrh odôvodnili tým, že žalovaná v dome nemá trvalý pobyt. Syn žalobcu v 1. rade T. A., D.. XX.XX.XXXX a žalovaná sú neustále pod vplyvom alkoholu, žalovaná aj v minulosti napadla žalobkyňu v 1. rade a rozbila jej hlavu. Žalobca v 1. rade je nevládny a nemôže chodiť, je dôchodca, nemôže sa zastať alebo ubrániť seba alebo žalobkyňu v 2. rade. Býva s nimi nevlastný syn W. H., D.. XX.XX.XXXX, ktorý im pomáha s prácou okolo domu a drevom. Navrhli vyžiadať dokumentáciu z polície v C., ktorá je neustále volaná na ich adresu a u ktorej sa informovali, ako majú postupovať. Pripojili potvrdenie lekára o zdravotných problémoch žalobcu v 1. rade.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi označenými žalobcami (potvrdenie všeobecného lekára zo dňa 20.07.2020, záznamom OO PZ Hlohovec zo dňa 16.07.2020 s prílohou), ako aj výpismi z registra obyvateľov a katastra nehnuteľností (§ 185 ods. 2 CSP) pričom zistil tento skutkový stav.
4. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. územie Š., obec C., okres C. má súd preukázané, že žalobca v 1. rade a žalobkyňa v 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, do rodinného domu súp. č. XXX nachádzajúceho sa na parc. reg. “Y.” č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXmX, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, kat. úz. Š., vedený Okresným úradom C. o veľkosti podielu každý v X/X, spolu v X/X. Syn žalobcu v 1. rade T. A., D.. XX.XX.XXXX je podielovým spoluvlastníkom označeného rodinného domu o veľkosti podielu X/X. Žalovaná nie je evidovaná na liste vlastníctva ako vlastník, z výpisu z registra obyvateľov vyplýva, že na adrese, na ktorej sa rodinný dom nachádza, nemá trvalý pobyt.
5. Zo záznamu Okresného riaditeľstva PZ v Trnave, Obvodné oddelenie PZ v Hlohovci č. ORPZ-TT- OPP7-2020/ zo dňa 16.07.2020 vyplýva, že žalovaná t. č. býva u priateľa T. A., S. Š., na adrese Š. Č.. XX, kde na tejto adrese býva viacero rod. príslušníkov p. A. a aj p. H. (otec p. A. žije s matkou p. H.). Dňa 15.07.2020 boli na tejto adrese, H. rúbal na spoločnom dvore drevo v čase cca 20:00 hod., s ktorým mala žalovaná verbálny konflikt, po ktorom H. z izby odišiel a išiel rúbať drevo. Po tomto menovaná zavolala na políciu. Svedkom skutku bol priateľ T. A.. Menovaná uviedla, že teraz nebola nijako zranená ani nijako napadnutá, nevzniklo jej žiadne zranenie. Ďalej uviedla, že už v minulosti ju H. fyzicky napadol, čo aj oznámila na políciu. Žalovaná toto berie ako vyhrážanie. Nevie uviesť, prečo vznikol konflikt.
6. Z prílohy k záznamu Okresného riaditeľstva PZ v Trnave, Obvodné oddelenie PZ v Hlohovci č. ORPZ- TT-OPP7-2020/ zo dňa 16.07.2020 vyplýva, že žalovaná bola dňa 15.07.2020 o 21:21:36 hod. pod vplyvom alkoholu s nameranou hodnotou 1,00 mg/L (2,08 ‰) a T. A., D.. XX.XX.XXXX bol toho istého dňa v čase 21:24:52 hod. pod vplyvom alkoholu s nameranou hodnotou 1,59 mg/l (3,31 ‰).
7. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „Civilného sporového poriadku“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 325 ods. 2 písm. f) Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje.
10. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
11. Podľa § 326 ods. 2 Civilného sporového poriadku, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
12. Podľa § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
13. Podľa § 328 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
14. Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
15. Podľa § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
16. Podľa § 337 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.(1) Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.(2)
17. Žalobcovia sa podaným návrhom domáhajú úplného zákazu vstupu do domu žalovanej. Súd predmetný návrh posúdil podľa obsahu (§ 124 ods. 1 CSP) podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. f) CSP.
18. Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, zmyslom neodkladného opatrenia je neodkladná úprava pomerov medzi účastníkmi a zabránenie ďalšiemu zhoršovaniu ich postavenia. Z neodkladného charakteru vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí a pre krátkosť času ani nemôže súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie rozhodnutí vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Pri vydaní neodkladného opatrenia účastníci nemusia byť vypočutí. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnuté, aby v návrhu na jeho nariadenie boli opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. K návrhu musia byť pripojené všetky listiny, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva. Skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana i nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy musia byť aspoň osvedčené, nemusia byť dokázané. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou doložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pre nariadenie neodkladného opatrenia zakazujúceho vstup do bytu či domu je irelevantné, či v prospech povinnej osoby svedčí vlastnícke alebo iné subjektívne právo vo vzťahu k dotknutému domu alebo bytu. Účelom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f) Civilného sporového poriadku je chrániť fyzickú a duševnú integritu osoby, ktorá sa cíti byť ohrozená konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje. Pre nariadenie uvedených neodkladných opatrení musí žalobca osvedčiť, že jeho telesná integrita alebo duševná integrita je, resp. môže byť konaním žalovaného ohrozená. Základnými dôkazmi na osvedčenie uvedených skutočností budú predovšetkým lekárske správy, trestné oznámenia, čestné vyhlásenia tretej osoby /svedka/ a podobne. Dôkazné bremeno zaťažuje samotného žalobcu. Neodkladným opatrením možno osobe, proti ktorej návrh smeruje, uložiť, aby dočasne nevstupovala do domu alebo bytu, v ktorom chránená osoba býva.
19. Úvaha súdu pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia vo vecnej rovine pozostáva z nasledovných komponentov, od splnenia ktorých závisí rozhodnutie o návrhu: a) osvedčenie existencie práva navrhovateľa b) bezprostredne hroziaca a objektívne vnímateľná ujma na subjektívnom práve navrhovateľa c) proporcionalita zásahu (obmedzenia) do práv účastníka, ktorému má byť uložená povinnosť, vo vzťahu k možnej ujme navrhovateľa
20. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými žalobcami a má za to, že návrh je dôvodný a že sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia Žalobcovia v 1. a 2. rade sú X/X vlastníkmi nehnuteľnosti, súd má osvedčené, že v nej bývajú. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov (§ 132 Občianskeho zákonníka). Súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu a je názoru, že žalobca v 1. rade je vo svojom veku a zdravotnom stave vysoko chránenou osobou, ktorá sa nemôže brániť proti výskytu neoprávnených osôb v jeho dome. Možno predpokladať, že žalovaná svoje „právo bývania“ odvodzuje od spoluvlastníckeho podielu o veľkosti X/X k domu vo vlastníctve T. A. O.., no súd jej prítomnosť v rodinnom dome vyhodnotil ako neoprávnenú. Žalovaná nemá žiadne vlastnícky podiel na nehnuteľnosti, v ktorej nemá trvalý pobyt, hoci ho aj pred orgánom polície udáva ako miesto svojho bydliska (záznam zo dňa 16.07.2020). Súd má osvedčené, že na OO PZ Hlohovec sa vedie konanie pod sp. zn. OPRZ-TT-OPP7-2020/ vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorých účastníkmi sú žalovaná a W. H., ktorý je podľa vyjadrenia žalobcov, na rozdiel od osoby žalovanej, v nehnuteľnosti osobou oprávnenou, ktorý žalobcom pomáha. Žalovaná bola dňa 15.07.2020 pod vplyvom alkoholu s nameranou hodnotou 2,08 ‰ a ak žalobcovia tvrdia, že je neustále pod vplyvom alkoholu, súd má osvedčené požívanie alkoholu žalovanou a ohrozenie integrity dotknutých osôb, osobitne žalobcu v 1. rade, ktorý je pripútaný na lôžko a podľa vlastného tvrdenia sa nevie ubrániť proti výskytu neoprávnených osôb pod vplyvom alkoholu v jeho obydlí. O uvedenom boli súdu označené dostatočné dôkazy, a to záznam Okresného riaditeľstva PZ v Trnave, Obvodné oddelenie PZ v Hlohovci č. ORPZ-TT-OPP7-2020/ zo dňa 16.07.2020 a osobitne príloha k nemu.
21. Ak súd môže nariadiť neodkladné opatrenie aj vo vzťahu k osobám s vlastníckymi vzťahmi, argumentom a maiori ad minus možno dospieť k záveru, že aj vo vzťahu k osobám, ktoré odvodzujú
svoje prípadné právo od vlastníka a sami žiadnymi právami k nehnuteľnosti nedisponujú, pretože pre nariadenie neodkladného opatrenia je irelevantné, či v prospech povinnej osoby svedčí vlastnícke alebo iné subjektívne právo vo vzťahu k dotknutému domu alebo bytu. Prípadná existencia takého práva má význam len z hľadiska posudzovania prípadnej neproporocionality nariadenia neodkladného opatrenia, ktorá však podľa názoru súdu zásadne nemôže byť daná pri osvedčení podozrenia zo zásahu do integrity žalobcov.
22. Vychádzajúc z § 11 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy“ (ako aj § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje) má súd za to, že žalobcovia majú právo na ochranu svojej osoby, a to ako aj života, tak aj fyzického a psychického zdravia, taktiež súkromia, a v prípade, ak považujú vzhľadom na existujúce (osvedčené) skutočnosti prítomnosť žalovanej v obydlí za zásah do vlastnej integrity, ktorá ich môže ohroziť a neželajú si ho v obave o svoje zdravie hoci aj pre alkohol (bez súčasnej existencie konfliktov s ďalšími spolužijúcimi osobami) je uvedené dostačujúce na to, aby súd nariadil zákaz vstupu do rodinného domu žalobcov.
23. Súd prihliadol aj na prípadný zásah do práv žalovanej (proporcionalita nariadeného neodkladného opatrenia), ktorý nezistil a preto nebol dôvod ani na obmedzenie trvania neodkladného opatrenia na určený čas, keď neodkladné opatrenie možno na návrh zrušiť v prípade zániku dôvodov jeho nariadenia.
24. Povinná osoba je vykonateľným uznesením o neodkladnom opatrení viazaná a jeho nerešpektovanie môže naplniť pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 TZ.
25. Aplikácia neodkladného opatrenia v danom prípade je veľmi aktuálnym a účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky zásahov do osobnej integrity a pri jeho aplikácii sa ohrozenej osobe poskytuje rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s osobou ohrozujúcou jej integritu, ani nemusí (žalobca v 1. rade ani prakticky nemôže) opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred zásahmi do integrity a osobnosti človeka, nemusí žiť v strachu a obavách o svoj život a zdravie a ani sa nemusí zaťažovať hľadaním náhradného ubytovania.
26. Vzhľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že skutočnosti uvádzané v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú skutočnosťami osvedčujúcimi potrebu úpravy pomerov strán sporu neodkladným opatrením a hodnoverne osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, žalobcovia označili súdu dôkazy o správaní žalovanej (alkohol, konflikty so spolužijúcou osobou) a o tom, že duševná a telesná integrita žalobcov môže byť ohrozená konaním žalovanej, čím je ich nárok osvedčený.
27. Vzhľadom na to, že súd žalobkyni neuložil povinnosť podať v určitej lehote po nariadení neodkladného opatrenia žalobu vo veci samej, keď má za to, že existuje predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov, poučil v zmysle § 337 ods. 1 a 2 CSP žalovanú o možnosti podať žalobu vo veci samej o náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by jej prípadne výkonom neodkladného opatrenia vznikla (výrok II.)
28. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.(2)
30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že súd úspešným žalobcom vo výroku III. náhradu trov konania voči žalovanej nepriznal, keďže žalobcom v konaní žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli. Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7 Cdo 14/2018).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.