Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cob/76/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Terézie Mecelovej v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s. so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951 zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovanému: JASPLASTIK-SK, spol. s.r.o. , so sídlom Matúškovo č. 913, Matúškovo, IČO: 36 242 578, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Radomír Bžán, s.r.o. Nám. Ľ. Štúra 2, Bratislava, IČO: 36 861 227, o zaplatenie 767 088 eur s prísl. a o nariadení zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č.k. -622 zo dňa 07.04.2020 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorý podal žalobca v konaní vo veci samej vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. o zaplatenie pohľadávky vo výške 767.088 eur. O žalobe prvoinštančný súd rozhodol rozsudkom č.k. -318 zo dňa 24.06.2019 ktorým ju zamietol a uviedol, že vec je z dôvodu podaného odvolania žalobcom predložená na rozhodnutie Krajskému súdu v Trnave ako súdu odvolaciemu, ktorý zatiaľ o odvolaní podanom voči zamietnutí žaloby nerozhodol.

2. Žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zdôraznil, že v prípade jeho procesného úspechu v konaní o veci samej získa exekučný titul vo výške viac ako 1 mil. eur, pričom z Obchodného vestníka č. 35 zo dňa 20.02.2020 zistil, že žalovaný oznámil zníženie základného imania z pôvodnej sumy 8.079.401,- eur na sumu 200.000,- eur, čo je viac ako 97,5 % a k nehnuteľnostiam, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného, sa vedie pod č. V-848/2020 na Okresnom úrade Galanta, katastrálny odbor konanie o vklad záložného práva, ktorým sa zriaďuje záložné právo ku všetkým nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného nachádzajúcich sa v k.ú. O., k.ú. B., k.ú. M. a k.ú. O., ktoré zatiaľ neboli zaťažené záložným právom žiadneho veriteľa. Zriadenie zmluvného záložné právo ale znemožní žalobcovi v prípade jeho úspechu vo veci samej efektívne viesť exekúciu na majetok žalovaného a to s poukazom na § 151h ods. 6 Obč. zák. a § 61q ods. 2 Exekučného poriadku. Okrem toho žalovaný previedol nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX k.ú. W. G., ktoré sú priemyselným areálom, na spoločnosť SKH plastic spol. s.r.o., Matúškovo, ktorá je so žalovaným personálne prepojená. Uvedené skutočnosti označil žalobca za preukazujúce vykonávanie zo strany žalovaného cielených krokov smerujúcich k zníženiu hodnoty jeho majetku a k následnej exekučnej nepostihnuteľnosti, ak bude žalobca v žalobe o zaplatenie žalovanej pohľadávky úspešný.

3. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odkázal na právnu úpravu uvedenú v ,, ,, , , , , , , a ,, , ktoré ustanovenia v rozhodnutí citoval.

4. V odôvodnení rozhodnutia prvoinštančný súd zdôraznil, že pri nariadení neodkladného opatrenia nie je povinný vykonávať dokazovanie ani vypočúvať strany, vychádza iba zo skutočností, ktoré v konaní žalobca preukáže a ktorými svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčí. Pri posudzovaní návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia ak ide o majetok, sa musí zohľadňovať primeranosť zásahov do majetkových pomerov dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, preto vychádzal len z listín, ktorými žalobca návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia osvedčoval. Z výpisu z obchodného registra na spoločnosť SKH plastic, s.r.o., IČO: 45 284 954 vyplýva, že Ing. Milan Macháček a Ing. Árpád Szakács sú jej konateľmi a súčasne sú i konateľmi žalovaného, cez ktoré osoby sú tieto spoločnosti vzájomne personálne prepojené. Z oznámenia uverejnenom v Obchodnom vestníku č. 35/2020 z 20. februára 2020 súd zistil, že spoločnosť JASPLASTIK-SK spol. s r.o., IČO: 36 242 578 oznámila zníženie základného imania z hodnoty 8.079.404 eur na sumu 200.000 eur a vyzvala veriteľov prihlásiť svoje pohľadávky voči spoločnosti do 90 dní po druhom zverejnení oznámenia. Súd sa oboznámil výpismi z LV č. XXXX k. ú. O., LV č. XXXX k.ú. M., LV č. XXXX k.ú. W. G., z informácie o katastrálnom konaní V 848-2020 vlastníka JASPLASTIK-SK spol. s.r.o., z LV č. XXX k.ú. O., LV č. XXXX k.ú. O., LV č. XXXX k.ú. O., LV č. XXXX k.ú. B.. Z LV č. XXXX k.ú. W. G. zistil, že spoločnosť SKH plastic, spol. s r.o. sa stala na základe Kúpnej zmluvy evidovanej Správou katastra Nitra pod č. V 112/20 vlastníkom na tomto liste vlastníctva evidovaných nehnuteľností a z výpisov z LV č. XXXX, k.ú. B., LV č. XXX k.ú. O., LV XXXX k.ú. O., LV č. XXXX kú. O. vyplýva, že na nehnuteľnostiach evidovaných na týchto listoch vlastníctva je zriadená plomba- na základe vkladového konania č. V-848/2020 ( Zmluva o zriadení záložného práva) evidovaná Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom.

5. Prvoinštančný súd pri rešpektovaní zásady, aby zriadeným zabezpečovacím opatrením vo forme záložného práva nebola spôsobená ujma na základných právach žalovaného a aby prípadná ujma nebola neprimeraná sledovanému cieľu posudzoval, či by sa takéto opatrenie mohlo zásadným spôsobom dotknúť vlastníckeho práva žalovaného, ktorý postup doplnil odkazom na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 25. mája 2017 sp. zn. a na rozsudok, ktorý vydal v konaní vo veci samej č.k.10Cb/5/2014-318 zo dňa 24.06.2019, ktorým bola žaloba zamietnutá z dôvodov, že pohľadávka, ktorej priznania sa žalobca v konaní domáha na neho neprešla. Rozsudok vydaný vo veci samej síce nie je právoplatný z dôvodu žalobcom podaného odvolania, ale po zhodnotení zistení, na ktorých žalobca založil dôvodnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nemal prvoinštančný súd osvedčené splnenie tak materiálnych ako i procesných podmienok na poskytnutie požadovanej ochrany.

6. Za podstatné pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia prvoinštančný súd zdôraznil, že v konaní o veci samej sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 767 088 eur s prísl. na skutkovom základe, podľa ktorého na základe rámcovej zmluvy uzavretej so spoločnosťou PB PT, a.s., prešla pohľadávka tejto spoločnosti na žalobcu. Podľa rámcovej zmluvy postupca odplatne postupoval žalobcovi svoje pohľadávky do celkovej sumy 2 200 000 eur, ktorej obsah bol modifikovaný dodatkami. Účastníci zmluvného vzťahu ale presne v predmetnej zmluve vymedzili postup pri odplatnom postúpení pohľadávok a to čl. IV., podľa ktorého počas určenej lehoty predloží postupca postupníkovi žiadosť, ktorej prílohou budú dokumenty prináležiace k jednotlivej pohľadávke a úvodný list. V prípade, že postupník akceptuje v žiadosti uvedené pohľadávky, postupník prijme postupcov návrh na odplatné postúpenie pohľadávok tým spôsobom, že na žiadosti uvedie jej akceptáciu a o tejto akceptácii informuje postupcu. V danom prípade však žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal prechod pohľadávky zo spoločnosti PB PT, a.s. na seba postupom upraveným v zmluve, z toho dôvodu prvoinštančný súd nepovažoval ani návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za dôvodný a nevyhovel mu.

7. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie (č.l. 632) a žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie zmenil a zabezpečovacie opatrenie v súlade s návrhom nariadil. Odvolanie založil na odvolacích argumentoch, ktoré podradil pod ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/, g/, h/.

7.1.K jednotlivým odvolacím dôvodom doplnil, že stále nemá vedomosť o hodnote pohľadávky zabezpečovanej prednostným zmluvným záložným právom. Vzhľadom na množstvo založených nehnuteľností zrejme ide o pohľadávku veľkého rozsahu, preto zriadenie záložného práva považuje za primerané a to i s prihliadnutím na dôsledky voči žalovanému a zásadu proporcionality. Odvolateľ namietal, že prvoinštančný súd sa vôbec nezaoberal a nevyhodnotil obavu žalobcu o vymožiteľnosť jeho pohľadávky, keďže na majetok žalovaného bolo zriadené zmluvné záložné právo. Uvedenú

argumentáciu súd spochybnil konštatovaním, že primeranosť zabezpečovacieho opatrenia nebola osvedčená. Takéto rozhodnutie ale je radikálne zjednodušené, nespĺňajúce elementárne zákonné požiadavky, pri ktorých súd nezohľadnil podstatné okolnosti, ktorými žalobca návrh osvedčoval.

7.2. V podaní zo dňa 07.04.2020 doplnil svoju argumentáciu súvisiacu s vkladom zmluvného záložného práva do katastra nehnuteľností, nakoľko zistil, že záložné právo bolo zriadené v prospech spoločnosti JÁSZ-PLASZTIK kft, Maďarsko, ktorá spoločnosť je podľa výpisu z obchodného registra väčšinovým spoločníkom žalovaného. Uvedené zistenie považuje žalobca za kľúčové pre posúdenie dôvodnosti návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, keďže od tohto záložného veriteľa reálne nemožno očakávať súhlas s exekúciou. Odvolateľ zdôraznil, že predmetné podanie zo dňa 07.04.2020 doručil prvoinštančnému súdu v deň, ktorým je datované i uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Rozhodnutie prvoinštančného súdu ale bolo elektronicky podpísané až dňa 14.04.2020, z čoho nie je zrejmé, či ho mal prvoinštančný súd v čase rozhodovania o návrhu už k dispozícii, a ak áno, ako sa s ním vyporiadal.

7.3. Odvolateľ má za to, že primerane odôvodnil a osvedčil uplatnený nárok na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a to aj čo do výšky, poukázal na to, že zmluvným záložným právom na všetok hnuteľný majetok žalovaného je zabezpečovaná pohľadávka spoločnosti JÁSZ-PLASZTIK kft, z čoho sa možno opodstatnene domnievať, že ide o pohľadávku skutočne vysokej hodnoty. Navrhované zabezpečovacie opatrenie žalovaného nijako neobmedzuje, keďže ho žalobca nemôže vykonať pred právoplatnosťou rozsudku vo veci samej, žalovaný môže všetky svoje nehnuteľnosti naďalej nerušene užívať, prevádzkovať a s nimi nakladať. Ak by ale súd zabezpečovacie opatrenie nenariadil, bude uspokojenie pohľadávky žalobcu nereálne, pretože majetok je zaťažený záložným právom väčšinového spoločníka žalovaného, ktorý súhlas s vedením exekúcie na nehnuteľnosti žalovaného s pravdepodobnosťou blížiacou sa istote neudelí. Aj keď pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je rozhodujúci stav v čase jeho vydania, súdom prvej inštancie zistený skutkový stav neobstojí, k čomu by mal odvolací súd prihliadnuť. Odvolávajúci sa žalobca uvedené skutočnosti doplnil a predložil v podaní zo dňa 07.04.2020, ktorým súdu oznámil, že dňa 16.03.2020 došlo k zápisu zmluvného záložného práva v prospech väčšinového spoločníka žalovaného, čím rozšíril zdôvodnenie požadovanej ochrany . Prvoinštančný súd teda po právnej stránke nesprávne vyhodnotil rozsah žalobcom uvádzaných skutočností, ku ktorým mal zvážiť a zistiť, či skutočne existuje potreba nariadenia zabezpečovacieho opatrenia ako ju žalobca odôvodnil. Súd prvej inštancie mal z dôkazov predložených žalobcom preukázané, že nariadením zabezpečovacieho opatrenia sa neporušujú práva žalovaného a nariadením sa dosiahne účel ochrany, ktorú poskytujú súdy. Ak by sa zabezpečovacím opatrením mala poskytnúť ochrana iba na základe toho, že existencia pohľadávky je osvedčená, nemožno pri posúdení, či k takémuto osvedčeniu došlo, prihliadať na to, ako vec posúdil prvoinštančný súd, ak ešte prebieha odvolacie konanie.

8. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 03.06.2020 (č.l. 643) a žiadal rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Žalovaný argumentoval tým, že pohľadávka, v súvislosti s ktorou žiada žalobca zriadiť zabezpečovacie opatrenie - záložné právo má zabezpečovať peňažnú pohľadávku, voči ktorej v rámci svojej procesnej obrany žalovaný vzniesol v konaní vo veci samej v súvislosti so skutkovým stavom množstvo námietok ako aj právnu argumentáciu, ktorou preukazoval, že žalobca nemá voči žalovanému žiadnu pohľadávku. Tieto tvrdenia v spojení s výškou pohľadávky spochybňujú osvedčenie existencie pohľadávky ako jedného z predpokladov na vydanie zabezpečovacieho opatrenia a keďže žalovaný v konaní o veci samej vylúčil existenciu takejto pohľadávky, tým sa vylučuje i osvedčenie o jej dôvodnosti, ako jeden z hlavných predpokladov pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia. V takom prípade nemôže existovať ani obava z budúceho zmarenia exekúcie, ak nebola osvedčená peňažná pohľadávka. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a jeho príloh musí byť zrejmé, že celkové okolnosti prípadu a správanie sa protistrany nasvedčujú tomu, že dôjde k neželanému úkonu a jeho uskutočnenie bude pravdepodobné, čo závisí od individuálnej vôle protistrany a obava, že bude exekúcia ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Žalovaný má za to, že žalobca neosvedčil existenciu obavy z budúceho zmarenia exekúcie, ani bezprostrednej hrozby, pretože žalobca neosvedčil svoje tvrdenia takými dôkazmi, z ktorých by vyplývalo úmyselné konanie žalovaného za účelom zbavovania sa majetku na úkor žalobcu, prípadne iného budúceho veriteľa. Úvahy žalobcu o možných zámeroch žalovaného v súvislosti s účelom založenia jeho majetku samo o sebe nemôže byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pričom je už dávnejšie judikované, že pri návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, teda aj zabezpečovacieho opatrenia, nepostačuje osvedčiť, že

žalovaný má možnosť nakladať s nejakou vecou tak, že ukráti veriteľa, ale aj to, že z jeho konkrétneho správania vyplýva úmysel, ktorý mieni vykonať. Žalovaný však nevykonáva žiadne úkony, dôsledkom ktorých by malo byť účelové zmenšenie jeho majetku a žalobca k tomu neosvedčil, že by žalovaný vyvíjal aktivity s cieľom zbaviť sa svojho majetku. Dôkazné bremeno preukazujúceho takéto konanie spočíva výlučne na žalobcovi.

8.1. Zníženie základného imania žalovaného z pôvodnej výšky 8.079.401,- eur na 200.000,- eur v zmysle rozhodnutia VZ žalovaného zo dňa 10.02.2020 nemá žiaden vplyv na obchodnú činnosť žalovaného a nebolo o ňom rozhodnuté s úmyslom ukrátiť veriteľov žalovaného. Je to právo spoločnosti, ktoré vyplýva z ustanovení , podľa ktorého spoločnosť môže rozhodnúť o znížení svojho základného imania, čo automaticky neznamená ukracovanie. Znižovanie základného imania sa uskutočňuje pod dohľadom súdu v zmysle Obchod. zák. a registrový súd zapíše zníženie základného imania do obchodného registra len ak je preukázané, že sa toto zníženie oznámilo spôsobom predpokladaným v Obchod. zák. a veriteľom sa poskytlo zabezpečenie podľa Obchod. zák., ak ich pohľadávky neboli uspokojené. K uvedenému ale žalobca nepreukázal, že by svoju budúcu pohľadávku prihlásil podľa Obchod. zák., namiesto toho podal návrh na nariadenie a vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Ak by súd takéto zabezpečovacie opatrenie vydal, vykonal by zásah v smere zabezpečenia pohľadávky, čo je neprípustné a nadbytočne by vstupoval i do kompetencií registrového súdu. V tomto čase už pohľadávka žalobcu prihlásená je a žalovaný bude v súvislosti so znížením svojho základného imania postupovať v zmysle záväzných právnych predpisov o znížení základného imania. Účelom zníženia základného imania žalovaného nebolo ukrátenie veriteľov, žalovaný má záujem ďalej podnikať a vyvíjať podnikateľskú činnosť, preto predkladá v rámci podaného vyjadrenia k odvolaniu i oznámenie mesta Nitra o začatí územného konania o umiestnení stavby, čím preukazuje, že svoju podnikateľskú činnosť dokonca rozvíja. V čase vydania odvolaním napadnutého uznesenia nebol zavŕšený proces znižovania základného imania, okresný súd ešte o zápise zníženia nerozhodol, pričom zápis má konštitutívne účinky, preto do rozhodnutia o znížení základného imania tak, ako ho prezentuje žalobca nemožno hovoriť, čo vylučuje jeho obavu zo zmarenia prípadnej exekúcie. K zriadeniu záložného práva na nehnuteľnostiach žalovaného v prospech spoločnosti JÁSZ-PLASZTIK kft Maďarská republika došlo medzi žalovaným ako záložným veriteľom a touto spoločnosťou ako záložným dlžníkom pre hodnotu istiny 40.000.000,- eur, pričom táto spoločnosť je spoločníkom žalovaného. Dňa 22.01.2020 valné zhromaždenie žalovaného schválilo, že zisk, ktorý vznikol za obdobie obchodného roku 2018 a predchádzajúcich rokoch a ktorý bol už rozdelený, ale dosiaľ nebol vyplatený, bude poukázaný tejto spoločnosti. Dňa 10.02.2020 valné zhromaždenie žalovaného rozhodlo o uzatvorení písomnej zmluvy na základe ktorej poskytne žalovaný spoločnosti JÁSZ-PLASZTIK kft zabezpečenie v podobe záložného práva, preto bola uzatvorená i zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, na ktoré žalobca v návrhu poukazuje. Nevyplatený zisk z hospodárenia ku dňu uzatvorenia tejto zmluvy predstavoval sumu 23.988.550,82 eur, ktorá zabezpečenú pohľadávku predstavuje, ide teda o nevyplatený zisk a ktorá bude určiteľná počas trvania záložného práva až do dňa splatnosti. Uvedená pohľadávka vznikla ešte pred vydaním rozsudku v tomto spore, ako aj pred samotným začiatkom sporu, keďže ide o nevyplatený zisk z minulých rokov. Záložné právo teda bolo zriadené v prospech spoločnosti JÁSZ-PLASZTIK kft za účelom splnenia zabezpečovacej a nie uhradzovacej funkcie, z dôvodu poskytnutia záruky tejto spoločnosti, keďže zo strany správnych orgánov Maďarskej republiky bola opakovane táto spoločnosť dopytovaná otázkou o návrate investícií a výnosov.

8.2. Nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. W. G. boli prevedené na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14.11.2019, ktorých kúpna cena bola 4.800.000,- eur, čo bola vyššia ako určená znalcom. Uvedené znamená, že nebolo snahou žalovaného ukrátiť žalobcu, iba sa zmenila forma majetku. Úvahy žalobcu o možných zámeroch žalovaného v súvislosti s účelom založenia jeho majetku, samé o sebe nemôžu byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na základe ktorých skutočností žalovaný žiada rozhodnutie prvoinštančného súdu potvrdiť. Súčasne poukázal i na rozhodnutia Krajského súdu v Nitre, v Trnave a v Bratislave, z ktorých niektoré časti vo svojom vyjadrení citoval a predložil i prihlásenie pohľadávky žalobcu ako veriteľa podľa § 147 ods. 2 Obchod. zák., ktoré mu bolo doručené dňa 22.05.2020 a ďalšie dôkazy, na ktoré v odvolaní žalobca poukazoval.

9. K vyjadreniu žalovaného bola zo strany žalobcu podaná odvolacia replika zo dňa 22.06.2020 (č.l. 719). Odvolávajúci sa žalobca označil námietky žalovaného podané proti odvolaniu za neopodstatnené a nedôvodné, pretože žalovaný sa svojimi úkonmi iba cielene snaží zabrániť uspokojeniu pohľadávky žalobcu. Rozhodnutie o vyplatení zisku je bez akejkoľvek špecifikácie vrátane potencionálnych

premlčaných nárokov v celkovej sume 23.988.550,82 eur s prísl. a budúci záväzok na výplatu zisku je zabezpečený záložným právom zriadením na všetkých nehnuteľnostiach žalovaného. Okrem toho ku dňu výplaty zisku môže byť spoločnosť JÁSZ-PLASZTIK kft uspokojená aj prevodom akýkoľvek hnuteľných a nehnuteľných vecí z majetku žalovaného. Uvedené správanie sa žalovaného jednoznačne preukazuje jeho snahu previesť svoj majetok priamo na väčšinového spoločníka, ktorý je v pozícii prednostného záložného veriteľa, preto je úhrada žalobcom uplatňovanej pohľadávky reálne ohrozená a práve z toho dôvodu je potrebné zriadiť záložné právo. Napriek výzve, ktorú žalobca vykonal podľa § 147 ods. 2 Obchod. zák. nevykonal žalovaný žiaden úkon, ktorý by k úhrade pohľadávky alebo zriadeniu zabezpečenia smeroval.

10. Na odvolaciu repliku žalobcu reagoval žalovaný odvolacou duplikou zo dňa 02.07.2020 (č.l. 725). Opakovane zdôraznil, že v čase vydania uznesenia o zamietnutí návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ani v čase podaného odvolania nebol zavŕšený zákonom predpokladaný proces znižovania základného imania, keďže Okresný súd Trnava o zápise zníženia nerozhodol a takýto zápis má konštitutívne účinky. Kým nie je vykonaný zápis zníženého základného imania, nemožno hovoriť o jeho znížení tak, ako to prezentuje žalobca, čím je úplne vylúčená jeho obava zo zmarenia prípadnej exekúcie.

11. Dňa 14.07.2020 bolo súdu doručené podanie žalobcu (č.l. 730) v ktorom oznamuje, že s účinnosťou od 08.07.2020 došlo k zápisu zníženia základného imania žalovaného do obchodného registra napriek tomu, že si žalovaný nesplnil zákonnú povinnosť podľa § 147 ods. 2 Obchod. zák. a pohľadávku veriteľa neuhradil, ani nezriadil jej zabezpečenie. K uvedenému podaniu priložil i list zo dňa 15.06.2020 adresovaný obchodnému registru Okresnému súdu Trnava ktorým žiada, aby registrový súd návrhu na zápis zníženia základného imania nevyhovel, odmietol ho vykonať, pretože žalovaný nepreukázal, že by uspokojil alebo zabezpečil pohľadávku žalobcu ktorý je jeho veriteľom, vrátane príslušenstva.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) keď dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

13. Podľa ust. v spojení s ust. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný .

14. Odvolací súd za účelom posúdenia odvolacích dôvodov sa v potrebnom rozsahu oboznámil so spisovým materiálom, preskúmal opodstatnenosť skutočností z ktorých vychádzal prvoinštančný súd a ktorými žalobca osvedčoval dôvodnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a dospel k záveru, že rozhodnutie prvoinštančného súdu nie je správne.

15. Základnou podmienkou nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Podľa zákona sa zabezpečovacím opatrením zabezpečuje pohľadávka žalobcu, ktorá by mohla byť alebo už bola judikovaná, aby sa ním eliminovalo nebezpečenstvo zmarenia jej uspokojenia práve konaním dlžníka a tiež existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Okrem toho je ale potrebné, aby stranou, navrhujúcou nariadenie zabezpečovacieho opatrenia boli preukázané a označené rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce potrebu jeho nariadenia a boli k návrhu pripojené listinné dôkazy, ktoré tvrdenia žalobcu osvedčujú.

16. Zabezpečovacie opatrenie je novým inštitútom civilného sporového procesu, ktorý má posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom súdom zriadeného záložného práva po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. v ust. zakotvuje, že ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie, teda navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne preukázať dôvodnosť a existenciu svojho nároku voči dlžníkovi a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka a zamedzenie alebo zredukovanie možného nebezpečenstva

pri uspokojení pohľadávky veriteľa. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní podľa

17. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie a teda ani strana sporu nemusí byť vypočutá ( ) . Všetky, pre rozhodnutie podstatné skutočnosti zisťuje súd z návrhu a jeho príloh a bez procesnej účasti žalovaného. V opačnom prípade by sa zmaril jeho účel a zmysel.

18. Nevyhnutnou podmienkou zriadenia zabezpečovacieho opatrenia je existencia zákonného dôvodu, t.j. taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý vyžaduje takúto úpravu súdom. Súd starostlivo zvažuje mieru osvedčenia a najmä naliehavosť riešenia k posúdeniu, či právo žalobcu je ohrozené do tej miery, že je potrebné návrhu vyhovieť. Ak sa žalobca domáha v návrhu obmedzenia dispozičných práv dlžníka s nehnuteľným majetkom a ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, posudzuje súd nielen ohrozenie úhrady dlžnej čiastky, ale aj primeranosť ujmy dlžníka, ktorá by týmto obmedzením vznikla a to aj z hľadiska dodržania zásady proporcionality, zmyslom ktorej je, aby zriadením záložného práva zabezpečovacím opatrením nebola spôsobená ujma na základných právach dlžníka a aby takáto ujma nebola neprimeraná sledovanému cieľu. Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia.

19. Odvolací súd z obsahu spisu mal preukázané, že žalobca návrh osvedčoval tvrdeniami, na ktoré poukazoval i v odvolaní a v ktorom zdôraznil, že návrh doplnil o podanie zo dňa 07.04.2020, ktorým súdu prvej inštancie predložil dôkaz o tom, že konanie o vklad záložného práva k identifikovaným a zatiaľ záložným právom nezaťaženým nehnuteľnostiam bolo zriadené v prospech spoločnosti JÁSZ-PLASZTIK kft. Maďarsko, ktorá spoločnosť je spoločníkom žalovaného s obchodným podielom prevyšujúcim 50%. Uvedené podanie i s prílohami bolo prvoinštančným súdom prijaté dňa 07.04.2020 o 18:23 hod. (č.l. 619). Prvoinštančný súd o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia rozhodol podľa dátumu uvedeného na rozhodnutí tiež dňa 07.04.2020, pričom sa dá s istotou predpokladať, že k rozhodnutiu o návrhu došlo počas pracovnej doby zamestnancov prvoinštančného súdu, ktorá v čase doručenia doplneného podania už skončila, a tak sa mohol konajúci sudca s ním oboznámiť až nasledujúci deň po jeho prijatí súdom. Podľa doručenky založenej na č.l. 601 spisu bol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia prvoinštančnému súdu doručený dňa 13.03.2020 o 18.29 hod. Uvedený deň bol piatok.

20. Podľa , musí súd o návrhu rozhodnúť najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu, ktorá lehota bola prvoinštančným súdom dodržaná, pretože rozhodnutie je vydané dňa 07.04.2020. Nelogicky a zmätočne ale potom vyznieva pokyn vo veci konajúcej sudkyne uvedený na č.l. 629 súdneho spisu, podľa ktorého pokyn na doručenie uznesenia, zrejme toho, ktoré bolo vydané dňa 07.04.2020, je datovaný dňom 01.04.2020, čo je ešte pred jeho vydaním! Uvedený pokyn bol však kanceláriou prijatý až dňa 14.04.2020 a doručenie uznesenia, ktoré je predmetom tohto odvolania (č.l. 622) bolo v tento deň aj realizované (č.l. 630). 21. Tieto zo spisu vyplývajúce zistenia tak vyvolávajú dôvodné pochybnosti o nevedomosti prvoinštančného súdu o podaní žalobcu doručenom súdu dňa 07.04.2020, ktorý musel s ním minimálne v čase písomného vyhotovovania rozhodnutia už disponovať, čo preukazuje i žurnalizácia spisu. Za takýchto okolností ale nie je nedôvodné ani neprípustné na jeho prijatie súdom poukázať, i keď by už nemalo mať na názor, ktorý vyslovil prvoinštančný súd svojim rozhodnutím vplyv. Takýmto postupom sa odstránili práve vzniknuté pochybnosti o zámernom nevyporiadaní sa súdom s týmto žalobcovým podaním, ak prvoinštančný súd o návrhu rozhodol skutočne niekoľko hodín pred jeho prijatím elektronickou podateľňou. Práve uvedené zistenie a odvolacie argumenty žalobcu na strane odvolacieho súdu založili dôvod o zámernom nevyporiadaní sa prvoinštančným súdom s obsahom podania označenom ako Doplnenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým žalobca preukazoval zriadenie záložného práva v prospech spoločníka žalovaného (č.l. 606). Uvedenú skutočnosť súd pri rozhodovaní nebral do úvahy, ani sa o nej nezmienil, hoci v čase písomného vyhotovenia, resp. v čase pokynu na expedovanie (01.04.2020), ktorý podľa spisu nelogicky predchádza dátumu vydaniu samotného rozhodnutia, musel mať o podaní žalobcu vedomosť, keďže bolo súčasťou spisu, i keď len v elektronickej podobe. Súd i v takom prípade musí uviesť dôvody, pre ktoré naň

neprihliada, čím by vysvetlil svoj postup a rozhodnutie by bolo preskúmateľné i vzhľadom k tomu, že ide o dôkaz, ktorý môže byť pre rozhodovanie prvoinštančného súdu významným.

22. Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade nie je zrejmé, ak je rozhodnutie datované dňom 07.04.2020, kedy bolo vyhotovené, pretože podľa § 331 ods.2 C.s.p, malo byť odoslané do troch dní od jeho vyhotovenia, čo by bolo dňa 10.04.2020. Na č. l. 629 spisu je ale údaj, že do kancelárie bolo rozhodnutie doručené až dňa 14.04.2020, ktorá ho ihneď expedovala.

23. Z vyššie popísaných zistení tak nemá odvolací súd za jednoznačne preukázané, že sa prvoinštančný súd nemohol s podaním žalobcu označenom ako Doplnenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia včas oboznámiť a z neho vyplývajúce tvrdenia vo svojom rozhodnutí vziať do úvahy.

24. Predmetné rozhodnutie prvoinštančného súdu za situácie, ktorá vyplýva z obsahu predloženého spisu hodnotí odvolací súd ako rozhodnutie, ktorým došlo k závažnému porušeniu práva na spravodlivý proces, ktoré pochybenie nemožno napraviť v konaní odvolacím súdom, preto odvolací súd uznesenie prvoinštančného súdu podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie .

25. Odvolací súd s poukazom na ust. , podľa ktorého, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať, upravuje súd prvej inštancie, aby pre zmätočnosť úpravy súvisiacej s vyhotovením rozhodnutia a pokynu na jeho expedovanie, ktoré vzbudzujú pochybnosti o nevedomosti súdu o obsahu podania označeného ako Doplnenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ktorým žalobca preukazoval zriadenie záložného práva v prospech spoločníka žalovaného (č.l. 606), predmetné podanie akceptoval, pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa ním vyporiadal a o veci opäť rozhodol.

26. Nakoľko o odvolaní podanom voči rozsudku vydanom vo veci samej, ktoré konanie podľa zistenia odvolacím súdom je vedené na odvolacom súde pod sp. zn. a o ktorom nebolo zatiaľ rozhodnuté, nemožno považovať za správny argument, ktorý by z dôvodu neúspechu žalobcu v konaní pred súdom prvej inštancie vylučoval v tomto štádiu konania nárok žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, preto súd prvej inštancie musí vo veci zabezpečovacieho opatrenia postupovať len z hľadiska posudzovania existencie podmienok, ktorými môže byť osvedčená dôvodnosť takéhoto návrhu, ako predpokladá a upravuje ust.

27. Okrem toho odvolací súd dáva do pozornosti prvoinštančného súdu, že od 15.07.2017 má žalovaný zmenenú adresu sídla, ktorú skutočnosť prvoinštančný súd vôbec nevzal do úvahy a v záhlaví uvádza adresu neaktuálnu už niekoľko rokov!

Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).