Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_14Csp-62-2019.pdf
PDF · 90.62 KB
Case nature
Area
Subarea
14Csp/62/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom v spore žalobcu: MOGET a.s., ICO: 31 568 611, so sídlom Vranovská č. 23, Bratislava zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s. r. o., Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina, proti žalovanému: N. G. nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX/XX, Q., o zaplatenie 12.748,15 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 9.255,90 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a .
III. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 46 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26.7.2019 domáhal voči žalovanému zaplatenia 12.748,15 eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania od 1.5.2019 do zaplatenia.
2. Žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na W kat. úz. Q. ako byt č. X vo vchode XX na prízemí bytového domu čs. XX postavený na KNC XXX/X a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu v podiele XXXX/XXXXXX.
X. Žalovaný je nájomcom tohto bytu. Napriek tomu, že žalovaný je nájomca bytu, byt riadne užíva, nehradí si nájomné za užívanie tohto bytu a ku dňu X1.0X.2019 jeho nedoplatok predstavuje 12748,15 € a za každý ďalší mesiac predstavuje 169,77 €. Spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsoby platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu a zmena podmienok nájomného vzťahu je stanovená zákonom. Žalovaného podaním zo dňa 18.04.2019 vyzval na zaplatenie dlhu a predložil som mu aj alternatívne dohodu o uznaní dlhu, na základe, ktorej som bol žalobca ochotný od vymáhania upustiť a neriešiť jeho situáciu výpoveďou z nájmu bytu. Na rozdiel od ostatných neplatičov, s ktorými sa žalobca dohodol, žalovaný nereagoval, a preto som musel podaním zo dňa 14.05.2019 s ním ukončiť nájom jednostrannou výpoveďou. Žalovaný teda svoj dlh v lehote splatnosti neuhradil a nehradí nájomné ani ďalšie mesiace. Žalovaný svoj dlh neuhradil ani na základe viacerých výziev. K úhrade nepristúpil ani na základe písomnej upomienky/pokusu o zmier. Výzva predžalobná upomienka adresovaná pre žalovaného mu nebola doručená, pretože adresát podľa spoločnosti Slovenská pošta, a.s. si zásielku neprevzal v odbernej lehote.
4. Ďalej na výzvu súdu uviedol, že žalobca nájomnú zmluvu so žalovaným neuzatváral. Nájom žalovaného vznikol na základe nájomnej zmluvy uzavretej medzi pôvodným vlastníkom nehnuteľnosti
- právnym predchodcom žalobcu OSP v Čadci ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom zo
dňa 01.12.198X uzavretím nájomnej zmluvy. Po doručení upomienky na zaplatenie dlhu žalovaný nereagoval, a preto žalobca nájom vypovedal podaním N 2018/0154 zo dňa 14.05.2019. Nájom zanikol dňa X1.08.2019. Žalobca dňa 28.10.2019 podal na OS Q. žalobu na vypratanie bytu. Vec je vedená pod spis. zn. 14C/86/2019 . Predmetom konania je nárok na zaplatenie 12748,15 €, čo predstavuje pohľadávku žalobcu ku dňu X1.0X.2019. Zo sumy 12748,15 € pripadá na nedoplatok na nájomnom 46X9,62 € a na službách spojených s užívaním bytu 8108,5X €.
5. Vo veci súd nariadil pojednávanie. Na pojednávanie sa nedostavil žalovaný, hoci mu bola zásielka riadne doručená, neúčasť ani neospravedlnil.
6. Žalobca zotrval na podanom návrhu. Zdôraznil, že o povinnosti žalovaného vypratať nehnuteľnosť, keďže bol premlčaný, museli podať žalobu opätovne a rozsudok OS Q. 4C 86/2019 z 1X.5.2020 je právoplatný a žalobca podáva návrh na exekúciu. Nároky sú za obdobie od 1.1.2009 do X1.0X.2019. K nároku uvádzanému ako zostatok k 1.1.2009 uviedol, že vzhľadom na uplynutú dobu už nie je možné špecifikovať, bol však evidovaný dlh vo výške X492,25 eur. 7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov.
8. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
9. Podľa § 696 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis.
10. Podľa § 696 ods. 2 Občianskeho zákonníka úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak.
11. Podľa § 697 Občianskeho zákonníka ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania.
12. Osobitne súd musí zdôrazniť, že žalovaný sa ani k žalobe nevyjadril hoci mu bola riadne doručená a skutkové tvrdenia nespochybnil.
1X. Podľa nájomnej zmluvy zo dňa 1.12.198X v spojení so zápisnicou o prevzatí bytu medzi OSP Q. a žalovaným bola uzavretá nájomná zmluva na byt č. XX od 1.12.198X na neurčito.
14. Podľa evidencie úhrad, žalovaný nehradil nájomné ani úradu za služby spojené s nájmom bytu a dlh bol evidovaný vo výške 12.748,15 eur k X1.X.2019.
15. Súd však zistil podľa vyúčtovania k X1.12.2009, že k 1.1.2009 bol prenajímateľom evidovaný dlh X.494,09 eur, ktorý nie je dlhom v rozhodnom období od 1.1.2019 do X1.X.2019, ale musel vzniknúť pred dňom 1.1.2009. Súd osobitne zdôraznil, že žalobca existenciu tohto dlhu vyúčtovaniami za predchádzajúce obdobie nepreukázal, najmä rozdelenie časti na nájomné a úhradu za služby spojené s nájmom, ktorých výška nie je preukázaná určením preddavku, ale až skutočného vyúčtovania podľa spotreby.
16. Podľa ďalších vyúčtovaní súd zistil, že nedoplatok po vyúčtovaní plnení za rok 2009 bol vyúčtovaný vo výške 82,85 eur s evidovaným zostatkom dlhu X.997,2X eur, za rok 2010 vznikol žalovanému nedoplatok na službách 281,11 eur s evidovaným zostatkom dlhu po účtovaní úhrad na nájomné a preddavkov 4.000,54 eur, za rok 2011 vznikol žalovanému preplatok na službách 20X,6X eur s evidovaným zostatkom 4.015,41 eur, za rok 2012 nedoplatok X72,82 eur s evidovaným zostatkom po zúčtovaní úhrad nájomného a preddavkov 4.882,55 eur, za rok 201X preplatok 67,X5 eur s evidovaným zostatkom po zúčtovaní úhrad nájomného a preddavkov 6,649,6X eur, za rok 2014 nedoplatok 67,06
eur s evidovaným zostatkom dlhu po zúčtovaní úhrad nájomného a preddavkov 6.649,6X eur, za rok 2015 nedoplatok 117,27 eur s evidovaným zostatkom dlhu po zúčtovaní úhrad nájomného a preddavkov 8.702,26 eur, za rok 2016 preplatok 255,06 eur s evidovaným zostatkom dlhu po zúčtovaní úhrad nájomného a preddavkov 9.482,56 eur, za rok 2017 preplatok 6,89 eur s evidovaným zostatkom dlhu po zúčtovaní úhrad nájomného a preddavkov 10.711,0X eur, za rok 2018 bol evidovaný dlh 12.XX8,84 eur a k X1.X.2019 bol evidovaný dlh 12.757,15 eur. Súd nemal preukázanú reklamáciu vyúčtovaní služieb spojených s nájmom.
17. Vzhľadom na celkovú dĺžku obdobia, za ktorú bol nárok uplatňovaný súd sa zaoberal aj tým, či nárok nie je uplatnený v rozpore s ust. § 54a Občianskeho zákonníka . V tejto súvislosti však súd akceptoval závery vyslovené NS SR v uznesení č.k. 2Cdo/X15/2018 zo dňa X0.9.2019 či predmetný spor je sporom s ochranou slabšej strany alebo nie, keď prejudikoval, že v danom prípade si žalobca v konaní uplatňuje nárok na zaplatenie dlžného nájomného a nedoplatku z vyúčtovania nákladov za plnenia spojené s užívaním bytu. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný je výlučným nájomcom predmetného bytu, ktorý mu bol v roku 1989 pridelený do užívania ako služobný (vojenský) byt a v zmysle vtedajšej právnej úpravy mu vzniklo právo osobného užívania tohto bytu. Po nadobudnutí účinnosti zákona č. 509/1991 Zb. , ktorým sa mení, dopĺňa a upravuje Občiansky zákonník , t. j. od 1. januára 1992, sa toto osobné užívanie v zmysle § 871 ods. 4 Občianskeho zákonníka transformovalo na nájom. Z uvedeného teda nevyplýva, že by pri vzniku nájomného vzťahu zmluvné strany mali postavenie obdobné dnešnému postaveniu spotrebiteľa a dodávateľa. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že vlastníkom predmetného bytu je Mesto Košice a žalobca len ako správca majetku mesta uplatňuje práva vyplývajúce z nájomného vzťahu, pri správe majetku mesta vykonáva právne úkony v mene mesta a majetok, ktorý nadobúda, sa stáva vlastníctvom mesta (por. § 7 zákona č. 1X8/1991 Zb. o majetku obcí). Pokiaľ aj žalobca má v obchodnom registri zapísaný predmet činnosti „prenájom nehnuteľností spojený s poskytovaním iných než základných služieb“, táto činnosť je podnikateľskou činnosťou - živnosťou len vtedy, ak sa popri prenájme poskytujú aj iné než základné služby spojené s prenájmom (§ 4 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní), ako napríklad stravovacie služby a pod. V opačnom prípade (tak ako je tomu aj v prejednávanej veci), ak prenajímateľ garantuje výhradne služby základné, nedôjde k naplneniu znakov živnosti, predmetný právny vzťah nebude spadať pod režim spotrebiteľskej nájomnej zmluvy a o podnikanie v súvislosti s nájmom bytu nepôjde. Z uvedených dôvodov dovolací súd uzatvára, že nájomný vzťah medzi stranami sporu, z ktorého žalobca vyvodzuje svoj žalobou uplatňovaný nárok, nemá spotrebiteľský charakter, žalobca v ňom nemá postavenie dodávateľa (ktorý by konal v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti) a žalovaný postavenie spotrebiteľa, a preto v danom prípade nemožno aplikovať osobitné ustanovenie o nižšom majetkovom cenze pre spory s ochranou slabšej strany (§ XX2 ods. 1 písm. b/ CSP ), ale všeobecné ustanovenie § XX2 ods. 1 písm. a/ CSP .
18. Súd preto aplikáciu ust. § 54a Občianskeho zákonníka vylúčil.
19. Mimo nárokov pred obdobím od 1.1.2009 mal súd uplatnený nárok preukázaný vyúčtovaním, prehľadom stanovenej výšky nájomného a preddavkov a evidenciou ich úhrad, preto sumu vo výške 9.255,90 eur považoval za dôvodnú. Žalobu zamietol v časti nároku o zaplatenie X.492,25 eur, pretože tento nárok jednak nespadal do obdobia, ktoré si žalobca vymedzil pre uplatnenie nárokov a z dôvodu, že nárok nebol ani preukázaný pre absenciu vyúčtovaní a stanovení výšky nájomného a úhrad za služby.
20. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
21. Podľa § 697 Občianskeho zákonníka ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania.
22. Podľa § X nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
2X. Podľa § 4 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. poplatok z omeškania je za každý deň omeškania 0,5 promile dlžnej sumy, najmenej však 0,8X eura za každý i začatý mesiac omeškania.
24. Nakoľko žalobca si výslovne uplatnil nárok na úhradu úrokov z omeškania pri omeškaní žalovaného s úhradou nájomného za byt, takýto nárok mu nenáleží, má právo len na zaplatenie poplatku z omeškania a preto súd nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zamietol.
XX. Podľa § 255 ods. X X. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
XX. Podľa § X55 ods. X X. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
A úspech žalobcu vo vzťahu k úspechu žalovaného (odčítaní nárokov) bol v rozsahu XX% , súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v tomto rozsahu.
A samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ustanovenia § A ods. X X., podľa ktorého o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP “), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP , odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP , odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).