Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_40Ek-583-2020.pdf
PDF · 78.76 KB
Case nature
Subarea
40Ek/583/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Správca bytových domov s.r.o., so sídlom Clementisova 5, 977 01 Brezno, IČO: 50 528 025, právne zast.: JUDr. Richard Piliar, advokát, so sídlom Školská 4, 977 01 Brezno, IČO: 42 299 608 proti povinnej: D. K., J.. XX.X.XXXX, Y. G. Č. XX/XX, XXX XX G., o vymoženie 1 222,57 EUR s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Peter Kohút, so sídlom Exekútorského úradu Mičinská cesta 35, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. 83EX 231/20, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Súd p r i z n á v a oprávnenému voči povinnej nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 46,30 Eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 28.03.2020 domáhal od povinnej vymoženia sumy 1 222,57 Eur na základe exekučného titulu - platobný rozkaz Okresného súdu Brezno, č. k. 9Csp/146/2019 zo dňa 15.01.2020. Poverením zo dňa 16.04.2020 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Petra Kohúta, so sídlom Exekútorského úradu Mičinská cesta 35, 974 01 Banská Bystrica, ktorý ju vedie pod sp.zn. 83EX 231/20.
2. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnej doručené dňa 20.05.2020. Súdnemu exekútorovi bol doručený návrh na zastavenie povinnej dňa 10.06.2020, ktorý bol podaný na poštovú prepravu dňa 05.06.2020. Z uvedeného vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie povinnej bol podaný po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty. Súdny exekútor doručil súdu dňa 09.07.2020 návrh na zastavenie exekúcie povinnej. Spolu s návrhom na zastavenie exekúcie povinnej doručil súdny exekútor aj vyjadrenie oprávneného.
3. Povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uviedla, že exekúcia dáva vinu dlhu jej mame, ktorá od roku 2017 nežije a počas svojho života nemala žiaden dlh voči oprávnenému. Nesúhlasí s dlžnou sumou za uvádzaný rok 2018 v sume 1 222,57 Eur, pričom použitý dôkazový materiál nezodpovedá podkladom pre správne vyúčtovanie za uvedený rok, ani za ostatné roky. Zároveň povinná predložila výpis z účtu v sume 282,98 Eur, ktorá podľa jej tvrdenia nie je zohľadnená vo výpise.
4. K návrhu povinnej na zastavenie exekúcie sa vyjadril aj oprávnený v podaní zo dňa 06.07.2020. Oprávnený uviedol, že tvrdenia povinnej sú už nepreskúmateľne súdom v exekučnom konaní, pretože ide o hmotnoprávne námietky, ktoré si mala povinná uplatniť v súdnom konaní ako prostriedky procesnej obrany v zmysle Civilného sporového poriadku, a to v konaní predchádzajúcom vydaniu exekučného titulu. Povinná nenamietala resp. nereklamovala u oprávneného ani raz výsledok vyúčtovania služieb za predmetný byt, pričom platba povinnej bola evidovaná u oprávneného a zohľadnená vo vyúčtovaní. Zároveň si oprávnený uplatnil trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 46,31 Eur za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie.
5. Podľa § 61k ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
6. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
7. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
8. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
9. Súd uvádza, že preskúmal návrh povinnej na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení a taktiež sa oboznámil s vyjadrením oprávneného.
10. Návrh povinného na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Konanie o návrhu povinného proti exekúcii je zároveň sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe návrhu povinného rozhoduje o otázke, či sa exekúcia začala oprávnene. Súd návrhu vyhovie a exekúciu následne zastaví, ak v priebehu exekúcie zistí neprípustnosť exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností.
11. Súd poukazuje na skutočnosť, že na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom je zákonom stanovená 15-dňová lehota, ktorá začína plynúť od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Odkladný účinok návrhu na zastavenie exekúcie znamená, že počas rozhodovania súdu o návrhu povinného na zastavenie exekúcie do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd rozhodne o podanom návrhu, nie je súdny exekútor oprávnený vydať exekučný príkaz, t.j. príkaz na vykonanie exekúcie. Návrhy na zastavenie exekúcie podané po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty odkladný účinok nemajú. V posudzovanej veci mal súd za preukázané, že povinná prevzala upovedomenie o začatí exekúcie dňa 20.05.2020 a s ohľadom na zákonnú lehotu bol deň 04.06.2020 posledným dňom, kedy bolo možné podať návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom. Nakoľko podala povinná návrh na zastavenie exekúcie dňa 05.06.2020, stalo sa tak po uplynutí zákonnej lehoty, preto tento návrh odkladný účinok nemá a súd sa ním zaoberal ako návrhom neskôr podaným v zmysle § 61k ods. 3 Exekučného poriadku.
12. Súd uvádza, že exekučné konanie sa začalo na podklade platobného rozkazu Okresného súdu Brezno, č. k. 9Csp/146/2019 zo dňa 15.01.2020, na základe ktorého bola povinná zaviazaná na úhradu istiny vo výške 1 222,57 Eur a príslušenstva pozostávajúceho zo zmluvnej pokuty vo výške 117,04 Eur, paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 243,51 Eur. Predmetný exekučný titul bol predložený v zákonom predpísanej forme s vyznačenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti.
13. Povinná svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodnila úhradou sumy vo výške 282,98 Eur zo dňa 07.01.2020 v prospech oprávneného. Oprávnený predmetnú platbu nerozporuje a zohľadnil ju zároveň vo vyúčtovaní. Súd mal tak nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinná povinnosť uvedenú v exekučnom titule dobrovoľne nesplnila. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne.
14. Pokiaľ ide o námietky povinnej k nesprávnemu rozhodnutiu súdu ohľadom dlžnej sumy, súd uvádza nasledovné stanovisko. Exekučný súd nemá vôbec žiadnu právomoc zasahovať do právoplatných súdnych rozhodnutí, resp. posudzovať činnosť súdov v základnom konaní. Z tohto dôvodu súd nemôže prihliadnuť na námietky povinnej týkajúce sa postupu súdu a vecnej správnosti rozhodnutia, nakoľko exekučný súd nemá oprávnenie posudzovať či vydané rozhodnutie zodpovedá, resp. nezodpovedá skutočnému hmotnoprávnemu vzťahu. Exekučný súd je súdnym rozhodnutím viazaný, nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozhodnutia, nemôže naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu, keďže nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, čo vyplýva z cieľa exekučného konania, ktorým nie je opätovné riešenie sporov, resp. prieskum právoplatných rozhodnutí, ale nútený výkon práva (plnenia) priznaného exekučným titulom. Inými slovami povedené exekučný súd nie je príslušný skúmať správnosť exekučného titulu z pohľadu hmotného práva, ani preskúmavať právne posúdenie veci všeobecným súdom Slovenskej republiky a ani nijakým spôsobom nemôže zasahovať do práva priznaného v exekučnom titule, či ex ante poskytnúť ochranu povinnej v rozpore s výrokom právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia. Z uvedeného vyplýva, že v rámci exekučného konania možno preskúmavať len okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a nie okolnosti, ktoré existovali pred jeho vznikom. Pokiaľ teda povinná namieta postup súdu v základnom konaní a skutočnosti týkajúce sa samotného základu vzťahu s oprávneným, ide o okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu a povinná mala možnosť ich namietať v nachádzacom (pôvodnom) konaní zákonom stanoveným spôsobom (právo podať odpor voči platobnému rozkazu). Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom a povinná nemôže v exekučnom konaní uplatňovať ani hmotnoprávne, ani formálnoprávne námietky, ktoré mala uplatniť v pôvodnom konaní, a to z dôvodu, že vo vykonávacom konaní je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia. V tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní.
15. Súd uvádza, že povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázala žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu. Keďže súd nemal preukázané zo strany povinnej, že bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, preto návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
16. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
17. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
18. Podľa § 199e vety prvej Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.
19. Vzhľadom na to, že súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol, priznal oprávnenému s poukazom na citované ustanovenia trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby a to podanie vyjadrenia k predmetnému návrhu povinnej, keď pri výpočte tarifnej odmeny súd vychádzal z tarifnej hodnoty 1 339,61 Eur, tarifná odmena za jeden úkon právnej služby predstavuje sumu 71,37 Eur, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny predstavuje 35,68 Eur. Zároveň patrí právnemu zástupcovi v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky za každý úkon právnej služby režijný paušál vo výške jednej stotiny výpočtového základu, ktorý pre rok 2020 predstavuje sumu 10,62 Eur. Trovy právneho zastúpenia tak činia 46,30 Eur (35,68 Eur + 10,62 Eur). V zmysle uvedeného priznal súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 46,30 Eur, pričom po právoplatnosti tohto rozhodnutia zohľadní súd priznané trovy právneho zastúpenia v dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.