Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8C-88-2012.pdf
PDF · 130.29 KB
No categories available
8C/88/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, sudcom JUDr. Martinom Chlebom, v právnej veci žalobcu: O. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, E., právne zastúpený: Mgr. Gabriel Vons, advokát, so sídlom Mieru 282, Námestovo, proti žalovanému: O. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. O. XXX, v konaní o zaplatenie 54.958,89 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 27.164,17 EUR v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a.
III. Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 49%.
IV. Žalovanému sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 22.02.2012 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 10.647 EUR s príslušenstvom. Podaním doručeným súdu dňa 22.08.2012 žalobca žalobu rozšíril a nárokoval si sumu 69.327,99 EUR, pozostávajúcu z náhrady škody na zdraví vo výške 66.633 EUR, náhrady za stratu príjmu vo výške 657,26 EUR a náhrady účelne vynaložených nákladov spojených s liečením vo výške 2.037,73 EUR. Podaním doručeným súdu dňa 17.09.2015 žalobca zobral žalobu v časti bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 14.369,10 EUR späť. V čase rozhodovania bola výška žalobcom uplatneného nároku ustálená spolu na sume 54.958,89 EUR.
2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Námestovo dňa zo dňa 28.07.2011, právoplatným v ten istý deň, sp. zn. 6T/71/2011 uznaný vinným, že z nedbanlivosti spôsobil žalobcovi ťažkú ujmu na zdraví, a tým spáchal prečin ublíženia na zdraví. Súd v trestnom konaní žalobcu vo vzťahu k uplatneniu si nároku na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie. Uvedeným trestným činom bola žalobcovi spôsobená škoda na zdraví, a to zlomenina lebky v temennej oblasti vpravo dĺžky 3 cm, krvácanie nad tvrdý mozgový obal spánkovej oblasti vpravo siahajúci na bázu prednej a strednej jamy lebky, krvácanie pod tvrdý mozgový obal spánkovej a čelovej oblasti vpravo, krvácanie do mozgu v spánkovej a čelovej oblasti vpravo a ochrnutie ľavej hornej a dolnej končatiny, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenie a obmedzenia v obvyklom spôsobe života minimálne 10 mesiacov. Nárok na náhradu škody vznikol spáchaním trestného činu, t.j. dňa 27.08.2010. Žalobca si v zmysle Odborného lekárskeho vyjadrenia č. 96/2010 zo dňa 17.11.2020 vypracovaného MUDr. Jánom Jelenčíkom uplatnil náhradu za bolesť spolu vo výške 10.647 EUR. V podaní z 22.08.2012 ďalej žalobca uviedol, že vzhľadom k pretrvávajúcim zdravotným problémom ako aj trvalému zdravotnému
postihnutiu žalobcu, ktoré mu boli spôsobené žalovaným, bol MUDr. Jánom Jelenčíkom vypracovaný lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 23.02.2012, na základe ktorého si žalobca uplatnil zvýšenú náhradu za bolesť ako aj sťaženie spoločenského uplatnenia spolu vo výške 66.633 EUR. V čase škodovej udalosti žalobca vykonával absolventskú prax na základe dohody o absolventskej praxi, ktorá prax mala trvať 6 mesiacov, t.j. od 14.06.2010 do 13.12.2010. Žalobca si z titulu nemožnosti vykonávania absolventskej praxe uplatnil náhradu za stratu príjmu, spolu vo výške 657,26 EUR. Žalobca si tiež uplatnil náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením spolu vo výške 2.037,73 EUR. Vzhľadom k záverom znaleckého posudku č. 08/2015 zo dňa 09.05.2015 vypracovaného MUDr. Karolom Orlovským, žalobca podaním zo dňa 17.09.2015 zobral návrh čiastočne späť v časti týkajúcej sa zaplatenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, spolu vo výške 14.369,10 EUR.
3. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
4. Žalovaný neuznával nárok žalobcu od samého začiatku. Odôvodňoval to tým, že mu nebola doručená výzva právneho zástupcu žalobcu z 07.12.2011 na zaplatenie sumy 10.646 EUR. Zdravotný stav žalobcu je oveľa lepší ako je to uvedené v lekárskych posudkoch MUDr. Jelenčíka z 17.11.2010 a 23.02.2012. Ďalej uviedol, že žalobca a A. J. sú spoluzodpovední za škodu na zdraví, ktorá vznikla žalobcovi. Žalovaný poukazuje na to, že v zdravotnej dokumentácii žalobcu sa opakovane uvádza, a uvádzal to tiež žalobca, že bol napadnutý inými osobami, t.j. viac ako jednou osobou. Dňa 27.08.2010 mal byť žalobca podľa zdravotnej dokumentácie pod značným vplyvom alkoholu a pod vplyvom omamných látok pretože užíval (a naďalej užíva) marihuanu a pervitín. Žalobca často hrá na výherných automatoch a vyhráva, čo by osoba s takýmito medicínskymi diagnózami nebola schopná. Zranenia, ktoré žalobca utrpel nemajú trvalý charakter, nemajú nepriaznivý vplyv na uplatnenie sa žalobcu v živote a v spoločnosti, najmä na uspokojenie jeho životných a spoločenských potrieb, vrátene výkonu doterajšieho povolania alebo prípravy na povolanie, vzdelávanie a možnosti uplatnenia sa žalobcu v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote. Na živote žalobcu sa po 27.08.2010 nič nezmenilo. Žalobca viedol rovnaký život, ktorý vedie aj v súčasnosti. Žalobca nemal a nemá žiadne záľuby s výnimkou alkoholu, drog a herní. Žalobcovi teda neboli znemožnené alebo obmedzené žiadne jeho záľuby. Žalobca pracuje a športuje. Vedie teda normálny život bez akýchkoľvek obmedzení. Žalovaný zároveň tvrdí, že zdravotná záchranná služba dňa 27.08.2020 neposkytla žalobcovi žiadnu zdravotnú starostlivosť. Hornooravská nemocnica s poliklinikou Trstená mala stanoviť nesprávnu prvotnú diagnózu žalobcu a až do jeho prevozu dňa 28.08.2010 do Ústrednej vojenskej nemocnice SNP v Ružomberku mu neposkytla žiadnu zdravotnú starostlivosť. Žalobca nemá žiadne psychické problémy, nevyžaduje si psychiatrickú liečbu.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín tvoriacich súdny spis, výsluchom žalobcu, výsluchom žalovaného, výsluchom svedkyne - matky žalobcu, výsluchom svedka - U.. C. B., spisom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6T/71/2011, vrátane vyšetrovacieho spisu.
6. Za účelom zistenia priebehu udalosti, pri ktorej došlo k ujme na zdraví žalovaný navrhol vykonať výsluch svedkov: K. Z., A. J., D. L., W. A., Y. Z., K. X., D. B., B. D.. Súd návrh na vypočutie týchto svedkov zamietol nakoľko K. Z. (ujo/strýko žalobcu) nebol očitým svedkom konfliktu, pri ktorom došlo k zraneniu žalobcu, A. J. bol v rokoch 2010 a 2011 vypočutý počas vyšetrovania trestnej veci celkovo 3x, D. L. bol v rokoch 2010 a 2011 vypočutý počas vyšetrovania trestnej veci celkovo 3x, W. A. bola v rokoch 2010 a 2011 vypočutá počas vyšetrovania trestnej veci celkovo 2x, Y. Z. (sestra žalovaného) v rokoch 2010 a 2011 počas vyšetrovania trestnej veci využila právo nevypovedať, K. X. bol v rokoch 2010 a 2011 vypočutý počas vyšetrovania trestnej veci celkovo 2x, D. B. bol v rokoch 2010 a 2011 vypočutý počas vyšetrovania trestnej veci celkovo 2x, B. D. bol v rokoch 2010 a 2011 vypočutý počas vyšetrovania trestnej veci celkovo 2x. Súd mal za to, že osobné výpovede svedkov po tak dlhej dobe by neboli prínosnými pre ozrejmenie priebehu skutku, nakoľko uvedené osoby už počas vyšetrovania trestnej veci opakovane vypovedali pred vyšetrovateľom, obsiahlo popísali priebeh skutku, ich výpovede sa v zásadných skutočnostiach nerozchádzajú. Po desiatich rokoch odkedy sa skutok stal je vysoko nepravdepodobné, že by si svedkovia pamätali viac ako uviedli počas trestného vyšetrovania. Hrozilo by skôr riziko, že si budú niektoré veci domýšľať resp. prispôsobovať potrebám tohto konania, ako aj to, že by mohli byť právne a skutkovo poučený o tom ako majú vypovedať.
7. Žalovaný navrhol výsluch svedkov Z. M. a C. Š. za účelom preukázania toho, že žalobca bol pod vplyvom alkoholu. Skutočnosť, že žalobca vypil nejaký alkohol žalobca ani nepopieral a mierny až
stredný stupeň opitosti bol konštatovaný aj v Odbornom lekárskom vyjadrení MUDr. Jelenčíka. Zo svedeckých výpovedí priebehu skutku, t.j. zo spôsobu akým sa žalobca zapojil do potýčky so žalovaným, je zrejmé, že nemohlo ísť o opitosť takého stupňa, ktorá by mu znemožňovala koordináciu pohybov. Vykonanie uvedených dôkazných prostriedkov súd preto vyhodnotil ako nadbytočné.
8. Žalovaný navrhol výsluchy MUDr. Jána Jelenčíka a MUDr. Karola Orlovského. Súd tieto návrhy na dokazovanie zamietol, nakoľko mal za to, že obaja navrhovaní svedkovia sa vo svojich písomných výstupoch vyjadrili dostatočne jasne a zrozumiteľne, pričom zodpovedali všetky otázky, ktoré im boli kladené.
9. Žalovaný navrhol výsluch žalobcu a žalovaného ku skutočnostiam uvedeným v Znaleckom posudku č. 08/2015-ZP. Nebolo však zrejmé aké skutočnosti by mali žalobca a žalovaný objasňovať. Žalobca vypočutý v konaní bol, žalovaný tiež vypočutý bol a to, že odmietol odpovedať na otázky bolo jeho právom. Z hľadiska možnosti zistenia nových skutočností ako aj prístupu jednotlivých strán k ich výpovediam, súd nepovažoval za hospodárne vykonať tento dôkazný prostriedok.
10. Žalovaný navrhol, aby si súd vyžiadal a oboznámil sa s úplnou zdravotnou dokumentáciou žalobcu, resp. aby súd vyzval ošetrujúceho lekára žalobcu na oznámenie žalobcovho súčasného stavu a vyžiadal si od tohto lekára úplnú zdravotnú dokumentáciu žalobcu. Súd takýto dôkazný prostriedok nevykonal nakoľko nebolo zrejmé, akým spôsobom by mal takýto dôkaz prispieť k objasneniu skutkového stavu. K zdravotnému stavu žalobcu sa v dostatočnej miere vyjadril znalec MUDr. Orlovský. Vyžiadanie si celej zdravotnej dokumentácie žalobcu a nazeranie do nej všetkými subjektmi konania, súd tiež považoval za neprimeraný zásah do práv pacienta (žalobcu) na ochranu informácií uvádzaných v jeho zdravotných záznamoch. Zároveň, súd ani nedisponuje dostatočnými odbornými znalosťami na posúdenie požadovanej dokumentácie.
11. Žalovaný navrhol od Hornooravskej nemocnice s poliklinikou Trstená, Ústrednej vojenskej nemocnice Ružomberok a Národného rehabilitačného centra Kováčová vyžiadať a oboznámiť úplnú zdravotnú dokumentáciu žalobcu, z ktorých mala vyplynúť skutočnosť, že Hornooravská nemocnica s poliklinikou Trstená, Ústredná vojenská nemocnica Ružomberok a Národné rehabilitačné centrum Kováčová sú spoluzodpovedné za súčasné zdravotné ťažkosti žalobcu. Následne chcel žalovaný vypočúvať zdravotníkov týchto poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. MUDr. Orlovský sa k tejto otázke vyjadril vo svojom znaleckom posudku v tom zmysle, že ku komplikáciám v liečbe došlo z dôvodov spočívajúcich celkovom zlom zdravotnom stave žalobcu v dôsledku úrazu, a súd toto jeho vyjadrenie považoval za jednoznačné a dostačujúce. Zároveň je potrebné uviesť, že pokiaľ malo dôjsť k porušeniu postupov pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti, tak orgánom oprávneným posúdiť túto skutočnosť je Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a nie súd, ktorý ani nedisponuje dostatočnými odbornými znalosťami na posúdenie žalovaným navrhovaných dôkazov.
12. Žalovaný navrhol vypracovanie nového znaleckého posudku nakoľko od vypracovania Znaleckého posudku č. 08/2015-ZP MUDr. Karolom Orlovským už uplynul dlhší čas. Súd si je vedomý tohto dlhšieho časového úseku, no nariadenie ďalšieho znaleckého dokazovania vo veci, v ktorej už bolo vykonané znalecké dokazovanie a zároveň v niektorých otázkach je možné sa čiastočne oprieť aj o skoršie zistenia MUDr. Jelenčíka, by súd považoval za nehospodárne. V kontexte doterajšieho procesného postupu žalovaného v tomto konaní by sa opäť len oddialilo rozhodnutie vo veci. Už samotný Znalecký posudok č. 08/2015-ZP bol vypracovaný na návrh žalovaného.
13. Žalovaný navrhol, aby sa súd oboznámil s posudkami, ktoré vypracovali posudkoví lekári Sociálnej poisťovne, na základe ktorých bol žalobcovi priznaný invalidný dôchodok. Žalovaný však neuviedol, aké skutočnosti súvisiace priamo s týmto konaním by mali byť zistené z týchto správ, súd preto dôkaz nevykonal. Žalovaný chcel tiež výsluchmi preukazovať dobu sociálneho poistenia žalobcu, túto skutočnosť však súd posúdil ako irelevantnú pre toto konanie.
14. Žalovaný navrhol vyžiadať z Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky odškodňovací spis, resp. správu o tom, kedy aký nárok si žalobca uplatnil podľa zákona č. 215/2006 Z.z. Nakoľko však Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky vo svojej odpovedi (č.l. 85) uviedlo, že odškodnením sa bude môcť meritórne zaoberať až v prípade bezúspešného vymoženia náhrady škody, resp.
nemajetkovej ujmy uplatnenej v občianskom súdnom konaní voči žalovanému, súd takýto dôkaz opätovne nevykonával.
15. Žalovaný navrhol vyžiadanie správy od v Základnej škole E., Q.. D. a v reštaurácie A. kde mal žalobca v minulosti pracovať, resp. pracuje, ako kuchár. Súd tieto dôkazy nevykonal nakoľko skutočnosti, ktoré by z nich mohli vyplynúť by boli použiteľné pokiaľ by si žalobca nárokoval stratu na zárobku, žalobca si však v tomto konaní uplatňoval len odškodnenie bolesti, sťaženia jeho spoločenského uplatnenia a náhradu príjmu počas liečenia (absolventská prax). Vo vzťahu k tvrdeniu, že žalobca pracoval v minulosti na stavbe skateparku Námestovo, žalovaný navrhol svedecké výpovede, neuviedol však kto by mal byť vyslúchnutý. Súd by však ani takýto dôkaz z vyššie uvedeného dôvodu nevykonal.
16. Pri všetkých zamietnutých návrhoch žalobcu na vykonanie dôkazných prostriedkov súd postupoval v zmysle čl. 17 CSP, tak aby predišiel zbytočným prieťahom a konal hospodárne. Hoc žalovaný vykonával v konaní len procesné práva, ktoré mu patria, nie je bez povšimnutia súdu tá skutočnosť, že uvedený postup žalovaného v konaní nesie znaky obštrukčného správania v snahe o oddialenie rozhodnutia súdu v merite veci, hoc navonok sa skrz opakované žiadosti o vytýčenie pojednávania, ústavnú sťažnosť a verbálne vyjadrenia môže javiť opak.
17. Pokiaľ žalovaný spochybňoval rozsah plnomocenstva, ktoré udelil žalobca jeho právnemu zástupcovi dňa 06.12.2011, podľa názoru súdu je toto plnomocenstvo úplne postačujúce pre uplatnenie si všetkých uplatňovaných nárokov v tomto konaní. Hoc sa v ňom výslovne uvádza, že toto plnomocenstvo slúži na zastupovanie vo veci uplatňovania nárokov na náhradu škody na zdraví spôsobeným trestným činom žalovaného dňa 27.08.2010, je v ňom tiež výslovne uvedené, že sa udeľuje na zastupovanie vo všetkých právnych veciach a pred slovami o uplatňovaní nároku na náhradu škody na zdraví je zvýrazneným písmom uvedené slovo „najmä“. Z uvedeného je preto logické vyvodiť, že plnomocenstvo sa vzťahuje na všetky nároky spojené s trestným činom žalovaného spáchaným dňa 27.08.2010. Súd žiadnym spôsobom nedospel ani k názoru žalovaného, že by plnomocenstvo z 06.12.2011 podpísal niekto iný ako žalobca, alebo že by žalobca nebol v čase podpisu plnomocenstva spôsobilý konať v plnom rozsahu.
18. Pokiaľ žalovaný navrhoval vydať rozsudok pre zmeškanie žalobcu podľa § 278 CSP, z dôvodu, že žalobca sa bezdôvodne a bez ospravedlnenia nedostavil na pojednávanie nariadené na 09.07.2020, tak súd takýto rozsudok nevydal, nakoľko na pojednávanie dňa 09.07.2020 žalobca osobne predvolávaný nebol, predvolávaný bol len jeho právny zástupca, ktorý sa na pojednávanie aj dostavil.
19. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
20. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
21. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
22. Podľa § 445 Občianskeho zákonníka, strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví, uhradzuje sa peňažným dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pred poškodením dosahoval.
23. Podľa § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením.
24. Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní (ďalej len „Zákon o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia“): (1) Náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.
(2) Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.
25. Podľa § 4 ods. 1 a 2 Zákon o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia: (1) Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. (2) Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.
26. Podľa § 5 ods. 1 a 2 Zákon o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia: (1) Pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8). (2) Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor
27. Podľa § 6 ods. 3 Zákon o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia: Poškodený je oprávnený uplatniť nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na súde, ak sa podal návrh na uzatvorenie dohody podľa odseku 1 a do troch mesiacov od jeho podania sa neuzatvorila dohoda podľa odseku 1 a neuspokojili sa nároky poškodeného.
28. Podľa § 7 ods. 1 Zákon o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia: Lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov.
29. Podľa § 193 Civilného sporového poriadku, je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.
30. Sama skutočnosť, že rozsudkom trestného súdu bola schválená dohoda prokurátora a obvineného o vine sa treste, bez ďalšieho neznamená, že škoda bola spôsobená výlučným zavinením obvineného a civilný súd v spore o náhradu škody nezbavuje povinnosti zaoberať sa otázkou, či a do akej miery a v akom rozsahu sa na vzniknutej škode podieľalo aj konanie poškodeného (§ 441 Občianskeho zákonníka). (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21.03.2019, sp. zn. 3 Cdo 66/2018, 3 Cdo 67/2018)
31. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovné skutočnosti: Dňa 27.08.2010 v čase cca 21:45 hod v blízkosti obchodného domu zvaného Marína v Námestove došlo medzi žalobcom a žalovaným najskôr k slovnému konfliktu, ktorý neskôr prerástol aj do fyzického konfliktu, v závere ktorého žalovaný žalobcu chytil rukami za oblečenie, podkopol mu nohy a následne ho hodil o zem, kde pri páde žalobca narazil hlavou o dlažbu, v dôsledku čoho u žalobcu nastala zlomenina lebky temennej oblasti vpravo dĺžky 3 cm, krvácanie nad tvrdý mozgový obal spánkovej oblasti vpravo siahajúci na bázu prednej a strednej jamy lebky, krvácanie pod tvrdý mozgový obal spánkovej a čelovej oblasti vpravo, krvácanie do mozgu v spánkovej a čelovej oblasti vpravo a ochrnutie ľavej hornej a dolnej končatiny, a tieto zranenia si vyžiadali niekoľko ročné liečenie (posledná operácia dňa 25.07.2014 - alloplastika lebky) a obmedzenie obvyklého spôsobu života žalobcu. Odo dňa úrazu žalobca podstúpil v súvislosti s úrazom 8 operácií, z ktorých 7 priamo súviselo so zraneniami lebky, ktoré žalobca utrpel dňa 27.08.2020. Liečba bola komplikovaná pre neprihojenie, resp. intoleranciu autoplastiky (vlastná kosť) a tiež pre intoleranciu alloplastiky (umelej náhrady kosti), zrejme v rámci narušenej biologickej rovnováhy organizmu, s prechodnou latentnou depriváciou imunostatusu a s prechodnou neurohumorálnou, úrazom navodenou, dysbalanciou. Poúrazové liečenie znemožnilo žalobcovi ukončiť školu v plánovanom rozsahu. V dôsledku ťažkého úrazu hlavy, došlo k závažnej zmene jeho zdravotného
stavu. U žalobcu sa prejavujú prejavy organického psychosyndrómu stredne ťažkého stupňa so sekundárnym epileptickým syndrómom a trpí depresívnou poruchou stredne ťažkého stupňa miestami až prejavmi psychotickej alterácie. Tieto následky vyžadujú trvalé užívanie liekov a pravidelné kontroly u neurológa, psychiatra, psychológa. Zranenia, ktoré žalobca utrpel zanechali závažné následky trvalého charakteru, ktoré majú a budú mať stály závažný nepriaznivý vplyv na uplatnenie sa žalobcu v živote a spoločnosti, na uspokojenie jeho životných a spoločenských potrieb a tiež znemožňujú aj úplné profesionálne uplatnenie. Žalobca je globálne limitovaný v celom spektre životných činností, vďaka zníženej výkonnosti, potrebe dodržiavania špeciálneho šetriaceho protektívneho režimu a je neschopný plnohodnotného prežívania aj bežných, štandardných situácií. Z vizuálneho hľadiska došlo deformácii lebky, ktorá je zrejmá už pri zbežnom pohľade. Znalec MUDr. Karol Orlovský vo svojom posudku, na základe ktorého žalobca následne upravil svoju žalobu , vyčíslil odškodnenie za bolesť celkovo na 1280 bodov (vnútrolebečné krvácanie: 380 bodov, pomliaždenie mozgu: 300 bodov, krvácanie do mozgu pravý spánkový lalok: 85 bodov, zlomenina pravej temennej kosti: 35 bodov, odrenina ľavého lakťa: 5 bodov, operácia 23.09.2010 - implantácia kostného laloka: 70 bodov, následná operácia 26.07.2011 - plastika kalvy allogenna: 70 bodov, následná operácia 25.07.2014 - plastika kalvy alogénna: 35 bodov) a odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia celkom na 2230 bodov (organický psychosyndróm stredne ťažkého stupňa so sekundárnym epileptickým syndrómom: 600 bodov + navýšenie z dôvodu mladého veku: 300 bodov, depresívna porucha stredne ťažkého stupňa: 800 bodov + navýšenie z dôvodu mladého veku: 400 bodov, strata vlasov u muža čiastočná: 30 bodov, kostný defekt lebky viac ako 10 cm2: 100 bodov. Hodnota jedného bodu pre účely určenia výšky náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia bola v roku 2010 vo výške 14,89 EUR. Vo vzťahu ku kvalite poskytnutej zdravotnej starostlivosti a možnému pochybeniu pri jej poskytovaní súd zistil, že zdravotná starostlivosť bola žalobcovi poskytnutá štandardne a správne. Správne bol prijatý do nemocnice, správne bolo diagnostikované zhoršenie stavu a správne bol operovaný na špecializovanom pracovisku. Komplikácie pri následnej liečbe treba pripísať závažnosti poranenia mozgu s druhotne navodenou latentnou alteráciou imunostatusu a neurohumorálnou dysbalanciou. Tvrdenia žalovaného o tom, že žalobca je častým užívateľom alkoholu, marihuany a pervitínu neboli žiadnym spôsobom preukázané. Rozsudkom Okresného súdu Námestovo dňa zo dňa 28.07.2011, právoplatným v ten istý deň, sp. zn. 6T/71/2011, ktorým bola schválená dohoda o vine a treste, bol žalovaný uznaný vinným, že z nedbanlivosti spôsobil žalobcovi ťažkú ujmu na zdraví, a tým spáchal prečin ublíženia na zdraví, za čo ho súd odsúdil na trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov, ktorý mu bol podmienečne odložený a určil skúšobnú dobu 36 mesiacov. Súd v trestnom konaní žalobcu (poškodeného) odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Súd vychádzal pri skúmaní priebehu konfliktu z vyšetrovacieho spisu v trestnej veci sp. zn. 6T/71/2011. Výpovede očitých svedkov, či už išlo o kamarátov a známych žalobcu alebo kamarátov a známych žalovaného, sa v zásadných okolnostiach priebehu konfliktu zhodujú, s výnimkou popisu samotného pádu žalobcu na dlážku, pri ktorom došlo ku zraneniam, a je možné z nich (výpovedí) zrekonštruovať priebeh konfliktu nasledovne: Sprvoti išlo o verbálny konflikt medzi žalobcom a žalovaným, ktorý následne prerástol do vzájomného fyzického sácania, fackovania a úderov pästí. Žalobca si dal dole tričko a zaujal boxerský postoj so zovretými päsťami. A. J. žalobcu a žalovaného na chvíľu od seba oddelil a pokúšal sa im dohovoriť, pričom od žalovaného utŕžil úder päsťou, ktorý bol určený pre žalobcu. Následne však žalobca a žalovaný opäť pokračovali v bitkárskom súboji, vzájomne sa pridržiavali a rukou, resp. päsťou, sa snažili zasiahnuť toho druhého alebo zhodiť toho druhého na zem. Do tohto fyzického konfliktu sa zapojil výlučne žalobca a žalovaný. Lekárske vyjadrenie vyhotovené pre účely trestného konania konštatovalo, že ku zraneniam hlavy, ktoré utrpel žalobca mohlo dôjsť len priamym nárazom spánkovej, čelovej a dolnej temennej oblasti hlavy vpravo na tvrdý rovný povrch veľkou intenzitou bez toho, aby pri dopade žalobca najskôr narazil na tvrdý rovný povrch. Mechanizmus zranení zodpovedá takému priebehu deja, keď žalovaný stál vedľa žalobcu, tomuto svojou pravou nohou, kopnutím smerom dozadu podkopol nohy a pravou rukou, ktorú mal niekde v oblasti krku žalobcu potiahol smerom dopredu následkom čoho žalobca narazil hlavou na dlážku.
32. Žaloba sa podľa § 6 ods. 3 Zákon o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia pokúsil o mimosúdne riešenie sporu, keď listom z 07.11.2011 označeným ako „Oznámenie
- pokus o mimosúdne riešenie“ žalovaného vyzval na úhradu v tom čase vyčíslenej náhrady za bolesť, pričom žalovaného upozornil, že uvedená suma náhrady škody nie je konečná a žalobca očakáva jej zvýšenie. Medzi škodu na zdraví právna teória zahŕňa okrem iného aj náhradu za bolesť a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalobca adresoval túto výzvu na adresu uvedenú v rozsudku Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6T/71/2011 zo dňa 28.07.2011 - F. O. XXX. V uvedenom trestnom rozsudku žalovaný túto adresu nerozporoval a žalobca nemal preto ani dôvod pochybovať o
pravosti tohto údaja a v dobrej viere sa na tento údaj spoľahol. Treba poukázať aj na to, že zásielku sa žalovanému doporučenou poštou nepodarilo doručiť, nie z dôvodu, že by bol adresát (žalovaný) neznámy, ani z dôvodu neexistujúcej adresy, ale z dôvodu, že zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote. Uvedené skutočnosti sú v rozpore s tvrdeniami žalovaného o tom, že na takejto adrese nikdy nebýval. Neprevzatie zásielky obsahujúcej výzvu treba preto posudzovať na ťarchu žalovaného a súd preto považoval splnenie podmienky pokusu o mimosúdne riešenie sporu za splnenú.
33. Žalobca v konaní postupoval v súlade so Zákon o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 3 ods. 2, § 4 ods. 2, § 6 ods. 3, § 7 ods. 1) a vyčíslili svoj nárok v časti náhrady bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia najprv podľa Odborného lekárskeho vyjadrenia č. 96/2010 zo dňa 17.11.2010 vypracovaného MUDr. Jánom Jelenčíkom, následne podľa Lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia z 23.02.2012 vypracovaného MUDr. Jánom Jelenčíkom a následne podľa Znaleckého posudku č. 08/2015-ZP vypracovaného MUDr. Karolom Orlovským. Súd sa stotožnil s rozsahom posudzovaných zranení, ktorý (rozsah) bol v súlade so všetkými dovtedajšími zisteniami tomto ako aj trestnom konaní, výškou bodového ohodnotenia ako aj úvahami, ktoré znalca v znaleckom posudku viedli k navýšeniu bodového hodnotenia a ku konečnému vyčísleniu bodového vyjadrenia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Celková preukázaná a súdom akceptovaná náhrada za bolesť tak predstavuje 19.060 EUR (1280 bodov x 14,89 EUR) a celková preukázaná a súdom akceptovaná náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia tak predstavuje 33.205 EUR (2230 bodov x 14,89 EUR).
34. Žalobca si uplatnil aj stratu na zárobku spočívajúcu v tom, že žalobca po úraze 27.08.2010 nemohol vykonávať absolventskú prax. Existencia absolventskej praxe bola preukázaná Dohodou o absolventskej praxi č. 110/1/§51/2010 zo dňa 11.06.2010 a bola uzatvorená na obdobie od 14.06.2010 do 13.12.2010. Odmena za vykonávanie absolventskej praxe bola podľa vyššie uvedenej dohody dohodnutá vo výške sumy životného minima poskytovaného jednej plnoletej fyzickej osobe podľa zákona č. 601/2003 o životnom minime, t.j. vo výške 185,38 EUR/mesiac. Žalobca nemohol vykonávať absolventskú prax od 28.08. 2010 do 13.12.2010 v dôsledku zranení, ktoré utrpel 27.08.2010. Za uvedené obdobie bola náhrada za stratu príjmu z absolventskej praxe súdom vyčíslená vo výške 657,26 EUR. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že zamestnávateľ, resp. ten u koho žalobca vykonával absolventskú prax, ukončil absolventskú prax žalobcu v deň úrazu z dôvodu požívania alkoholických nápojov žalobcom, tak táto skutočnosť bola jednoznačne vyvrátená svedkom U.. C. B., ktorý uviedol, že on, ako osoba u ktorej žalobca vykonával absolventskú prax, nepodnikol žiadne úkony k ukončeniu tejto absolventskej praxe v deň úrazu a tiež, že on ani nemohol ukončiť absolventskú prax žalobcu, nakoľko žalobca na základe vyššie uvedenej dohody bol v právnom vzťahu s UPSVaR a nie s ním.
35. Žalobca si uplatnil aj nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením. Súd uznal ako účelné a preukázané výdavky na nákup liekov vo výške: 302,53 EUR, výdavky na vyšetrenia hradené žalobcom vo výške: 20 EUR, výdavky spojené s hygienou v súvislosti s pobytmi v nemocničných zariadeniach vo výške: 47,97 EUR, náklady na prepravu žalobcu do nemocničných a rehabilitačných zariadení a náklady na prepravu rodičov žalobcu na ich dochádzanie za žalobcom za účelom pomoci s hygienou a rehabilitáciou pozostávajúce z pohonných hmôt (nafta): 514,16 EUR, pohonných hmôt (benzín): 100,18 EUR, cestovného v hromadnej doprave: 271,90 EUR, náklady na odvoz žalobcu z rehabilitačného zariadenia v Kováčovej do miesta jeho bydliska sanitkou: 6,30 EUR, náklady na rehabilitačné pomôcky: 13,17 EUR, výdavky na ošatenie nevyhnutné na rehabilitáciu: 64,90 EUR, telefónne poplatky za hovory s nemocnicou, poisťovňou a políciou: 64,96 EUR. Pri liekoch uznal súd uplatnený nárok len v časti, ktorá bola preukázaná čitateľnými dôkazmi, pri telefónnych poplatkoch len v časti, ktorá bola preukázaná listinnými dôkazmi a len vo vzťahu k hovorom, ktoré žalobca označil za hovory súvisiace s vecou. Náklady spojené s repasáciou zubov súd neuznal, nakoľko MUDr. Jelenčík ani MUDr. Orlovský v žiadnom nimi vypracovanom dokumente neuvádzajú poškodenie zubov v súvislosti s prejednávaným úrazom, vo vzťahu k tomuto nákladu preto neexistuje príčinná súvislosť medzi poskytnutou zdravotnou starostlivosťou a prejednávaným poškodením zdravia. Žalobcom uplatnené a súdom priznané náklady spojené s liečením v zmysle § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavujú sumu: 1406,07 EUR.
36. Pokiaľ žalovaný namietal premlčanie nároku z dôvodu, že žalobca riadne nepokračoval v konaní, tak súd sa s touto námietkou nestotožnil. Žalobca predložil v zmysle § 3 ods. 2 a § 4 ods. 2 Zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia lekársky posudok, čím si riadne splnil svoju
dôkaznú povinnosť vo vzťahu k náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Dôkaznú povinnosť si splnil aj vo vzťahu k strate príjmu počas absolventskej praxe a tiež vo vzťahu k nákladom spojeným s liečením. Znalecké dokazovanie formou znaleckého posudku bolo vykonané na základe návrhu žalovaného. Keď znalecký posudok MUDr. Orlovského určil nižšie bodové ohodnotenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, žalobca sám proaktívne zobral v prevyšujúcej časti žalobu späť. Žiadnym spôsobom preto nemožno hodnotiť procesný postup žalobcu ako nepokračovanie v konaní.
37. Súd bol v konaní viazaný rozhodnutím súdu v trestnom konaní sp. zn. 6T/71/2011, ktorým bol žalovaný uznaný vinným, že z nedbanlivosti spôsobil žalobcovi ťažkú ujmu na zdraví, a tým spáchal prečin ublíženia na zdraví. Medzi škodou na zdraví žalobcu a konaním žalovaného bola preto jednoznačne preukázaná príčinná súvislosť. V tomto konaní sa však súd musel zaoberať aj otázkou, do akej miery a v akom rozsahu sa na vzniknutej škode podieľalo aj konanie žalobcu ako poškodeného. Súd preto zisťoval existenciu spoluzavinenia žalovaného a jeho mieru. Do verbálneho a neskôr aj fyzického konfliktu sa zapojili výlučne žalobca a žalovaný. Obaja sa fyzickému stretu nebránili, ba priam ho vyhľadali a prejavovali snahu v ňom pokračovať. Do takéhoto stretu išli obaja s vedomím prípadného rizika vzniku nepriaznivých dôsledkov spočívajúcich najmä v poškodení zdravia, či už svojho alebo protistrany. Hoc pre uvedený typ fyzickej konfrontácie (bitky jeden na jedného bez použitia akejkoľvek zbrane v trestnoprávnom slova zmysle, bez prípadnej znalosti bojových umení, alebo inej značnej výhody jednej strany) nie je rozsah zranení aký sa vyskytol v tomto prípade typický, nie je ho možné ani vylúčiť. Z hľadiska zavinenia je potom nutné konštatovať, že žalobca ako aj žalovaný rovnakou mierou zavinili vznik škody na zdraví žalobcu. Žalobca preto musí znášať takúto škodu na svojom zdraví pomerne k jeho zavineniu. Súd preto v tomto konaní preukázané nároky krátil na polovicu.
38. Vzhľadom k postoju žalovaného k následkom, ktoré svojim konaním žalobcovi spôsobil, súd nevidel dôvod na znižovanie náhrady škody v zmysle § 450 Občianskeho zákonníka.
39. O náhrade trov konania, na ktorých náhradu má nárok žalobca voči žalovanému, súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu, ktorý zodpovedá jeho procesnému úspechu vo veci, t.j. v rozsahu 49%.
40. Vo vzťahu k náhrade trov konania, na ktorých náhradu by mal nárok žalovaný, súd aplikoval § 257 CSP nakoľko zistil dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú nepriznanie náhrady trov konania žalovanému. Žalovaný počas 10 rokov od spáchania trestného činu neprejavil nad svojim konaním skutočnú ľútosť a žiadnym spôsobom sa ani nepokúsil zmierniť dôsledky svojho činu. Pokiaľ aj v trestnom konaní prejavoval ľútosť, túto súd nepovažoval za skutočnú a úprimnú, nakoľko ako sa žalovaný vyjadril, jeho priznanie v trestnom konaní bolo iba východiskom pre uzatvorenie dohody o vine a treste. Na jednej strane v trestnom konaní žalovaný v celom rozsahu svoju vinu uznal, na druhej strane v tomto konaní sa snažil vyviniť a poukazoval na zlyhania všetkých subjektov, ktoré sa podieľali na liečbe žalobcu (rýchlej zdravotnej pomoci, HNsP Trstená, ÚVN Ružomberok), uvádzal, že on sa vôbec nebil a v niektorých tvrdeniach uvádzal, že zranenie žalobcovi spôsobil A. J., hoc ten podľa všetkých výpovedí svedkov sa snažil pokračovaniu fyzického násilia len zabrániť, inokedy uvádzal, že žalobcu napadlo viacej osôb, pričom všetci svedkovia v trestnom vyšetrovaní konzistentne uviedli, že do konfliktu boli aktívne zainteresovaní len žalobca a žalovaní, v inom vyjadrení zase uviedol, že zranenia si spôsobil výlučne žalobca svojim vlastným zavinením, pričom ale žalovaný v celom trestnom konaní podrobne opisoval priebeh konfliktu, ktorý bol podľa jeho vyjadrení len medzi ním a žalobcom. Po tom čo žalobca spadol na zem a žalovaný počul náraz hlavy žalobcu (buchnutie) o dlažbu a žalobca ostal nehybne ležať na dlažbe, žalovaný sa mu nesnažil pomôcť. Spoľahol sa len na to, že mu pomôžu žalobcovi kamaráti. Napriek závažnosti a následkom zranení žalobcu a dĺžke jeho liečby žalovaný uviedol, že zranenia žalobcu nemajú trvalí charakter, nemajú nepriaznivý vplyv na uplatnenie sa žalobcu v živote a spoločnosti. Uvedenými vyjadreniami žalovaný popiera dôsledky svojho činu a až ironizuje zranenia žalobcu. Zároveň žalobcu dehonestuje a opisuje ako človeka, ktorého jedinými záľubami sú alkohol, drogy a herne, a preto vo svojich záľubách nebol žalobca nijako obmedzený. Napriek žalovaným vyššie uvedeným tvrdeniam o dobrom zdravotnom stave žalobcu, v iných svojich vyjadreniach žalovaný uvádza, že žalobca bol psychicky nespôsobilý na právne úkony v čase uzatvárania plnomocenstva. Žalovaný tiež žalobcovi vyčíta, že pred začatím súdneho konania sa žalobca nepokúsil o mimosúdne vyriešenie veci. Je pravdou, že pokúsenie sa o mimosúdne vyrovnanie zo strany poškodeného (žalobcu) je podmienkou uplatnenie si nároku na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia na súde, avšak podľa názoru súdu je zároveň
aj morálnou povinnosťou páchateľa/škodcu vyvinúť iniciatívu smerujúcu k zmierneniu následkov svojho činu. Z celého postupu žalovaného v tomto konaní, je zrejmé, že svoju ľútosť vyjadrenú v trestnom konaní nemyslel vážne a dohodu o vine a treste uzatvoril len z dôvodu nižšej trestnej sadzby. Bez povšimnutia nie je ani fakt, že náhrada bolestného a náhrada sťaženia spoločenského uplatnenia majú slúžiť ako kompenzácia ujmy, ktorú poškodený (žalobca) utŕžil a priznaním náhrady trov aj škodcovi (žalovanému), by si musel v konečnom dôsledku takmer všetky svoje trovy konania znášať žalobca sám. Napriek vyššie uvedenému názoru súdu o miere zavinenia na spôsobenej škode na zdraví, je v konečnom dôsledku potrebné zohľadniť aj správanie sa strán jednak bezprostredne po konflikte, ako aj počas nasledujúcich 10 rokov, z ktorého je zrejmé, že žalovaný nie je schopný sebareflexie za svoj čin a preto by bolo v rozpore s dobrými mravmi, priznať mu v tomto konaní nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Námestovo. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 a 2 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).