Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9Csp-211-2019.pdf
PDF · 104.82 KB
Case nature
Area
Subarea
9Csp/211/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov, sudkyňa JUDr. Eva Franková, v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava-Staré Mesto, zast. JUDr. Katarína Hegedüšová, so sídlom Majerníkova 3479/3A, 841 05 Bratislava, proti žalovanej: J. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. č. XXX/XX, N. M. A., o zaplatenie 154,- Eur s prísl., t a k t o
rozhodol:
I. Konanie čo do sumy 100,- Eur súd zastavuje.
II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 5% úrok z omeškania ročne zo sumy 238,- Eur od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, zo sumy 188,- Eur od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, zo sumy 138,- Eur od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, zo sumy 88,- Eur od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, zo sumy 38,- Eur od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX.
III. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
IV. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa XX.XX.XXXX sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 154,- Eur ako istiny, odplaty vo výške 84,- Eur, zmluvnej pokuty vo výške 33,- Eur, poplatkov za upomienky vo výške 330,- Eur, zmluvného úroku vo výške 68 % ročne zo sumy 300,- Eur od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, zo sumy 251,- Eur od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, zo sumy 202,- Eur od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, zo sumy 154,- Eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia, zákonného úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 238,- Eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia, a náhrady trov konania. Žalobca oprel svoj nárok o Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenú dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorého žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 300,- Eur a žalovaná sa zaviazala vrátiť úver a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov vo výške 84,- Eur a úrok spojený so spotrebiteľským úverom vo výške 68 % ročne z poskytnutého úveru, čo v prípade riadneho splatenia v dohodnutom termíne predstavuje sumu 204,- Eur, t.j. celkovo sumu 288,- Eur. Zmluvou sa zároveň dohodlo, že ak sa spotrebiteľ dostane do omeškania s úhradou svojho dlhu, zaväzuje sa uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 33,- Eur, ako aj 30,- Eur sa každú zaslanú upomienku. Vzhľadom na to, že žalovaná neplnila riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, čím porušila dojednania predmetnej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a stratila výhodu splátok, žalobca vyzval žalovanú na úhradu jej záväzku.
2. Súd doručil žalovanej žalobu spolu s uznesením sp.zn. XCsp/XXX/XXXX - XX zo dňa XX.XX.XXXX podľa § 167 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“), aby sa v lehote určenej súdom písomne vyjadrila k žalobe. Žaloba bola žalovanej doručená dňa XX.XX.XXXX.
3. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX, v ktorom uviedla, že má rôzne výdavky a žiada súd o určenie splátkového kalendára na splácanie dlhu voči žalobcovi. Ďalším podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX žiadala žalovaná o umožnenie splácania dlhu sumou 50,- Eur mesačne, pričom sa mesiace X/XXXX a X/XXXX žalovaná uhradila splátky po 50,- Eur. K podaniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaná uhradila dňa XX.XX.XXXX sumu 50,- Eur a dňa XX.XX.XXXX sumu 50,- Eur. Na základe tejto skutočnosti vzal žalobu späť čo do sumy 100,- Eur. Podaním zo dňa XX.XX.XXXX oznámil, že eviduje ďalšie úhrady od žalovanej, a to dňa XX.XX.XXXX
- 49,- Eur, dňa XX.XX.XXXX - 49,- Eur, dňa XX.XX.XXXX - 48,- Eur, dňa XX.XX.XXXX - 50,- Eur, dňa XX.XX.XXXX - 50,- Eur, dňa XX.XX.XXXX - 50,- Eur, dňa XX.XX.XXXX - 50,- Eur, dňa XX.XX.XXXX
- 50,- Eur.
4. Súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal strany sporu. Žalobca ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní. Žalovaná sa na pojednávanie dostavila. Súd preto v zmysle ust. § 180 CSP rozhodol, že pojednávanie vykoná v neprítomnosti žalobcu.
5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu, a to: Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenú dňa XX.XX.XXXX, Všeobecnými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru, a zistil tento skutkový stav veci:
6. Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa XX.XX.XXXX súd konštatuje, že sa jedná o formulárové tlačivo, ktoré sa doplňuje vpísaním potrebných údajov do na to určených kolóniek. Na základe predmetnej zmluvy žalobca ako veriteľ poskytol dlžníkovi sumu 300,- Eur a dlžník sa zaviazal zaplatiť túto sumu spolu s odplatou pri poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške 84,- Eur a s úrokom spojeným so spotrebiteľským úverom vo výške 68 % ročne z poskytnutého úveru až do jeho úplného uhradenia, čo v prípade riadneho splatenia do XX.XX.XXXX (termín konečnej splatnosti) predstavuje sumu 204,- Eur, t.j. celkovo 588,- Eur. RPMN vypočítaná podľa vzorca uvedeného vo VOP pre Zmluvu bola vo výške 23,66 %.
7. Z bodu 12. Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru súd konštatuje, že veriteľ upozornil spotrebiteľa, že v prípade nesplatenia spotrebiteľského úveru vznikne za podmienok stanovených v zmluve spotrebiteľovi vznikne povinnosť zaplatiť dohodnutú čiastku za upomienky, okamžite splatiť celý dlh, povinnosť platiť úroky z omeškania, nahradiť škodu vo výške, v ktorej nie je krytá úrokom z omeškania, zmluvnú pokutu a uhradiť náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práva a veriteľovi vznikne právo na realizáciu zabezpečenia uvedeného v zmluve, právo na odstúpenie od zmluvy a/alebo právo domáhať sa ochrany svojich práv na príslušnom orgáne.
8. Po prevedení dokazovania súd právne uzatvára:
9. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
10. Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia OZ nie sú žiadne pochybnosti, že toto konanie má spotrebiteľský charakter, keďže Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa XX.XX.XXXX vznikla medzi žalobcom ako dodávateľom pri výkone jeho obchodnej činnosti, resp. inej podnikateľskej činnosti (t.j.
poskytovanie úverov) a žalovanou ako fyzickou osobou spotrebiteľa, čo napokon vyplýva aj z názvu Zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX.
11. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
12. Podľa § 3 ods.1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 13. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
14. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
15. Podľa § 53 ods. 4 písm. t) OZ v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa.
16. Podľa § 53 ods. 6 OZ v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
17. Podľa § 53 ods. 11 OZ, v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
18. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.
19. Podľa § 1 ods. 4 cit. nariadenia, na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.
20. Podľa § 1a ods. 1 cit. nariadenia, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
21. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o ochrane spotrebiteľa“), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
22. Podľa § 9a ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa, od spotrebiteľa nemožno požadovať úhradu nákladov vymáhania pohľadávky vo výške prevyšujúcej skutočné náklady, ktoré vznikli osobe, ktorá v mene veriteľa alebo vo vlastnom mene vymáha pohľadávky vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy.
23. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzavretia Zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
24. Podľa § 9 ods. 2 písm. i), j), k) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, j) odplatu podľa osobitných predpisov, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
25. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
26. Podľa § 544 ods. 1 a 2 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
27. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania a poplatok z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
28. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
29. Vykonaným dokazovaním súd nesporne zistil, že medzi stranami sporu uzavretím Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa XX.XX.XXXX vznikol záväzkový právny vzťah spotrebiteľského charakteru ako to bolo uvedené v bode 10. odôvodnenia rozsudku. Nie je teda sporné, že ide o spotrebiteľský záväzok, ktorý bude podliehať úprave OZ a iným všeobecne záväzným právnym predpisom, ktoré súd citoval vyššie. Vzhľadom na spotrebiteľských charakter Zmluvy súd konštatuje, že ani nepopretie skutkových tvrdení žalobcu zo strany žalovaného nezbavuje súd povinnosti podrobiť predmetnú zmluvu kontrole jednak z hľadiska dodržania jej zákonných náležitostí v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch (a to konkrétne podľa § 9 a § 11) a ako aj kontrole z hľadiska prípadných neprijateľných zmluvných podmienok. Súd je takisto povinný prihliadať na prípadnú absolútnu neplatnosť právnych úkonov aj z ostatných dôvodov (napr. podľa § 39 OZ) a na zákonné následky bez úročnosti a bez poplatkovosti úveru ( podľa § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch). Súd preto v zmysle § 295 CSP vykonal v prospech slabšej strany sporu potrebné dokazovanie aj bez návrhu, a zistil nasledovné:
30. Dňa XX.XX.XXXX uzavreli žalobca a žalovaný Zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 300,- Eur pri celkovej čiastke úveru 588,- Eur. Odplata pri poskytnutí úveru bola vo výške 84,- Eur, úrok vo výške 68 % ročne z poskytnutého úveru, čo v prípade splatenia úveru v termíne konečnej splatnosti úveru do XX.XX.XXXX malo predstavovať sumu 204,- Eur. RPMN bolo určené vo výške 28 %. V zmluve bola dojednaná zmluvná pokuta vo výške 33,- Eur, ak žalovaný neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Súd tiež zistil, že Zmluva obsahovala ustanovenie týkajúce sa poplatku 30,- Eur za každú upomienku zaslanú žalobcom žalovanému. V Zmluve však absentovalo akékoľvek ustanovenie o výške a frekvencií splátok úveru. 31. Po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci dospel súd k záveru, že predmetná Zmluva o úvere je v časti týkajúcej sa výšky úrokov (čiastočne) neplatná pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 OZ a § 3 ods. 1 OZ. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu P. sp.zn. X K. XX/XXXX zo dňa XX.XX. XXXX, „Občiansky zákonník a ani iné právne predpisy výslovne nestanovia, do akej výšky je
možné pri peňažnej pôžičke dojednať úroky, z tejto skutočnosti však nemožno vyvodzovať, že by výška úrokov závisela len od dohody účastníkov zmluvy o pôžičke, nakoľko i tu platí ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností, vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.... Je nepochybné, že neprimerane vysoké úroky, dojednané pri peňažnej pôžičke sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlom správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi.... Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.“ Z predmetného je zrejmé, že dohoda zmluvných strán o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 OZ, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. Podporne súd poukazuje na v zásade konštantnú rozhodovaciu prax (najmä odvolacích) súdov, ktoré skonštatovali, že vo veciach tzv. nebankových subjektov sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky. Rozhodne nie však viac ako 100% oproti priemeru bank. (napr. rozhodnutie Krajského súdu v A. sp.zn. XXCo XXX/XXXX z X.XX.XXXX, rozhodnutia Krajského súdu v U. sp.zn. XCo/XXX/XXXX, sp.zn. XXCo/XX/XXXX, sp.zn. XCo/XXX/XXXX, sp.zn. XCo/XXX/ XXXX, sp.zn. XXCo/XX/XXXX, sp.zn. XCo X/XXXX z XX.XX.XXXX).
32. Vychádzajúc z definície pojmu „odplata“ podľa § 1 ods. 1 nariadenia 87/1995 Z.z., súd zistil, že v tomto prípade mu zodpovedá zmluvný úrok kapitalizovaný sumou 204,- Eur (68 % ročne zo sumy 300,- Eur v prípade vrátenia sumy úveru do XX.XX.XXXX), pričom súčasťou „odplaty“ bude aj odplata podľa Zmluvy vo výške 84,- Eur. Za situácie, že „odplatou“ mala byť celková suma 288,- Eur , t.j. 204,- Eur + 84,- Eur, ide o sumu rovnajúcu sa 96 % z výšky poskytnutého úveru. Súd preverovaním na portáli Ministerstva financií SR zistil, že priemerná RPMN v 3. štvrťroku roku XXXX, ktorý predchádzal uzavretiu Zmluvy (Zmluva je zo dňa XX.XX.XXXX), bola 23,66 % u pôžičiek so splatnosťou do 1 roka, a teda najvyššia prípustná výška celkovej odplaty mohla byť 47,32 %. Takto žalobcom vyžadovaná odplata vo výške 288,- Eur, predstavujúca 96 % z výšky poskytnutej pôžičky, je v rozpore so zákonom, súd ju vyhodnotil ako neplatnú a preto ju žalobcovi nepriznal. Súčasne podľa § 41 OZ bola táto časť Zmluvy súdom vyhlásená za neplatnú ako celok a nárok z neho vychádzajúci nebol žalobcovi priznaný. 33.Súd napokon dodáva, že ak úverová zmluva uvádza, že RPMN je 28 % pre danú zmluvu, táto hodnota je určená nesprávne a teda údaj bol pre spotrebiteľa klamlivý. Súd má za to, že na základe tejto skutočnosti bude podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, ako aj pre neplatnosť vyššie špecifikovaných častí Zmluvy, súd žalobcovi priznal nárok len na zaplatenie neuhradeného úroku z omeškania, uplatneným žalobcom v zákonnej výške 5% ročne. Súd súčasne zohľadnil žalovanou vykonané úhrady v celkovej sume 250,- Eur, ktoré žalobca nerozporoval napriek tomu nepredniesol žiaden procesný návrh ohľadom ďalších úhrad preto súd žalobu v prevyšujúcej časti ohľadom istiny zamietol lebo zistil, že v čase rozhodovania už dlh na istine neexistoval. Nakoľko žalobca vzal žalobu čo do sumy 100 Eur späť a žiadal konanie ohľadom nej zastaviť, podľa § 145 ods. 2 CSP došlo k čiastočnému zastaveniu konania v tomto rozsahu.
34. Žalobca si v konaní uplatnil aj nárok na zaplatenie sumy 330,- Eur za upomienky a zmluvnú pokutu vo výške 33,- Eur. V tejto súvislosti nepredložil jediný dôkaz o pravdivosti svojich tvrdení. Neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku na poplatky za upomienky, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť , že na jeho strane takéto výdavky v skutočnosti vznikli preto tento nárok mu súd nepriznal. Súd poukazuje na rozsudok NS P., sp.zn. X G. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, podľa ktorého dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že počas konania neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho prospech. Dôkazné bremeno o určitých skutočnostiach ležia na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto
skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. 35. Súd konštatoval, že dojednanie o zmluvnej pokute uvedené v Zmluve je neplatné podľa ustanovenia § 39 OZ pre rozpor s dobrými mravmi lebo paušálne trestá nesplnenie povinnosť dlžníka zaplatiť v lehote celkovú čiastku úveru, to znamená, že v prípade akéhokoľvek zostatku celkovej čiastky dlžník je povinný vždy zaplatiť plnú sumu zmluvnej pokuty vo výške 33,- Eur. Zmluvná pokuta nebola individuálne dojednaná, lebo sa jedná o štandardnú typovú zmluvu, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a je preto v rozpore s ochranou práv spotrebiteľa. Dojednaná zmluvná pokuta je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a podľa § 53 ods. 5 OZ je neplatná. Z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanej povinnosť plniť. Vzhľadom na uvedené súd žalobcovi nepriznal zmluvnú pokutu tak, ako ju špecifikoval v žalobe.
36. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 37. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
38. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných ustanovení. Žalobca bol v konaní úspešný len čiastočne, pričom na strane žalovanej preukázateľné trovy konania nevznikli. Takto súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trebišov v 3 vyhotoveniach.
1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363 ods. 1 CSP).
2. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že ( §365 ods. 1 CSP) a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 356 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.