Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Cob-71-2020.pdf
PDF · 86.07 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/71/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov JUDr. Igora Ragana a JUDr. Lucie Baňackej PhD. v spore žalobcu: AVE SK odpadové hospodárstvo s.r.o., Osvetová 24, 821 05 Bratislava, IČO: 36 357 065, zastúpený Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s.r.o., Bočná 10, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 863 017 proti žalovanému: Panorama II Sp. z o.o., ul. Aleksandara Wejnerta 21/23 lok. 8, 02-619 Warsawa, Poľská republika, zastúpený Misiewicz, Mosek i Partnerzy, Kancelaria Radców Prawnych, ul. Stagiewna 12/2, 80-750 Gdańsk o zaplatenie 12.438,80 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice okolie, č.k.: 17Cb/47/2015-74 zo dňa 6. marca 2019, takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Košice okolie, č.k.: 17Cb/47/2015-74 zo dňa 6. marca 2019 a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol tak, že zrušil Európsky platobný rozkaz vydaný v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Cb/47/2015 dňa 09.03.2017, rozhodol, že nemá právomoc vo veci konať, konanie zastavil, žalobcovi vrátil súdny poplatok vo výške 746 eur a rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou podanou dňa 28.05.2015 navrhol vydať Európsky platobný rozkaz podľa nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č.1896/2006, ktorým súd mal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť 12.438,80 € s príslušenstvom. V tlačive A -formulári na vydanie európskeho platobného rozkazu žalobca odvodil právomoc slovenských súdov podľa čl. 5 ods. 1 písm. a) nariadenia Rady (ES) č. 44/2001, pretože miestom dodania tovaru bol Priemyselný park Kechnec, Slovenská republika.
3. Okresný súd Košice - okolie vydal dňa 09.03.2017 Európsky platobný rozkaz, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 12.438,80 € s príslušenstvom.
4. Proti Európskemu platobnému rozkazu podal včas odpor žalovaný, v ktorom namietol nedostatok právomoci slovenského súdu z dôvodu, že podľa nariadenia ES č. 1215/2012 je miesto plnenia z uzavretej zmluvy na území Poľska, preto sú na konanie príslušné súdy Poľskej republiky.
5. Žalobca označil námietku nedostatku právomoci za bezdôvodnú, nakoľko miestom dodania tovaru bol Priemyselný park Kechnec, právomoc súdov SR je daná podľa čl. 5 písm. b) nariadenia 44/2001.
6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa čl. 4 ods. 1, čl. 5 ods. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 7 ods. 1, čl. 26 ods. 1, čl. 27 a čl. 28 Nariadenia ES č. 1215/2012, ktoré upravuje právomoc súdov v občianskych a obchodných veciach na území Európskej únie (ďalej len „Nariadenie č. 1215/2012“) v konaniach začatých po 10. januári 2015, podľa § 9 C.s.p., § 161 ods. 1 a 2 C.s.p., ktoré upravuje postup pri
nedostatku právomoci súdov SR, čl. 16 ods. 2 a 3, čl. 17 ods. 1 Nariadenia ES č. 1896/2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze (ďalej len „Nariadenie 1896/2006“) a § 11 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.
7. Súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia uviedol, že s poukazom na ustanovenia nariadenia ES č. 1215/2012 sa nejedná o spor, u ktorého by bola založená výlučná právomoc súdov SR. Z tohto dôvodu je aplikujúc citované nariadenie potrebné posúdiť, či zo zmluvy vyplýva miesto dodania bez toho, aby bolo potrebné odkázať na hmotné právo. Nakoľko žalobca nepredložil žiadne dôkazy o existencii písomnej dohody strán, upravujúcej vôľu zmluvných strán k určeniu miesta plnenia, súd prvej inštancie uzavrel, že príslušným je súd v štáte podľa miesta, kam sa tovar dodal alebo mal dodať. Súd prvej inštancie uzavrel, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu ústnej kúpnej zmluvy a k dohode o tom, že žalobca dodá žalovanému tovar, ktorý žalovaný, ako to vyplýva z predlžených listinných dôkazov, prevzal u predávajúceho. Podľa súdu prvej inštancie samotné odovzdanie tovaru žalobcom dopravcovi na území SR je iba splnením hmotnoprávnej podmienky pre to, aby si mohol uplatniť právo na zaplatenie kúpnej ceny voči kupujúcemu, pretože práve medzinárodným nákladným listom - CMR preukáže, že svoju povinnosť predávajúceho (naložením tovaru na prepravu podľa dohody) splnil. Miesto naloženia tovaru na prepravu a jeho odovzdanie dopravcovi nespĺňa kritéria pre dohodu o určení odlišného miesta, kde sa mal tovar dodať. Z predložených CMR dokladov vyplýva, že miestom dodania tovaru (place of delivery) bolo územie Poľska. Z dôvodu námietky nedostatku právomoci súdov SR, nebolo možné založiť právomoc slovenských súdov. S poukazom na uvedené argumenty podľa citovaných zákonných ustanovení, súd prvej inštancie zrušil vydaný európsky platobný rozkaz, vyslovil nedostatok svojej právomoci a konanie podľa § 9 C.s.p. zastavil. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 256 C.s.p. a žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.
8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom žalobcovi znemožnil, aby uskutočňoval svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1písm. b) Civilného sporového poriadku), resp. konanie malo inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku); došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd); súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku); rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1písm. h) Civilného sporového poriadku). Žalobca v odvolaní poukázal na článok 17 ods. 1 a čl. 17 ods. 4 Nariadenia 1896/2006, čl. 9 a 12 Základných princípov Civilného sporového poriadku, § 177 ods. 1 a 2 C.s.p., § 185 ods. 1, § 188 C.s.p.. Žalobca uviedol, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie bez nariadenia pojednávania a upovedomenia sporových strán o vykonávaní dôkazov mimo pojednávania. Sporovým stranám tak bola odňatá možnosť byť prítomný pri vykonávaní dôkazov a vyjadriť sa k nim. Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že napriek tomu, že v bode 21 uznesenia súd prvej inštancie ustálil, že k dodaniu tovaru došlo v prevádzkarni žalobcu v Priemyselnom parku Kechnec, túto skutkovú okolnosť nepodriadil právnej norme v článku 7 ods. 1 písm. b) Nariadenia 1215/2012 so záverom v podobe založenia právomoci slovenských súdov. Uprednostnil CMR doklad týkajúci sa primárne úplne iného záväzkového vzťahu (medzi žalovaným a jeho vlastným prepravcom), z ktorého vyvodil závery o inom mieste dodania, ktoré majú byť významné pre zmluvný vzťah medzi sporovými stranami. Údaj v bode 3 CMR listu - „Place of delivery of the goods“ - je údajom o tom, kde sa má skončiť preprava tovaru podľa prepravnej zmluvy medzi žalovaným a jeho prepravcom, za údaj o mieste dodania tovaru z kúpy uzavretej so žalobcom by toto miesto bolo možné považovať, iba ak by bolo žalovaným preukázané, že žalobca mal povinnosť prepraviť tovar do tohto miesta. Za nesprávny žalobca označil tiež záver napadnutého rozhodnutia, že medzi sporovými stranami nebolo dodacie miesto dohodnuté a poukázal na dodaciu doložku EXW podľa pravidiel Medzinárodnej obchodnej komory INCOTERMS obsiahnutú v dodacích listoch i na obsah priloženej emailovej dokumentácie sporových strán.
9. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril, výzva súdu prvej inštancie mu bola doručená dňa 14.2.2020.
10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti takému rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
11. Podľa § 356 písm. b) C.s.p. odvolanie možno odôvodniť tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
12. Podľa § 356 písm. d) C.s.p. odvolanie možno odôvodniť tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
13. Podľa § 356 písm. f) C.s.p. odvolanie možno odôvodniť tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
14. Podľa § 356 písm. h) C.s.p. odvolanie možno odôvodniť tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
15. Podľa čl. 7 nariadenia EU č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (nariadenie Brusel Ia), osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte: a) v zmluvných veciach na súdoch podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby; b) na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak, je miestom zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby:
- pri predaji tovaru miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať,
- pri poskytnutí služieb miesto v členskom štáte, kde sa podľa zmluvy služby poskytli alebo mali poskytnúť; c) ak sa neuplatní písmeno b), uplatní sa písmeno a).
16. Podľa § 151 ods. 1 C.s.p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
17. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
18. Podľa § 391 ods. 1 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
19. Súd prvej inštancie postupoval správne, ak existenciu právomoci slovenských súdov posudzoval podľa nariadenia EU č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (nariadenie Brusel Ia), nakoľko prejednávaný spor sa začal po účinnosti nariadenia, t.j. po 10. januári 2015. Súd prvej inštancie rovnako správne určil, že vzhľadom na predmet sporu nie je možné aplikovať ustanovenia nariadenia o výlučnej právomoci, ale právomoc je potrebné posúdiť podľa čl. 7 ods. 1 b) nariadenia.
20. Podľa uvedeného ustanovenia, je možné osobu so sídlom na území členského štátu žalovať v inom členskom štáte, ak sa v tomto štáte nachádza miesto zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby. Miestom zmluvného plnenia pri zmluvách, ktorých predmetom je predaj tovaru, je miesto, kam sa tovar dodal alebo mal dodať. Ako vyplýva zo samotného textu čl. 7(1) Nariadenia i ustálenej rozhodovacej činnosti Súdneho dvora EÚ (C-19/09 Wood Floor Solutions Andreas Domberger GmbH proti Silva Trade SA[2010] ECR I-02121, bod 38.) miesto zmluvného plnenia sa určí v prvom rade na základe dohody zmluvných strán a subsidiárne podľa skutočného miesta plnenia. Nariadenie vylučuje posudzovanie miesta dodania podľa rozhodného hmotného práva (vrátane Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru).
21. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal existenciu dohody o mieste plnenia a na základe CMR dokladov uzavrel, že miestom dodania tovaru bola Poľská republika. S týmto názorom sa odvolací súd nestotožňuje a uvádza, že pri určovaní právomoci na základe nariadenia Brusel Ia je v prvom rade vždy potrebné identifikovať záväzok, ktorý je predmetom žaloby. Žalobca žiada žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť mu sumu 12.438,80 € s príslušenstvom titulom zaplatenia kúpnej ceny. Tento záväzok je potrebné odlíšiť od záväzkov zo zmluvy o preprave, ktorú podľa nerozporvaných tvrdení žalobcu a mailovej komunikácie sporových strán uzatváral s dopravcom kupujúci, nakoľko zmluva o preprave je samostatným zmluvným vzťahom, záväzky z ktorého nie sú predmetom tohto sporu.
22. Miesto faktického dodania tovaru zakladá právomoc súdu len v prípade absencie dohody o mieste dodania tovaru na základe kúpnej zmluvy. Podľa listinných dôkazov a nerozporovaných tvrdení žalobcu bola medzi sporovými stranami dohodnutá doložka INCOTERMS - EXW (zo závodu). Obsahom dojednania doložky EXW je o.i. povinnosť predávajúceho dať tovar k dispozícii žalovanému v dohodnutom mieste dodania nenaložený na dopravný prostriedok. Medzi sporovými stranami bol ako takéto miesto dodania dojednaný Priemyselný park Kechnec. Dojednanie doložky EXW je rozhodujúce nielen pre posúdenie vzniku nároku na zaplatenie kúpnej ceny, ako to posúdil súd prvej inštancie, ale je aj dojednaním miesta dodania, rozhodujúcim pre určenie právomoci súdov SR na prejednanie sporu z tejto kúpnej zmluvy.
23. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 C.s.p.), pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 C.s.p.) ani na jeho zmenu (§ 388 C.s.p.).
24. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 C.s.p.).
25. Úlohou súdu prvej inštancie bude vec riadne prejednať a vo veci rozhodnúť tak, aby bola zaistená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov oboch strán sporu.
26. Odvolací súd zrušil aj výrok súdu prvej inštancie o vrátení súdneho poplatku a o nároku na náhradu trov ako výroky viazané k meritórnemu rozhodnutiu. Podľa § 396 ods. 3 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci aj o náhrade trov konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania.
27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).