Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3T-92-2018.pdf
PDF · 91.46 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/92/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III pred samosudkyňou JUDr. Ivetou Halvoňovou v trestnej veci obžalovaného W.. D. A. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06.08.2020 v Bratislave rozhodol
rozhodol:
t a k t o :
obžalovaný
W.. D.O. A.: L..: XX.XX.XXXX E. G., P. J. P. XX, L. C. L. E.,
u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e
v čase okolo 17.15 hod. dňa 25.5.2016 v Bratislave po Roľníckej ulici smerom do centra mesta viedol osobné motorové vozidlo zn. Renault Megane, R.: L. XXX J., pričom pri odbočovaní doľava na ulicu Čierny chodník nedal prednosť v jazde oproti jazdiacemu Q. G. J.M., L..: XX.X.XXXX, P. J. V. A. XXX/ XX, D. I., v dôsledku čoho prišlo ku zrážke motorového vozidla obvineného s cyklistom G. J., ktorý jazdil pred dopravnou nehodou po pravej krajnici vozovky Roľníckej ulice smerom na obec Čierna Voda, pričom následkom dopravnej nehody poškodený G. J. utrpel tieto zranenia: zlomenina tela stavca L4, pohmoždenie hlavy, tváre, krčnej chrbtice, oboch kolien s dobou liečenia v trvaní min. 2-3 mesiace,
t e d a
inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,
č í m s p á c h a l
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1 Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e:
Podľa § 157 odsek 1 Trestného zákona, § 36 písmeno j) Trestného zákona, § 38 odsek 3 Trestného zákona, § 56 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona k peňažnému trestu vo výške 1.000,- (tisíc) EUR.
Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený, súd obžalovanému ukladá náhradný trest odňatia slobody vo výške 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd zaväzuje obvineného nahradiť:
O pošk. spol. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava so sídlom Bratislava, Záhradnícka 31, IČO: 30 807 484 škodu vo výške 3 450,90 EUR, O. G.. G. J.M., L.. XX.XX.XXXX škodu vo výške 9.527,15 EUR.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava III podal na Okresný súd Bratislava III obžalobu na W.. D. A. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného W.. D. A., G. G. J., D. C. T., C. J., X. W.. P. T., prečítaním znaleckého posudku z odboru zdravotníctva, oboznámením záznamu z dopravnej nehody, zápisnice o ohliadke miesta činu s plánikom a fotodokumentáciou, zápisu o dychovej skúške, hodnotení na obžalovaného, odpisu z evidenčnej karty vodiča, registra trestov, ostatného spisového materiálu na vec sa vzťahujúceho a zistil skutkový stav zhodný s výrokovou časťou tohto rozhodnutia.
M. W.. D. A. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že sa necíti byť vinným. Vo svojej výpovedi uviedol, že v predmetný deň išiel po hlavnej ceste vo Vajnoroch smerom na kruhový objazd. Bolo to v podvečerných hodinách v čase dopravnej špičky. Mal v úmysle odbočiť doľava na ulicu Čierny chodník. Keďže v protismere v opačnom smere išla kolóna vozidiel, zastavil a dal smerovku, s tým, že odbočuje doľava, čakal určitý čas a keď videl, že v protismere zastavila červená dodávka a táto mu dala znamenie, ale ako, to si už presne nepamätal, začal veľmi pomaly odbočovať doľava a keďže tam je situácia neprehľadná - za križovatkou je cestička pre cyklistov a za tou cyklotrasou je prechod pre chodcov, tak po prejdení pár metrov zastavil aby sa presvedčil, že môže pokračovať v jazde, a v tom momente, resp. potom čo zastavil do pravého predného blatníka, do prednej časti narazil cyklista, čiže v podstate bolo to meter od cyklotrasy. Zastavil pred cyklotrasou a do jeho vozidla narazil cyklista. Bolo to v čase, keď sa presvedčoval, či môže ďalej ísť. Cyklistu zbadal až vtedy, keď tento do neho narazil. Cyklistu vôbec nevidel. Podľa jeho názoru cyklistu nevidel preto, lebo tento išiel veľmi rýchlo a bola tam ešte aj dodávka.
D. - G. G. J. vypovedal, že v ten deň jazdil na bicykli do práce v rámci kampane jazda na bicykli do práce. Išiel z roboty okolo 17.00 - 17.15 po Hlavnej vo Vajnoroch, jazdil po pravej strane pomaly, rýchlosťou cca 20 km/h a keď vošiel do danej križovatky narazil do odbočujúceho auta. Vozidlo obžalovaného odbočovalo z Hlavnej na vedľajšiu ulicu. Mohol ísť do 20 km/h. Keď zbadal vozidlo, bol to moment prekvapenia, snažil sa niečo spraviť, ale už sa moc toho robiť nedalo. Keď narazil do auta, celý bol dobitý a krvavý a následne bol prevezený sanitkou do nemocnice. Svedok sa nevedel vyjadriť, či v danom mieste bol cyklistický chodník. Vždy sa snažil chodiť čo najmenej po ceste, avšak tento úsek musel prejsť po ceste, lebo iná možnosť tam nie je. Pokiaľ ide o zranenia, mal viacero zlomenín, mal zlomený stavec, pomliaždeniny na tváre, kolená. Na PN bol 5 mesiacov. V tom čase sa autá pohybovali pomaly v kolóne. On pred križovatkou mierne spomalil, ale pokračoval v jazde, pretože bol na hlavnej ceste a mal prednosť v jazde. Na bicykli sa nedá ísť veľkou rýchlosťou, pretože je to bicykel.
D. C. T. vo svojej výpovedi uviedla, že bola pri nehode ako druhá v kolóne. Vozidlo idúce v protismere v kolóne dávalo znamenie o zmene smeru jazdy z jej strany doprava. Pred ňou bola dodávka, ktorá púšťala toto vozidlo, ona zastavila takisto a z pravej strany ju obiehal cyklista, ktorý nezastavil. Na tomto úseku nebol cyklochodník. V čase odbáčania protiidúceho vozidla sa zrazili. Ona cyklistu zbadala, keď bol na úrovni jej vozidla. Muž jazdiaci na bicykli preletel cez riadidlá tvárou na zem. Pokiaľ ide o rýchlosť jazdy cyklistu, nevedela odhadnúť jeho rýchlosť.
X. W.. P. T. - znalec z odboru doprava uviedol, že v uvedenej veci vypracoval znalecký posudok vo veci analýzy dopravnej nehody vozidla Renault Megan a bicykla. Na základe takto vypracovanej analýzy a priebehu nehodového deja bolo možné určiť, že technickou príčinou dopravnej nehody bolo z technického hľadiska nesprávna technika jazdy vodiča vozidla Renault, ktorý pri odbočovaní doľava nedal prednosť v jazde cyklistovi vzhľadom na jeho skutočnú rýchlosť jazdy a s prihliadnutím k možnosti zabránenia dopravnej nehode by bola v tomto prípade technika jazdy cyklistu prvkom príčiny dopravnej nehody ak by mal cyklista povinnosť jazdiť v uvedenom úseku rýchlosťou jazdy cca 18 km/h a nižšou, čo je však otázkou právneho posúdenia, či cyklista mal jazdiť v uvedenom úseku takouto rýchlosťou. Vzhľadom k tomu, že konečná poloha bicyklu po dopravnej nehode nebola zadokumentovaná policajtmi, ktorí dokumentovali miesto dopravnej nehody, pretože bol bicykel prenesený pred ich príchodom, čo vyplýva zo spisového materiálu - tak sa úplne presne rýchlosť cyklistu vypočítať nedá. V zásade však v analýze uvažoval s rýchlosťou bicykla cca 20 km/h ktorú uviedol cyklista v zápisnici o výsluchu svedka, pričom táto rýchlosť je vzhľadom na zadokumentované skutočnosti, poškodenia vozidla Renualt, polohu krvnej škvrny a zranení cyklistu akceptovateľná a prijateľná z technického hľadiska. Pokiaľ ide o možnosť zabránenie dopravnej nehody zo strany motorového vozidla a zo strany cyklistu znalec uviedol, že zo strany vodiča vozidla Renault - pokiaľ by sa vodič vozidla Renault pohyboval počas tohto deja takou rýchlosťou akou bolo uvažované pri analýze nehodového deja a vodič vozidla Renault by začal na cyklistu reagovať v okamihu, keď ho mohol prvýkrát zbadať - teda keď vyšiel z oblasti zakrytého výhľadu, ktoré mu vytváralo dodávkové vozidlo stojace pred križovatkou a následne by vodič Renault brzdil maximálny brzdným spomalením tak ani za tohto predpokladu by vodič vozidla Renault vzhľadom na skutočnú rýchlosť bicyklu nedokázal zabrániť dopravnej nehode. Čo sa týka možnosti zabránenia zo strany cyklistu tak v cyklista by dopravnej nehode nemohol zabrániť za predpokladu, keby sa pohyboval s rýchlosťou jazdy ako pri skutočnom priebehu dopravnej nehody a na začiatku reakcie v okamihu keď mohol vozidlo Renault (odbočujúce) prvýkrát zbadať teda keď vyšila z oblasti zakrytého výhľadu, ktoré tvorilo dodávka a následného brzdenia maximálnym brzdným spomalení. Cyklista by mohol zabrániť DN za predpokladu keby sa pohyboval s rýchlosťou cca 18 km/h a brzdením bicyklu maximálnym brzdným spomalením teda náhlou zemnou rýchlosti jazdy alebo by cyklista mohol zabrániť stretu s vozidlom Renault keby sa pohyboval s rýchlosťou jazdy cca 15 km/hod. a brzdením polovičnou hodnotou maximálneho brzdného spomalenia teda nenáhlou zmenou rýchlosti jazdy. Je ale otázkou právneho posúdenia, či sa mal cyklista pohybovať v uvedenom úseku vzhľadom na celkovú dopravnú situáciu rýchlosťou cca 18 km/h prípadne rýchlosťou cca 15 km/h alebo nižšou.
Po pravej strane odkiaľ išiel cyklista, nie je cyklistický chodník ale na tej ceste Čierny chodník tam začína cyklistický chodník. Pokiaľ by cyklista pokračoval v smere jazdy a chcel by ísť po cyklochodníku musel by na križovatke odbočiť smerom doprava na cyklochodník, ktorý sa od tejto križovatky nachádza za trávnatým pásom.
Vzhľadom k tomu postaveniu dodávkového vozidla, ktoré tvorilo oblasť zakrytého výhľadu tak sa dalo vyhodnotiť, kedy mohol cyklista prvýkrát zbadať vozidlo Renault pohybujúce sa. Na základe toho sa dalo vyhodnotiť, že cyklista mal čiastočne oneskorenú reakciu o cca 0,03 sekundy, čiže s prihliadnutím k tomu v zásade cyklista nemal správnu techniku jazdy kvôli tejto oneskorenej reakcii. Štandardná hodnota reakčného času je 0,8 sekundy a on mal oneskorenú reakciu o 0,03 sekundy. V danom prípade vzhľadom k tomu, že vodič Renault stál alebo zastal a v tom momente narazil do jeho vozidla cyklista nemožno hovoriť o prekážke náhlej. Pokiaľ ide o neočakávanú je to otázkou právna. Čo sa týka zabránenia dopravnej nehody zo strany cyklistu nenáhlou zmenou smeru a rýchlosti jazdy pri rýchlosti bicykla cca 15 km/h tak z uvedeného vyplýva, že pokiaľ by sa bicykel pohyboval v uvedenom úseku rýchlosťou cca 15 km/h a vodič vozidla Renault by dal prednosť cyklistovi.
D. C. J. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že na priebeh dopravnej nehody si nepamätá, lebo krátko potom mal mozgovú príhodu a má výpadky pamäti. Preto na návrh prokurátora, bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania. Svedok vo svojej výpovedi uviedol, že v predmetný deň išiel s vozidlom Ford Tranzit z Vrakune do Vajnor. Išiel po hlavnej ulici vo Vajnoroch smerom na Chorvátsky Grob. Bolo poobede a bola tam zápcha. On s vozidlo stál pred križovatkou pretože na ďalšej križovatke bol červený semafor a on by sa tam už s autom nezmestil. Jedno z áut, ktoré išlo oproti odbočovalo z jeho pohľadu doprava a z pohľadu vodiča toho auta čo malo dopravnú nehodu doľava - on vlastne odbočoval do bočnej ulice. Toto vozidlo malo vyhodenú smerovku. On sám sa predtým pozrel do spätného zrkadla, ale len doľava a nikoho v jazdnom pruhu nevidel. Do pravého jazdného pruhu nemal dôvod sa pozrieť. Vozidlo ktoré odbočovalo, išlo veľmi pomaly, keď sa vystrčilo asi do 3/4m do bočnej uličky, vtedy sa prirútil cyklista a narazil do odbočovacieho auta. Cyklista narazil do jeho pravého blatníka. Vozidlo hneď zastavili, vystúpil aj on a išli k cyklistovi poskytnúť pomoc. Podľa jeho názoru, obžalovaný nemal šancu vidieť cyklistu cez jeho auto, a cyklista išiel rýchlo. Cyklistický chodník tam nebol.
Zo záveroch znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo prof. C.. G. B., Q.. vyplýva, že poškodený pri dopravnej nehode utrpel zranenia a zlomeninu tela stavca L4, pohmoždenie hlavy, pohmoždenie tváre, pohmoždenie krčnej chrbtice, pohmoždenie oboch kolien s predpokladanou dobou liečenia cca 2-3 mesiace. Zranenia nezanechajú trvalé následky.
Zo zápisnice o ohliadke miesta dopravnej nehody vyplýva, že sa jednalo o dvojprúdovú komunikáciu ktorá bola v dobrom stave, nachádza sa tam viditeľný vodiaci pruh, povrch bol dobrý a poveternostné podmienky neboli sťažené, viditeľnosť neznížená vplyvom poveternostných podmienok. Pokiaľ ide o rozhľadové podmienky , výhľad bol zakrytý stojacim vozidlom.
V čase dopravnej nehody ani obžalovaný ani poškodený neboli pod vplyvom alkoholických nápojov o čom svedčí zápis o dychovej skúške.
Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd v plnom rozsahu za preukázané, že obžalovaný D. A. sa dopustil žalovanej trestnej činnosti a je za ňu i trestne zodpovedný, Obžalovaný uviedol, že sa necíti byť vinným. Vo svojej výpovedi uviedol, že cyklistu nevidel, mal zakrytý výhľad a podľa jeho názoru, cyklista išiel rýchlo. Pred odbočovaním sa riadne presvedčil, či môže začať odbočovať, pomaly začal odbočovať doľava, potom zastal, aby sa presvedčil, či môže pokračovať a vtedy do neho narazil cyklista. G. G. J. uviedol, že on išiel po hlavnej ceste z roboty rýchlosťou cca 20 km/h, jazdil po pravej strane jazdného pruhu a keď vošiel do križovatky narazil do odbočujúceho auta. Bol to moment prekvapenia, aj chcel nejakým spôsobom zabrániť nárazu, ale už sa tam nič nedalo robiť. D. C. J. uviedol, že jedno z vozidiel, ktoré išlo oproti začalo odbočovať do prava z jeho pohľadu , do bočnej ulice, išlo veľmi pomaly a keď bolo vystrčené asi 3 m do bočnej ulice, vtedy do neho narazil cyklista. Zo záverov znaleckého posudku z odboru dopravy vyplýva, že príčinou dopravnej nehody z technického hľadiska bola nesprávna technika jazdy obžalovaného, pretože tento pri odbočovaní doľava nedal prednosť v jazde cyklistovi. Technika jazdy cyklistu je prvkom príčiny dopravnej nehody iba za predpokladu, že cyklista mal povinnosť jazdiť bicyklom v úseku dopravnej nehody rýchlosťou jazdy v rozsahu 17,1 až 18.9 km/h. Neskorá reakcia cyklistu na vozidlo Renault nie je v príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody.
Podľa § 4 ods. 1 písm. e) Zákona č. 8/2009 o cestnej premávke vodič je povinný dbať na zvýšenú opatrnosť voči cyklistom. Podľa § 19 ods. 1 citovaného zákona vodič pri odbočovaní nesmie ohroziť vodiča iného za ním, je povinný dbať na zvýšenú opatrnosť. Podľa § 19 ods. 4 citovaného zákona vodič odbočujúci vľavo je povinný dať prednosť v jazde protiidúcim vozidlám i nemotorovým vozidlám. Podľa § 19 ods. 6 citovaného zákona vodič odbočujúci vľavo je povinný dať prednosť v jazde cyklistovi idúcemu rovno.
Podľa § 55 ods. 5 Zákona č. 8/2009 o cestnej premávke pomaly idúce vozidlá môže cyklista idúci rovnakým smerom predchádzať aj po pravej strane vozovky alebo krajnici , pritom je povinný dbať na zvýšenú opatrnosť, to neplatí ak vodič takého vozidla dáva znamenie o zmene smere jazdy doprava.
Obžalovaný ako vyplynulo z vykonaného dokazovanie zapríčinil dopravnú nehodu zlou technikou jazdy, keďže pri odbočovaní doľava sa nepresvedčil, či môže urobiť odbočovací manéver bez toho, aby ohrozil iných účastníkov cestnej premávky. Cyklista jazdil po pravej strane vozovky, kedy obiehal stojace vozidlá, tak ako mu to umožňuje zákon, pričom možno konštatovať, že išiel i s určitou opatrnosťou, keďže podľa vykonaného dokazovania sa pohyboval rýchlosťou cca 20km/h a jazdil po hlavnej ceste. Žiadne dopravné značenie mu neprikazovalo ísť rýchlosťou nižšou.
Podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona, kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví dopustí sa prečinu ublíženia na zdraví. Podľa § 123 ods. 4 Trestného zákona poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely tohto zákona rozumie len porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť v trvaní najmenej 42 kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného.
Obžalovaný W.. D. A. tým, že inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví naplnil všetky zákonné znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona po stránke objektívnej a subjektívnej.
Pri hodnotení osoby obžalovaného súd zistil, že tento doteraz nebol súdne trestaný, v karte vodiča má len jeden záznam a to v roku 2007.
Pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výške vychádzal súd z ustanovení § 34 Trestného zákona. Prihliadol pri tom na poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Trestného zákona, t.j., že obžalovaný doteraz viedol riadny život, na okolnosti prípadu a zistil, že v danom prípade bude dostatočné pôsobiť na obžalovaného uložením peňažného trestu vo výške 1000,- Euro. Pre prípad, žeby výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd obžalovanému uložil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov.
V rámci adhézneho konania si poškodený Sociálna poisťovňa a G. J. uplatnili nárok na náhradu škody. Vykonaným dokazovaním súd mal v plnom rozsahu za preukázané, že vznik škody je v priamej príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného a preto zaviazal tohto k náhrade škody v plnej výške.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 8 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave cestou Okresného súdu Bratislava 3.