Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12T/7/2022

Uznesenie

Okresný súd Vranov nad Topľou, v trestnej veci proti obvinenému A. B., nar. XX. XX. XXXX vo C. D. E., trvale bytom C., F. B. XXX/X, okr. Vranov nad Topľou, pre prečin ublíženia na zdraví podľa a pre prečin výtržníctva podľa , , , samosudkyňou JUDr. Andreou Havírovou, dňa 15. marca 2024, vo Vranove nad Topľou, takto

rozhodol:

Podľa obžalobu o d m i e t a a v r a c i a vec prokurátorovi.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou podala dňa 24. 10. 2022 obžalobu na A. B. pre prečin ublíženia na zdraví podľa a pre prečin výtržníctva podľa , , , na tom skutkovom základe, že dňa 06. 09. 2021, v čase o 18:10 hod., na ulici G. v dolnej rómskej osade v obci C., okr. Vranov nad Topľou, fyzicky napadol mal. A., nar. XX. XX. XXXX, tým spôsobom, že potom, ako maloletý vyšiel z voľne prístupnej rozostavanej budovy nachádzajúcej sa oproti obytnému bloku na ulicu, pristúpil k maloletému bez slov, držiac nôž v ruke, chytil ho za zápästie pravej ruky a 1x ho nožom bodol do vrchnej časti pravej dlane, čím takto svojim konaním u maloletého A. H. spôsobil ľahké poranenie a to bodnú ranu chrbta pravej ruky, ktoré mierne obmedzilo jeho obvyklý spôsob života s dobou liečby do 9 dní, s čím koreluje aj doba PN.

Podľa obžalobu podanú na súd pre prečin a zločin, s výnimkou obzvlášť závažného zločinu, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť rokov, preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä porušenie práva na obhajobu.

Podľa ustanovenia , a , orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli. Strany majú právo nimi navrhnutý dôkaz zabezpečiť. Orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom, ako aj dôkazy prípustné podľa a podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa ustanovenia a , ak je poškodená osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jej spôsobilosť na právne úkony obmedzená, vykonáva jej práva podľa tohto zákona jej zákonný zástupca, ktorý môže splnomocniť zastupovaním aj organizáciu na

pomoc poškodeným. V prípadoch, v ktorých zákonný zástupca poškodeného nemôže vykonávať svoje práva uvedené v odseku 1, predseda senátu a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie ustanovia na výkon týchto práv poškodenému opatrovníka z radov advokátov. Proti uzneseniu o ustanovení opatrovníka a proti uzneseniu, ktorým sudca pre prípravné konanie zamietol návrh prokurátora na ustanovenie opatrovníka, je prípustná sťažnosť.

Podľa , za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona, alebo podľa osobitného zákona. Dôkaznými prostriedkami sú najmä výsluch obvineného, svedkov, znalcov, posudky a odborné vyjadrenia, previerka výpovede na mieste, rekognícia, rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, obhliadka, veci a listiny dôležité pre trestné konanie, oznámenie, informácie získané použitím informačno-technických prostriedkov alebo prostriedkov operatívno-pátracej činnosti.

Podľa a , na začiatku výsluchu sa treba svedka opýtať na jeho pomer k prerokovávanej veci, ako aj k stranám a podľa potreby aj na iné okolnosti potrebné na zistenie jeho nezaujatosti a hodnovernosti. Svedkovi sa musí dať možnosť, aby súvisle vypovedal všetko, čo sám o veci vie a odkiaľ sa dozvedel ním uvádzané skutočnosti. Svedka možno vypočúvať len do miery nevyhnutnej pre trestné konanie. Môžu sa mu klásť otázky na doplnenie výpovede alebo na objasnenie neúplností, nejasností alebo rozporov. Otázky sa musia klásť ohľaduplne a zrozumiteľne. Svedkovi sa nesmú klásť otázky, v ktorých je obsiahnuté, ako na otázku odpovedať, otázky klamlivé, ani otázky, ktoré by obsahovali skutočnosti, ktoré sa majú zistiť až z jeho výpovede. Otázky nesmú zasahovať do súkromia vypočúvaného, ak sa to priamo netýka spáchania trestného činu, obvineného alebo podozrivého. Podľa , , , , a účinného do 30. 11. 2021, v čase spáchania skutku, ak je ako svedok vypočúvaná osoba mladšia ako 18 rokov o veciach, ktorých oživovanie v pamäti by vzhľadom na jej vek, vzťah k páchateľovi alebo závislosť od páchateľa, povahu a okolnosti spáchania trestného činu mohlo nepriaznivo ovplyvňovať jej duševný a mravný vývoj, alebo vystaviť ju riziku druhotnej viktimizácie, alebo ak ide o trestný čin proti ľudskej dôstojnosti, treba výsluch vykonávať obzvlášť ohľaduplne a po obsahovej stránke tak, aby sa výsluch v ďalšom konaní už nemusel opakovať. K výsluchu sa priberie psychológ alebo znalec, ktorý so zreteľom na predmet výsluchu a stupeň duševného vývoja vypočúvanej osoby prispeje k správnemu vedeniu výsluchu a zástupca orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ak nie je na výsluchu prítomný opatrovník podľa . Ak to môže prispieť k správnemu vykonaniu výsluchu, prizve sa k výsluchu aj zákonný zástupca alebo pedagóg. Pred vypočutím svedka podľa prvej vety orgán činný v trestnom konaní prekonzultuje spôsob vedenia výsluchu so psychológom alebo znalcom, ktorý bude pribraný k výsluchu, a ak je to potrebné, aj s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, zákonným zástupcom alebo pedagógom tak, aby sa zabezpečilo správne vykonanie výsluchu a predišlo sa druhotnej viktimizácii. V ďalšom konaní má byť taká osoba vypočúvaná znova len v nevyhnutných prípadoch, v prípravnom konaní len so súhlasom prokurátora. V konaní pred súdom možno na podklade rozhodnutia súdu vykonať dôkaz prečítaním zápisnice i bez podmienok uvedených v . Osoba, ktorá bola pribraná k výsluchu, sa podľa potreby vypočuje na správnosť a úplnosť zápisnice alebo na spôsob, akým bol výsluch vykonaný, ako aj na spôsob, akým vypočúvaná osoba vypovedala.

Ak je ako svedok vypočúvaná osoba mladšia ako 18 rokov a ak ide o trestný čin spáchaný voči blízkej osobe alebo zverenej osobe, alebo je zrejmé z okolností prípadu, že opätovná výpoveď osoby mladšej ako 18 rokov môže byť ovplyvnená, alebo je odôvodnený predpoklad, že výsluch by mohol nepriaznivo ovplyvňovať duševný a mravný vývoj osoby mladšej ako 18 rokov, výsluch sa vykoná tak, aby osoba mladšia ako 18 rokov mohla byť v ďalšom konaní vypočutá len výnimočne. Ďalší výsluch osoby mladšej ako 18 rokov sa v prípravnom konaní môže vykonať len so súhlasom jej zákonného zástupcu a v prípadoch podľa § 48 ods. 2 so súhlasom opatrovníka.

Ak bola vypočutá osoba mladšia ako 18 rokov podľa odseku 3, v konaní pred súdom sa pri vykonávaní tohto dôkazu postupuje podľa § 270 ods. 2; výsluch tohto svedka možno v konaní pred súdom vykonať len výnimočne.

Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa uplatnia aj vo vzťahu k svedkovi, ktorého vek nie je známy a u ktorého existuje dôvod domnievať sa, že je osobou mladšou ako 18 rokov, až kým sa nepreukáže opak.

Ak je ako svedok v trestnom konaní vedenom pre trestné činy terorizmu vypočúvaná osoba, ktorá vo svojej výpovedi uviedla podstatné skutočnosti pre objasnenie skutku alebo zistenie jeho páchateľa a hrozí nebezpečenstvo, že v ďalšom priebehu trestného stíhania bude opakovanie jej výsluchu zmarené alebo podstatne sťažené, považuje sa jej výsluch za neopakovateľný úkon; ustanovenie odseku 3 o spôsobe vedenia výsluchu svedka sa použije primerane.

Podľa , ak v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania vyjde najavo, že skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie, je iným trestným činom alebo aj ďalším trestným činom, ako bol v uznesení o vznesení obvinenia právne kvalifikovaný, policajt obvineného na túto okolnosť písomne upozorní; upozornenie môže uviesť aj v zápisnici. Rovnopis upozornenia alebo zápisnice doručí do 48 hodín prokurátorovi.

Podľa , ak výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd, prokurátor podá obžalobu príslušnému súdu, pripojí k nej spisy, ich prílohy a dôkazné predmety. O podaní obžaloby, ak nejde o konanie podľa , upovedomí prokurátor obvineného, jeho obhajcu a poškodeného a ak je obvinený vo väzbe, aj ústav na výkon väzby.

Podľa , namiesto výsluchu svedka na hlavnom pojednávaní možno čítať zápisnicu o jeho výpovedi alebo jej podstatnú časť, ak s tým súhlasí prokurátor a obžalovaný a súd nepovažuje osobný výsluch za potrebný.

Podľa , zvukový, obrazový alebo obrazovo-zvukový záznam sa ako dôkaz vykoná na technickom zariadení, a to oboznámením celého záznamu alebo jeho časti, ktorá sa týka dokazovanej skutočnosti. Ak to povaha dôkazu pripúšťa, môže sa vykonať aj oboznámením jeho celého písomného prepisu alebo jeho časti, ktorá sa týka dokazovanej skutočnosti. Súčasťou výkonu tohto dôkazu je aj správa o tom, akým spôsobom a kým bol záznam vyhotovený alebo získaný.

Podľa , ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní o návrhu na dohodu o vine a treste podľa alebo 6, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.

Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení súd podanú obžalobu preskúmal a dospel k záveru, že v prípravnom konaní boli zásadným spôsobom porušené zákonné ustanovenia zabezpečujúce práva obhajoby.

V predmetnej veci bolo uznesením Okresného riaditeľstva PZ zo dňa 08. 10. 2021, ČVS: ORP-321/VT- VT-2021, podľa vznesené obvinenie voči A. B. pre prečin výtržníctva podľa , , , v podstate na tom istom skutkovom podklade ako v podanej obžalobe. V opise skutku v uznesení o vznesení obvinenia, však oproti skutkovým okolnostiam uvedeným v obžalobnom návrhu, boli odlišnosti len pokiaľ ide o opis poranení maloletého svedka A. H.. V uznesení o vznesení obvinenia bolo totiž konštatované, že tento maloletý svedok utŕžil viaceré otvorené rany zápästia a ruky s dobou liečby do 7 dní; pričom v obžalobnom návrhu už bolo uvedené, že išlo o ľahké poranenie v podobe bodnej rany chrbta pravej ruky, s miernym obmedzením obvyklého spôsobu života, s dobou liečby v trvaní do 9 dní, s čím mala korelovať aj doba práceneschopnosti u tohto maloletého poškodeného. Za rozhodujúci fakt však súd považuje tú okolnosť; že daný žalovaný dej bol pôvodne v uznesení o vznesení obvinenia právne kvalifikovaný len ako prečin výtržníctva podľa ), , ; pričom v obžalobe stíhané konanie už bolo právne posúdené nielen ako tento trestný čin, ale aj ako prečin ublíženia na zdraví podľa .

Uvedené uznesenie o vznesení obvinenia bolo pritom doručené nielen obvinenému, ale aj ustanovenému obhajcovi. Súd už len na okraj poznamenáva, že obhajca mal byť tomuto obvinenému ustanovený na návrh povereného príslušníka PZ, z dôvodu uvedenom v ustanovení , teda z dôvodu existencie pochybnosti o schopnosti obvineného náležite sa obhajovať. V opatrení súdu o ustanovení obhajcu zo dňa 10. 11. 2021, ktorý bol ustanovený tomuto obvinenému v osobe advokáta JUDr. Furčáka, však bolo pravdepodobne nedopatrením citované

zákonne ustanovenie , ktoré však upravuje obligatórne zastúpenie obvineného obhajcom vo vykonávacom konaní, a to konkrétne tomu obvinenému, ktorý bol pozbavený, alebo ktorému bola obmedzená spôsobilosť na právne úkony. Je pritom nespochybniteľné, že v danom štádiu trestného konania nešlo ani o vykonávacie konanie a že u obvineného ani nedošlo k vydaniu žiadneho súdneho rozhodnutia týkajúceho sa jeho spôsobilosti na právne úkony a teda bolo potrebné citovať len ustanovenia , v nadväznosti na ustanovenia .

Obvinený B. bol pritom vypočutý dňa 29. 11. 2021, za prítomnosti tlmočníka z rómskeho jazyka, aj keď zo znenia tejto zápisnice nie je súdu nepochybne zrejmé, či obvinenému bol pretlmočený aj text jednotlivých poučení tejto osoby v postavení obvineného.

Za najzásadnejšie a najzávažnejšie pochybenia však súd považuje procesné nedostatky pri vykonávaní výsluchu maloletého svedka A. H.. Okrem vád procesného charakteru však vo vzťahu k tomuto maloletému svedkovi je potrebné ešte aj poznamenať, že už pri prvotnej výpovedi zákonnej zástupkyne tohto maloletého svedka - poškodeného, teda matky tohto svedka, poškodenej I. E., táto uviedla, že tento maloletý svedok v dôsledku takéhoto fyzického ataku na jeho osobu, ktorého sa voči nemu mal dopustiť práve obvinený, síce tento maloletý svedok neutrpel nejaké závažnejšie fyzické poranenia, avšak tento maloletý svedok mal pociťovať nejaké obavy a strach. Táto zákonná zástupkyňa tohto maloletého dieťaťa teda od počiatku svojho výsluchu v prípravnom konaní naznačila, že u tohto mal.oletého svedka malo dôjsť k nejakým psychickým zmenám v podobe vzniku bojazlivosti, či až strachu a nezáujmu zúčastniť sa detských hier s kamarátmi, či až neschopnosti ísť samostatne do školského zariadenia.

Samotný vykonaný výsluch maloletého svedka A. H. zo dňa 01. 10. 2021, teda ešte pred vznesením obvinenia (č. l. 61 – 72), však trpí takými procesnými nedostatkami; a to nielen ojedinelými, ale viacerými; že súd sa domnieva, že došlo k takým závažným pochybeniam na strane nielen tohto maloletého svedka, ale z tohto dôvodu aj na strane obvineného; keďže tento sa k spáchaniu skutku v prípravnom konaní vôbec nepriznal, tvrdiac, že v čase spáchania skutku sa na mieste činu ani nenachádzal, ale zdržiaval sa v domácom prostredí; že súhrn všetkých takýchto faktorov oprávňuje súd na odmietnutie obžaloby v zmysle ustanovenia .

V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že už samotný výsluch tohto maloletého svedka neprebiehal postupom upraveným v ustanovení ; ktoré zákonné ustanovenie upravovalo v čase vykonania výsluchu tohto maloletého svedka, postup vykonávania výsluchov svedkov mladších ako 18 rokov, za tam vymedzených podmienok, do ktorých nepochybne spadá aj vek; a vzhľadom na tú skutočnosť, že maloletý svedok A. H. v čase spáchania skutku, ako aj v dobe svojho výsluchu v prípravnom konaní, dosiahol vek ôsmich rokov; tak bolo potrebné uvedené zákonné ustanovenie jednoznačne aplikovať.

Nemožno opomenúť ani tú závažnú skutočnosť, že samotný maloletý svedok; v čase spáchania stíhaného skutku dňa 06. 09. 2021, tak aj pri svojom výsluchu v prípravnom konaní dňa 01. 10. 2021, ako už bolo aj vyššie konštatované; dosiahol vek len ôsmich rokov, čo je nepochybne vek, keď takáto maloletá osoba nemá ešte väčšinou vytvorenú dostatočnú slovnú zásobu na detailný opis skutkového deja, ktorého sa osobne zúčastnila, alebo ktorý dokonca osobne prežila. Z uvedeného dôvodu teda bolo nevyhnutné pri výsluchu tohto maloletého svedka dôsledne dodržiavať pravidlá uvedené v ustanovení .

V zmysle ustanovenia veta druhá , je nevyhnuté k výsluchu takéhoto maloletého svedka pribrať buď psychológa alebo znalca, ale aj nevyhnutne zástupcu orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, pokiaľ nebol do konania pribratí opatrovník v zmysle ustanovenia . Súd teda, opierajúc sa o zápisnicu o výsluchu tohto maloletého svedka zo dňa 01. 10. 2021, považoval túto výpoveď za vykonanú procesne nesprávne. Je nesporné; že už v čase vykonávania výsluchov obvineného A. B., či už dňa 06. 09. 2021 v postavení zadržaného podozrivého, alebo aj pri jeho neskoršej výpovedi v pozícii obvineného dňa 29.11.2021; bolo zrejmé, že obvinený od počiatku trestného stíhania za daný skutok tvrdil, že sa mal len tesne pred spáchaním tohto skutku vrátiť z územia Českej republiky, tento skutok nespáchal a v čase jeho spáchania sa mal zdržiavať v domácom prostredí; pričom zo spáchania žalovaného konania mal pri neskoršom svojom výsluchu obviniť práve matku tohto maloletého svedka, teda poškodenú I. E..

Z uvedeného dôvodu; keďže teda zákonný zástupca maloletého svedka nespochybniteľne nemohol vykonávať svoje práva namiesto maloletého svedka A. H., tak, ako to predpokladá ustanovenie ; bolo nevyhnutné tomuto maloletému svedkovi v zmysle ustanovenia ustanoviť opatrovníka, a to z radov advokátov. Napriek tomu, že už od počiatku trestného stíhania muselo byť nepochybne orgánom činným v trestnom konaní zrejmé; že pri spáchaní takéhoto žalovaného konania je veľký predpoklad, že maloletá osoba v takomto veku môže byť ľahko ovplyvniteľná a prípadne na svoju výpoveď navádzaná aj nejakou blízkou osobou, zvlášť niektorým z dvoch rodičov; namiesto toho, aby príslušný poverený príslušník PZ predostrel sudcovi pre prípravné konanie návrh na ustanovenie opatrovníka v zmysle ustanovenia ; tento poverený príslušník PZ vykonal výsluch tohto maloletého svedka A. H. dňa 01. 10. 2021, v prítomnosti zákonného zástupcu tohto maloletého svedka, teda poškodenej I. E.. Súd sa teda domnieva, že pokiaľ dokonca obvinený obvinil matku tohto maloletého svedka z fyzického napadnutia tohto maloletého dieťaťa a ak taký, hoc neprávom obvinený rodič maloletého svedka, bol prítomný pri výsluchu tohto maloletého dieťaťa; tým príslušný orgán činný v trestnom konaní úplne zmaril tento procesný úkon v podobe výsluchu tohto maloletého svedka. V prípade aj domnelých fyzických útokov nejakých blízkych osôb na maloleté dieťa; teda predovšetkým niektorých osôb z pokrvných príbuzných na maloleté dieťaťa; je nesporne zrejmé, že už od počiatku vykonávania akýkoľvek procesných úkonov s maloletou osobou je potrebné zamedziť, aby sa takáto blízka osoba vôbec zúčastnila nejakých procesných úkonov s maloletou osobou. Ak aj nebol ustanovený tomuto maloletému dieťaťu opatrovník v zmysle ustanovenia , tak bolo potrebné prizvať k výsluchu takéhoto maloletého dieťaťa zástupcu orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately; teda nie zákonného zástupcu maloletého svedka, ako sa to stalo v tomto prípade; čo opätovne príslušný poverený príslušník PZ nesplnil. Účasť osôb upravených v ustanovení veta druhá je stanovená obligatórne (povinne), teda ich účasť je nevyhnutná, aby daný procesný úkon bol použiteľný v ďalšom štádiu trestného konania, teda predovšetkým v súdnom konaní. Až v ustanovení veta tretia je uzákonená len možnosť, teda nie povinnosť, pribrať k výsluchu maloletého svedka či už zákonného zástupcu maloletého dieťaťa alebo pedagóga, za podmienky; „ak to môže prispieť k správnemu vykonaniu výsluchu.“ Vzhľadom na charakter stíhanej trestnej činnosti, bolo nepochybne zrejmé, že aj v prejednávanom prípade už od začiatku trestného stíhania bolo vhodnejšie pribrať namiesto zákonného zástupca tohto maloletého svedka, pedagóga; čiže najskôr nejakého učiteľa základnej školy navštevovanej týmto maloletým svedkom; voči ktorému tento svedok ako žiak prechováva nejakú dôveru, pociťuje voči nemu rešpekt a zároveň nemá k nemu natoľko vytvorený citový vzťah, a aj pedagóg k tomuto maloletému svedkovi neprechováva nejaký bližší emocionálny vzťah, teda výraznejší ako k svojmu žiakovi, aby ho tento pedagóg nijakým spôsobom neovplyvnil pri jeho výpovedi; a zároveň taký pedagóg, ktorý by ani nemal mať prípadne nejaký záujem na konkrétnom výsledku daného trestného konania.

Už len na záver súd poznamenáva, že v zmysle poslednej vety citovaného zákonného ustanovenia na správnosť vykonania výsluchu a predídeniu druhotnej viktimizácie maloletých svedkov, je nevyhnutné aj vopred “prekonzultovať“ správnosť postupu vykonania výsluchu, či už s psychológom alebo so znalcom, a ak to považuje samotný vyslúchajúci za potrebné, aj s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, zákonným zástupcom alebo pedagógom. Z uvedeného zákonného ustanovenia teda nepochybne vyplýva; že nevyhnutne vopred, teda ešte pred samotným pristúpením k vykonaniu vypočutia maloletého svedka; je potrebné zistiť; s ohľadom aj na individualitu každého jednotlivca, teda aj maloletého svedka, teda s ohľadom aj na jeho vek; aký postup je potrebné zvoliť pri výsluchu takejto maloletej osoby, aby sa tým zabezpečilo čo najúplnejšie objasnenie prejednávanej veci a zároveň, aby sa zamedzilo, aby takáto maloletá osoba bola opätovne vypočúvaná v neskoršej fáze trestného konania; teda, čiže už predovšetkým v prípravnom konaní, alebo prípadne aj neskôr, predovšetkým v konaní pred súdom. Takáto vopred vykonaná porada vypočúvajúceho orgánu s príslušnou osobou, však musí byť nejakým spôsobom poznamenaná v zápisnici o výpovedi tohto maloletého svedka. Z rozhodovacej praxe súdu má však súd vedomosť o tom, že v zápisniciach o výsluchoch maloletých svedkov sa úplne opomína takáto súčasť zápisnice, teda súd nevie ani správne posúdiť, či príslušný policajný orgán, vopred, zákonným spôsobom zisťoval, akým spôsobom má viesť výsluch tohto maloletého svedka. Pochopiteľne súd tým nespochybňuje, že by vypočúvajúci príslušník PZ nemal dostatok vedomostí a skúseností na vykonávanie výsluchu maloletého dieťa; avšak ide o náležitosť výsluchu maloletých svedkov, ktorú výslovne stanovuje , ako nevyhnutnú procesnú súčasť vykonávania výsluchov svedkov mladších ako 18 rokov. Súd pritom môže prihliadať v konaní pred súdom; opierajúc sa pritom o ustanovenie Trestného

poriadku; len na dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané; a zároveň; vychádzajúc zo základných zásad trestného konania, upravených v zmysle ustanovenia , a to konkrétne v ustanovení ; súd môže hodnotiť len dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo a v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán v konaní.

Z ďalších nasledujúcich ustanovení citovanej zákonnej úpravy pritom nepochybne vyplýva, v ktorých prípadoch a za akých podmienok, je možné vykonať ďalší výsluch maloletého svedka. Z ustanovenia , teda nepochybne vyplýva, že opätovný výsluch takého maloletého svedka, je možné vykonať len v nevyhnutných prípadoch, pričom v prípravnom konaní sa na takéto vypočutie vyžaduje výslovne súhlas prokurátora.

Za rozhodujúci faktor pre procesnú použiteľnosť takéhoto dôkazu v konaní pred súdom, však súd považuje splnenie podmienok uvedených v zákonnom ustanovení , počnúc vetou prvou . Z ustanovenia veta druhá a tretia totiž vyplýva, že zápisnicu o výsluchu takejto maloletej osoby možno na hlavnom pojednávaní prečítať aj bez splnenia podmienok uvedených v ustanovení a osobu účastnú tohto úkonu môže súd, podľa svojej úvahy, vypočuť na hlavnom pojednávaní. V súvislosti s vypočutím osoby prítomnej na výsluchu maloletého svedka v prípravnom konaní, však súd upriamuje pozornosť na ten fakt, že osoba účastná výsluchu maloletého svedka, môže byť vypočutá len na správnosť a úplnosť zápisnice, alebo aj na spôsob, či už vykonania výsluchu, alebo spôsob výpovede vypočúvanej osoby. Samotná osoba prítomná takéhoto výsluchu maloletého dieťaťa môže byť síce súdom vypočúvaná aj na iné okolnosti, majúcimi však vplyv na posúdenie vierohodnosti a dôveryhodnosti výpovede maloletého svedka, teda prípadne na citové rozpoloženie tohto vypočúvaného svedka a iné, hoc prípadné neverbálne prejavy, prejavené pri výpovedi maloletého dieťaťa, ktoré by mohli mať vplyv na posúdenie vierohodnosti výpovede maloletého svedka. Súd však zdôrazňuje, že osoba prítomná výsluchu maloletého svedka, nemôže byť súdom vypočúvaná na samotný obsah svedeckej výpovede tohto maloletého dieťaťa; teda, čo konkrétne takáto vypočúvaná osoba vypovedala. Ďalší procesný postup v konaní pred súdom je následne upravený aj v ustanovení .

Takýto výsluch maloletého svedka, zabezpečený v rámci prípravného konania, sa ako dôkaz v konaní pred súdom teda vykonáva prevažne oboznámením zvukovo – obrazového záznamu podľa , a súd môže pristúpiť k výsluchu maloletého svedka; na rozdiel od štádia prípravného konania; nie už len v nevyhnutných prípadoch, ale dokonca len výnimočne. Z týchto všetkých zákonných ustanovení teda nepochybne vyplýva, že výsluch maloletého svedka v zmysle ustanovenia musí napĺňať všetky zákonnom požadované kritéria na to, aby mohol byť takýto dôkaz na hlavnom pojednávaní súdom vôbec realizovaný.

Súd pritom dopĺňa, že výsluch tohto maloletého svedka zo dňa 01. 10. 2021 bol zaznamenaný aj videokamerou a bol zachytený na DVD nosiči, ktorý tvoril prílohu tejto zápisnice o výsluchu tohto maloletého svedka. Súd by teda v konaní pred súdom inak mohol riadne vykonať takýto dôkaz prehratím takéhoto záznamu; a tento záznam je aj dostatočnej kvality na to, aby mohol byť aj reálne vykonaný v zmysle ustanovenia na hlavnom pojednávaní.

Z tohto množstva vyššie uvedených dôvodov procesnej povahy, teda z takéhoto súhrnu vyššie uvedených procesných pochybení, je nepochybne zrejmé, že výsluch maloletého svedka A. H., vykonaný v prípravnom konaní formou zápisnice o jeho výsluchu zo dňa 01. 10. 2021, ktorého priebeh bol zaznamenaný aj v podobe obrazovo – zvukového záznamu, nemôže byť pred súdom riadne vykonaný.

Odhliadnuc od vyššie uvedených vád procesného charakteru, však výsluch tohto maloletého svedka obsahuje, aj po obsahovej stránke, viaceré pochybenia hmotnoprávneho charakteru.

Už na počiatku tohto výsluchu maloletého svedka, ktorý aj sám správne uviedol svoje krstné meno a priezvisko, ako aj svoj vek, teda minimálne tento svedok mal dostatočnú orientáciu svojou osobou; miestom, keďže vedel, že sa nachádza na policajnom oddelení; ako aj časom. Takáto orientácia majúca vplyv na vedomie tohto maloletého svedka, bola pritom potvrdená aj neskorším dokazovaním

z odvetvia klinickej psychológie detí, aj keď znalkyňa F. J. vo svojom znaleckom posudku uviedla, že niekedy sa maloletý svedok horšie orientuje v časových úsekoch. Ďalšie otázky povereného príslušníka PZ pred samotným pristúpením k veci samej, smerovali na zistenie; okrem iného, aké má maloletý svedok mimoškolské záujmy; a ktoré boli jednoznačne a zreteľne položené vypočúvajúcim, avšak tejto konkrétnej otázke povereného príslušníka PZ tento maloletý svedok neporozumel.

Ďalší priebeh výsluchu, a to aj v prípade maloletých svedkov, sa má podľa ustanovenia veta druhá , zamerať na to, aby sa svedkovi poskytla možnosť súvisle vypovedať všetko, čo sám vie o danom skutku a odkiaľ sa dozvedel ním uvádzané skutočnosti. Z obsahu zápisnice o výsluchu tohto maloletého svedka je však nepochybné, že takýto priebeh výsluchu maloletého svedka nezodpovedá týmto zákonným kritériám. Už na začiatku výsluchu tohto maloletého svedka, tento poverený príslušník PZ položil maloletému svedkovi otázku, ktorá však obsahovala skutočnosti, ktoré sa majú zistiť až zo samotného výsluchu tohto svedka. Vypočúvaná osoba totiž ihneď maloletému svedkovi položila otázku, či ho mal obvinený A. B. chytiť a ublížiť mu tak, že ho mal bodnúť do rúčky, čím mu mal spôsobiť nejakú ranu; čím v podstate maloletému svedkovi opísal samotný spôsob napadnutia tohto maloletého svedka týmto obvineným. Podľa názoru súdu, nebolo vhodné takýmto spôsobom maloletému svedkovi označiť ani osobu obvineného, keďže z vykonaného dokazovania; a to už z výpovede matky tohto maloletého svedka, teda poškodenej I. E., a neskôr aj svedka A. E.; totiž jednoznačne vyplýva, že tento maloletý svedok mal obvineného poznať pod prezývkou „K.,“ a pod takouto prezývkou poznali obvineného aj obaja títo svedkovia; ale vypočúvajúci orgán výslovne označil maloletému svedkovi celé identifikačné údaje tohto obvineného, teda celým krstným menom a priezviskom; pričom je sporné, či v čase výsluchu tohto maloletého svedka, tento maloletý svedok vôbec poznal pod takýmto označením tohto obvineného.

Z ďalšieho zaznamenaného výsluchu tohto maloletého svedka je ďalej zrejmé, že tento maloletý svedok vedel jednoznačne a presne opísať miesto spáchania tohto skutku, a dokonca uviedol aj prítomnosť osôb ženského pohlavia, pravdepodobne rovesníčok tohto maloletého svedka, ktoré sa mali nachádzať spolu s týmto maloletým svedkom na mieste spáchania skutku. Vzápätí však na to položil policajný orgán maloletému svedkovi otázku nadväzujúcu na vyjadrenie tohto maloletého svedka; keďže tento maloletý svedok v ďalšej časti svojej výpovede použil výraz „debnička,“ z ktorej mala znieť nejaká hudobná produkcia; či tou „debničkou“ mal na mysli „hraciu skrinku,“ ktorá prehráva „pesničky;“ avšak ihneď na to poverený príslušník PZ označil takúto „debničkou“ výrazom „subofer,“ teda správne výrazom „subwoofer,“ čiže reproduktor. Maloletý svedok aj na takto položenú otázku vypočúvajúceho odpovedal, že by malo ísť o „debničku,“ na čo sa tento poverený príslušník PZ mal maloletého svedka opätovne opýtať, či by malo ísť o „subofér.“ Je nespochybniteľné, že aj maloleté osoby vo veku maloletého A. H., venujúce sa hudobnému umeniu, či majúce dostatočné znalosti v tejto oblasti, môžu mať znalosť takýchto cudzích výrazov; avšak z kontextu tejto časti výsluchu, ako aj celého výsluchu tohto maloletého svedka, je nepochybne zrejmé, že maloletý svedok A. H. takýto výraz ani nepoznal. Aj zo znaleckého dokazovania z odvetvia klinickej psychológie detí na tohto maloletého svedka je nepochybne zrejmé, že tento maloletý svedok má obmedzenú slovnú zásobu, pozná len konkrétne slová a abstraktným slovám nerozumie, pričom tento odpovedá len na jednoduché otázky. Podľa názoru súdu pritom nie je podstatný ten fakt, že uvedené znalecké dokazovanie bolo vykonané s väčším časovým odstupom od vykonania samotného výsluchu tohto maloletého svedka. Je potrebné pritom zvýrazniť, že pri výsluchu svedkov, zvlášť v prípade maloletých svedkov, sa musia klásť týmto svedkom otázky, ktorým zneniam vypočúvaný svedok porozumie, zároveň vypočúvajúci má zvoliť čo najjednoduchší spôsob kladenia otázok, a pokiaľ možno, použiť čo najzrozumiteľnejšie výrazy, ktorými vypočúvaná osoba aj rozumie; s ohľadom nielen na vek, ale aj na iné okolnosti; teda dosiahnuté vzdelanie, rodinné, či školské zázemia, okruh priateľov, či všeobecne prostredie, v ktorom sa svedok pohybuje. Je totiž samozrejmé, že aj pri výsluchu dieťaťa musí vypočúvajúci vychádzať z jeho osobnosti a jeho individuality. Pamäť dieťaťa je ovplyvnená množstvom faktorov, okrem iného aj jeho mentálnou zrelosťou. Neskôr maloletý svedok A. H. jednoznačne opísal, ako k nemu mal pristúpiť obvinený, ktorého pritom jednoznačne označil celým krstným menom, ako aj priezviskom, mal ho chytiť za ruku a pichnúť do nej nožom, pritom tento nôž mal maloletý svedok aj vidieť, a ktoré maloleté dieťa v dôsledku takéhoto útoku na svoju osobu pocítilo aj bolesť. Maloletý svedok pritom doplnil, že už pred samotným skutkom, asi tri dni pred ním, sa mu mal tento obvinený vyhrážať, pričom pri svojom výsluchu mal aj názorne ukázať gesto rukou, ktorou sa mu mal obvinený vyhrážať. Z takéhoto celkového prednesu maloletého svedka je tak nepochybne zrejmé, že tento maloletý svedok; napriek svojmu nízkemu veku, či prípadne aj dosiahnutému vzdelaniu, ako aj vzhľadom na iné okolnosti majúce vplyv na jeho schopnosť vypovedať; dokázal jednoznačne súvisle a samostatne odpovedať na

jednotlivé otázky. Opätovne takúto schopnosť maloletého svedka súvisle vypovedať potvrdilo aj znalecké dokazovanie z odvetvia klinickej psychológie detí na tohto maloletého svedka, zo záverov ktorých plynie, že intelektové schopnosti tohto maloletého svedka sú postačujúce na to, aby sa k veci sebe vlastným spôsobom vyjadril. Súdu je pritom zrejmé; že aj napriek predchádzajúcej príprave na výsluch tohto maoletého svedka, empatiu povereného príslušníka PZ, zvoliac aj vhodné výrazné prostriedky, ako aj taktiku vedenia výsluchu tak, aby dieťa vypovedalo, čo možno najviac samostatne; nemožno niekedy zabrániť tomu, aby do istej miery v otázkach príslušníka PZ bolo obsiahnuté, ako má na nich tento maloletý svedok odpovedať; ale je potrebné sa takýmto sugestívnym a kapcióznym otázkam v čo najväčšej miere vyhnúť.

Ďalšia časť výpovede tohto maloletého svedka bola pritom zameraná na zistenie nejakých psychických následkov u tohto maloletého svedka; ktorý vypovedal, že z dôvodu obáv z osoby obvineného sa vo vonkajšom prostredí pohyboval len v spoločnosti blízkych osôb, konkrétne bratov, a pociťoval pritom strach, že by ho vonku mohol opätovne obvinený fyzicky napadnúť; že tohto obvineného mal stretnúť hneď na druhý deň po vyšetrovanom incidente s tým, že obvinený mu mal opätovne ukázať už vyššie zmienené výhražné gesto rukou a že aj pred samotným prešetrovaným incidentom malo dochádzať k nejakým konfliktom medzi rodinnými príslušníkmi tohto maloletého svedka a blízkymi osobami, keď do tohto maloletého svedka mali hádzať aj kamene. Takéto tvrdenie tohto maloletého svedka mala pritom potvrdiť aj matka tohto maloletého svedka, svedkyňa I. E.. Nemožno však opomenúť, že pokiaľ ide o týmto maloletým svedkom uvádzanú emóciu strachu, či prejavy obáv z osoby obvineného, takéto tvrdenia maloletého svedka nekorešpondujú so zisteniami znalca PhDr. Kordovanovej, keďže táto znalkyňa uviedla, že pri znaleckom vyšetrení tohto maloletého svedka u toho svedka absentoval autentický emočný doprovod, ktorý by sprevádzal spomienky a napriek tomu, že maloletý svedok tvrdil, že sa bál, chýbali u neho, podľa vyjadrenia tejto znalkyne, emócie strachu pri vybavovaní spomienok na vyšetrovanú udalosť. Z celého kontextu výpovede tohto maloletého svedka, aj keď tento výsluch mal byť vykonaný v relatívne krátkej dobe po spáchaní žalovaného skutku, mal súd za preukázané, že tento maloletý svedok mal dostatočnú orientáciu v osobe, v čase, ako aj v mieste; a že tento aj dokonca vedel jednoznačne odpovedať na jednotlivé mu kladené otázky. Takýto názor súdu do istej miery pritom potvrdilo aj vykonané dokazovanie z odvetvie klinickej psychológie na tohto maloletého svedka, podľa ktorého sa tento maloletý svedok správne orientuje osobou a miestom, avšak v časových súvislostiach sa orientuje horšie, čo je však dané nižším vekom a nižším intelektom a nie narušením vedomím. Túto skutočnosť súd pritom uvádza z dôvodu posúdenia procesnej potreby opätovného vykonania výsluchu tohto maloletého svedka v štádiu prípravného konania, či prípadne aj v konaní pred súdom.

Vzhľadom na takto vykonané znalecké dokazovanie z daného odboru a odvetvia, sa súd zaoberal aj posúdením, či by nebolo vhodné vykonať aj znalecké dokazovanie, z odboru zdravotníctva a farmácie, z odvetvia detskej psychiatrie, na posúdenie, či takéto žalované konanie obvineného malo prípadne nejaký, a aký konkrétne, vplyv, nielen na fyzické zdravie tohto maloletého svedka, ale prípadne aj na psychické zdravie tohto maloletého svedka. Takéto dokazovanie by súd považoval za dôvodné, vychádzajúc z toho faktu, že súd musí v prípade naplnenia skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, teda konkrétne trestného činu ublíženia na zdraví podľa ; ktorého právnu kvalifikáciu nemal súd dôvod ani spochybňovať; zisťovať, či nedošlo k ublíženiu na zdraví v zmysle ustanovenia ; nielen v podobe fyzického poranenia, čo bolo nesporne preukázané; ale prípadne aj vo forme nejakého psychického zranenia v podobe, hoc nejakého syndrómu, teda príznaku; čiže nielen v podobe vzniku, či rozvoja nejakej poruchy osobnosti, či prípadne aj duševnej poruchy alebo duševného ochorenia, ktoré by si vyžiadalo nejaké lekárske vyšetrenie, ošetrenie, alebo liečenia, počas ktorého by bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného; ale aj prípadne nejakého, hoc jedného príznaku alebo symptómu, ktorý by takisto vyvolal potrebu nejakej lekárskej alebo psychologickej intervencie.

Súd sa však domnieva, že vzhľadom na výsledky doposiaľ vykonaného znaleckého dokazovania z odvetvia klinickej psychológie detí, v tejto fáze trestného konania nie je dôvodné nariadiť takéto znalecké dokazovanie z daného odvetvia, daného odboru zdravotníctva a farmácie. Je totiž zrejmé, že tento maloletý svedok mal podľa svojho vyjadrenia v dôsledku žalovanej udalosti pociťovať nejakú úzkosť, či obavu, alebo až priam strach. Takéto prejavy v psychike jedinca, zvlášť v takomto rannom vývoji osobnosti človeka, môžu vyvolať závažné zmeny na psychickom zdraví daného jednotlivca. Podľa presvedčenia súdu bolo teda nepochybne potrebné vykonaním dokazovaním preukázať aj to, či v dôsledku stíhaného konania došlo k vzniku nielen nejakého fyzického poranenia, ale aj k nejakej

zmene v psychickom zdraví daného maloletého svedka, v zmysle ustanovenia . Súd už len na okraj poznamenáva, že aj nejaké menej závažné formy útokov na fyzickú integritu inej osoby, môžu zanechať závažnejšie, a niekedy aj vážnejšie dôsledky, na psychickom zdraví obete.

Takéto splnenie; či už procesnoprávnych podmienok, tak aj hmotnoprávnych náležitostí, pri vykonávaní výsluchu tohto mal. svedka; bolo podľa názoru súdu potrebné vyžadovať predovšetkým z toho dôvodu, že aj v iných zabezpečených dôkazov súd zistil ďalšie závažné procesné nedostatky; a z ktorých, predovšetkým svedeckých výpovedí mal. svedkov, vyvstali pochybnosti o identite útočníka v prejednávanom prípade.

V ďalšom priebehu prípravného konania bola totiž vypočutá ako svedkyňa maloletá G. L., ktorá v čase svojho výsluchu dosiahla vek 17 rokov, tak aj svedok maloletý A. E., ktorý v momente svojho vypočúvania dosiahol len tesne vek 15 rokov. Aj v prípade výsluchov týchto maloletých svedkov neboli dodržané podmienky ukotvené v ustanovení , teda pokiaľ ide o účasť ďalších osôb pri vypočúvaní týchto maloletých svedkov; ako aj prekonzultovanie správnosti vykonania tohto výsluchu, orgánom činným v trestnom konaní, s v tomto zákonnom ustanovení uvedenými osobami, teda citovanými v ustanovení veta posledná .

V tejto súvislosti je však tiež potrebné predovšetkým poznamenať, že z obsahu výpovede oboch týchto maloletých svedkov je nepochybne zrejmé, že títo maloletí svedkovia by mohli byť na svoju výpoveď aj nejakým spôsobom navádzaní a pri svojich vyjadreniach ovplyvňovaní; pričom na výpoveď oboch týchto svedkov by mohol mať nepochybne vplyv; predovšetkým na pravdovravnosť výpovede maloletej svedkyne G. L.; aj vzájomný pomer medzi týmito maloletými svedkami a rodinnými príslušníkmi, či už obvineného A. B., alebo blízkych osôb maloletého svedka A. H..

Predovšetkým z obsahu výpovede maloletej svedkyne G. L. vyplýva negatívny postoj tejto maloletej svedkyne k poškodenej I. E.. Maloletá svedkyňa G. L. tvrdila, že nemá záujem o vzťah s rodinnými príslušníkmi maloletého svedka A. H., keďže táto poškodená mala fyzicky napádať svoje deti, vrátane maloletého svedka A. H.; pričom ako táto maloletá svedkyňa, tak aj maloletý svedok A. E., tvrdili, že poškodená I. E. označila za páchateľa daného skutku obvineného so zámerom pomstiť sa mu. Maloletý svedok A. E. zas opísal, že či už s rodinnými príslušníkmi obvineného, tak aj s blízkymi osobami maloletého svedka, vychádza dobre. Nie je však možné v súvislosti s výpoveďou maloletého svedka A. E. opomenúť, že v záverečnej časti zápisnice o výpovedi tohto maloletého svedka, bolo poznamenané povereným príslušníkom PZ; že tento maloletý svedok viackrát zmenil svoju výpoveď, pričom nakoniec mal vypovedať v takom znení, ako to bolo zaprotokolované v tejto zápisnici; a že a tento maloletý svedok mal prejaviť aj plačlivosť.

Vzhľadom na ten podstatný fakt, že výsluch týchto maloletých svedkov nebol vyhotovený vo forme obrazovo – zvukového záznamu; aj keď súdu nie zrejmý dôvod nevyhotovenia takéhoto záznamu, keďže takýto záznam bol tým istým orgánom činným v trestnom konaní vypracovaný v prípade výsluchu maloletého svedka A. H., teda samotnej obete daného trestného činu; teda súd nemohol ani zhliadnutím takýchto záznamov preveriť vierohodnosť, čiže dôveryhodnosť výpovede týchto oboch maloletých svedkov. Práve sledovaním takýchto neverbálnych prejavov u tohto maloletého svedka A. E., by mohol súd zistiť, či prípadne tento maloletý svedok bol pri svojej výpovedi nejakým spôsobom ovplyvňovaný, alebo bol na svoju výpoveď navádzaný, čo by mohlo odôvodniť zmeny jeho výpovede v rámci jednej súvislej výpovedi.

Nemožno pritom opomenúť tú najpodstatnejšiu okolnosť, že z výpovede oboch týchto maloletých svedkov; zvlášť mal. svedkyne G. L., ale aj maloletého svedka A. E.; je nepochybne zrejmé, že za páchateľa daného skutku mali obaja títo mal. svedkovia označiť práve matku tohto maloletého svedka, teda poškodenú I. E.. Už len na okraj súd poznamenáva, že v záhlaví jednotlivých strán zápisnice o výsluchu maloletej svedkyne G. L., zo dňa 19. 01. 2022, bolo pravdepodobne len omylom uvedené, že ide o svedkyňu G. E.; s tým, že aj v časti zápisnice obsahujúcej podpisy osôb účastných pri tomto výsluchu, bolo uvedené, že zákonná zástupkyňa tejto maloletej svedkyne, A. L., bola upovedomená o vykonaní tohto výsluchu; o čom však v spise nie je žiadna zmienka, hoc v podobe nejakého osobitného zápisu, či záznamu povereného príslušníka PZ; súd sa však domnieva, že by malo ísť iba o chybu v písaní. Túto skutočnosť súd uvádza len z toho dôvodu, že pokiaľ by súd považoval za nevyhnutné takéhoto maloletého svedka vypočuť v konaní pred súdom; musí mať k dispozícií presné identifikačné

údaje každého svedka, zvlášť v prípade bežne sa vyskytujúcich krstných mien a priezvisk osôb, ktoré sa, hoci len, v danej územnej lokalite, vyskytujú vo väčšej miere.

Pri posudzovaní správnosti zistenia skutkového stavu, v podstate v označení páchateľa daného fyzického napadnutia maloletého svedka A. H., pritom nemožno prehliadnuť; že takéhoto fyzického napadnutia maloletého svedka A. H. podľa udania; či už tohto maloletého svedka, tak aj podľa tvrdení poškodenej I. E., ako aj svedka A. E., ako blízkych príbuzných tohto maloletého svedka; nemala byť prítomná žiadna ďalšia osoba, ktorá by mohla potvrdiť, či už identitu útočníka, tak aj opísať samotný priebeh tohto incidentu. Naproti tomu však stojí druhá skupina dôkazov v podobe výpovedí maloletých svedkov G. L., ako aj A. E..

Maloletá svedkyňa G. L. pri svojej výpovedi dňa 19. 01 .2022 totiž uviedla, že bola priamo prítomná toho, ako matka maloletého svedka I. E. mala fyzicky napadnúť maloletého svedka A. H., keď ho mala „pichnúť nožíkom,“ pričom táto svedkyňa konkretizovala, že matka tohto maloletého svedka mala vložiť svoju ruku pomedzi ruku tohto maloletého svedka a na to mala potiahnuť nožom v ruke po hornej končatine tohto maloletého svedka. Svedkyňa, maloletá G. L., tohto maloletého svedka pritom označila zdrobneninou jeho krstného mena „A.,“ či „A.,“ pričom nemala poznať priezvisko tohto maloletého svedka, avšak z vykonaného dokazovania je nesporné, že by malo ísť o syna svedkyne I. E.. Aj ďalší vypočutý svedok, maloletý A. E., v zhode s výpoveďou svedkyne mal. G. L., tvrdil, že poškodená I. E. prišla k maloletému svedkovi A. H. zozadu, držiac v ruke nôž, ktorým mala táto poškodená bodnúť maloletého svedka do ruky. Nemožno opomenúť; ako už aj bolo vyššie uvedené; že tento maloletý svedok podľa poznámky policajta na konci zápisnice o výsluchu tohto maloletého svedka, mal viackrát zmeniť svoju výpoveď a nakoniec mal vypovedať tak, ako to bolo zaznamenané v zápisnici o jeho výpovedi zo dňa 19. 01. 2022 (č. l. 84 - 85), pričom poverený príslušník PZ ešte doplnil, že tento maloletý svedok prejavil aj plačlivosť. Obaja títo vypočutí maloletí svedkovia teda výrazne spochybnili, že by to bol práve obvinený, ktorý mal takto fyzicky atakovať maloletého svedka A. H. a jednoznačne za útočníka označili matku tohto maloletého svedka, teda poškodenú I. E.. V tejto súvislosti nemožno prehliadnuť, že práve táto matka maloletého svedka, bola osobne prítomná ako zákonný zástupca pri výsluchu maloletej obete daného trestného činu, teda mal. A. H. v prípravnom konaní.

Zároveň z dokazovania vykonaného v prípravnom konaní je nepochybne zrejmé, že medzi rodinnými príslušníkmi obvineného A. B. a blízkymi osobami maloletého svedka A. H. panujú dlhodobo nepriateľské vzťahy, poznačené aj nejakými fyzickými útokmi medzi jednotlivými členmi týchto rodín. Dokonca aj samotný svedok A. E.; blízky príbuzný maloletého svedka A. H., čiže jeho strýko; potvrdil, že osobne mal fyzicky napadnúť manžela matky obvineného A. B. a že neskôr sa za ním mala osobne dostaviť A. B., ako sestra A. B. staršieho a tvrdila mu, že C. B. žiadala od nej, aby jej dcéra vypovedala v prospech obvineného dôvodiac, že tento obvinený sa nemal dopustiť žalovaného skutku. Súdu nie je pritom zrejmé, z akého dôvodu; bez ohľadu na to, či bol vznesený takýto návrh strany v konaní; poverený príslušník PZ; vychádzajúc z ustanovenia ; z úradnej povinnosti nepristúpil k výsluchu svedkyne A. B.; sestry A. B. staršieho, teda pravdepodobne otca obvineného; na preverenie takéhoto tvrdenia svedka A. E., alebo prípadne aj k výsluchu C. B..

Súhrn všetkých vyššie uvedených faktov teda vyvoláva dôvodné pochybnosti o identite páchateľa a na účely odstránenia týchto závažných nejasností je potrebné vykonať ďalšie úkony, najskôr v podobe výsluchov aj prípadne ďalších svedkov, zameraných tiež na odstránenie rozporov vo výpovediach týchto svedkov, a to aj v podobe prípadného vykonania konfrontácie medzi týmito svedkami, v zmysle ustanovenia v nadväznosti na ustanovenie .

Zároveň z vykonaného dokazovania; ako už aj bolo vyššie rozvedené; a to predovšetkým z výsluchov maloletých svedkov; je nespochybniteľné, že medzi rodinnými príslušníkmi; na jednej strane obvineného, a na strane druhej maloletého svedka A. H.; dlhodobo panujú nepriateľské vzťahy, ktoré mali byť práve dôvodovom na označenie obvineného A. B. za páchateľa daného skutku. Predovšetkým maloletá svedkyňa G. L., ale aj maloletý svedok A. E., pri svojich výpovediach výslovne naznačili, že poškodená I. E. stotožnila ako osobu páchateľa žalovaného konania obvineného A. B., z dôvodu pomsty. Nemožno pritom vylúčiť, že obvinený A. B. sa; v prípade preukázania jeho viny zo spáchania daného skutku v podobe fyzického napadnutia maloletého svedka A. H.; mohol takéhoto konania dopustiť práve z motívu pomsty, voči maloletému svedkovi A. H., z dôvodu negatívneho vzťahu, ktorý tento obvinený pociťoval k blízkym príbuzným tohto maloletého svedka. Súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti,

že motív pomsty je uvedený ako osobitný motív v zmysle ustanovenia , pričom ide o okolnosť, ktorá podmieňuje použitie prísnejšej trestnej sadzby; a to ako pri právnej kvalifikácii žalovaného skutku ako prečinu ublíženia na zdraví podľa ustanovenia , tak aj pri právnom posúdení toho istého skutku ako prečinu výtržníctva podľa . Obžalobou bolo pritom žalované konanie právne posúdené aj ako trestný činu výtržníctva podľa ; teda, že obvinený sa mal tohto skutku dopustiť voči maloletému svedkovi ako dieťaťu, teda voči chránenej osobe podľa ustanovenia . V tejto súvislosti však súd dáva do pozornosti, že takýto osobitný kvalifikačný znak sa v zmysle ustanovenia , použije len v tom prípade, ak takýto trestný čin bol spáchaný práve v súvislosti s vekom takejto chránenej osoby, čo však vykonaným dokazovaním vôbec nebolo ani preverované. Každý kvalifikačný znak skutkovej podstaty posudzovaného trestného činu však musí byť vykonaným dokazovaním jednoznačne preukázaný, čo sa však v danom prípade nestalo. Doposiaľ vykonané dokazovanie však nebolo nijakým spôsobom zamerané na preverenie týchto kvalifikačných momentov posudzovaných trestných činov, teda predovšetkým v podobe výsluchov, či už svedkov, tak aj v podobe výsluchu obvineného, či aj zákonného zástupcu maloletého svedka A. H., teda svedkyne I. E., ako aj svedka A. E., či už aj dosiaľ vypočutých maloletých svedkov, teda maloletých svedkov G. L. a A. E..

Na záver je potrebné doplniť ešte ďalšie závažné procesné pochybenie; okrem súhrnu všetkých už vyššie zmienených chýb prípravného konania. V ďalšom priebehu prípravného konania bolo totiž vykonané znalecké dokazovania z odboru zdravotníctva a farmácie. Znalec A. C. vo svojom znaleckom posudku pritom skonštatoval, že utrpené poranenia maloletého svedka A. H. v podobe bodnej rany chrbta pravej ruky si vyžiadalo dobu liečby v trvaní maximálne do 9 dní, vrátane. Na základe takto vykonaného znaleckého dokazovania z tohto odboru, teda poverený príslušník PZ pristúpil k zmene právnej kvalifikácie posudzovaného skutku, čiže daný skutok sa v ďalšom priebehu trestného konania mal posudzovať; už nielen ako prečin výtržníctva podľa od. 1 písm. a ), ods. 2 písm. b), písm. d) ; ale už aj ako prečin ublíženia na zdraví podľa . Z tohto dôvodu poverený príslušník PZ písomne vypracoval aj upovedomenie o zmene právnej kvalifikácie, dňa 20. 09. 2022 (č. l. 194). Je však potrebné zdôrazniť, že takéto upozornenie, ktoré bolo písomne vypracované, však bolo nakoniec doručené len obhajcovi obvineného JUDr. Furčákovi; avšak nie je aj samotnému obvinenému. V zmysle ustanovenia je pritom takéto upozornenie však potrebné doručiť práve aj obvinenému, alebo ho výslovne uviesť v zápisnici s tým, že rovnopis takéhoto upovedomenia je potrebné doručiť do 48 hodín aj prokurátorovi. Takéto upozornenie však priamo obvinenému doručené nebolo. V danom prípade je tak potrebné, aby sa dané upozornenie doručilo aj obvinenému, o čom je potrebné zabezpečiť aj hodnoverný dôkaz; teda, aby sa do vyšetrovacieho spisu zabezpečila doručenka obvineného; alebo aby sa takéto upozornenie nachádzalo v zápisnici; alebo bolo, hoc, uvedené v nejakej forme úradného záznamu, opatreného však podpisom tohto obvineného.

Zhrnúc všetky vyššie rozvedené uvedené úvahy tak súd uzatvára; že otázkami, ktoré treba riešiť v tomto štádiu súdneho konania, nie sú otázky viny a trestu, prípadne ďalších výrokov; ale to, či obsah obžaloby, vrátane jeho návrhu; má základ vo výsledkoch prípravného konania a či neboli porušené ustanovenia zabezpečujúce práva obhajoby, resp. či nedošlo k iným závažným procesným pochybeniam v rámci prípravného konania. Podľa výsledkov posúdenia týchto otázok súd teda rozhodne, či nariadi termín hlavného pojednávania, alebo bude postupovať niektorým zo spôsobov uvedených v ustanovení až k) , teda obvinený nebude môcť byť postavený pred súd. Aj nerešpektovanie zásady náležitého zistenia skutkového stavu veci podľa ; teda arbitrárny postup prokurátora v rozpore s ustanovením podaním obžaloby s formalistickým odôvodnením, nespĺňajúcim náležitosti v zmysle ustanovenia ; predstavujú závažné pochybenia v procesnom postupe orgánov činných v trestnom konaní, porušujúcim právo obvineného na obhajobu, ktoré je možné konvalidovať iba odmietnutím obžaloby podľa . Už len na záver súd dopĺňa, že v prípade zistenia závažného procesného pochybenia, nevyplýva možnosť súdu podanú obžalobu odmietnuť, ale povinnosť; keďže zo znenia ustanovenia od. 1 písm. f) vyplýva, že samosudca obžalobu „odmietne“ a nie že „môže odmietnuť.“ Teda súhrn všetkých závažných neodstrániteľných procesných pochybení, ako bolo opísané vo vyššie uvedených častiach tohto odôvodnenia, ktoré nie je možné napraviť dokazovaním na hlavnom pojednávaní, teda súdu nedávalo ani inú možnosť, ako podanú obžalobu odmietnuť.

V ďalšom konaní, po vrátení veci do prípravného konania, teda bude potrebné v prvom rade opätovne vykonať výsluch maloletého svedka A. H.. Pred samotným pristúpením k výsluchu tohto maloletého svedka je však nevyhnutné tomuto maloletému svedkovi ustanoviť opatrovníka v zmysle ustanovenia . Je nesporné, že v ďalšom štádiu prípravného konania oprávnenia namiesto tohto maloletého svedka nemôže vykonávať jeho matka ako zákonná zástupkyňa, teda poškodená I. E., keďže vznikli odvodné obavy, že táto poškodená by mohla byť práve páchateľom stíhaného konania. Takýto súdom ustanovený opatrovník, na návrh prokurátora, musí byť prítomný pri opätovnom výsluchu tohto maloletého svedka. Na nevyhnutnosti zopakovania vykonania tohto dôkazu nič nemení ani záver znalkyne z odvetvia klinickej psychológie detí PhDr. Kordovanovej v ňou podanom znaleckom posudku, ktorá opätovné vypočúvanie tohto maloletého dieťaťa neodporučila, keďže vypočúvanie tohto maloletého dieťaťa sa podľa názoru tejto znalkyne javí byť pre neho viac stresujúce než samotná vyšetrovaná udalosť. Pri posudzovaní schopnosti tohto maloletého svedka náležite vypovedať, vzhľadom na nevyhnutnosť zvolenia správnej taktiky či metodiky výsluchu tohto maloletého dieťaťa, nemožno pritom opomenúť aj vyjadrenie tejto znalkyne v znaleckom posudku, že pri oddialenom vybavovaní z pamäti a pri dlhodobej pamäti u tohto maloletého svedka sa vyskytujú pri vybavovaní nepresnosti – konfabulácie, keď si maloletý svedok vyplní chýbajúcu spomienku predstavou a distorzie, keď si tento svedok popletie podobne znejúce slová, ale s iným významom. Súd pritom upriamuje pozornosť opätovne na ten fakt, že svedecká výpoveď tohto maloletého svedka, ako rozhodujúceho dôkazu v prejednávanom prípade, musí spĺňať všetky procesné náležitosti na to, aby bol takýto dôkaz oboznámený na hlavnom pojednávaní, aby sa tak súd vyhol opätovnému vykonaniu výsluchu tohto maloletého svedka priamo v konaní pred súdom. Súd už len s ohľadom na vyjadrenie znalkyne PhDr. Kordovanovej ešte dopĺňa, že je potrebné aj posúdiť, či na samotný priebeh výsluchu tohto maloletého svedka by nebolo vhodné pribrať tlmočníka z rómskeho jazyka, keďže aj táto znalkyňa uviedla, že tento maloletý svedok síce ovláda slovenský jazyk, ale jeho materským jazykom by mal byť rómsky jazyk, čo by mohlo prispieť k lepšiemu vykonaniu výsluchu tohto maloletého svedka, vrátane možnosti tohto svedka využiť pri svojej výpovedi ním bežne používané výrazy. Nemožno opomenúť, že aj výsluch obvineného bol vykonaný za prítomnosti tlmočníka z tohto jazyka. Už len na okraj súd poznamenáva, že na takýto opätovný výsluch maloletého svedka je potrebné vyžiadať si vopred súhlas prokurátora, v zmysle ustanovenia veta prvá . Zároveň je potrebné zopakovať aj výsluch maloletých svedkov G. L., ako aj A. E., ako maloletých svedkov, rovnako ako u maloletého svedka A. H.; opätovne vychádzajúc z ustanovenia ; teda pokiaľ ide o účasť osôb, ktoré musia byť prítomné pri výsluchu týchto maloletých svedkov; prekonzultovania správnosti vykonania výsluchu s osobami uvedenými v ustanovení ; ako aj vyhotovenia príslušného obrazovo – zvukového záznamu z priebehu týchto výsluchov. Takisto je potrebné sa zaoberať motívom pomsty, minimálne doplnením výpovede svedkyne I. E., ako aj svedka A. E., ako aj oboch vyššie uvedených maloletých svedkov, ako aj zamerať dokazovanie na preverenie ďalšieho podstatného kvalifikačného momentu, a teda, či skutok bol spáchaný práve kvôli veku tohto maloletého svedka. V ďalšom priebehu prípravného konania pritom môže vyvstať potreba vykonania aj ďalších dôkazov, a to v podobe výsluchov ďalších osôb ako svedkov, teda, ako už bolo aj vyššie naznačené, predovšetkým v podobe výsluchov svedkov A. B., ako aj C. B., či prípadne aj vykonaním znaleckého dokazovania z odvetvia detskej psychiatrie na maloletého svedka A. H..

Uvedené procesné nedostatky vo svojom súhrne teda predstavujú také závažné porušenie práva obvineného na obhajobu, neodstrániteľné v konaní pred súdom, že súdu nezostávalo iné, ako obžalobu v zmysle ustanovenia odmietnuť a vec vrátiť prokurátorovi.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 (troch) pracovných dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Vranov nad Topľou. Sťažnosť má odkladný účinok.