Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_34C-12-2020.pdf
PDF · 103.28 KB
Case nature
Subarea
34C/12/2020
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnom spore žalobcu: M., nar. XX.X.XXXX, bytom V., proti žalovanej: M., nar. XX.X.XXXX, bytom P. o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. O trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd v konečnom rozhodnutí vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20.4.2020 v spojení s podaním zo dňa 31.5.2020 domáha, aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo sporových strán k nehnuteľnosti bytu č. XX., ktorý sa nachádza na X.. poschodí obytného domu, súpisné číslo XXXX, na ulici V., evidovanej v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom pre okres C., obec C., katastrálne územie I. 2. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 26.5.2020 sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanej zakázal vstup do vyššie uvedenej nehnuteľnosti, povolil jej vstup do nehnuteľnosti len za jeho prítomnosti a tretej osoby, na ktorej sa dohodnú a uložil žalovanej povinnosť vždy po jej návšteve v predmetnom byte spísať zápis o úkonoch, ktoré v byte vykonala a tento podpísať všetkými troma zúčastnenými osobami, pričom tento zápis doloží do piatich dní do spisu tunajšieho súdu.
3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil žalobca najmä tými skutočnosťami, že nielen podal na súd žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, ale na tunajšom súde taktiež prebieha medzi sporovými stranami konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletej dcére na čas po rozvode pod sp.zn. 18P/118/2019. Dňa 21.6.2020 žalovaná so svojím novým priateľom a so svojou sestrou vstúpili do predmetného bytu. V tomto čase mal službu a teda bol v práci. Na takýto úkon má žalovaná právo, čo nijakým spôsobom nespochybňuje. Na predmetnom videozázname je zreteľne vidno, ako priateľ žalovanej účelovo otočí kameru tak, aby nebolo vidieť osoby nachádzajúce sa v byte, resp. ich činnosť. Osoby sa v byte zdržali celkovo tri hodiny. Neskôr sa do bytu vrátili, avšak už len žalobkyňa a jej priateľ. Druhýkrát sa v byte zdržali približne 5 až 10 minút. Žalovaná však podľa jeho názoru nemá právo na poškodzovanie, a tým pádom znižovanie ceny bytu, ktorý majú strany sporu v podielovom spoluvlastníctve a to bez ohľadu na to, ako súd vo veci meritórne rozhodne. Žalovaná aj s vyššie uvedenými osobami počas ich pobytu v byte svojvoľne a bez jeho súhlasu odniesli veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to robotický vysávač, bezsáčkový vysávač, 3 kusy kobercov, ozdobné ikebany, zrkadlo, sadu vysokých krištáľových pohárov, sadu nízkych krištáľových pohárov, 3 krištáľové vázy, iné vázy, kuchynské dózy, sadu hlbokých plytkých tanierov, vianočné ozdoby a vianočný stromček, svadobný fotoalbum - súhrnne v hodnote cca 1 560,- Eur. Nevie z akého motívu (či neúmyselne alebo úmyselne, resp. kombináciou
oboch) poškodili, resp. znečistili veci, znečistili byt, koženú sediacu súpravu, poškriabali stôl, stojan na televízor, znečistili matrac, zlomili vstavanú skriňu. Nevie určiť cenu týchto poškodení, preto uvádza súčet nadobúdacích cien inkriminovaných vecí súhrnne v hodnote cca 3 650,- Eur. Svojvoľne a bez jeho súhlasu odniesli veci, ktoré patria do jeho výlučného vlastníctva, a to hodinky značky Calvin Klein v hodnote cca 200,- Eur. Nevie z akého motívu (či neúmyselne alebo úmyselne, resp. kombináciou oboch) poškodili veci, patriace do jeho výlučného vlastníctva. Poškodili elektrickú kolobežku, tričká, polokošele a košele, znečistili posteľnú bielizeň (egyptská bavlna) súhrnne v hodnote cca 450,- Eur. Jeho osobné doklady a dokumenty (cestovný pas, dokumenty zo súdu, šaty a spodné prádlo (dokonca aj použité, nachádzajúce sa v koši na špinavé prádlo), hygienické potreby boli prehrabané a rozhádzané, alkohol s výberovým izraelským vínom a pracie prostriedky boli odnesené. Má za to, že vzhľadom k budúcemu vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, predovšetkým však k podielovému vyporiadaniu predmetného bytu sa týmto konaním žalovanej a osôb, ktoré s ňou v inkriminovaný deň predmetný byt navštívili, ponížila cena bytu ako i jednotlivých dotknutých vyššie opísaných predmetov (mnohé sa už v súčasnosti bežne predávajú spolu s bytom ako štandardné príslušenstvo bytu).
4. Žalobca k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojil výpis z Listu vlastníctva č. XXXXX . Okresného úradu Košice, katastrálneho odboru pre okres C., obec C., katastrálne územie I., výzvu na mimosúdne vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zo dňa 18.2.2020, prvú stranu kópie návrhu na rozvod manželstva sporových strán, ktorý bolo na súd podaný dňa 12.8.2019, USB kľúč s videozáznamom z kamery nainštalovanej v byte sporových strán a s fotografiami predmetov nachádzajúcich sa v byte sporových strán. 5. Z predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že žalobca a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, vedených Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom na Liste vlastníctva č. XXXXX, pre okres C., obec C., katastrálne územie I. ktorý sa nachádza na X. poschodí obytného domu, súpisné číslo XXXX, na ulici V. v podiele 1 k celku, ako aj spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1404/100000 k celku na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu, ktoré nadobudli rozhodnutím o povolení vkladu kúpnej zmluvy zavkladovanej pod číslom vkladu V 2270/16 zo dňa 7.4.2016 v.z. 295/16. 6. Na tunajšom súde sa vedie konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností strán sporu k maloletému dieťaťu pochádzajúceho z ich manželstva pod sp. zn. 18P/118/2019. Návrh na rozvod manželstva podala na Okresný súd Košice I žalovaná dňa 12.8.2019 osobne do podateľne súdu. 7. Lustráciou na Okresnom súde Košice I súd zistil, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom súdu prvej inštancie dňa 27.5.2020. Rozsudok nadobudol právoplatnosť vo výroku o rozvode manželstva a výroku o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, v ostatných výrokoch doposiaľ nenadobudol právoplatnosť, nakoľko žalobca podal proti výroku rozsudku o určení vyživovacej povinnosti a úprave styku s maloletým dieťaťom na čas po rozvode odvolanie, ktoré bolo doručené súdu dňa 15.7.2020. 8. Žalobca listom zo dňa 18.2.2020 požiadal žalovanú o mimosúdne vyporiadanie ich podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam a navrhol žalovanej, aby svoj podiel k nehnuteľnostiam na neho previedla za sumu 50.000,- Eur vrátane hodnoty spoločne nadobudnutých hnuteľných vecí s jeho povinnosťou prevziať na seba zostatok hypotekárneho úveru v banke. 9. Podľa ust. § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
10. Podľa ust. § 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
11. Podľa ust. § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Podľa ust. § 325 ods. 2 Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
13. Podľa ust. § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
14. Podľa ust. § 329 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
15. Podľa ust. § 330 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
16. Podľa ust. § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
17. Podľa ust. § 333 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
18. Podľa ust. § 334 Civilného sporového poriadku súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
19. Podľa ust. § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
20. Podľa ust. § 336 ods. 3 Civilného sporového poriadku súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.
21. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že tieto upravujú pomery strán sporu iba dočasne, resp. zaisťujú nároky doposiaľ právoplatne nepriznané. Účelom neodkladných opatrení je zabezpečiť ochranu porušených a ohrozených práv strán sporu.
22. Predpokladom nariadenia neodkladných opatrení je osvedčenie nároku, ktorému sa má navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana a osvedčenie naliehavosti potreby upraviť pomery sporových strán alebo osvedčenie obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, t.j. osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Všetky tieto zákonné predpoklady musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie a to každú podmienku jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti.
23. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom strany, pričom by mal však starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení a dopad zo žalovanej strany. Neodkladné opatrenie môže nariadiť súd pred začatím konania, počas konania, alebo aj po skončení konania vo veci samej. Účelom konania o neodkladnom opatrení je podľa možností čo najrýchlejšia úprava pomerov sporových strán za situácie, že tieto upravené nie sú, a je tu potreba ich upraviť. Práve rýchlosť, s akou treba k rozhodovaniu vo veci a neodkladných opatrení pristupovať, kladie zvýšené nároky na doloženia tvrdení uvádzaných v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak, aby bolo možné považovať potrebu navrhovanej bezodkladnej úpravy za osvedčenú; súd totiž pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení v zásade nevykonáva dokazovanie v rozsahu vyhradenom pre konanie vo veci samej; o návrhu na nariadení neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Je však nutné, aby strana sporu domáhajúca sa nariadenia neodkladného opatrenia osvedčila dôvody na jeho nariadenie; to znamená potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo ohrozenie exekúcie, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného oparenia nemôže byť postavená len na domnienkach, či úvahách o možnej ujme na právach žalobcu, a to najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že účelom neodkladného opatrenia na rozdiel od doterajšej právnej úpravy obsiahnutej v občianskom súdnom poriadku už nemusí byť len poskytnúť stranám dočasnú úpravu pomerov, a teda už nemusí mať len charakter predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaného neodkladného opatrenia nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom, pričom však musí starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť niečo vykonať, niečoho sa zdržať alebo niečo znášať uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie strany, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na osobe, ktorá neodkladné opatrenie podáva.
24. Potreba upraviť pomery musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Samotný atribút bezodkladnosti však bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav. Neodkladné opatrenie je spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi neodkladného opatrenia hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu.
25. Vzhľadom na uvedené v posudzovanej veci súd zisťoval v prvom rade dôvodnosť návrhu, t.j. skutkový a právny základ nároku, ktorý žalobca uplatňuje a potrebu nariadenia neodkladného opatrenia.
26. Žalobca sa podľa posúdenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia domáha uloženia zákazu žalovanej vstupovať do bytu patriaceho do podielového spoluvlastníctva strán sporu v podiele 1 k celku, povolenia vstupu žalovanej do predmetného bytu a to len za jeho prítomnosti a prítomnosti tretej osoby, na ktorej sa dohodnú a uloženia povinnosti žalovanej vždy po jej návšteve spísať zápis o úkonoch, ktoré v byte žalovaná vykonala, a tento podpísať všetkými zúčastnenými osobami.
27. V danom prípade súd konal a rozhodoval o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako o návrhu podanom spolu so žalobou vo veci samej o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu.
28. Pred nariadením predbežného opatrenia súd musí vychádzať z jeho vymedzenia uvedeného v návrhu a skúmať, či je dostatočne dôvodný a ďalej skúmať skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia. Súd môže neodkladné opatrenie nariadiť v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne dočasne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd posúdiť, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomeru alebo obavu z ohrozenia exekúcie, či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, či navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Vzhľadom na tieto špecifické okolnosti neodkladného opatrenia, je súd povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia podmienené.
29. V rámci konania o nariadenie neodkladné opatrenia je rozsah dokazovania, teda osvedčovania podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia pravdepodobné. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia, teda prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení a to z dôvodu, že v zásade v prejednávanej veci nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný charakter. Nie je potrebné zisťovať všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej, avšak musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci.
30. Žalobca existenciu potreby dočasne upraviť pomery strán konania v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že žalovaná dňa 21.6.2020 za prítomnosti svojho priateľa a svojej sestry svojvoľne a bez jeho vedomia z bytu odniesla veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, rovnako poškodila a znečistila veci patriace do ich bezpodielového spoluvlastníctva, a tiež poškodila veci patriace do jeho výlučného vlastníctva, ktoré skutočnosti majú vyplývať aj z priloženého videozáznamu a vyhotovených fotografií nachádzajúcich sa na USB kľúči pripojenom k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Domnieva sa, že týmto svojím konaním žalovaná ponížila cenu bytu ako aj vecí tvoriacich príslušenstvo bytu.
31. Po oboznámení sa s obsahom spisu súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko navrhovateľ neodkladného opatrenia neosvedčil naliehavosť bezodkladnej potreby úpravy pomerov strán.
32. Žalobca osvedčil prvý z predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, a síce existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami, nakoľko z listinných dôkazov je zrejmé, že sporové strany sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v podiele 1 k celku, vo vzťahu ku ktorým sa žalobca domáha právnej ochrany voči žalovanej aj prostredníctvom tohto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 33. Pretože podmienka existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami bola osvedčená, súd následne skúmal potrebu neodkladnej potreby úpravy pomerov sporových strán. 34. Podstata spoluvlastníctva spočíva v tom, že každý zo spoluvlastníkov sa podieľa na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníckeho podielu v takom rozsahu, v akom zodpovedá veľkosti jeho podielov. Na spoločnom užívaní veci a výkone spoluvlastníckeho práva sa môžu spoluvlastníci dohodnúť, predovšetkým o tom, kto a za akých podmienok bude vec držať, užívať, ako budú prípadne rozdelené úžitky zo spoločnej veci, ako a či bude prenechaná vec do užívania inému, ako budú znášať náklady spojené s užívaním a obhospodarovaním spoločnej veci a náklady na údržbu veci. Pokiaľ sa spoluvlastníci nedohodnú na výkone práva, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek z nich súd, ktorý upraví práva a povinnosti medzi spoluvlastníkmi, prípadne zruší a vyporiada, alebo len vyporiada spoluvlastníctvo za predpokladu, ak už bolo spoluvlastníctvo predtým zrušené alebo zaniklo.
35. Predmetom tohto konania je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnosti, ku ktorej sa žalobca domáha ochrany svojich práv neodkladným opatrením, avšak pokiaľ sa aj v súčasnosti vedie takéto konanie, je nutné mať na zreteli z hľadiska hmotného práva, že miera práv a povinností oboch spoluvlastníkov k dotknutej nehnuteľnosti je zásadne rovnaká a obaja spoluvlastníci požívajú rovnakú právnu ochranu svojho vlastníckeho práva.
36. Postup, ktorým žalobca navrhuje, aby súd zakázal žalovanej vstup do bytu, narúša princíp proporcionality, pretože ním navrhované neodkladné opatrenie obmedzuje žalovanú v jej práve byt užívať neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Obe strany sporu majú totiž až do ich vzájomného vyporiadania súdom rovnaké práva a povinnosti k predmetnému bytu, vrátane jedného zo základných atribútov vlastníckeho práva, teda aj právo ho užívať. Ak aj žalobca argumentuje, že žalovaná z bytu odniesla hnuteľné veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, resp. ich poškodila (pre toto konanie je to irelevantné), súd poukazuje na
ust. § 146 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd. Nezhody môžu spočívať v rozsahu a spôsobu užívania spoločnej veci, dispozícii ňou alebo vynakladania prostriedkov na udržanie a zachovanie spoločnej veci. Tieto môžu vzniknúť nielen za trvania manželstva a existencie bezpodielového spoluvlastníctva, ale aj v čase kedy bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo (rozvod), ale ešte nedošlo k vyporiadaniu. V týchto prípadoch každý z manželov môže podať žalobu na súd, aby rozhodol o spornom výkone práv a povinností k spoločnej veci. Aj v tomto prípade treba však rešpektovať zásadu rovnoprávneho postavenia manželov (resp. bývalých manželov) pri užívaní spoločnej veci. Tvrdenie žalobcu, že žalovaná odniesla z bytu a poškodila veci patriace do jeho výlučného vlastníctva, žalobca dostatočným spôsobom nepreukázal a zostalo len v rovine nepodložených tvrdení, nakoľko mohli byť nadobudnuté pred uzavretím manželstva žalovanou, resp. nadobudnuté darom a aj v prípade preukázania tohto tvrdenia, je toto bez právneho významu vo vzťahu k nariadeniu neodkladného opatrenia, nakoľko svojej ochrany v prípade ohrozenia resp. porušenia práv sa žalobca môže domáhať v rámci inštitútu vydania veci, náhrady škody a pod..
37. Na tomto mieste súd uvádza, že zabezpečovacie prostriedky musia mať nevyhnutne vždy vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku, a to aj pokiaľ ide i neodkladné opatrenie podané pred nadväzujúcim konaní vo veci samej. Z povahy veci vyplýva, že neodkladné opatrenie nemožno nariadiť v prípade zjavne neodôvodeného alebo neexistujúceho nároku resp. nároku, ktorému podľa hmotného práva nemožno poskytnúť ochranu.
38. V súvislosti s vyššie uvedeným súd dáva do pozornosti, že samotný petit je najdôležitejšou časťou žaloby (resp. návrhu). Je to presná formulácia, akého výroku súdu sa žalobca (navrhovateľ neodkladného resp. zabezpečovacieho opatrenia) domáha. Petit označuje v práve záverečnú časť žaloby alebo iného podania na súd, v ktorej žalobca navrhuje, ako má súd v danej veci rozhodnúť. Ak súd návrhu vyhovie, do svojho rozhodnutia požadovaný výrok úplne prevezme. Z tohto dôvodu je formulácia petitu veľmi dôležitou okolnosťou, ktorá nielenže vymedzuje predmet konania, nad ktorý súd v zásade nemôže ísť, ale zároveň podmieňuje budúcu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia. Inak povedané formulácia petitu neodkladného opatrenia musí byť vykonateľná.
39. Petit sformulovaný žalobcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je podľa názoru súdu vykonateľný. Navyše tento petit vo formulácii „Súd nariaďuje vždy po návšteve Žalovanej v predmetnom byte spísať zápis o úkonoch, ktoré v byte Žalovaná vykonala a tento podpísať všetkými troma zúčastnenými osobami....“ nielen že nie je vykonateľný, ale nemá ani oporu v hmotnom práve.
40. Rovnako mätúcim je aj žalobcom navrhovaný petit „ Súd povoľuje menovnej vstup do predmetného bytu za prítomnosti Žalobcu a tretej osoby, na ktorej sa žalobca a Žalovaná dohodnú“, nakoľko žalobca navrhuje v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia úplne zakázať žalovanej vstup do nehnuteľnosti.
41. Vzhľadom na uvedené súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol.
42. O trovách konania súd rozhodne v súlade s ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.