Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-10-2017.pdf
PDF · 100.65 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/10/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Otíliou Dolákovou, v sporovej veci žalobcu: U. Z., D.. XX. XX. XXXX, N. V. A. Z.. X, W. - XXXXX N. G., D. F., zastúpený právnym zástupcom: JUDr. Lubomír Müller, euroadvokát, Symfonická č. 1496/9, 158 00 Praha 5, Česká republika, proti žalovanej: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám. č. 13, 813 11 Bratislava, o zaplatenie sumy 199 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcu zamieta.
II. Súd žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13. 03. 2017 domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 199 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z tejto sumy od 06. 04. 2016 až do zaplatenia, a náhrady trov konania.
2. Žalobca v žalobe uviedol, že rozsudkom Vojenského obvodového súdu Bratislava sp. zn. 1T 215/1973 zo dňa 06. 11. 1973 v spojení s odvolacím uznesením Vyššieho vojenského súdu Trenčín sp. zn. To 255/1973 zo dňa 02. 01. 1974 bol žalobca uznaný vinným zo spáchania trestného činu nenastúpenia služby v ozbrojených silách podľa ustanovenia § 269 ods. 1 Trestného zákona a odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov. Uznesením Vojenského obvodového súdu Bratislava sp. zn. 1Rtv 243/1990 zo dňa 05. 03. 1991 bolo vyššie uvedené rozhodnutie zrušené vo výroku o treste. Následným rozsudkom Vojenského obvodového súdu Bratislava sp. zn. 1Rtv 243/1990 zo dňa 12. 09. 1991 bolo pri nezmenenom výroku o vine upustené od potrestania žalobcu. Žalobca nebol spokojný s tým, že rehabilitačné konanie nezrušilo aj výrok o vine, chcel dosiahnuť úplnej rehabilitácie. Za účelom zrušenia aj výroku o vine, komunikoval právny zástupca žalobcu s Vyšším vojenským súdom Trenčín, pričom predseda tohto súdu mu dňa 25. 01. 2002 písomne oznámil, že je to možné iba cestou mimoriadnych opravných prostriedkov, ktorým je sťažnosť pre porušenie zákona. Preto dňa 04. 11. 2003 žalobca prostredníctvom jeho právneho zástupcu podal na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky podnet na podanie sťažnosti pre porušenie zákona. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky tento podnet dňa 25. 03. 2004 odmietla. Právny zástupca žalobcu dňa 06. 04. 2004 podal na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky ďalší podnet na podanie sťažnosti pre porušenie zákona. I tento podnet bol dňa 30. 04. 2004 odmietnutý. Kedže táto právna cesta nebola úspešná, žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu usiloval o zrušenie výroku o vine inými právnymi cestami. Nakoniec uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 1Nt 7/2011 zo dňa 02. 02. 2015 bola vyslovená úplná účasť žalobcu na súdnej rehabilitácii podľa ustanovenia § 33 ods. 2 per analogiam zákona č. 119/1990 Zb. Dňa 05. 10. 2015 požiadal žalobca žalovanú o odškodnenie, vrátane náhrady nákladov na obhajobu. K žiadosti žalobca priložil i vyúčtovanie odmeny a paušálnej náhrady výdavkov
zo dňa 23. 07. 2015 a doklad o zaplatení sumy 199 Eur žalobcom v hotovosti právnemu zástupcovi žalobcu v rehabilitačnom konaní, ktorý je totožný s právnym zástupcom žalobcu v predmetnom konaní. Žalovaná dňa 14. 10. 2016 čiastočne vyhovel tejto žiadosti a priznala žalobcovi 6, 70 Eur ako paušálnu náhradu nákladov trestného konania. Náhradu nákladov na obhajobu žalovaná odmietla žalobcovi priznať a to s odôvodnením, že podnety na podanie sťažnosti pre porušenie zákona žalobcu podané na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky boli nedôvodne podané, neboli účelne vynaložené a napokon ani neviedli k zrušeniu odsudzujúceho rozsudku Vojenského obvodového súdu Bratislava sp. zn. 1T 215/1973 zo dňa 06. 11. 1973 v spojení s odvolacím uznesením Vyššieho vojenského súdu Trenčín sp. zn. To 255/1973 zo dňa 02. 01. 1974. Žalobca v žalobe uvádzal, že všetky úkony smerujúce k žalobcovej obhajobe boli zrealizované zmysluplne a účelne. Žalobca nemohol vedieť, ani predvídať, že predseda Vyššieho vojenského súdu odporučil žalobcovi právny postup, ktorý nakoniec nebol úspešný. Žalobca požiadal o odškodnenie žalovanú, vrátane predmetného nároku, dňa 05. 10. 2015. Kedže žalovaná odmietla tento nárok žalobcovi priznať, domáha sa žalobca priznania tohto nároku vo výške 199 Eur vrátane príslušenstva súdnou cestou. Žalobca mal za to, že nie jeho vinou v obsahovo zhodných prípadoch sa v danom čase rozhodovalo o zrušení výroku o vine rôzne. Niekedy bola úspešná právna cesta podania sťažnosti pre porušenie zákona, niekedy návrh na povolenie obnovy konania, niekedy podanie návrhu na vyslovenie účasti na súdnej rehabilitácii. Bolo a stále i je nepredvídateľné, ktorý sudca, či prokurátor rozhodne. Za týchto neistých a sporných okolností, bolo naopak povinnosťou právneho zástupcu využiť všetky dostupné právne prostriedky, ktorými bola o i len minimálna možnosť dosiahnuť chcený cieľ, zrušiť výrok o vine žalobcu. Ak by v danej veci bola súdna prax jednotná, nemusel by právny zástupca využívať rôzne právne prostriedky a doslova tak skúšať, ktorým právnym prostriedkom dosiahne chcený cieľ. Žalobca na rozdiel od žalovaného, zase poukazoval na iné rozhodnutia súdu prvej inštancie i odvolacieho súdu, ktoré rozhodovali v prospech žalobcov v skutkovo a právne rovných alebo podobných veciach. K námietke žalovanej, že doklad o prijatí hotovosti od žalobcu, nie je relevantným účtovným dokladom, žalobca uvádzal, že nie je vecou žalobcu, aby niesol zodpovednosť za správne zaúčtovanie prijatej sumy jeho právnym zástupcom. Aj keby právny zástupca žalobcu pri vystavovaní potvrdenia o zaplatení v hotovosti účtovne pochybil, toto prípadné pochybenie nemá za následok nepreukázanie zaplatenia vymáhanej sumy žalobcom. Predmetom súdneho konania nie sú prípadné formálne náležitosti účtovného dokladu vystaveného právnym zástupcom žalobcu , ale fakt, či žalobca uvedenú sumu zaplatil alebo nezaplatil.
3. Žalovaná písomným vyjadrením doručeným tunajšiemu súdu dňa 08. 01. 2018 žiadala žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a žalobcovi nepriznať náhradu trov konania. Uviedla, že žalobca v žalobe opísal iba skutkový stav veci, avšak neuviedol právny titul, na základe ktorého sa žalobca svojho nároku na zaplatenie sumy 199 Eur s príslušenstvom domáha. Z obsahu žaloby žalovaná usudzuje, že predmetom tohto konania je nárok na náhradu nákladov obhajoby, ktorý si žalobca uplatnil u žalovanej žiadosťou zo dňa 05. 10. 2015 podľa zákona č. 119/1990 Zb.. Túto žiadosť žalovaná predbežne prerokovala v intenciách uvedeného právneho predpisu. S výsledkom predbežného prerokovania bol žalobca oboznámený písomným oznámením zo dňa 14. 10. 2016. Žalovaná mala za to, že pri opise skutkových okolností opísaných v žiadosti, sa na predmetný nárok nevzťahuje zákon č. 119/1990 Zb., čo aj oznámila žalobcovi. Účelom zákona č. 119/1990 Zb. bolo zrušiť odsudzujúce súdne rozhodnutia za činy, ktoré v rozpore s princípmi demokratickej spoločnosti rešpektujúcej občianske politické práva a slobody zaručené ústavou a vyjadrené v medzinárodných dokumentoch a medzinárodných právnych normách, zákon označoval za trestné, a umožniť rýchle preskúmanie prípadov osôb protiprávne odsúdených v dôsledku porušovania zákonnosti na úseku trestného konania, odstrániť neprimeranú tvrdosť v používaní represie, zabezpečiť neprávom odsúdeným osobám spoločenskú rehabilitáciu a primerané hmotné odškodnenie a umožniť zo zistených nezákonnosti vyvodiť dôsledky proti osobám, ktoré platné zákony vedome a hrubo porušovali. Vychádzajúc z ustanovení § 2 až § 4 zákona č. 119/1990 Zb. žalovaná tak nevyhovela žiadosti žalobcu o odškodnenie trov obhajoby, kedže podľa nej nie je daný právny titul pre priznanie odškodnenia podľa uvedeného zákona. Predpokladom postupu a priznania akéhokoľvek nároku podľa zákona č. 119/1990 Zb. je existencia niektorého z rozhodnutí predpokladaných týmto zákonom. Takýmto rozhodnutím nie je sťažnosť pre porušenie zákona, preto nie je možné žalobcovi priznať uvedený nárok podľa zákona č. 119/1990 Zb. V prípade, ak by sa súd nestotožnil s touto právnou argumentáciou žalovanej, a mal za to, že právny základ vymáhaného nároku je daný, žalovaná namietala účelnosť a efektívnosť jednotlivých úkonov obhajoby, pretože tieto úkony obhajoby nakoniec neviedli k zrušeniu výroku o vine žalobcu. Žalovaná si bola vedomá, že v tejto špecifickej veci, bolo sporné akými právnymi cestami sa mohol žalobca dostať k zrušeniu výroku o vine (sťažnosť pre porušenie zákona, návrh na povolenie obnovy, návrh na vyslovenie
účasti žalobcu na súdnej rehabilitácii). Avšak bolo vecou právneho zástupcu žalobcu, aby za účelom dosiahnutia chceného cieľa, vybral tú najefektívnejšiu právnu cestu. Žalovaná spochybňovala i listinný dôkaz predložený žalobcom, že právnemu zástupcovi žalobcu dňa 18. 09. 2015 v hotovosti zaplatil vymáhaných 199 Eur za jednotlivé úkony a vo výške uvedené vo vyúčtovaní o odmeny zo dňa 23. 07. 2015. Tento doklad podľa žalovanej nie je relevantným dokladom preukazujúcim, že žalobca skutočne uvedenú sumu zaplatil., pretože v príjmovom doklade chýba potvrdenie o zaúčtovaní pokladničného dokladu v peňažnom denníku v pokladničnej knihe právneho zástupcu žalobcu a podpisový záznam osoby zodpovednej za jeho zaúčtovanie, a teda tento doklad tak nespĺňa náležitosti účtovného dokladu. Žalovaná namietala, že v danej veci nie je možné aplikovať žalobcom uvádzané rôzne nálezy Ústavného súdu Českej republiky, pretože nie sú záväzné pre súdy na území Slovenskej republiky.
4. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1, 2 zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii účelom zákona je zrušiť odsudzujúce súdne rozhodnutia za činy, ktoré v rozpore s princípmi demokratickej spoločnosti rešpektujúcej občianske politické práva a slobody zaručené ústavou a vyjadrené v medzinárodných dokumentoch a medzinárodných právnych normách zákon označoval za trestné, umožniť rýchle preskúmanie prípadov osôb takto protiprávne odsúdených v dôsledku porušovania zákonnosti na úseku trestného konania, odstrániť neprimerané tvrdosti v používaní represie, zabezpečiť neprávom odsúdeným osobám spoločenskú rehabilitáciu a primerané hmotné odškodnenie a umožniť zo zistených nezákonností vyvodiť dôsledky proti osobám, ktoré platné zákony vedome alebo hrubo porušovali. Činy, ktoré smerovali k uplatneniu práv a slobôd občanov zaručených ústavou a vyhlásených vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv a v nadväzujúcich medzinárodných paktoch o občianskych a politických právach, boli česko-slovenskými trestnými zákonmi vyhlásené za trestné v rozpore s medzinárodným právom a medzinárodnému právu odporovalo aj ich trestné stíhanie a trestanie.
Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení noviel, nárok na odškodnenie zahŕňa najmä:
a/ náhradu za stratu na zárobku za každý mesiac za väzbu a výkon trestu odňatia slobody vo výške 83 eur, pokiaľ poškodený nepožiada, aby sa mu namiesto tejto náhrady poskytla náhrada za stratu na zárobku počas väzby a výkonu trestu odňatia slobody podľa všeobecných predpisov, b/ náhradu škody na zdraví, ku ktorej došlo v súvislosti s väzbou alebo výkonom trestu odňatia slobody, pokiaľ táto náhrada nepatrí podľa iných predpisov, c/ náhradu trov trestného konania vo výške 6,70 eura, výkonu väzby vo výške 20 eur za každý mesiac väzby a výkonu trestu odňatia slobody vo výške 5 eur za každý mesiac výkonu trestu, pokiaľ poškodený nepožiada, aby mu bola namiesto týchto náhrad poskytnutá náhrada skutočne zaplatených trov, d/ náhradu zaplatených trov obhajoby v pôvodnom trestnom konaní, e/ náhradu zaplateného peňažného trestu alebo úhrnu vykonaných zrážok z odmeny za prácu pri výkone trestu nápravného opatrenia.
Podľa ustanovenia § 33 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení noviel Ustanovenia tohto zákona sa použijú obdobne na rehabilitáciu a odškodnenie osôb nezákonne zbavených osobnej slobody alebo majetku v súvislosti s trestnými činmi uvedenými v § 2 a 4 v období od 25. 2. 1948 do 1. 1. 1990, aj keď sa nezačalo trestné stíhanie, pokiaľ nedošlo k plnému odškodneniu podľa prv platných predpisov. Ustanovenie § 27 sa použije obdobne.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi predloženými obomi stranami počas celého konania, oboznámením so všetkými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise. Súd sa oboznámil i rôznymi rozhodnutiami jednotlivých súdov (súdu prvej inštancie, odvolacieho súdu) týkajúce sa podobných (skutkovo a právne) vecí.
6.Súd na základe vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový stav veci, ktorý vo veci nebol medzi stranami sporný:
7. Rozsudkom Vojenského obvodového súdu Bratislava sp. zn. 1T 215/1973 zo dňa 06. 11. 1973 v spojení s odvolacím uznesením Vyššieho vojenského súdu Trenčín sp. zn. To 255/1973 zo dňa 02. 01. 1974 bol žalobca uznaný vinným zo spáchania trestného činu nenastúpenia služby v ozbrojených silách podľa ustanovenia § 269 ods. 1 Trestného zákona a odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov.
8. Uznesením Vojenského obvodového súdu Bratislava sp. zn. 1Rtv 243/1990 zo dňa 05. 03. 1991 bolo vyššie uvedené rozhodnutie zrušené vo výroku o treste.
9. Rozsudkom Vojenského obvodového súdu Bratislava sp. zn. 1Rtv 243/1990 zo dňa 12. 09. 1991 bolo pri nezmenenom výroku o vine upustené od potrestania žalobcu.
10. Vyššie uvedenými rozhodnutia došlo k zrušeniu pôvodného výroku o treste. Žalobca mal záujem dosiahnuť i zrušenie pôvodného výroku o vine. Preto na základe usmernenia predsedu Vyššieho vojenského súdu Trenčín zo dňa 25. 01. 2002, podal dňa 04. 11. 2003 právny zástupca žalobcu, ktorý je totožný s právnym zástupcom zastupujúcim žalobcu v predmetnom spore, na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky podnet na podanie sťažnosti pre porušenie zákona. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky tento podnet dňa 25. 03. 2004 odmietla.
11. Právny zástupca žalobcu dňa 06. 04. 2004 podal na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky ďalší podnet na podanie sťažnosti pre porušenie zákona. I tento podnet bol dňa 30. 04. 2004 odmietnutý.
12. Kedže táto právna cesta nebola úspešná, žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu usiloval o zrušenie výroku o vine inými právnymi cestami.
13. Nakoniec uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 1Nt 7/2011 zo dňa 02. 02. 2015 bola vyslovená úplná účasť žalobcu na súdnej rehabilitácii podľa ustanovenia § 33 ods. 2 per analogiam zákona č. 119/1990 Zb. 14. Dňa 05. 10. 2015 požiadal žalobca žalovanú o odškodnenie, vrátane náhrady nákladov na obhajobu, ktorých zaplatenia sa domáha v tomto súdnom spore. K žiadosti žalobca priložil i vyúčtovanie odmeny a paušálnej náhrady výdavkov zo dňa 23. 07. 2015 a doklad o zaplatení sumy 199 Eur žalobcom v hotovosti právnemu zástupcovi žalobcu v rehabilitačnom konaní.
15.Žalovaná dňa 14. 10. 2016 čiastočne vyhovela tejto žiadosti a žalobcovi priznala sumu 6, 70 Eur ako paušálnu náhradu nákladov trestného konania.
16. Žalovaná dňa 14. 10. 2016 náhradu nákladov na obhajobu odmietla žalobcovi priznať a to s odôvodnením, že dva podnety na podanie sťažnosti pre porušenie zákona žalobcu podané na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky boli nedôvodne podané, neboli účelne vynaložené a napokon ani neviedli k zrušeniu odsudzujúceho rozsudku Vojenského obvodového súdu Bratislava sp. zn. 1T 215/1973 zo dňa 06. 11. 1973 v spojení s odvolacím uznesením Vyššieho vojenského súdu Trenčín sp. zn. To 255/1973 zo dňa 02. 01. 1974.
17. Kedže žalovaná odmietla nárok na náhradu trov obhajoby žalobcovi priznať, domáha sa žalobca priznania tohto nároku vo výške 199 Eur vrátane príslušenstva súdnou cestou v tomto konaní.
18. Žalobca v žalobe neuviedol konkrétne podľa akého právneho titulu (právneho predpisu) sa zaplatenia uplatneného nároku domáha, čo namietala i žalovaná. Z obsahu žaloby, i z obsahu žiadosti žalobcu zo dňa 05. 10. 2015 adresovanej žalovanej, v ktorej sa žalobca domáhal odškodnenia, vrátane náhrady nákladov na obhajobu, súd ustálil, že v danej veci sa žalobca domáha zaplatenia sumy vo výške 199 Eur s príslušenstvom ako nároku na náhradu trov obhajoby, ktoré mu vznikli v súvislosti so zrušením pôvodného výroku o vine uvedeného v pôvodne odsudzujúcom rozsudku. Žalobca sa teda domáha zaplatenia náhrady nákladov obhajoby (právneho zastúpenia), ktoré mu vznikli v súvislosti s účasťou žalobcu na súdnej rehabilitácii podľa ustanovenia § 33 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb. vyslovenej uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 1Nt 7/2011 zo dňa 02. 02. 2015, pretože vyslovením účasti žalobcu na súdnej rehabilitácii došlo k zrušeniu výroku o vine uvedeného v pôvodne odsudzujúcom rozhodnutí súdu. Na základe tohto rozhodnutia súdu tak vzniklo žalobcovi právo na odškodnenie podľa zákona č. 119/1990 Zb., teda podľa špeciálneho právneho predpisu, ktorý sa musí v danej veci aplikovať a nie je možné použiť žiadnu inú všeobecnú právnu úpravu.
19. Náklady obhajoby , ktoré si žalobca uplatnil v tomto spore, vznikli žalobcovi pri realizovaní jeho snahy o zrušenie výroku o jeho vine, čím sa vlastne žalobca snažil o úplnú rehabilitáciu, kedže výrok o treste bol zrušený a od potrestania žalobcu bolo upustené už skôr. Išlo o náklady, ktoré vznikli
žalobcovi zaplatením za právne úkony vyhotovené jeho právnym zástupcom pri realizovaní snahy o úplnú rehabilitáciu - prevzatie veci, podanie zo dňa 04. 11. 2003 adresované Generálnej prokuratúre SR na podanie sťažnosti pre porušenie zákona, ďalšie podanie zo dňa 06. 04. 2004 rovnako adresované Generálnej prokuratúre SR na podanie sťažnosti pre porušenie zákona. Tieto úkony právneho zástupcu žalobcu neviedli k úplnej rehabilitácii žalobcu, tak ako to žalobca chcel, pretože oba podnety boli Generálnou prokuratúrou odložené. Žalobca bol úplne rehabilitovaný až v roku 2015 a to na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 1Nt 7/2011 zo dňa 02. 02. 2015, ktorým bola vyslovená úplná účasť žalobcu na súdnej rehabilitácii podľa ustanovenia § 33 ods. 2 per analogiam zákona č. 119/1990 Zb. K vysloveniu úplnej účasti žalobcu na súdnej rehabilitácii teda došlo na základe úplne iných úkonov právneho zástupcu žalobcu ako tých, ktorých náhrady sa žalobca v tomto konaní domáha. Až na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 1Nt 7/2011 zo dňa 02. 02. 2015, ktorým bola vyslovená úplná účasť žalobcu na súdnej rehabilitácii podľa ustanovenia § 33 ods. 2 per analogiam zákona č. 119/1990 Zb. sa následne žalobca domáhal u žalovanej žiadosťou zo dňa 05. 10. 2005 odškodnenia podľa ustanovenia § 23 ods. 1 zákona č. 119/1990 Zb. Konanie žalobcu, jednotlivé úkony jeho právneho zástupcu - dva podnety adresované na Generálnu prokuratúru SR na podanie sťažnosti pre porušenie zákona za účelom zrušenia pôvodného výroku o vine, tak nemožno považovať ako konanie, na základe ktorého by bolo možné priznať žalobcovi odškodnenie podľa zákona č. 119/1990 Zb. Kedže sa žalobca domáhal svojho nároku na základe zákona č. 119/1990 Zb. , súd má za to, zhodne s právnou argumentáciou žalovanej, že v danej veci nie je daný právny titul pre priznanie odškodnenia, náhrady nákladov na obhajobu, podľa tohto zákona. Súd tak žalobu ako právne nedôvodnú (absencia právneho titulu) zamietol.
20. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, tak súd žalobu žalobcu ako právne nedôvodnú zamietol.
21.Súd o trovách konania rozhodoval podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporové poriadku . Kedže úspešná žalovaná počas konania uviedla, že si nárok na náhradu trov konania neuplatňuje, súd žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.
22.Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.