Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_37Ek-758-2023.pdf
PDF · 93.05 KB
Case nature
Subarea
37Ek/758/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX, XXX XX C., zast: Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s.r.o., so sídlom Potočná č. 2835/1 A, 022 01 Čadca, IČO: 36 866 849, proti povinnému: E. B., nar XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX, XXX XX F., zast. JUDr. Ladislav Ščury, advokátom, so sídlom Mierová 1725, 022 01 Čadca, IČO: 33 916 071, o vymoženie pohľadávky vo výške 3.199,88 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Bernardom Janíkom, so sídlom exekútorského úradu Daniela Dlabača 2/978, 010 01 Žilina, pod sp. zn. 322EX 176/23, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 37Ek/758/2023 zo dňa 30.05.2023, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 37Ek/758/2023 zo dňa 30.05.2023 z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným prostredníctvom právneho zástupcu a doručeným súdu dňa 27.03.2023 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 3.199,88 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu uznesenia Okresného súdu Čadca sp. zn. 5C/53/2020 zo dňa 07.03.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.03.2023 a vykonateľnosť dňa 21.03.2023. Súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie dňa 29.03.2023.
2. Uznesením sp. zn. 37Ek/758/2023 zo dňa 30.05.2023 súd I. výrokom návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol, II. výrokom rozhodol, že oprávnený má nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 87,72 eur a III. výrokom súd povinnému nárok na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie nepriznal. Predmetné uznesenie súd (v osobe vyššieho súdneho úradníka) vo vzťahu k argumentácii povinného, že uhradil pohľadávku oprávneného a navrhuje tak exekúciu zastaviť odôvodnil tým, že mal preukázané, že povinný uhradil dňa 28.03.2023 na účet právneho zástupcu oprávneného sumu vo výše 3.199,88 eur priznanú právoplatným a vykonateľným exekučným titulom. Návrh na vykonanie exekúcie bol súdu doručený dňa 27.03.2023, čím v zmysle ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku začalo exekučné konanie. Zánik vymáhaného nároku počas trvania exekučného konania nie je dôvodom na vyhovenie návrhu na zastavenie exekúcie, nakoľko toto konanie je sporom o tom, či sa exekučné konanie začalo oprávnene a či boli na podanie návrhu na začatie exekučného konania splnené všetky zákonné predpoklady. Skutočnosť, že povinný pohľadávku, ktorá je predmetom exekúcie uhradil, môže byť dôvodom na vyhovenie návrhu na zastavenie exekúcie len v prípade, ak k úhrade predmetného dlhu došlo v časovom rozmedzí od vydania exekučného titulu až po deň predchádzajúci dňu začatia exekučného konania, čo je v danom prípade dňa 26.03.2023. K splneniu dlhu došlo až po začatí exekučného konania, t.j. ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie dňa 27.03.2023. Nárok oprávneného nepochybne jestvoval a oprávnený mal právo podať návrh na vykonanie exekúcie, následkom čoho oprávnenému vznikli aj počiatočné trovy exekúcie, ktoré je povinný oprávnenému povinný uhradiť. Podaním zo dňa 05.04.2023 oprávnený súdnemu exekútorovi oznámil,
že povinný dňa 28.03.2023 uhradil nárok vyplývajúci z exekučného titulu, t.j. istinu v sume 3.199,88 eur, avšak naďalej trvá na vymožení trov exekučného konania ako i trov právneho zastúpenia, ktoré neboli doposiaľ uhradené. Súdny exekútor na základe oznámenia oprávneného vydal dňa 18.04.2023 upovedomenie o čiastočnom zastavení exekúcie v zmysle ust § 61k ods. 5 v spojení s ust. § 61n ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, kde exekúciu v časti istiny 3.199,88 eur a odmeny súdneho exekútora vo výške 640 eur zastavil. Z upovedomenia o čiastočnom zastavení exekúcie je zrejmé, že exekúcia bude naďalej pokračovať pre vymoženie súdneho poplatku vo výške 16,50 eur, trov právneho zástupcu v exekúcii vo výške 175,46 eur a trov exekúcie súdneho exekútora vo výške 118,20 eur. Súd uviedol, že súdny exekútor môže vydať upovedomenie o ukončení exekúcie v zmysle ust. 61o ods. 1 Exekučného poriadku až po tom, ako povinný splní resp. súdny exekútor vymôže zvyšný vymáhaný nárok (súdny poplatok, trovy právneho zástupcu oprávneného), vrátane trov exekúcie súdneho exekútora. Návrh na zastavenie exekúcie teda nebol podaný dôvodne, a tým, nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust. § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. V súvislosti s tvrdením povinného, že mu doložka právoplatnosti k uzneseniu Okresného súdu Čadca sp. zn. 5C/53/2020 zo dňa 07.03.2023 bola doručená až dňa 03.04.2023 a jeho otázkou prečo bola doložka právoplatnosti doručená skôr právnemu zástupcovi oprávneného, súd dňa 12.05.2023 požiadal o súčinnosť Okresný súd Čadca, aby súd podal informáciu a zaslal doručenky preukazujúce skutočnosť, kedy a ako bolo uznesenie Okresného súdu Čadca sp. zn. 5C/53/2020 zo dňa 07.03.2023 doručené povinnému. Dňa 24.05.2023 Okresný súd Čadca zaslal konajúcemu súdu doručenky, ktoré preukazujú doručenie samotného exekučného titulu a taktiež doručenie doložiek právoplatnosti a vykonateľnosti obom účastníkom konania. Uznesenie OS Čadca sp. zn. 5C/53/2020 zo dňa 07.03.2023 bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu (v danom prípade oprávneného) do elektronickej schránky dňa 08.03.2023 a právnemu zástupcovi žalovaného (v danom prípade povinného) do elektronickej schránky dňa 15.03.2023. Z preukázaných doručeniek mal súd ďalej za preukázané, že doložka právoplatnosti k uzneseniu Okresného súdu Čadca sp. zn. 5C/53/2020 zo dňa 07.03.2023 bola doručená právnemu zástupcovi žalobcu (v danom prípade oprávneného) dňa 25.03.2023 a právnemu zástupcovi žalovaného (v danom prípade povinného) do elektronickej schránky dňa 25.03.2023. Súd mal za to, že tvrdenie právneho zástupcu povinného, že mu bola doručená doložka právoplatnosti neskôr ako právnemu zástupcovi oprávneného sa nezakladá na pravde, nakoľko z predložených doručeniek z Okresného súdu Čadca mal súd za preukázané, že tieto boli doručené právnym zástupcom účastníkov konania v ten istý deň, t.j. 25.03.2023. Nad rámec súd uviedol, že Okresný súd Čadca správne a v súlade so zákonom vykonával doručovanie obom stranám konania, resp. ich právnym zástupcom, keďže ako oprávnený tak aj povinný boli v predchádzajúcom konaní právne zastúpení. S ohľadom na tvrdenie povinného je na mieste poukázať na starú rímsku zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“ podľa ktorej „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), z ktorej vychádza právny poriadok SR, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou.
3. Proti uvedenému uzneseniu podal povinný v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že doložka právoplatnosti k exekučnému titulu – uzneseniu OS Čadca sp. zn. 5C/53/2020 zo dňa 07.03.2023 mu bola doručená až dňa 03.04.2023, teda po začatí exekučného konania a exekúcie. Podľa ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. Podľa ust. § 57 Exekučného poriadku, doručením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi sa začína exekúcia. Súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie dňa 29.03.2023, teda deň po tom, ako povinná zaplatila pohľadávku. Správne preto počas celého konania uvádza, že povinný zaplatil pohľadávku ešte pred začatím exekúcie. Síce až po začatí exekučného konania podstatné však v tomto prípade je, že pred začatím exekúcie, a to z toho dôvodu, že v zmysle ust. 61k od. 1 písm. a) Exekučného poriadku žiadal o zastavenie exekúcie, nie exekučného konania. Vzhľadom na uvedené má za to, že exekúcia mala byť zastavená. Ako povinný sa dozvedel o právoplatnosti a vykonateľnosti uznesenia až dňa 03.04.2023. Začatie exekučného konania nemôže byť na ťarchu povinného, nakoľko súd mu doložku právoplatnosti /vykonateľnosti zaslal s oneskorením a oveľa neskôr ako právnemu zástupcovi oprávneného. Ako povinný sa nemal ako dozvedieť o právoplatnosti a vykonateľnosti pred doručením doložky právoplatnosti, pričom pripomína, že nie je povinnosťou povinného volať každý deň na súd a zisťovať, či uznesenie už nadobudlo právoplatnosť. V tomto konaní vyšší súdny úradník vôbec neskúmal zavinenie povinného, keď tento nenesie žiadnu vinu na tom, že mu bola neskoro doručená doložka právoplatnosti. V bode 25. uznesenia samotná vyššia súdna úradníčka uvádza, že je potrebné v plnej miere zohľadňovať existenciu či neexistenciu zavinenia. Vyššia súdna úradníčka sa však zaoberala len zavinením na strane
oprávneného. Má za to, že zavinenie je potrebné skúmať na obidvoch stranách, čo v tomto prípade splnené nebolo. Nakoľko zavinenie (neskoré doručenie doložky právoplatnosti) nebolo na jeho strane, tak ho ako povinného nemožno zaviazať na úhradu trov konania. S poukazom na uvedené povinný navrhuje, aby súd exekúciu zastavil, povinnému priznal nárok na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie a trov sťažnostného konania a oprávnenému nepriznal nárok na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom na začatie exekúcie.
4. Oprávnený sa k sťažnosti povinného písomne vyjadril. Vo svojom stanovisku uviedol, že povinná uhradila dňa 28.03.2023 na účet právneho zástupcu oprávneného sumu 3.199,88 eur, ktorá suma bola oprávnenému priznaná právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu. Návrh na vykonanie exekúcie bol súdu doručený dňa 27.03.2023, čím v zmysle ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku začalo exekučné konanie. Zánik vymáhaného nároku jeho splnením počas trvania exekučného konania nie je dôvodom na vyhovenie návrhu na zastavenie exekúcie. Oprávnený riadne podal návrh na vykonanie exekúcie, pričom nenesie žiadne zavinenie na tom, že po podaní návrhu na vykonanie exekúcie povinný plnil nárok vymáhaný v exekúcii. Návrh na vykonanie exekúcie oprávnený podal dňa 27.03.2023, pretože pohľadávka priznaná vykonateľným rozhodnutím nebola povinným uhradená v súvislosti s čím oprávnenému nepochybne vznikol nárok na úhradu trov exekúcie. Povinný síce uhradil dňa 28.03.2023 sumu 3.199,88 eur avšak neuhradil trovy exekučného konania a trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní, a to i napriek tomu, že oprávnený má na ich úhradu nárok. Návrh na zastavenie exekúcie podaný povinným je vzhľadom na uvedené neopodstatnený. Nie je pravdivé tvrdenie povinného, že mu doložka právoplatnosti a vykonateľnosti bola doručená až neskôr ako oprávnenému. Povinný mal vedomosť o vykonateľnosti rozhodnutia a i napriek tomu plnil rozhodnutím uloženú povinnosť oneskorene. Preto súd správne poukazoval na zásadu vigilantibus iura scripta sunt. Povinný nepochybne nesie plnú zodpovednosť za stav, ktorý nastal, že judikovanú pohľadávku uhradil oneskorene. Z toho dôvodu je opodstatnený i nárok oprávneného na úhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie v sume 87,72 eur. Jednoznačne nie sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie ani na priznanie nároku povinnému na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie. Rovnako povinný nemá nárok na náhradu trov sťažnostného konania. Je to práve oprávnený, komu prináleží nárok na náhradu trov exekučného konania v rozsahu 100%.
5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
6. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
7. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
8. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
9. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
10. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
11. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
12. Sudca po zistení, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Nad rámec skutočností uvádzaných vyšším súdnym úradníkom v uznesení o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 30.05.2023 súd udáva:
13. Exekučný titulom v predmetnej exekúcii je uznesenie Okresného súdu Čadca sp. zn. 5C/53/2020 – 243 zo dňa 07.03.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.03.2023 a vykonateľnosť dňa 21.03.2023, a ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 3.199,88 eur na účet právneho zástupcu, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. Uvedený exekučný titul nepripúšťal podanie opravného prostriedku (vo veci po podaní sťažnosti rozhodoval sudca), a teda povinný si mal byť vedomý, že prevzatím rozhodnutia mu môže plynúť lehota na plnenie. Povinný sa nemohol spoliehať na tú skutočnosť, že oprávnený prevezme rozhodnutie neskôr, a to najmä s prihliadnutím na tú skutočnosť, že rozhodnutie v základnom konaní sa týkalo len určenia výšky náhrady trov konania oprávneného (povinný v sťažnosti proti uzneseniu zo dňa 12.12.2022 vydaného vyšším súdnym úradníkom namietal nesprávne vyčíslenú náhradu trov konania), ktorý mal záujem na plnení zo strany povinného, a teda mal aj eminentný záujem prevziať súdom doručované rozhodnutie čo najskôr. Súdom uložená povinnosť povinnému plniť v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia (exekučného titulu) sa neviazala na povinnosť plniť odo dňa doručenia doložky právoplatnosti zo strany súdu povinnému, ale odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Povinný ako dlžník si musí ustrážiť lehotu na plnenie, pričom ak si bol povinný vedomý svojej povinnosti uloženej súdom prevzatím rozhodnutia zo strany súdu dňom 15.03.2023, nič mu nebránilo v tom, aby si uvedenú povinnosť splnil hoc aj nasledujúci deň. Vyšší súdny úradník v rozhodnutí správne poukázal na zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „práva patria len bdelým (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým) teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídateľnosťou.
14. Obrana povinného spočíva v tom, že doložka právoplatnosti bola povinnému doručená zo strany súdu neskôr ako oprávnenému. Uvedená skutočnosť bola vyvrátená dôkazmi predloženými Okresným súdom Čadca, pričom v tomto smere súd zdôrazňuje, že aj za predpokladu, ak by doložka právoplatnosti zo strany súdu bola zaslaná povinnému neskôr ako oprávnenému, nič to nemení na skutočnosti, že doložka právoplatnosti je len formálnym úkonom vyznačenia nemennosti súdneho rozhodnutia zo strany súdu, ktoré nemožno napadnúť riadnym opravným prostriedkom. Zisťovanie kedy a akým spôsobom boli zo strany súdu doručované oznámenia o nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia v základnom konaní sú právne bezvýznamné.
15. Rozhodnutie je formálne vykonateľné, ak obsahuje náležitosti určené procesným predpisom, ak po jeho vydaní došlo k splneniu predpokladov vykonateľnosti určených procesným predpisom. Predpokladom vykonateľnosti (v závislosti od procesného predpisu, na základe ktorého bolo súdne alebo administratívne rozhodnutie vydané) jevnapríklad to, že rozhodnutie bolo riadne doručené, že uplynula lehota na plnenie, že nebol podaný opravný prostriedok s odkladným účinkom, respektíve o takomto opravnom prostriedku už bolo rozhodnuté. Formálna vykonateľnosť sa na rozhodnutí vyznačuje potvrdením o vykonateľnosti, je teda navonok charakterizovaná odtlačkom úradnej pečiatky orgánu, ktorý je zákonom splnomocnený takouto doložkou vykonateľnosti príslušné rozhodnutie opatriť. Exekučný súd nie je potvrdením o vykonateľnosti viazaný. Exekučný súd musí na základe prípadného návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhodnotiť, či predpoklady materiálnej vykonateľnosti nastali. Rozhodnutie nie je materiálne vykonateľné, ak údaje v ňom uvedené nezodpovedajú reálnemu právnemu stavu, alebo ak tieto údaje sú natoľko neurčité, že ich nie je možné identifikovať.
16. Podľa ust. § 62 ods. 1 veta prvá vyhlášky č. 543/2005 Z.z. MS SR o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdny, špeciálny súd a vojenské súdy (ďalej len „Spravovací a kancelársky poriadok“), len čo sa súdny tajomník alebo iný poverený zamestnanec súdu zistí, že rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, vyznačí v aplikácii deň, keď rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.
17. Podľa ust. § 62 ods. 3 Spravovacieho a kancelárskeho poriadku, spolu s vyznačením právoplatnosti v aplikácii súd vyhotoví doložku právoplatnosti ako elektronický úradný dokument postupom podľa osobitného predpisu, ktorý obsahuje európsky identifikátor judikatúr (ECLI) toho rozhodnutia, ktorého právoplatnosť sa vyznačuje. Súd vyhotovenú doložku právoplatnosti doručí spolu s rozhodnutím do elektronickej schránky účastníka konania. Ak účastník konania nemá elektronickú schránku aktivovanú na doručenie, doložka právoplatnosti sa mu nedoručuje
18. Podľa ust. § 62a veta prvá, Spravovacieho a kancelárskeho poriadku, primerane ako v § 62 sa postupuje aj v prípade vyznačovania vykonateľnosti.
19. S poukazom na vyššie uvedené citované ustanovenia Spravovacieho a kancelárskeho poriadku, sa doložka právoplatnosti doručuje do elektronickej schránky účastníka len za predpokladu, ak má aktivovanú elektronickú schránku na doručenie. V opačnom prípade sa doložka právoplatnosti účastníkovi nedoručuje. Ak by si súd vychádzal z tvrdení povinného a jeho obhajoby, že súd zasielal doložku právoplatnosti povinnému neskôr ako oprávnenému, znamenalo by to, že za predpokladu, ak by povinný nebol zastúpený právnym zástupcom a nemal aktivovanú schránku na doručenie, tak by mu lehota na plnenie neplynula, nakoľko súd nie je povinný v takomto prípade doložky právoplatnosti účastníkovi doručiť, pričom povinný viaže povinnosť na plnenie oznámením právoplatnosti rozhodnutia zo strany súdu. Neobstojí argumentácia povinného, že nie je jeho povinnosťou každý deň zisťovať, či rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, pretože minimálne okamihom prevzatia rozhodnutia (právnym zástupcom povinnej) a to dňa 15.03.2023 si musel byť vedomý, že nakoľko rozhodnutie nebolo možné napadnúť opravným prostriedkom, mohla mu začať (a aj začala) plynúť lehota na plnenie, nakoľko rozhodnutie sa mohlo (a aj stalo) právoplatným. Bolo výlučne v záujme povinného pristupovať v súlade s hore uvedenou rímskou zásadou (právo patrí bdelým, ostražitým, starostlivým, opatrným, pozorným) a pristúpiť k plneniu s náležitou starostlivosťou a predvídateľnosťou.
20. Podľa ust § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu.
21. Podľa ust. § 57 ods. 1 veta práv Exekučného poriadku, vydané poverenie na vykonanie exekúcie súd odošle poverenému exekútorovi spolu s rovnopisom návrhu na vykonanie exekúcie alebo spolu s údajmi z návrhu na vykonanie exekúcie. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi sa začína exekúcia.
22. Právny zástupca povinnej prevzal rozhodnutie (exekučný titul) zo strany súdu dňa 15.03.2023, ktorým dňom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Lehota na dobrovoľné splnenie povinnosti uloženej jej exekučným titulom uplynula v pondelok 20.03.2023, preto sa rozhodnutie sa rozhodnutie stalo vykonateľným dňa 21.03.2023. Už týmto dňom mohol oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Povinný plnil v prospech oprávneného dňa 28.03.2023 (t.j. oneskorene), pričom oprávnený už dňa 27.03.2023 podal návrh na vykonanie exekúcie na súd. Súd vydal na základe podaného návrhu súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie dňa 29.03.2023. Skutočnosti ohľadom čiastočného plnenia v prospech oprávneného boli súdnemu exekútorovi následne oznámené zo strany oprávneného podaním zo dňa 05.04.2023, ktorý následne vydal upovedomenie o čiastočnom zastavení v zmysle ust. § 61k ods. 5 v spojení s ust. § 61n ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Exekučné konanie, teda začalo dôvodne a naďalej je dôvodne vedené v rozsahu vymáhania súdneho poplatku, trov oprávneného v exekučnom konaní a trov súdneho exekútora. Už samotným doručením poverenia na vykonanie exekúcie vzniká súdnemu exekútorovi právo minimálne na náhradu paušálnych výdavkov. V čase poverenia súdneho exekútora vykonaním exekúcie súd nemal vedomosť o čiastočnom plnení zo strany povinného (ktorý plnil po lehote určenej exekučným titulom), a teda svojím konaním zapríčinil začatie exekučného konania, ktorý pojem je širší a zahŕňa v sebe aj samotnú exekúciu. Udelením poverenia na vykonanie exekúcie konkrétnemu súdnemu exekútorovi sa totiž exekučné konanie dostáva do štádia exekúcie t.j. samotnej realizácie výkonu rozhodnutia súdnym exekútorom niektorým zo spôsobov vykonania exekúcie. Preto ust. § 61k hovorí o zastavení exekúcie a nie exekučného konania.
23. Preto podľa názoru súdu rozhodol vyšší súdny úradník správne, keď uznesením sp. zn. 37Ek/758/2023 zo dňa 30.05.2023 návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol a oprávnenému priznal nárok na náhradu trov exekučného v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výše 87,72 eur.
24. V dôsledku potreby zachovania dvojinštančnosti konania o trovách, bude o trovách sťažnostného konania rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšším súdnym úradníkom.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).