Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Co-124-2020.pdf
PDF · 118.49 KB
Case nature
Subarea
2Co/124/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobkyne: W. M., O.. XX.XX.XXXX, V. P. X, M., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Radomír Jakab, PhD., s.r.o., so sídlom Štefánikova 993/50, Košice, IČO 51 663 783, proti žalovanému: M. V., O.. X.X.XXXX, V. Ž. XXXX/XX, P., zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Martin Staroň, Hlavná 89, Prešov, IČO 42 083 541, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 12. marca 2020 č.k. 36C/6/2020-37
rozhodol:
M e n í uznesenie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
Z r u š u j e súvisiace výroky o povinnosti žalobkyne na podanie žaloby a povinnosti na zaplatenie súdneho poplatku.
Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) uznesením uvedeným v záhlaví nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť predbežne zdržať sa konania, ktorým bude brániť prístupu, prechodu, prejazdu žalobkyne cez vchod a pasáž na pozemku - parcela KN-C č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 v katastrálnom území F. U., zapísanom na liste vlastníctva č. XXXXX, k jej pozemkom - parcela KN-C č. XXX/X - druh: zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parcela KN-C č. XXX/X - druh: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 59 m2, parcela KN-C č. XXX/X - druh: zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, parcela KN-C č. XXX/X - druh: zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, parcela KN-C č. XXX/X - druh: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 106 m2 a stavbám na nich v katastrálnom území Stredné Mesto, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXXX (I. výrok). II. výrokom uložil žalobkyni povinnosť podať v lehote 30 dní na príslušnom súde žalobu proti žalovanému o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu alebo žalobu o zriadenie vecného bremena, III. výrokom rozhodol o poplatkovej povinnosti žalobkyne na úhradu poplatku za podanie návrhu v sume 33 € a IV. výrokom žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %.
2. Súd prvej inštancie vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žalobkyňa sledovala trvalú ochranu svojich práv na prístup, prechod, prejazd cez vchod a pasáž, nachádzajúcom sa na pozemku vo vlastníctve žalovaného ako boli identifikované vo výroku rozhodnutia, ktorý vchod a pasáž označila za jediné prístupové miesto k svojej nehnuteľnosti. Súd v konaní vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou susediacich nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX katastrálneho územia F. U., D. M. O. H.. M. XX, a to pozemku parcela KN-C č. 902/3 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 180 m2, pozemok - parcela KN-C č. 902/4 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 59 m2, pozemok - parcela KN-C č. 902/5 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 37 m2, pozemok - parcela
KN-C č. 902/6 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 67 m2, pozemok - parcela KN-C č. 903/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 106 m2, stavba bez súpisného čísla - dom meštiansky, M.Á. XX postavený na pozemku - parcela KN-C č. 903/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 106 m2, stavba so súpisným číslom 1249 - dom postavený na pozemku - parcela KN-C č. 902/3 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 180 m2.
3. Podľa tvrdení žalobkyne po začatí rekonštrukčných prác v lete roku 2019 na jej stavbe bez súpisného čísla na M. XX, stojacej na parc. KNC č. 903/2 o výmere 106 m2, ku ktorej existuje jediný prístup z M. H. cez vchod a pasáž na parcele KNC č. 603/3 vo vlastníctve žalovaného, žalovaný najskôr ústne a potom fakticky znemožňoval prístup k nehnuteľnosti z vchodu z M. H.. V priebehu dní od 20.1.2020 do 26.1.2020 opakovane vymieňal zámky na vchodových dverách v snahe znemožniť žalobkyni prístup k jej budovám a pozemkom, a nakoľko prebiehali rekonštrukčné práce, ktoré nemohla žalobkyňa prerušiť, za pomoci zámočníka odstránila žalovaným osadený zámok a nechala žalovanému k dispozícii kľúč od nového ňou osadeného zámku od vstupnej brány do pasáže. Tieto skutočnosti boli tiež predmetom riešenia OO PZ Košice-Staré mesto vo veci podozrenia zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Žalobkyňa tvrdila, že má právo prístupu k svojim nehnuteľnostiam cez nehnuteľnosti žalovaného titulom vecného bremena, ktoré nadobudla vydržaním, a to na základe darovacej zmluvy zo dňa 9.7.2008, v v ktorej pôvodná vlastníčka nehnuteľnosti W. O., od ktorej nehnuteľnosti nadobudla darom, súčasne vyjadrila súhlas, aby žalobkyňa ako obdarovaná používala vchod na účely ich užívania z ulice M. XX bez časového obmedzenia. Aj keď nešlo o právo vecného bremena zapísané do katastra nehnuteľnosti, toto svoje právo nepretržite a nerušene vykonávala po dobu dlhšiu ako 10 rokov dobromyseľne, majúc za to, že jej patrí právo prístupu k nehnuteľnostiam v jej vlastníctve z ul. M.. Existenciu naliehavosti na požadovanej právnej úprave pomerov strán odôvodňovala tým, že pri zamedzení prístupu z M. H., jej s prihliadnutím na rekonštrukčné práce hrozí vznik škody a sankčné postihy od zhotoviteľa. Navrhované neodkladné opatrenie považovala za trvalú úpravu právnych pomerov strán sporu v prípade, že žalovaný bude rešpektovať uloženú povinnosť, preto sa ani nedomáhala svojho práva žalobou v konaní vo veci samej pred súdom.
4. Súd prvej inštancie po citácii ustanovení upravujúcich predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 324, § 325, § 326, § 328, § 329, § 330, § 332, § 336 a § 337 Civilného sporového poriadku (CSP), poukázal na všeobecné východiská, za existencie ktorých súd môže nariadiť neodkladné opatrenie. Uviedol, že v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany je potrebné skúmať, či je osvedčená existencia právneho vzťahu, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy právnych pomerov (princíp opodstatnenosti), či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), a či navrhovaným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav a právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality). Obsahom predložených listín mal preukázaný vlastnícky vzťah žalobcu a žalovanej k nehnuteľnostiam, ktoré podľa katastrálnej mapy boli susediacimi nehnuteľnosťami. Z čestného prehlásenia C.. E. F., ktorý podpísal so žalobkyňou zmluvu o dielo dňa 13.1.2020 mu vyplynulo, že v priebehu rekonštrukcie bol niekoľkokrát po sebe vymenený zámok na vstupnej bráne z Kováčskej ul. č. 33, dvorný trakt, kde bola vykonávaná opakovaná výmena zámku, ktorej výmenu potvrdil v čestnom prehlásení M. G.. Rozhodnutím mesta Košice zo dňa 14.3.2018 mal preukázané, že žalobkyni bola povolená zmena stavby domu M. XX/B, dvorný trakt, na pozemkoch parc. č. 903/2 a 902/4 katastrálneho územia F. U., a podľa potvrdenia OR PZ Košice, odbor poriadkovej polície bolo žalobkyňou vykonané ústne oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ku ktorému malo dochádzať od 22.1.2020 do 26.1.2020. Z Článku 4 bodu 1 a 2 darovacej zmluvy uzavretej dňa 9.7.2008, zistil, že darkyňa W. O., ktorá darovala žalobkyni časť nehnuteľností pôvodne zapísaných na LV č. XXXXX kat. územia F. U., a aktuálne vedených vo vlastníctve žalobkyne na LV č. XXXXX katastrálneho územia F. U., D. M.-F. U., prejavila súhlas s tým, aby obdarovaná žalobkyňa používala bez časového obmedzenie vchod z M. XX ako vstup na darovaním získané nehnuteľnosti.
5. Zohľadňujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že žalobkyňa osvedčila naliehavosť v podobe hrozby vzniku a rozširovania škody, keď povinnosť uložená žalovanému vychádza z ochrany vlastníckeho práva žalobkyne na prístup k jej nehnuteľnostiam, čo je dané aj obsahom vlastníckeho práva, keď vlastník veci má v prvom rade právo fyzicky s vecou disponovať, pokiaľ tomu nebráni zákon alebo práva tretej osoby. Z listinných dôkazov mu vyplynulo, že žalovaný bráni žalobkyni v prechode k nehnuteľnostiam, ktoré sú v jej výlučnom vlastníctve, a ku ktorým nemá inú možnosť prístupu než cez
nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného. Nestotožnil sa však s argumentáciou žalobkyne, že nariadením neodkladného opatrenia dôjde k trvalej úprave právnych pomerov medzi stranami, preto v súlade s § 336 ods. 1 CSP uložil žalobkyni povinnosť do 30 dní od doručenia uznesenia na podanie žaloby o určenie, že žalobkyni patrí vecné bremeno titulom vydržania, resp. žaloby o zriadenie práva vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že pokiaľ žalobkyňa vychádza z názoru, že z jej strany došlo k vydržaniu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ktoré nebolo a nie je zapísané v katastri nehnuteľnosti, je z dôvodu právnej istoty túto skutočnosť potrebné hodnoverne preukázať, čo môže urobiť iba v konaní vo veci samej podaním žaloby, ktoré rozhodnutie je spôsobilé vyriešiť spornú otázku medzi stranami aj pre budúcnosť. O povinnosti žalobkyne na zaplatenie súdneho poplatku rozhodol v súlade s § 2 ods. 1 písm. a/ podľa položky 1 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktoré je Prílohou k zákonu č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil zásadou procesného úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 CSP, keď plne úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov neodkladného opatrenia v rozsahu 100%.
6. Uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalovaný navrhujúc jeho zmenu a zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že rozhodnutie trpí vadami podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
7. Žalovaný považoval za nepreukázané podmienky vyžadované zákonom pre bezodkladnú úpravu právnych pomerov strán sporu, vychádzajúc z nepravdivosti tvrdení žalobkyne o zamedzení prístupu k jej nehnuteľnostiam, pretože v skutočnosti má žalobkyňa zabezpečený prístup k svojim pozemkom a stavbám na nich zriadených z ulice B., ktorá bezprostredne susedí s jej nehnuteľnosťou, ktorú okolnosť dokladoval fotodokumentáciou, aj výstupom z katastrálneho portálu geometrického zamerania nehnuteľnosti. Žalobkyňa nepreukázal ani žiadne nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Poukázal na to, že žalovaná cez nehnuteľnosti v jej vlastníctve - dom so súp. č. 1249 a pozemok KNC č. 902/3 môže vstupovať, pristupovať, nosiť materiál, vpúšťať robotníkov k stavbe bez súpisného čísla, stojacej na parcele KNC parcela č. 903/2, ako aj k pozemkom v jej vlastníctve KNC parcela č. 902/4, 903/2 a 902/5, 902/6 katastrálneho územia F. U., D. M., F.É. mesto, a realizovať tak rekonštrukciu svojich nehnuteľností. Súčasne mal za to, že nebol osvedčený nárok žalobkyne na vznik či zriadenie práva vecného bremena z dôvodu, že žalobkyňa má k svojim pozemkom a stavbám prístup z inej ulice, a žalobkyňa si bola dlhé roky vedomá, že jej nesvedčí prístup cez nehnuteľnosti - pasáž vo vlastníctve žalovaného, pretože v katastri nehnuteľnosti nie je evidované žiadne vecné bremeno prechodu, prejazdu v jej prospech, a nemohla ho teda nadobudnúť ani vydržaním. Pohodlnosť žalobkyne nemôže byť na ujmu vlastníckeho práva žalovaného, nakoľko vecné bremeno by predstavovalo neodôvodnený a neprimeraný zásah do výkonu jeho vlastníckych práv. Žalovaný poukázal na to, že sa stal vlastníkom galérie, ktorá sídli v Meštianskom dome na M. H.. XX X. M. v roku 2014 na základe darovacej zmluvy, a v súlade s povolením Krajského pamiatkového úradu v Košiciach začal s drobnými opravami nehnuteľnosti, spočívajúcimi tiež v osadení novej vstupnej brány do tzv. dufartu (vchodu do pasáže), kde bol vymenený výklad aj vstupné dvere na galérii. Na žiadosť žalobkyne jej poskytol kľúče, keďže ich nehnuteľnosti boli spojené dvorom, avšak iba na ten účel, aby nemusela obchádzať celú B. H., keď chcela ísť do mesta. Kľúče jej odovzdal v dobrej viere, v záujme dobrých susedských vzťahov, ktoré spolunažívanie bolo bezproblémové až do času, keď žalobkyňa začala svoju nehnuteľnosť rekonštruovať a podchod žalovaného na parcele KNC č. 903/3 začali používať pracovníci stavebných firiem, ktorí rekonštrukciu realizovali. Tieto priestory znečisťovali zanášaním stavebného odpadu bez vedomia a súhlasu žalovaného, na čo žalovaný upozornil žalobkyňu s tým, že si to nepraje a v prípade, ak sa situácia nezmení, pasáž uzatvorí. Nakoľko k zmene situácie nedošlo, vymenil zámky na vstupných dverách do pasáže, na čo reagovala žalobkyňa tým, že následne vymenila zámok na novej vstupnej bráne. Orgánom policajného zboru tvrdila, že priestor, do ktorého vstupuje, jej vlastnícky patrí, čo nezodpovedá skutočnosti, a následne podala na návrh na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdiac, že žalovaný opakovane každý deň vymieňal zámky. Ďalej poukázal na fakt, že darovacia zmluva, na základe ktorej sa žalobkyňa stala vlastníčkou nehnuteľnosti bola uzavretá dňa 9.7.2008, pričom vecné bremena vznikajú až zápisom do katastra nehnuteľností, a podľa § 47 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa do troch rokov od uzavretia zmluvy nedal návrh na rozhodnutie o vklade vecného bremena platí, že účastníci od zmluvy odstúpili. Žalobkyňa nemohla nadobudnúť vecné bremeno ani vydržaním podľa § 134 OZ, keďže nebola dobromyseľná, nakoľko mala vedomosť, že prístup k svojim nehnuteľnostiam má z ulice B.. Dôvodom pre zradenie vecného bremena nemôže byť to, že prístup žalobkyne k stavbám cez pozemok žalovaného by bol jednoduchší, efektívnejší a súčasne uznesenie o neodkladnom opatrení by
nemohlo obstáť aj preto, lebo nemožno vymedziť koridory na prechod a prejazd žalobkyne cez pasáž žalovaného tak, aby ostalo vlastnícke právo žalovaného nedotknuté na právo prechodu a prejazdu k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve cez jeho vlastný vchod a jeho vlastnú pasáž.
8. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu hodnotila rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne dôvodiac, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je limitované vykonávanie dokazovania, keď sa osvedčujú iba skutočnosti odôvodňujúce neodkladnú úpravu právnych pomerov, ako aj skutočnosti odôvodňujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ktoré predpoklady považovala žalobkyňa za splnené. Osvedčila, že existoval medzi ňou a žalovaným určitý pokojný stav užívania, ktorý bol narušený neoprávneným konaním žalovaného. Žalovaný tak využil svojpomoc v rozpore so zákonom, a svojím konaním je zamedzuje realizovať rekonštrukciu budovy vykonávanú v súlade so stavebným povolením, v dôsledku čoho jej hrozí škoda. Pokiaľ ide o osvedčenie skutočností odôvodňujúcich dôvodnosť a trvanie nároku zdôraznila, že vydržala právo zodpovedajúce vecnému bremenu poukazujúc na písomné dojednanie tohto práva v darovacej zmluve s darkyňou, od ktorej nadobudol sporné nehnuteľnosti tiež žalovaný. V súlade s jej uloženou povinnosťou podala tiež žalobu na určenie práva vecného bremena eventuálne na zriadenie vecného bremena súdom. V ďalšom poukázala na to, že je vlastníčkou dvoch budov, z ktorých jedna stojí na parcele KN-C č. 902/3, a čelná strana tejto budovy lícuje B. H. v celom rozsahu, vstup do nej je možný iba cez vchodové dvere pre peších, vchádza sa priamo do kancelárskych priestorov, ktoré sú využívané aj na účely podnikania. Budova, ktorá je v stave vyžadujúcom si rekonštrukciu stojí na parcele KN-C č. 903/2 je vnútri dvora, a nadväzuje na budovu odporcu, a vo vnútri dvora sú tiež pozemky patriace navrhovateľke, na ktorých stavby nie sú. Zastávala názor, že podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, právo vecného bremena prístupu- cesty možno zriadiť súdom aj v prípade, ak je stavba obklopená pozemkami vlastníka stavby, ale tento nemá cez svoje pozemky zabezpečený prístup k verejnej komunikácii.
9. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na svojom stanovisku, že neboli preukázané podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, a žalobkyňa nevydržala právo zodpovedajúce právu vecnému bremenu, ani toto nie je možné zriadiť. Zopakoval, že žalobkyňa má prístup k svojim pozemkom a stavbám z ulice B.C. X. M., keď z domu súp. č. 1249 na pozemku KN-C č. 902/3 má prístup aj k nehnuteľnosti domu bez súpisného čísla stojacom na pozemku KN-C č. 902/3 a pozemkom vo vnútri dvora, môže teda k rekonštruovanej nehnuteľnosti pristupovať, nosiť materiál, púšťať robotníkov. Považoval za nežiaduce, aby bol diskriminovaný a zaťažovaný povinnosťou strpieť prechod žalobkyne cez pasáž, ak ide o obmedzenie vlastníckeho práva len preto, aby žalobkyňa, ktorá má prístup k svojim stavbám a pozemkom z ulice B. X. M., nechce navážať materiál na rekonštrukciu svojej nehnuteľnosti do svojich priestrov, ale cez pasáž vo vlastníctve žalovaného. Zdôraznil, že na území celej SR je niekoľko stotisíc prípadov, kedy vlastníci domov v centre mesta či na dedinách musia prechádzať cez svoje vlastné domy či stavby na svoje zadné dvory a prenášať tak materiál na svoje stavby, a len pohodlnosť žalobkyne nemôže byť na ujmu jeho vlastníckym právom. Za podstatné tiež považoval, že žalobkyňa sa pôvodným návrhom dovolávala trvalej úpravy právnych pomerov strán a ani neodkazovala na to, aby mala v úmysle žiadať o zriadenie vecného bremena, či určenie , že toto právo vecného bremena prechodu cez pozemky vo vlastníctve žalovaného vydržala. Nakoľko žalobkyňa má prístup k nehnuteľnostiam a nepreukázala žiadne nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, nariadenie neodkladného opatrenia nebolo opodstatnené.
10. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli.
11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a zistil, že nie sú dané dôvody na potvrdenie (§ 387 CSP), ani na zrušenie (§ 389 CSP) rozhodnutia, preto uznesenie súdu prvej inštancie odvolací súd zmenil (§ 388 CSP) tak, ako vyplýva z výroku tohto súdneho rozhodnutia.
12. Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov
strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
13. Tvrdené odvolacie dôvody boli naplnené, keď súd prvej inštancie sa dopustil pochybenia pri ustálení skutkového stavu významného pre rozhodnutie veci a nesprávne interpretoval správne použité právne normy.
14. Podľa § 324 ods. 1 pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
15. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
16. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
17. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
18. Podľa § 326 ods. 1,2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
19. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
20. Podľa § 329 ods. 3 CSP ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
21. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že nariadenie neodkladného opatrenia je možné len na účely vymedzené zákonom, ktorým je existencia bezodkladnej potreby úpravy právnych pomerov alebo existencia obavy, že exekúcia bude ohrozená. S ohľadom na povahu prejednávanej veci nie sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu obavy o ohrozenie výkonu exekúcie, teda prichádzalo do úvahy poskytnutie ochrany iba pre prípad, ak je preukázaná nevyhnutnosť úpravy právnych pomerov strán. Z argumentácie žalobcu a predložených dôkazov preto musí vyplývať prvok naliehavosti v tom zmysle, že bez požadovanej úpravy právnych pomerov v zrýchlenom konaní, dôjde k vážnemu zásahu do práv a oprávnených záujmov žalobkyne. Súčasne je ale významné, že nemožno vyhovieť nedôvodnému, či neexistujúcemu nároku, čo predpokladá osvedčenie existencie a trvania práva, ktorého ochrany sa žalobkyňa v konaní domáha, v spojitosti s čím je nutné riešiť aj otázku zákonnosti hroziaceho zásahu, pretože neodkladné opatrenie nemôže poskytovať ochranu voči postupu, ktorý je v súlade so zákonom.
22. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky. Súd prvej inštancie vyhovel návrhu majúc za to, že postupom žalovaného došlo k zásahu do vlastníckeho práva žalobkyne, ktorá tak nemá vstup na nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve, neberúc do úvahy, že pri úprave stretu vlastníckych práv oprávneného a povinného z neodkladného opatrenia, musí vyvažovať princípy opodstatnenosti nariadenia neodkladného oprávnenia a princíp proporcionality, na ktoré aj sám v odôvodnení odkázal, aj keď ich nenáležite nezohľadnil.
23. Predmetné konanie sa dotýka kolízii práv žalobkyne a žalovaného ako vlastníkov susediacich nehnuteľností. Vlastnícke právo každého je chránené v rovnakej miere, má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Podľa článku 20 ods. 3 Ústavy SR vlastnícke právo zaväzuje, nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom, výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom. Výkon práv a povinností vyplývajúci z občianskoprávnych vzťahov tiež nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv oprávnených záujmov iných ani byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ). V danom spore sú do kolízie postavené vlastnícke práva majúci rovnaký zákonný obsah, požívajúce rovnaký rozsah ochrany, keď žalobkyňa tvrdí, že užívanie jej nehnuteľností jej založené na odôvodnenom obmedzení vlastníckeho práva žalovaného. Na účely nariadenie neodkladného opatrenia bolo preto nevyhnutné, aby osvedčila existenciu takéhoto práva a preukázala opodstatnenosť zásahu do práv žalovaného neodkladným opatrením tiež osvedčením skutočností preukazujúcich naliehavosť na požadovanej úprave právnych pomerov strán.
24. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam nadobudol žalovaný v roku 2014 od darkyne W. O., ktorá bola pôvodnou vlastníčkou aj tých nehnuteľností, ktoré sú aktuálne vo vlastníctve žalobkyne. Dotknuté nehnuteľnosti žalobkyne a žalovaného sú tvorené stavbami a pozemkami (vnútorným dvorom), keď hlavný vchod na nehnuteľnosti žalobkyne je z ul. B. a na nehnuteľnosti žalovaného z ul. M.. Aj keď žalobkyňa uzavrela darovaciu zmluvu s W. O. v časti nehnuteľnosti v jej vlastníctve už dňa 09.07.2008, ku vkladu darovacej zmluvy do katastra nehnuteľnosti malo dôjsť až v r. 2017 ako to vyplýva z výpisu z LV č. XXXXX kat. územie F. U. P. D. M. F. U.. Podľa výpisu z listu vlastníctva žalobkyni nesvedčí žiadne právo vecného bremena k susediacej nehnuteľnosti žalovaného, aj keď v darovacej zmluve je deklarovaný súhlas darkyne (pôvodnej vlastníčky) k tomu, aby obdarovaná používala vchod na darované nehnuteľnosti aj z ulice M. XX X. M. bez časového obmedzenia, a tiež aby používala časť parcely č. 902/6 na účely vstupu do podzemných priestorov budovy na parcele č. 903/3, ktorá je aktuálne vo vlastníctve žalovaného. Podľa znenia darovacej zmluvy, takéto užívanie malo byť v súlade s dobrými susedskými vzťahmi a dobrými mravmi. Z listinných dôkazov tiež vyplýva, že žalobkyňa má prístup do svojej nehnuteľnosti aj z ulice B. bezprostredne s nehnuteľnosťami susediacej, čo jej umožňuje vstup do stavby súp. číslo 1249 stojacej na parcele KNC 902/3 ako aj do stavby bez súpisného čísla stojacej na parcele KNC 903/2 - Meštiacky dom, M. XX, aj keď tento prístup prechádza cez vnútorný dvor a priestory nehnuteľnosti súp. č. 1249. Niet tiež sporu, že žalovaný vyhovel žiadosti žalobkyne, a umožnil jej vstupovať na jej nehnuteľnosť aj z ulice M. X. M..
25. Zohľadniac vyššie uvedené, na účely nariadenia neodkladného opatrenia žalobkyňa síce osvedčila právo vstupovať na svoje nehnuteľností aj cez vstupnú bránu a pasáž vo vlastníctve žalovaného na základe osobného záväzku pôvodnej vlastníčky nehnuteľnosti, ako aj súhlasu súčasného vlastníka nehnuteľnosti žalovaného, no rozsah tohto užívania (vstupovania) nehnuteľností žalovaného sa nevzťahoval na vykonávanie úkonov žalobkyne spojených so správou a údržbou nehnuteľností v jej vlastníctve, ani nesvedčil pre právo prechodu, či prejazdu titulom vecného bremena. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia absentujú tiež akékoľvek tvrdenia žalobkyne, ktoré by preukazovali existenciu naliehavosti vyžadujúcej si úpravu právnych pomerov strán sporu nariadením požadovaného neodkladného opatrenia, a z jeho obsahu skôr možno vyvodiť, že účelom bolo riešenie faktického stavu, teda praktických problémov vyvolaných stavebnými prácami. Len samotný fakt, že vykonávanie rekonštrukcie nehnuteľností žalobkyne je sťažené tým, že žalobkyňa má k nej prístup len zo vzdialenejšej B. H., a cez vnútorné priestory iných svojich nehnuteľností, nijakým spôsobom neodôvodňuje neproporcionálny zásah do vlastníckeho práva žalovaného založený na trvalom obmedzení jeho práva užívania. Žalobkyňa neuvádza, aká vážna škoda, či iné ujmy jej hrozia prenášaním stavebného materiálu cez vnútorné priestory jej nehnuteľnosti, a z charakteru jej návrhu vyplýva, že sa jedná iba o menej efektívny prístup k stavbe.
26. Neobstojí ani tvrdenie žalobkyne, že konaním žalovaného došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, keďže v konaní bola osvedčená nanajvýš neformálna dohoda sporových strán umožňujúca žalobkyni osobný vstup na nehnuteľnosti z M. XX X. M., nie však už iné užívanie nehnuteľnosti žalovaného. Javí sa naopak, že to bola práve žalobkyňa, ktorá zasiahla do pokojného stavu v užívaní susediacich nehnuteľností, keď prv než začala s rekonštrukciou stavieb v jej vlastníctve, nevyjasnila si rozsah svojich práv, či nepožiadala o pomoc a ústretovosť žalovaného. Pokiaľ darovacia zmluva bola žalobkyňou a darkyňou uzavretá v roku 2008, vlastnícke právo žalobkyňa nadobudla vkladom v roku 2017, do času výkonu stavebných prác v roku 2019 mala dostatočný časový priestor na riešenie prípadných obmedzení s prístupom k stavbám v jej vlastníctve. Vlastník vykonávajúci stavebné práce, nemôže na iného susediaceho vlastníka prenášať ťarchu nepohodlia, zanášania odpadom, či iného obťažovania, ktorý zákaz je primerane upravený v § 127 ods. 1 veta prvá OZ, v zmysle ktorého vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nadmieru primeraných pomerov obťažoval iného, alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. V odôvodnených prípadoch svedčí vlastníkovi právo na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstupovať na susediace pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Ak tým vznikne škoda na pozemku alebo na stavbe, je ten, kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiť; tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť (§127 ods. 3 OZ). O takýto prípad sa však podľa obsahu návrhu žalobkyne nejednalo.
27. Žalobkyňou tvrdené dôvody nenapĺňajú právnou úpravou vyžadované podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne je možný vstup aj inak, než obmedzením práv žalovaného, pričom nebolo osvedčené právo žalobkyne, z titulu ktorého by mala oprávnenie na užívanie nehnuteľnosti žalovaného nad rámec súhlasu žalovaného, ani nepreukázala existenciu neodkladnosti požadovanej úpravy právnych pomerov strán. Pre nesplnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (§ 388 CSP) a zrušil rozhodnutie vo výrokoch závislých na rozhodnutí vo veci samej (§ 367, § 379 CSP).
28. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 396 ods. 2 v spojení s § 262 CSP, § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu neúspešná, preto nárok na náhradu trov konania bol priznaný procesne úspešnému žalovanému.
29. Rozhodnutie prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).