Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_74Ek-799-2020.pdf
PDF · 95.46 KB
Case nature
Subarea
74Ek/799/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874, zn. 8420280390 proti povinnému: X. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. K. XXX, XXX XX D. K. o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 230,30 EUR s príslušenstvom, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 74Ek/799/2020 zo dňa 4. júna 2020, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 74Ek/799/2020 zo dňa 4. 6. 2020 z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Dňa 4.6.2020 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie pod sp. zn. 74Ek/799/2020, ktorým zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti vymoženia trov exekúcie oprávneného vo výške 42,- Eur podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 53 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 4 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 6 ods. 1, ods. 2, § 9 ods. 1, ods. 3, § 10 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal od povinného vymoženia sumy 230,30 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - výkazu nedoplatkov vydaný Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s. pod č.k. 1128770713 zo dňa 13.10.2011. Spolu s návrhom na vykonanie exekúcie predložil súdu aj Upovedomenie o zastavení starej exekúcie a výzvu na úhradu trov starej exekúcie, sp. zn. EX 321/2012 vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ladislav Ďorďovič, so sídlom exekútorského úradu Mierové nám. 1, 911 01 Trenčín v rámci exekučného konania vedeného na Okresnom súde Prievidza. Ďalej uviedol, že oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie v časti F) formulára (Trovy exekúcie - oprávnený) uplatnil nárok na trovy vo výške 42,- EUR. Následne súd konajúci prostredníctvom vyššieho súdneho úradníka s poukazom na ust. § 9 ods. 3 zákona č. 223/2019 Z.z. v bode 2. výzvy zo dňa 01.06.2020 vyzval oprávneného, aby v lehote 15 kalendárnych dní odo dňa doručenia tejto výzvy odstránil z návrhu paušálne trovy starej exekúcie vo výške 42,- EUR uplatnené v časti F) formulára (Trovy exekúcie - oprávnený) podaného návrhu na vykonanie exekúcie. Zároveň súd konajúci prostredníctvom vyššieho súdneho úradníka vyzval oprávneného v bode 1. výzvy aj o opätovné doloženie Upovedomenia o zastavení starej exekúcie a oznámenia o ukončení exekučného konania, a to vo forme elektronického dokumentu, ktorý vznikol zaručenou konverziou pôvodného dokumentu v listinnej podobe, spolu s pripojenou osvedčovacou doložkou podľa § podľa § 35 ods. 1 písm. b), § 35 ods. 2 a § 36 ods. 3 zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o e-Governmente“) a vyhlášky MF SR č.275/2014 Z.z. o zaručenej konverzii v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 275/2014), alebo ako pôvodný elektronický dokument, ktorý je autorizovaný (§ 48 ods. 6 Exekučného poriadku). Následne dňa 04.06.2020 oprávnený predložil
súdu opravu návrhu na vykonanie exekúcie, kde súd po jeho preskúmaní zistil, že podľa výzvy súdu zo dňa 01.06.2020 vykonal oprávnený len čiastočnú opravu predmetného návrhu v časti zaslania upovedomenia o zastavení starej exekúcie a oznámenia o ukončení exekučného konania obsahujúceho elektronický podpis, avšak zotrval na uplatnení paušálnych trov exekúcie vo výške 42,- EUR. Po zohľadnení vyjadrenia oprávneného súd konajúci prostredníctvom vyššieho súdneho úradníka opätovne preskúmal predpoklady na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie vrátane paušálnych trov starej exekúcie vo výške 42,- EUR, vyčíslených v upovedomení o zastavení starej exekúcie a uviedol, že na základe upovedomenia o zastavení starej exekúcie, ktorým sa stará exekúcia zastaví bola oprávnenému uložená povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi paušálne trovy starej exekúcie vo výške 42,- EUR pozostávajúce z paušálnych trov vo výške 35,- EUR a dane z pridanej hodnoty vo výške 7,- EUR, avšak toto je exekučným titulom výlučne voči oprávnenému, čo vyplýva aj z ustanovenia § 6 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.z. Vzhľadom na uvedené je preto podľa konajúceho vyššieho súdneho úradníka zrejmé, že oprávnený si nemôže tento nárok prenášať v novom exekučnom konaní na ťarchu povinného, čo potvrdzuje aj príslušné ustanovenie § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z., podľa ktorého oprávnený za podanie opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (repodaji) nemá, okrem náhrady súdneho poplatku, nárok na náhradu iných trov spojených s jeho podaním. Zákon tu teda jednoznačným a kogentným spôsobom ustanovil osobu povinnú platiť trovy starej exekúcie súdnemu exekútorovi, pričom v žiadnom svojom ustanovení nestanovil povinnosť inej osoby platiť trovy starej exekúcie súdnemu exekútorovi v rámci pôvodného exekučného konania. Zároveň zo znenia ust. § 6 zákona o ukončení niektorých EK jednoznačne vyplýva, že paušálna náhrada trov predstavuje nárok súdneho exekútora a nie nárok oprávneného pri opätovnom podaní návrhu na vykonanie exekúcie. Navyše znenie § 9 ods. 3 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní striktne stanovuje, že oprávnený má nárok len na náhradu súdneho poplatku a nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním. A vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, nakoľko pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s Exekučným poriadkom, a preto v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti v časti trov exekúcie oprávneného v sume 42,- Eur zamietol.
3. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote sťažnosť a navrhol, aby súd sťažnosti oprávneného v plnom rozsahu vyhovel, napadnuté uznesenie v zmysel ust. § 250 ods. 2 CSP zrušil a vydal poverenie príslušnému súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie vo výške, ktorú si oprávnený uplatnil v návrhu.
4. Svoju sťažnosť odôvodnil tým, že v dôvodovej správe k § 6 zákona č. 233/2019 Z.z. je uvedené, že paušálne trovy znáša oprávnený, a aj keď v tomto prípade paušálne trovy zaplatí oprávnený, z pohľadu „práva hmotného“ sa stanú príslušenstvom pohľadávky (ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky). Uvedené potom podľa oprávneného znamená to, že v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie môže oprávnený požadovať ich náhradu ako úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Zároveň vo vzore elektronického formulára návrhu na vykonanie exekúcie je v časti F, iné trovy uvedená informácia, že „Inými trovami sa pri starej exekúcii považujú najmä paušálne trovy na úhradu starej exekúcie vo výške 35 eur zvýšené o daň z pridanej hodnoty, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty. Preto oprávnený si uplatnil trovy na úhradu starej exekúcie v návrhu na vykonanie exekúcie v časti F ako iné trovy, pričom v doplňujúcich informáciách o peňažnom nároku uviedol „Inými trovami sa pri starej exekúcii považujú najmä paušálne trovy na úhradu starej exekúcie vo výške 35 EUR zvýšené o daň z priadnej hodnoty, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty“. Uvedený právny názor je podľa oprávneného aj v súlade s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky - uznesenie sp. zn. ÚS 224/2020-18 zo dňa 12.5.2020, kde v bode 28. odôvodnenia rozhodnutia je na záver uvedené: „Navyše, je potrebné dodať, že sťažovateľke nič nebráni podať opätovne návrh na vykonanie tejto exekúcie podľa § 9 zákona č. 233/2019 Z.z., v rámci ktorého si môže uplatniť aj náhradu paušálnych trov starej exekúcie ako náklad spojený s uplatnením pohľadávky.“
5. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
6. Podľa §-u 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
7. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
9. Podľa §-u 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
10. Podľa §-u 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
11. Podľa §-u 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
12. Preskúmaním sťažnosti oprávneného, bez nariadenia pojednávania podľa § 249 CSP, a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel súd k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná a preto ju podľa § 250 ods. 1 CSP v celom rozsahu zamietol.
13. Z obsahu spisu súd zistil, že oprávnený sa opätovným návrhom na vykonanie exekúcie podľa § 9 zákona č. 233/2019 Z.z. doručeným súdu dňa 26. 05. 2020 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 230,30 Eur a trov konania vo výške 10,- Eur na základe exekučného titulu - výkazu nedoplatkov vydaný Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s. pod č.k. 1128770713 zo dňa 13.10.2011. Ďalej si oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie v časti F) formulára (Trovy exekúcie - oprávnený) uplatnil nárok na iné trovy vo výške 42,- EUR. Spolu s návrhom na vykonanie exekúcie predložil súdu aj predmetný exekučný titul spolu s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, Upovedomenie o zastavení starej exekúcie zo dňa 29.02.2020, ktoré vydal súdny exekútor JUDr. Ladislav Ďorďovič, st., ako aj Oznámenie súdneho exekútora JUDr. Ladislava Ďorďoviča, st. o ukončení pôvodného exekučného konania zo dňa 06.05.2020. Následne súd konajúci prostredníctvom vyššieho súdneho úradníka s poukazom na ust. § 9 ods. 3 zákona č. 223/2019 Z.z. v bode 2. výzvy zo dňa 01.06.2020 vyzval oprávneného, aby v lehote 15 kalendárnych dní odo dňa doručenia tejto výzvy odstránil z návrhu na vykonanie exekúcie paušálne trovy starej exekúcie vo výške 42,- EUR uplatnené v časti F) formulára (Trovy exekúcie - oprávnený) podaného návrhu na vykonanie exekúcie. Zároveň súd konajúci prostredníctvom vyššieho súdneho úradníka poukázal na ust. § 9 ods. 3 zákona o ukončení niektorých EK, podľa ktorého má oprávnený v súvislosti s podaním opätovného návrhu na začatie exekúcie nárok len na súdny poplatok. Súčasne súd vyzval oprávneného v bode 1. Výzvy aj na opätovné doloženie Upovedomenia o zastavení starej exekúcie a Oznámenia o ukončení exekučného konania, a to vo forme vo forme elektronického dokumentu, ktorý vznikol zaručenou konverziou pôvodného dokumentu v listinnej podobe, spolu s pripojenou osvedčovacou doložkou podľa § podľa § 35 ods. 1 písm. b), § 35 ods. 2 a § 36 ods. 3 zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o e-Governmente“) a vyhlášky MF SR č.275/2014 Z.z. o zaručenej konverzii v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 275/2014), alebo ako pôvodný elektronický dokument, ktorý je autorizovaný (§ 48 ods. 6 Exekučného poriadku).
14. Dňa 04.06.2020 oprávnený predložil súdu opravu návrhu na vykonanie exekúcie, kde súd po jeho preskúmaní zistil, že podľa výzvy súdu zo dňa 01.06.2020 vykonal oprávnený len čiastočnú opravu predmetného návrhu v časti zaslania upovedomenia o zastavení starej exekúcie a oznámenia o ukončení exekučného konania obsahujúceho elektronický podpis, avšak zotrval na uplatnení paušálnych trov exekúcie vo výške 42,- EUR, ktoré uvádza v položke „Výška iných trov“ v časti F) formulára tak, ako to usmerňuje samotný formulár. A následne vydal vyšší súdny úradník napadnuté uznesenie.
15. Podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
16. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.
17. Podľa § 53 ods. 4 veta prvá Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti.
18. Podľa §-u 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), okrem náhrady súdneho poplatku za návrh podľa odseku 1 oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním.
19. Podľa §-u 10 ods. 1 ZoUNEK, ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).
20. Sudca po preskúmaní napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka dospel k záveru, že vyšší súdny úradník správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie správne odôvodnil, preto sudca sa v danej právnej veci v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia. Napriek zneniu citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku sudca na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza dôvody, ktoré viedli k zamietnutiu sťažnosti.
21. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku súd zamietol uplatnený nárok oprávneného na vymoženie iných trov vo výške 42,00 eur. Oprávnený sa s uvedeným záverom nestotožnil, argumentujúc predovšetkým dôvodovou správou, z ktorej má vyplývať nárok oprávneného. K uvedenému súd uvádza, že dôvodová správa nie je právne záväzným výkladom právnych noriem, ktoré podáva jedine súd. Možno sa síce domnievať, že dôvodová správa vyjadruje úmysel zákonodarcu, no v danom prípade možno o uvedenom výrazným spôsobom polemizovať, keď zákon č. 233/2019 Z.z. bol dotknutý viacerými podstatnými zmenami, aj pri prerokovaní v Národnej rade Slovenskej republiky, pričom z obsahu celej dôvodovej správy (vo vzťahu k prijatým právnym normám) je zrejmé, že nekorešponduje s prijatým normatívnym textom zákona, a to vo viacerých bodoch, keď napríklad podľa dôvodovej správy k § 5 zákona č. 233/2019 Z.z., cit.: „Upovedomenie o zastavení starej exekúcie obsahuje všetky potrebné informácie o vymáhanej pohľadávke a trovách starej exekúcie“, pričom podľa § 5 ods. 2 zákona č.233/2019 Z.z. nie je podstatnou náležitosťou výška vymáhaného nároku. Taktiež podľa dôvodovej správy k § 6 zákona č. 233/2019 Z.z., cit.: „...ktoré sú vo výške 35 eur bez dane z pridanej hodnoty, t. j. ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška týchto paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty.“, pričom podľa § 6 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. sa samozrejme zvyšuje výška paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty, ak je platiteľom tejto dane súdny exekútor a nie advokát oprávneného. Ďalej napríklad podľa dôvodovej správy k § 9 zákona č. 233/2019 Z.z., cit.: „Na uľahčenie podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie sa umožňuje oprávnenému pôvodný exekučný titul predložiť vo forme „skenu“, t. j. zaručená konverzia sa nepožaduje.“, pričom podľa § 9 ods. 1zákona č. 233/2019 Z.z. sa návrh podáva podľa Exekučného poriadku, ktorého § 48 ods. 6 vyžaduje zaručenú konverziu exekučného titulu a výnimka z uvedeného pravidla sa v zákone č. 233/2019 Z.z. (v rozpore s dôvodovou správou) nenachádza. Uvedenými príkladmi súd nepodrobil úplnej komparácii dôvodovú správu s účinným znením zákona, iba poukazuje, že nezrovnalosti medzi schváleným (a už účinným) znením zákona č. 233/2019 Z.z. a dôvodovou správou nie sú výnimočné a vyskytujú sa na viacerých miestach. Už len z uvedeného považuje súd za potrebné odmietnuť výklad, ktorý sa má mať oporu v dôvodovej správe k uvedenému právnemu predpisu. Taktiež súd uvádza, že pokiaľ ide o sumu 42,- Eur, ktorá predstavuje oprávneným uhradené trovy starej exekúcie ukončenej ex-lege za splnenia podmienok uvedených v zákone č. 233/2019 Z.z., na túto nedisponuje oprávnený spôsobilým exekučným titulom proti povinnému. Ako vyplýva z § 6 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z., upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov je exekučným titulom. No uvedený exekučný titul predstavuje oprávnenie súdneho exekútora vymáhať paušálne trovy od oprávneného. Uvedený exekučný titul nezaväzuje k plneniu povinného (ktorému sa ani nedoručuje) a ani nie je vydaný v prospech oprávneného. Oprávnený tak nedisponuje exekučným titulom na vymáhanie paušálnych trov od povinného. Úhradou paušálnych trov oprávneným súdnemu exekútorovi totiž podľa názoru súdu nedochádza k prechodu práva z exekučného titulu (zo súdneho exekútora na oprávneného) a ani nedochádza k prechodu uloženej povinnosti z exekučného titulu (z oprávneného na povinného). Taktiež, ako vyplýva bez akýchkoľvek pochybností z ustanovenia § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z., okrem
náhrady súdneho poplatku za návrh, oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním. Oprávnený tak nedisponuje exekučným titulom na vymáhanie sumy 42,- Eur od povinného a uvedené náklady oprávneného nie je možné podľa § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z. uplatňovať ani ako náhradu trov spojených s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
22. Súd k nároku na náhradu paušálnych trov exekúcie od povinného naviac uvádza, že zákonom č. 233/2019 Z.z. došlo, abstrahujúc od iných dôvodov zastavenia exekúcie, vo svojej podstate k legálnej definícii pojmu „nemajetnosť“, a teda k legálnej definícii skutkového stavu, pri ktorom dochádza k zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 (exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie). Z ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.z. bez akýchkoľvek pochybností vyplýva zákonná prezumpcia, že ak v rozhodnej dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie. Uvedené zistenie je aj dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. 03. 2017. Rešpektujúc očakávania oprávneného o vymožení pohľadávky však súd pripomína, že tieto očakávania nie je možné považovať za „večné“ a teda trvajúce až do straty právnej subjektivity povinných osôb, a teda že je legitímna požiadavka zákonodarcu na časovom ohraničení trvania exekúcie (porovnaj právne poriadky iných štátov kontinentálneho systému práva, z ktorého vyplýva, že systém časovo neobmedzeného výkonu rozhodnutia je výnimočným). Zákonodarca preto pristúpil k regulácii uvedeného stavu zavedením časového obmedzenia trvania exekúcie (porovnaj § 61n ods. 1 písm. c) a d) Exekučného poriadku upravujúce zastavenie exekúcie po uplynutí času na zistenie exekvovateľného majetku povinného) s tým, že oprávnený má možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie opätovne. Náklady, ktoré s tým oprávnenému vznikajú, však znáša sám, nakoľko vo výsledku bol s podaním predchádzajúceho návrhu na vykonanie exekúcie neúspešný. Súd pri rešpektovaní ústavných pravidiel právneho štátu, nepovažuje za legitímne prenášanie nákladov spojených s (opakovaným) vedením exekúcie z oprávneného na povinného (či súdneho exekútora), pokiaľ oprávnený nie je s vedením exekúcie úspešný.
23. A na záver k poukazu oprávneného na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. I. ÚS 224/2020-18 zo dňa 12. 05. 2020 súd predovšetkým uvádza, že rozhodnutia súdov, nie sú uznané za formálne pramene práva, nakoľko v súdnom spore ide vždy o individuálne posúdenie skutkového stavu, ktorý súd právne posudzuje. Aj s prihliadnutím na čl. 2 ods. 3 CSP je potrebné uviesť, že dôležité je predovšetkým dôkladné a presvedčivé odôvodnenie odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít a nie povýšenie rozhodnutí súdov na formálny prameň práva. Rozhodnutie, na ktoré poukazuje oprávnený je rozhodnutím, ktorým bola odmietnutá ústavná sťažnosť ako zjavne neopodstatnená a jeho podstatou bolo namietanie zásahov do práv sťažovateľa Upovedomeniami o zastavení starej exekúcie vydanými súdnym exekútorom podľa § 5 zákona č. 233/2019 Z.z. Predmetom skúmania nebol nárok oprávneného na vymáhanie trov starej exekúcie podľa § 6 zákona č. 233/2019 Z.z., pričom ústavný súd v predposlednej vete odôvodnenia uviedol aj oprávneným citovanú vetu. Exekučný súd vo všeobecnosti uvádza, že je predovšetkým sporné, či uvedené rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. I. ÚS 224/2020-18 zo dňa 12. 05. 2020 je možné považovať za ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, pokiaľ išlo o rozhodnutie, ktorým bola ústavná sťažnosť odmietnutá ako zjavne neopodstatnená a ktorej predmetom bolo posúdenie Upovedomení o zastavení starých exekúcií vydaných súdnym exekútorom a nie prieskum nároku oprávneného na náhradu uhradených trov starej exekúcie (ktorý je predmetom sťažnosti oprávneného). Z dôvodu absencie bližšieho odôvodnenia uvedenej vety v rozhodnutí je následne sťažená (ak nie priamo nemožná) pozícia exekučného súdu dôkladne odôvodniť odklon od uvedenej vety. Súd sa preto okrem vyššie uvedeného obmedzí na konštatovanie, že podľa jeho názoru nejde o ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, keď uvedená otázka nebola predmetom prieskumu Ústavného súdu Slovenskej republiky. Z dôvodu absencie exekučného titulu na vymáhanie uvedeného nároku (odsek 21. odôvodnenia), z dôvodu neúspechu oprávneného v zastavenej exekúcii zo zákona (odsek 22. odôvodnenia), z dôvodu výslovného znenia ustanovenia § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z., podľa ktorého oprávnený má nárok iba na náhradu súdneho poplatku za opätovne podaný návrh, dospel súd k záveru, že v novom exekučnom konaní nemá oprávnený nárok na vymoženie náhrady iných trov vo výške 42,- EUR od povinného, ktoré uhradil súdnemu exekútorovi na základe Upovedomenia o zastavení starej exekúcie, čo ale neznamená, že si ich nemôže v opätovnom návrhu na vykonanie exekúcie uplatniť.
24. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov, súd sťažnosť oprávneného podľa § 250 ods. 1 CSP ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.