Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17P/1/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Annou Frigovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom pri matke, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Stropkov, dieťa rodičov - matky C. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom D. E. XXX/XX, XXX XX F., štátnej občianky SR a otca G. B., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX H. XXX, štátneho občana SR, o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

I. Mení rozsudok Okresného súdu Revúca č. k. -77 zo dňa 23.9.2010 v časti týkajúcej sa výšky výživného tak, že otec maloletej G. B., nar. XX.X.XXXX je povinný prispievať na výživu maloletej A. B., nar. XX.X.XXXX zvýšeným výživným zo sumy 30 % životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa na sumu 50 eur mesačne počnúc od právoplatnosti rozsudku do budúcna k rukám matky vždy do 20. dňa v mesiaci vopred pod následkami výkonu rozhodnutia.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 4.1.2024 domáhala zvýšenia výživného od otca maloletej G. B., nar. XX.X.XXXX. Návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Reváca č. k. -77 zo dňa 23.9.2010 bola maloletá A. B., nar. XX.X.XXXX zverená do jej osobnej starostlivosti a otcovi bolo určené výživné v sume rovnajúcej sa 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Žiada o navýšenie na 100 eur mesačne. Dcéra od septembra 2023 začala navštevovať strednú školu – SOŠ elektrotechnickú. Má zvýšené výdavky, ako sú školské potreby, oblečenie, jej záľuby.

2. Otec maloletej v písomnom vyjadrení zo dňa 5.2.2024 uviedol, že nesúhlasí s návrhom na zvýšenie výživného na čiastku 100 eur mesačne, nakoľko je momentálne práceneschopný a v ich regióne je s robotou veľmi ťažko. Okrem dcéry A. má ešte dve 17P/1/2024 -2-

maloleté deti, s ktorými žije v spoločnej domácnosti s družkou pri svojej mame. V súčasnej dobe je nezamestnaný, doručil súdu oznámenie o skončení pracovného pomeru so spoločnosťou LOWA PRODUCTION s.r.o. ku dňu 31.1.2024.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to rozsudkom Okresného súdu Revúca č. k. -77 zo dňa 23.9.2010, pripojeným spisom Okresného súdu Revúca sp. zn. , oznámením o skončení pracovného pomeru so spoločnosťou LOWA PRODUCTION s.r.o. ku dňu 31.1.2024, poštovým ústrižkom na sumu 50 eur, lustráciou otca maloletej v Sociálnej poisťovni, výsluchom matky a vyjadrením kolízneho opatrovníka.

4. Z rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. -77 zo dňa 23.9.2010 súd zistil, že maloletá A. B., nar. XX.X.XXXX bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi bolo určené výživné v sume rovnajúcej sa 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa.

5. Z oznámenia o skončení pracovného pomeru so spoločnosťou LOWA PRODUCTION s.r.o. zo dňa 15.1.2024 súd zistil, že spoločnosť oznámila otcovi, že ku dňu 31.1.2024 mu končí pracovný pomer založený na základe zmluvy uplynutím dohodnutej doby určitej v zmysle . Z lustrácie otca maloletej v Sociálnej poisťovni súd zistil, že otec v uvedenej spoločnosti pracoval od júla 2023 do januára 2024 s vymeriavacím základom pre výpočet poistného v priemere 981 eur.

6. Z predloženého poštového ústrižku matkou súd zistil, že otec maloletej za mesiac február 2024 poukázal matke maloletej na výživné sumu 50 eur.

7. Matka maloletej pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že trvá na podanom návrhu. Výživné na maloletú dcéru bolo naposledy upravené v roku 2009 na Okresnom súde Revúca, tam to bolo upravené na minimálnu výšku. Odvtedy jej otec maloletej uhrádzal len sumu 28 eur, aj to nepravidelne, boli také mesiace, že jej neuhradil vôbec a bola už aj na polícii ho nahlásiť, že jej neplatí výživné. Bola aj za súdnym exekútorom, odvtedy jej začal mesačne pravidelne platiť. Za posledný mesiac, za mesiac február 2024, jej poslal sumu 50 eur. V návrhu uviedla zvýšenie výživného na sumu 100 eur, avšak toto rozhodnutie ponecháva na úvahe súdu. Čo sa týka toho, či je zamestnaný alebo nie, či je práceneschopný alebo nie, k tomu sa nevie vyjadriť, nakoľko s ním vôbec nie je v kontakte a v kontakte s ním nie je ani maloletá dcéra. Odkedy sa narodila, vôbec sa o ňu nezaujíma, ani ju nechcel prijať za svoju, aj keď nakoniec súhlasil s tým, že je otcom maloletej. Zaujíma sa o ňu, čo zistila v poslednej dobe, jej stará mama, matka otca maloletej, avšak ona ani veľmi nechce pripustiť, aby sa s ňou kontaktovala, nakoľko doteraz sa o ňu vôbec z ich rodiny, ani otec, ani nikto, nezaujímali.

8. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že súhlasí s podaným návrhom, nakoľko je v záujme maloletého, aby bolo po takej dlhej dobe zvýšené výživné a že výšku výživného ponecháva na úvahe súdu. Je však názoru, že pokiaľ otec za február 2024 poslal matke sumu 50 eur, tak že v takejto výške je schopný aj do budúcna výživné platiť.

-3-

9. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

10. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

11. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

12. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

13. Podľa § 62 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností

a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

14. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

15. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

-4-

17. Podľa 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

18. Podľa 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

19. Podľa , rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

20. Výživné sa určuje vždy podľa pomerov, ktoré existujú v čase vydania rozhodnutia súdu o výživnom. Plynutím času však nastáva zmena pomerov ako na strane osoby oprávnenej na výživu (nárast odôvodnených potrieb v dôsledku pribúdajúceho veku), ako aj na strane osoby povinnej platiť výživné (zmena výšky príjmu, zmena rozsahu majetkových pomerov). Aj v takom prípade však platí, že súd pri určení výživného prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (§ 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine). Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol opakovane rozhodnúť o výživnom, je teda zmena pomerov. V zmysle ustálenej súdnej praxe je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného, tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania.

21. Rozsah výživného v účinnom Zákone o rodine výslovne stanovený nie je, vyplýva však zo všeobecne uznávaného hľadiska, že výživným má byť dieťaťu zabezpečená taká životná úroveň, ktorá zodpovedá sociálnemu postaveniu rodičov a ktorú by dieťaťu rodičia zabezpečovali, keby žili v spoločnej domácnosti a má plniť nielen základnú vyživovaciu povinnosť, ale má prispievať na celkový všestranný fyzický, psychický a sociálny vývin maloletého, do čoho je potrebné zahrnúť aj záujmové aktivity a zdravotnú starostlivosť.

22. Porovnaním okolností dôležitých pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodnutia v septembri 2010, keď mala maloletá 2 roky, s okolnosťami v čase súčasného rozhodovania v marci 2024 mal súd preukázané, že v priebehu času za 14 rokov došlo k veľmi výraznej zmene pomerov oprávnenej maloletej. Ide o zmeny, ktoré sa výrazným spôsobom prejavili v jej pomeroch nielen na krátky čas a ktoré súd vyhodnotil ako dôvodné na zmenu výšky výživného, konkrétne jeho zvýšenie. Zmeny sú odôvodnené subjektívnymi, ale aj objektívnymi okolnosťami, skutočnosťami a vývojom životných nákladov. Maloletá už nie je dieťa vo veku 2 rokov, v júni bude mať 16 rokov a od septembra 2023

začala navštevovať strednú školu - SOŠ elektrotechnické. Prechod do jednotlivých stupňov škôl je objektívna zmena pomerov spojená s vyššou mierou nárastu nákladov na školské potreby a aktivity spojené so školskými povinnosťami. Matka maloletej len na základe toho mala pri každej takejto zmene žiadať o zvýšenie výživného. Vyššie sú výdavky na uspokojovanie bežných hmotných potrieb ako je strava, oblečenie, obutie, hygiena a kozmetika, a to nielen v dôsledku rastu, fyzického a psychického vyspievania, ale aj v dôsledku vývoja spotrebiteľských cien v spoločnosti za dlhšie časové obdobie. Matka je nezamestnaná, stará sa 17P/1/2024 -5-

o ďalšie maloleté zdravotne hendicapované dieťa. Zatiaľ jej nebol priznaný žiadny príspevok. Pomáha jej druh, s ktorým žije. Otec s maloletou nežije v spoločnej domácnosti, žije s družkou a dvomi maloletými deťmi. Otec neprispieval výživným na maloletú ani minimálnou sumou. Z vyjadrenia otca je zrejmé, že v súčsnej dobe je nezamestnaný a práceneschopný. Rozhodnutie o dočasnej pracovnej neschopnosti nepredložil. Z oznámenia o skončení pracovného pomeru so spoločnosťou LOWA PRODUCTION s.r.o. zo dňa 15.1.2024 mal súd za preukázané, že otec do 31.1.2024 pracoval a z lustrácie otca maloletej v Sociálnej poisťovni mal za preukázané, že otec v uvedenej spoločnosti pracoval od júla 2023 do januára 2024 s vymeriavacím základom pre výpočet poistného v priemere 981 eur. Aj v tom čase maloletej prispieval len sumou 28 eur. Zvýšeným výživným prispel matke na maloletú až za mesiac február 2024, keď poukázal maloletej na výživné sumu 50 eur, zrejme po tom, čo obdržal návrh matky maloletej zo súdu na vyjadrenie. Na základe uvedeného je súd toho názoru, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletej zvýšeným výživným na sumu 50 eur. Otec bezpochyby má možnosti si nájsť lepšie platené zamestnanie, musí sa o to snažiť, keď uvádza, že má ešte ďalšie dve maloleté deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, nepreukázal žiadne zdravotné postihnutia a obmedzenia, ktoré by mu v tom bránili. Súd poukazuje aj na to, že otec nemá s maloletou nad rámec výživného žiadne náklady, od narodenia nie je s maloletou v osobnom kontakte, ani v žiadnom kontakte, vôbec sa o ňu nezaujíma. Súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. rozsudku.

23. Podľa , o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

24. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

25. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa , keď vo výroku II. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení a nasl. a zároveň návrh na rozhodnutie o náhrade trov konania nebol podaný ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

-6-

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.