Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32C-302-2018.pdf
PDF · 102.27 KB
Case nature
Area
Subarea
32C/302/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, samosudkyňou Mgr. Zuzanou Albert, v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, proti žalovanému: Y., o zaplatenie 1.180,20 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.140,00 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % p.a. od 27.10.2015 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .
III. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 93,18 %.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca, spoločnosť Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 (ďalej len „Veriteľ“) sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným súdu 20.07.2018 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.180,20 Eur s úrokmi vo výške 1.098,03 Eur, s úrokom vo výške 22,90 % ročne zo sumy 1.180,20 Eur od 01.07.2018 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.180,20 Eur od 01.07.2018 do zaplatenia a s poplatkami vo výške 49,55 Eur, a napokon nahradiť mu trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Svoj nárok pôvodný žalobca odôvodnil tým, že dňa 03.12.2014 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva o úvere“), na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 1.200,00 Eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť istinu a zaplatiť Veriteľovi úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa Zmluvy. V dôsledku omeškania žalovaného s plnením úveru žalobca vyhlásil dňa 26.10.2015 úver za predčasne splatný.
2. Uznesením č.k. 32Csp/302/2018-103 zo dňa 15.07.2019 súd na návrh pôvodného žalobcu pripustil, aby z konania pôvodný žalobca vystúpil a aby na jeho miesto vstúpil žalobca, a to z dôvodu postúpenia pohľadávky voči žalovanému po podaní žaloby.
3. Žalovaný sa k veci napriek riadne doručenej výzve súdu nevyjadril.
4. Na výzvu súdu sa k veci vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že splátky boli dohodnuté vo výške 54,00 Eur, avšak posledná splátka bola vo výške 32,72 Eur plus poistenie. Banka vždy pred poslednou celou splátkou posiela dlžníkovi informáciu o výške poslednej splátky spolu s informáciou, že sa jedná o poslednú splátku. Bankový systém je totiž nastavený na dobu splácania v rokoch a na zaokrúhľovanie splátok na celé čísla. Žalovaný na svoj dlh uhradil len jednu splátku vo výške 60,00 Eur.
5. Súd nariadil pojednávanie na deň 10.08.2020, kde konal v neprítomnosti strán sporu, z ktorých žalobca sa ospravedlnil. Oboznámil sa tu s podaniami žalobcu a vykonal dokazovanie týmito listinnými dôkazmi: Obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery, Všeobecné obchodné podmienky, Sadzobník poplatkov, Zmluva o úvere dobrá pôžička, Upozornenie - Výzva na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 09.10.2015 s podacím hárkom, Aktuálny stav úveru ku dňu 30.06.2018, Výzva na úhradu dlžnej sumy z 26.10.2015 s vrátenou obálkou, Zmluva o postúpení pohľadávok č. III/2018 s Prílohou, Kalkulačka pre výpočet RPMN. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci, pričom vychádzal z ustanovení právnych predpisov účinných v čase uzavretia Zmluvy o úvere:
6. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
7. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
8. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
9. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka je dodávateľom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
10. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701>najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
11. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
12. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
13. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
14. Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Podľa ods. 2 cit. ust. nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
15. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
16. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
17. Podľa § 2 ods. 1 Zákona o bankách, banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá je úverovou inštitúciou podľa osobitného predpisu a ktorá má bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje.
18. Podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
19. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o úvere („Zákon o SÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
20. Podľa § 2 Zákona o SÚ sa rozumie:
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19,
21. Podľa § 9 ods. 2 Zákona o SÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
22. Podľa § 11 ods. 1 Zákona o SÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak:
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
23. Súd po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že žalovaný uzavrel s Veriteľom dňa 03.12.2014 Zmluvu o úvere č. 1452452666, v zmysle ktorej sa Veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 1.200,- Eur pri úrokovej sadzbe 22,90 % p.a. a žalovaný sa zaviazal ho splatiť v 30 mesačných splátkach po 57,30 Eur (z toho 3,30 Eur poistenie) vždy k 20. dňu v mesiaci, s konečnou splatnosťou úveru dňa 20.06.2017. Zmluva o úvere obsahovala ďalej údaj o celkovej čiastke úveru: 1.598,72 Eur, údaj o RPMN banky vo výške 25,45 % a o priemernej RPMN na trhu vo výške 36,30 %.
24. Žalovaný úver čerpal v dohodnutej výške 1.200,00 Eur, avšak nesplácal ho riadne a včas a teda svoju povinnosť v zmysle Zmluvy o úvere nesplnil. Zo žalobcom predloženej výzvy na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 09.10.2015 a z predloženého podacieho hárku súd zistil, že Veriteľ žalovaného vyzval na zaplatenie dlhu zo Zmluvy o úvere, s ktorým bol viac ako 90 dní v omeškaní. Súčasne ho upozornil, že ak k úhrade nedôjde, bude Veriteľ oprávnený využiť ustanovenie § 565 občianskeho zákonníka a vyhlásiť úver predčasne splatným. Predmetný list žalovanému zaslal doporučenou poštou na adresu jeho trvalého pobytu. Zo žalobcom predloženej výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 26.10.2015 s obálkou súd zistil, že Veriteľ žalovanému doručoval oznámenie o predčasnej splatnosti úveru zo Zmluvy o úvere, pričom ho informoval o tom, že sa jeho dlh zo Zmluvy stal splatným v celosti a vyzval na úhradu v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Súd uzavrel, že Veriteľ platne vyzval žalovaného na úhradu jeho dlhu po splatnosti a následne pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti, pričom obe zásielky doručil žalovanému.
25. Veriteľ a žalobca uzavreli dňa 20.12.2018 Zmluvu o postúpení pohľadávok č. III/2018, ktorou došlo k postúpeniu pohľadávky zo Zmluvy o úvere na žalobcu. Súd sa v prvom rade v konaní zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný, pretože jeho právny predchodca ako banka splnil povinnosti uložené mu v ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách predtým, ako pohľadávky zo Zmluvy o úvere postúpil na žalobcu.
26. Následne pristúpil súd k preskúmaniu uzavretej Zmluvy o úvere. I keď Zmluva o úvere predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), je zrejmé, že predmetná Zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal na rozdiel od Veriteľa v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na právny vzťah založený Zmluvou o úvere je preto potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka, a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah žalobcu/Veriteľa a žalovaného založený Zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv) a ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností).
27. Uzavretú Zmluvu súd zároveň podriadil aj pod právny režim Zákona o SÚ, v znení účinnom ku dňu uzavretia spornej Zmluvy, keďže spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona považuje (o.i.) aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru. Pokiaľ ide o spornú Zmluvu, žalovaný má s poukazom na § 2 písm. a) postavenie spotrebiteľa, keďže nebolo v konaní preukázané (a ani samotným žalobcom tvrdené), že úver bol žalovanému poskytnutý na účel povolania, resp. podnikateľskú činnosť a právny predchodca žalobcu má s poukazom na § 2 písm. b) postavenie veriteľa, keďže do právneho vzťahu so žalovaným vstupoval ako právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
28. Vyhodnotením vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že Zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, ako tieto určuje ustanovenie § 9 ods. 2 Zákona o SÚ.
29. Zmluva o úvere v rozpore s § 9 ods. 2 písm. k) neobsahuje údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, keď udáva len, že výška splátky je 54,00 Eur. Ako však súdu uviedol žalobca a ako vyplýva tiež z Kalkulačky pre výpočet RPMN, splátka č. 30 mala byť žalovaným zaplatená v odlišnej výške ako 54,00 Eur (konkrétne 32,72 Eur), čo bolo Veriteľovi známe už v čase uzavretia Zmluvy o úvere. Na to, aby bola Zmluva o úvere v súlade s požiadavkou § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o SÚ, síce postačuje, aby uviedla jediný údaj o celkovej výške splátky, ktorú je žalovaný povinný platiť (teda bez rozpisu na istinu, úrok a poplatky, ako judikoval i Najvyšší súd SR), to však len za predpokladu, že sa táto výška splátky v čase nebude meniť. Nemôže byť preto v súlade so zákonom taká prax veriteľa, ktorý v Zmluve o úvere neuvedie výšku poslednej splátky napriek tomu, že už v dobe jej podpisu vie, že bude iná ako je výška predchádzajúcich splátok.
30. Ak by súd vychádzal z toho, že žalovaný mal povinnosť zaplatiť 30 splátok po 54,00 Eur, potom by nebola v Zmluve o úvere správne uvedená celková výška nákladov, ani RPMN, pri ktorých výpočte bolo Veriteľom evidentne počítané s tým, že posledná splátka bude platená v nižšej sume.
31. Keďže Zmluva o úvere vôbec neuvádza výšku splátky č. 30, ktorá mala byť odlišná od splátok č. 1-29, sú splnené podmienky stanovené v ust. § 11 Zákona o SÚ a poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný tak bol povinný vrátiť žalobcovi / Veriteľovi len sumu poskytnutej istiny vo výške 1.200,00 Eur. Ako vyplýva z listiny Aktuálny stav úveru, žalovaný na úhradu svojich dlhov zaplatil celkovo sumu 60,00 Eur, súd ho preto zaviazal na zaplatenie rozdielu, sumy 1.140,00 Eur.
32. V časti prevyšujúcej sumu zostatku istiny a úroku z omeškania v zákonnej výške súd žalobu žalobcu zamietol, pretože sa jednalo o zmluvné úroky a poplatky, na ktoré s prihliadnutím na skutočnosť, že Zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, žalobca nemá nárok.
33. Pokiaľ ide o dojednané poistenie, súd uvádza, že spôsob, akým právny predchodca žalobcu dojednal poistné nemôže požívať právnu ochranu. Poistenie ako také bolo žalovanému nanútené, je vopred formulované v Zmluve o úvere. Vyhlásenie spotrebiteľa, vykonané označením políčka, o tom, že spĺňa podmienky na vznik poistenia, ktoré Veriteľ vopred pripravil pre všetky typy tohto úveru, zjavne sleduje len jeho cieľ uzavrieť takýto poistný vzťah, pretože bol zrejme finančne motivovaný uzavretím poistenia. Podmienky poistenia, rozsah poistenia, splatnosť a podobne Zmluva neobsahuje. Z toho dôvodu považuje súd dohodnuté poistenie za neplatné v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka a zo žalovaným zaplatenej sumy neodrátaval sumu uhradeného poistného.
34. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania so splácaním dlhu podľa uzavretej Zmluvy o úvere, vzniklo žalobcovi právo požadovať tiež úroky z omeškania. Úroky z omeškania súd priznal žalobcovi len z nezaplatenej sumy istiny a až po zosplatnení, pretože z jeho procesných úkonov nevyplýva napriek jeho zákonom stanovenej povinnosti tvrdenia a povinnosti dôkaznej konkrétna výška uplatňovaných úrokov z omeškania pri zohľadnení jednotlivých splátok žalovaného a súd aktivitu žalobcu v tomto smere suplovať nemôže. Sadzba úrokov platná ku dňu vzniku omeškania so splatením celého zosplatneného dlhu, t.j. ku dňu 27.10.2015 (deň nasledujúci po zosplatnení), bola 5,05 %, preto súd žalobcovi priznal nárok v tejto výške.
35. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
36. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania kombinoval kritériá uvedené v ust. § 255 ods. 1 a 2 a § 256 ods. 1 CSP, pri rozhodovaní o trovách však bral do úvahy vzhľadom na celkový charakter sporu len istinu dlhu. Žalobca bol so svojou žalobou v časti istiny úspešný v rozsahu 96,59 % oproti úspechu žalovaného v rozsahu 3,41 %. Súd preto žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 93,18 % (96,59 - 3,41).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a. neboli splnené procesné podmienky, b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného poriadku).