Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-4C/147/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v právnej veci žalobcu: E.. D. P., F.. X.X.XXXX, T. J. F. R., U. XXXX/XX, štátnej občianky Slovenskej republiky, zastúpená: Mgr. Miloš Čičmanec, advokát, Rastislavova 3468/36, Poprad, IČO: 42 077 206, proti žalovanému R. J., F.. X.X.XXXX, T. F. A., J. Č.. XXX, zastúpený Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., Námestie sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, o opravu vadne vykonaného diela, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 32.000 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne od 15.02.2020 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu k rukám zástupcu žalobkyne Advokátskej kancelárie Mgr. Miloš Čičmanec, Rastislavova 3468/36, Poprad do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdneho úradníka o jej výške.

odôvodnenie:

1. Dňa 28.11.2011 podala žalobkyňa na tunajší súd dve žaloby, ktorými sa v ich neskoršej úprave pripustenej uznesením súdu zo dňa 20.01.2020 č.k. -451 domáhala na žalovanom odstránenia vád diela „dokončovacie práce na rodinnom dome v Obci S., Okres J.“, a to tak, ako je to špecifikované vo výroku I. uznesenia zo dňa 20.01.2020 č.k. -451, e v e n t u á l n e, zaplatenia 32.000 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne od 08.07.2010 do zaplatenia, a vydania faktúr, príjmových pokladničných dokladov a záručných listov ohľadne diela (konanie vedené pôvodne pod sp.zn , spojené na spoločné konanie vedené ďalej pod sp.zn. uznesením zo dňa 27.11.2012). Právoplatným uznesením zo dňa 27.02.2020 č.k. -457 súd konanie o odstránenia vád diela a o vydanie faktúr, príjmových pokladničných dokladov a záručných listov ohľadne diela zastavil. Predmetom konania naďalej ostal nárok žalobkyne na zaplatenie 32.000 eur spolu s 9 % úrokmi z omeškania ročne od 08.07.2010 do zaplatenia.

2. Zástupca žalobkyne písomné žaloby, vrátane ich písomného doplnenia podaním zo dňa 24.05.2012, ktorými sa žalobkyňa pôvodne domáhala iba odstránenia vád diela a vydania faktúr, dokladov a záručných listov ohľadne diela odôvodnil tvrdeniami, že na základe ústnej zmluvy žalovaný mal pre žalobkyňu vykonať dokončovacie práce na rodinnom dome v Obci S., Okres J.. Na vykonanie týchto prác prevzal od žalobkyne zálohy, postupne celkom vo výške 57.200 eur. Práce, ktoré boli dohodnuté, sú síce vykonané, ale tak nekvalitne, že je potrebné ich opraviť a prerobiť. Materiál použitý na stavbu je už na prvý pohľad nekvalitný. Žalovaný žalobkyni nevydal žiadne doklady, ktorými by si vedela dodaný materiál a vykonané práce overiť. Žalovaný mal tiež zakúpiť sanitárnu techniku, zakúpiť a založiť dlažby, podlahy a kachličky. Zo sanitárnej techniky neosadil misy do WC, vane, umývadlá, vodovodné batérie,

nenamontoval vypínače ani zásuvky. Nevie, či vôbec boli zakúpené. Nevie, či bol zakúpený plynový kotol, ktorý mal byť ukradnutý, čerpadlá a tiež radiátory. Žalobkyňa ich nevidela a žalovaný jej žiadne doklady od nich neukázal. Okná a dvere sú nekvalitné, poohýbané, medzi oknami a murivom sú v dôsledku osadenia malých okien diery. Nie sú namontované parapetné dosky, osadené vnútorné dvere, chýba izolácia okien a dverí, nie je odizolovaný vchod do garáže, kanalizačné rúry nie sú vmurované do priečok, ale sú iba na povrchu, nie sú vývody na osvetlenie na stropoch, zacementované schody. Okná v priestoroch ambulancie a WC sú osadené tak, že ich nemožno zo zeme otvoriť. Žalovaný žalobkyni neodovzdal revízne správy na plyn, elektrinu, vodu a kanalizáciu. Nedostatky sú tak závažného charakteru, že dom sa nedá užívať. Dokončovacie práve mali byť ukončené v septembri 2010. Žalovaný zo stavby odišiel v júni 2010, stavbu nechal nedokončenú, bez dozoru. Kľúče od stavby jej neodovzdal. Povedal iba, že už pracuje na inej stavbe v Nemecku. Žalobkyňa sa pokúšala so žalovaným opakovane telefonicky aj písomne kontaktovať. Žiadala ho, aby jej riadne vyúčtoval poskytnuté zálohy. Žalovaný opakovane sľuboval, že prinesie listiny, vrátane zmluvy o dielo. Ostalo však iba pri sľuboch. Žalobkyňa podala aj trestné oznámenie. Podľa žalobkyňa ako objednávateľ diela je oprávnená požadovať na žalovanom ako zhotoviteľovi diela bezplatné odstránenie vád a žalovaný je povinný vady odstrániť bez zbytočného odkladu.

3. Spolu so žalobou zástupca žalobkyne ako dôkazy predložil príkazy na úhradu peňažných prostriedkov z účtu žalobkyne vedeného v Tatra banke a.s. zo dňa 12.04.2010, 11.05.2010 a 14.06.2010.

4. V rámci prípravy pojednávania súd v súlade veta prvá účinného do 30.6.2016 (ďalej len „„) zrušeného účinným od 1.7.2016 (ďalej len „„) vyzval žalovaného na vyjadrenie k pôvodným žalobným žiadostiam žalobkyne o odstránenie vád diela a o vydanie dokladov ohľadne diela. Žalovaný v podaní zo dňa 09.01.2012 uviedol, že so žalobou v celom rozsahu nesúhlasí. Uviedol, že naopak, žalobkyňa je jemu ešte dlžná 2.600 eur. Podľa ústnej dohody so žalobkyňou mal uzavrieť hrubú stavbu rodinného domu. Predovšetkým zhotoviť okná a dvere. Hrubú stavbu domu nerealizoval. Nie je preto za ňu ani zodpovedný. Hrubú stavbu realizovala firma Milanko zo Spišskej Novej Vsi. Aké boli na dome urobené otvory na okná a dvere, také okná a dvere sa zhotovili. Ďalej bolo dohodnuté, že vykonaná elektroinštaláciu, plynofikáciu, vodoinštaláciu a vykurovanie. Na to zhotovil kalkuláciu, ktorú žalobkyni odovzdal, a s ktorou žalobkyňa súhlasila. Neboli dohodnuté žiadne podlahy, dlažby, obklady a sanitárna technika. Všetky práce, ktoré boli dohodnuté, vykonal kvalitne. Po dohode so žalobkyňou urobil aj vnútorné omietky v dome, cca 1.700 m2. Na ďalšie práce žalobkyňa už nemala peniaze. Práce na dome riadne ukončil dňa 07.07.2010. Dňa 19.08.2010 bol na stavbe už iba na žiadosť žalobkyne, aby šiel ukázať firme z Galanty, ktorú si žalobkyňa sama našla na podlahy v dome, a ktorej odovzdala kľúče od domu, kde sa čo napája. Dňa 30.08.2010 mu žalobkyňa volala, že dom vykradli. Žalobkyňa bola na polícií v Senci vypovedať. Stretli sa potom ešte 01.09.2010 u žalobkyne v J. F. R.. Vtedy ho žalobkyňa žiadala, aby na polícií vypovedal, že on odovzdal stavbu firme z Galanty. Nie je to pravda. Kľúče od stavby nikomu neodovzdal. Faktúry, doklady a revíznu správu od plynu odovzdal žalobkyni, aj na polícií v Spišskej Novej Vsi, ktorou bol vyzvaný. Spolu s podaním predložil súdu rozpis prác spolu s bločkami a faktúrami tak, ako sa nachádzajú v spise. Podľa tejto špecifikácie pre žalobkyni vykonal práce v celkovej hodnote 59.800,72 eur, zálohu prevzal vo výške 57.200 eur. Rozdiel 2.600,72 eur mu žalobkyňa ešte dlží.

5. Zástupca žalobkyne na vyjadrenie žalovaného k žalobe reagoval podaním zo dňa 05.04.2012, v ktorom uviedol, že žalovaný sa od začiatku správal tak, aby žalobkyňa nemala žiadny listinný dôkaz. Už pri poukazovaní zálohy žiadal, aby žalobkyňa peniaze poukázala na účet jeho sestry. Preto žalobkyňa aspoň do správy pre prijímateľa uviedla, že ide o zálohy na stavbu domu. Hoci žalobkyňa opakovane trvala na vyhotovení písomnej zmluvy o dielo, písomnú zmluvu jej nikdy nepredložil. Stále ju odbíjal s tým, že nemá čas. Na stavbu ju nikdy aj napriek sľubom, že ju zavolá, nezavolal. Žalovaný mal adresy a čísla telefónov 2 splnomocnených osôb, ktorí mali na stavbu dozerať, a ktorých v prípade, keď žalobkyňa nebude môcť prísť, mal volať. Nikdy ani tieto osoby nezavolal. Žalovaný žalobkyni sľúbil, že ak mu dá zálohy, prinesú sa z Poľska dlažby, podlahy, obkladačky, sanitu a batérie, a že ju zoberie so sebou, aby si vybrala. Nestalo sa tak. Žalobkyňa nedokáže identifikovať, či bločky a faktúry predložené žalovaným sa vôbec týkajú jej domu, či plynový kotol žalovaný vôbec kúpil. Doklady predložené žalovaným nie sú vystavené na meno žalobkyne. Problém má s revíznymi správami na plyn a elektriku. Tým, že žalovaný urobil omietky, zakryl siete, a znemožnil zistenie, či všetko je tak, ako to vyžadujú technické normy.

6. V priebehu ďalšieho konania zástupca žalobkyne dňa 24.09.2013 predložil súdu súkromný písomný znalecký posudok vypracovaný na žiadosť žalobkyne znalcom Ing. Antonom Fuzákom dňa 05.09.2013 pod č. 139/2013. Uviedol, že znalecký posudok jasne špecifikuje rozsah a hodnotu stavebných prác vykonaných na dome žalovaným. Hodnotu stavebných práca znalec v znaleckom posudku vyčíslil na sumu 20.213,92 eur. Znalec sa v posudku vyjadril tiež k hodnote stavebných prác predpokladaných podľa projektovej dokumentácie na úplné dokončenie domu, ktorú stanovil na 58.519 eur. Podľa posudku dielo bolo teda zhotovené v rozsahu cca jednej tretiny projektového rozpočtu a záloha poskytnutá žalobkyňou žalovanému vo výške 57.200 eur cca zodpovedá hodnote stavených prác potrebných na úplné dokončenie stavby podľa projektovej dokumentácie. Namietol, že dokladmi, ktoré žalovaný súdu predložil, sa žalovaný iba snažil zabezpečiť si nejaké daňové doklady pre účely trestného konania. Doklady sú vytvorené umelo. Ide predovšetkým o pokladničné doklady o čerpaní pohonných hmôt, a to v nezvyčajnom množstve. Nie sú vystavené na meno žalobkyne. Nie je z nich zrejmé, či vôbec súvisia so stavbou žalobkyne. Predložené neadresné cenové ponuky nie sú daňovými dokladmi. Žalovaný nepredložil žiadny dôkaz o tom, že do domu dodal plynový kotol. Žalobkyňa je presvedčená, že žiadny kotol nedodal. Podľa znalca plynový kotol sa dodáva na záver, alebo ak by sa malo v stavbe pokračovať v zimných mesiacoch. Stavba sa realizovala v letných mesiacoch. Inštalácia plynového kotla preto nemá žiadnu logiku. Žalovaný účelovo zmanipuloval svedkov, kamarátov, ktorí vypovedali, že plynový kotol sa na stavbe nachádzal. Žalobkyňa žalovanému jasne od začiatku prezentovala záujem na vystavení všetkých dokladov od domu, aby si ich mohla započítať do podnikateľských nákladov v súvislosti s plánovaným zriadením ambulancie v dome. Žalovaný žalobkyňu uviedol od omylu, keď jej tvrdil, že nemá živnostenské oprávnenie. Žalovaný bol a je riadne evidovaný v živnostenskom registri.

7. Žalovaný aj v priebehu ďalšieho konania trval na zamietnutí žaloby s tým, že žalobkyni dodal plnenie vo väčšom rozsahu (59.800,72 eur), ako mu poskytla zálohu (57.200 eur). Namietal rozsah stavebných prác stanovených znalcom Ing. Antonom Fuzákom v súkromnom znaleckom posudku predloženom žalobkyňou s tvrdením, že vykonal väčší rozsah prác, ako uviedol znalec. Podľa posudku chýbajú radiátory v podkroví, pričom sama žalobkyňa uviedla, že chýbali len radiátory na 1. podlaží. Plynová prípojka bola kompletne hotová, vrátane odbornej skúšky. Tiež vodovodná šachta. Ak bolo niečo ukradnuté, nech si to žalobkyňa rieši na polícii. Namietal, že k obhliadke vykonanej dňa 11.08.2013, na základe ktorej znalec vypracoval súkromný posudok, nebol prizvaný. Navrhol vypočuť označených svedkov (kamarátov), ktorí pracovali s ním na dome, nariadiť vo veci znaleckého dokazovanie a za jeho prítomnosti a prítomnosti súdom povereného znalca vykonať opakovane obhliadku domu. Na základe poverenia súdu znalec Ing. Anton Fuzák po vykonaní opakovanej obhliadky domu dňa 26.10.2016 za prítomnosti oboch sporových strán vypracoval vo veci písomný znalecký posudok, ktorý označil ako Dodatok č.1 k znaleckému posudku č.139/2013. Žalovaný podaním zo dňa 05.12.2017 oznámil, že nesúhlasí s rozsahom stavebných prác špecifikovaných znalcom v tomto znaleckom posudku, ako aj s ohodnotením niektorých položiek znalcom. Namietal, že dodatok znalec vypracoval v roku 2017 po tom, čo na dome boli v roku 2009 už vykonávané rôzne práce aj inými subjektami mimo žalovaného, kedy stavba bola bez dozoru a došlo k odcudzeniu niektorých vecí. Vo vzťahu k alternatívnej žiadosti žalobkyne o zaplatenie 32.000 eur s prísl. žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku s tvrdením, že pôvodnú žalobnú žiadosť žalobkyňa upravila až po uplynutí premlčacej doby dňa 30.12.2014. V priebehu konania žalovaný potvrdil, že má živnostenské oprávnenie. Tvrdil však, že doklady týkajúce sa stavby domu žalobkyne neviedol v účtovníctve, pretože stavbu vykonával svojpomocne. Tvrdil, že žalobkyni iba sprostredkovával práce a dodávku materiálu od iných subjektov.

8. Súd rozhodol vo veci na pojednávaní konanom dňa 07.08.2020 za prítomnosti oboch sporových strán. Zástupca žalobkyne trval na zaplatení sumy 32.000 eur s prísl. Žalovaný žiadal žalobu o zaplatenie tejto sumy v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť s obranou, že žalovaný dodal žalobkyni práce nad rozsah poskytnutej zálohy. Trval na námietke premlčania uplatneného peňažného nároku v celej jeho výške. Súd žalobe v celom rozsahu žalovanej istiny 32.000 eur vyhovel. K dôvodom svojho rozhodnutia súd udáva:

9. Podľa zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

10. Podľa ak nedôjde k zhotoveniu diela na počkanie, zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi písomné potvrdenie o prevzatí objednávky. Potvrdenie musí obsahovať označenie predmetu diela a ďalej jeho rozsah, akosť, cenu za vykonanie diela a čas jeho zhotovenia.

11. Podľa spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

12. Podľa dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Vychádzajúc z citovanej ust. podstatnými náležitosťami zmluvy o dielo je dohoda strán o predmete diela a o poskytnutí ceny za dielo. Bez týchto náležitostí nie je zmluva o dielo platne uzavretá. Okrem týchto dvoch podstatných náležitostí sa strany môžu dohodnúť na množstve ďalších ustanovení, najmä na kvalite diela, dobe jeho zhotovenia, mieste, kde má byť dielo zhotovené, súčinnosti objednávateľa pri vykonávaní diela a pod., čo je z hľadiska odstránenia budúcich sporov strán o obsahu zmluvy o dielo aj žiadúce a plne opodstatnené. Vo vzťahu k uvedeným dvom podstatným náležitostiam zmluvy však ide o tzv. vedľajšie náležitostí, ktoré pre samotný vznik zmluvy o dielo nie sú rozhodujúce.

15. Pre uzavretie zmluvy o dielo nepredpisuje zvláštnu formu, a to ani v prípade, že dielo spočíva v zhotovení nehnuteľnosti, príp. jej časti. Zmluva o dielo môže byť teda uzavretá aj ústne alebo faktickým prejavením vôle strán, teda konkludentne. Ak sa však objednávateľ so zhotoviteľom dohodnú na písomnej forme uzavretia zmluvy, je zmluva pre nedodržanie písomnej formy neplatná, nie však absolútne, ale relatívne ( ). Podľa cit. zhotoviteľ je povinný vždy objednávateľovi vydať písomné potvrdenie o prevzatí objednávky, okrem prípadu, že dielo je zhotovené na počkanie. Účelom tohto potvrdenia, v ktorom zhotoviteľ je povinný uviesť náležitosti zmluvy uvedené v cit. ust. , je umožniť objednávateľovi, aby preukázal, čo je obsahom zmluvy o dielo. Potvrdenie však samo o sebe nepredstavuje písomnú formu zmluvy. Je len osvedčením o uzavretí zmluvy. Na vydanie písomného potvrdenia objednávateľ má právny nárok a môže ho vymáhať aj žalobou podanou na súd. Ak zhotoviteľ nevydá písomné potvrdenie, neznamená to však, že by k uzavretiu zmluvy nedošlo alebo že by zmluva bola z toho dôvodu neplatná. V prípade pochybností však objednávateľ, voči ktorému si zhotoviteľ takúto povinnosť nesplnil, a ktorý sa nedomáhal splnenia tejto povinnosti, bude obťažnejšie preukazovať, či zmluva o dielo bola uzavretá a aký bol jej obsah.

16. Pokiaľ ide o dve podstatné náležitostí zmluvy o dielo, je potrebné odlišovať dohodu o predmete diela a dohodu o výške ceny za dielo. Obe dohody môžu byť uzavreté aj ústne alebo konkludentne, a nemusia byť uzavreté súčasne. Dohoda o predmete diela musí predmet diela špecifikovať tak, aby bol nezameniteľný a dostatočne určitý. Prakticky to znamená, aby nie len zmluvné strany, ale aj ktokoľvek cudzí (tretia osoba mimo zmluvných strán ako napr. aj sudca) z formulácie predmetu zmluvy pochopil, na akom diele sa strany dohodli. Tzn. čo objednávateľ chce, aby zhotoviteľ zhotovil. Stanovenie výšky ceny diela, prípadne platnosť tohto dojednania, nie je predpokladom uzavretia zmluvy o dielo. Je vecou strán, ako si výšku ceny za dielo dohodnú. Avšak aj tu, aby takáto dohoda bola platná, musí byť určitá. Výška ceny za dielo môže byť dohodnutá výslovne alebo môže byť dohodnutý len spôsob jej určenia (podľa rozpočtu, odhadu, hodinovou sadzbou a pod.) alebo sa strany môžu dohodnúť, že zmluvu o dielo uzavrú dokonca bez určenia výšky ceny. Ak výška ceny nie je dohodnutá zmluvou, objednávateľ je povinný poskytnúť zhotoviteľovi cenu primeranú ( ). Dohoda o výške ceny za dielo môže byť dohodnutá už pri uzavretí zmluvy o dielo alebo aj v priebehu alebo po vykonaní diela.

17. Súd vo veci vykonal dokazovanie v celom rozsahu návrhov oboch sporových strán, a zistil nasledovný skutkový stav:

18. Medzi stranami nebolo sporné, že začiatkom roku 2010 sa žalobkyňa a žalovaný ústne dohodli, že žalovaný pomôže žalobkyni dokončiť rodinný dom v Obci S., Okres J., ktorý v tom čase bol v štádiu ukončenia hrubej stavby vrátane zastrešenia. Žalobkyňa v svojej výpovedi na pojednávaní 27.11.2012 uviedla, že so žalovaným sa zoznámila tak, že vozil svojho kamaráta p. C. na liečenie k nej do ambulancie J. F. R.. Žalovaný vtedy povedal, že je stavbár, že má čas, a že jej môže pomôcť. Žalovaný v svojej

výpovedi na pojednávaní konanom dňa 30.04.2012 potvrdil, že niekedy vo februári 2010 bol s priateľom p. C. v ambulancii žalobkyne v J.J. F. R., a že p. C. ho požiadal, aby žalobkyni s dokončením domu pomohol. Žalovaný nepoprel tvrdenie žalobkyne, že pri jednaní mu ukázala všetky doklady od stavby, povolenia a projektovú dokumentáciu vypracovanú pre účely stavebného konania s tým, že stavba rodinného domu sa bude dokončovať podľa tejto projektovej dokumentácie.

19. Medzi stranami nebola tiež sporná skutočnosť, že žalobkyňa poskytla žalovanému postupne na stavebné práce na dokončení rodinného domu zálohu v celkovej výške 57.200 eur. Táto skutočnosť vyplýva z príkazov na úhradu z účtu žalobkyne v Tatra banke a.s. predložených spolu so žalobou, podľa ktorých žalobkyňa podala dňa 12.04.2010 príkaz na poukaz sumy 20.000 eur, dňa 11.05.2010 sumy 22.000 eur a dňa 14.06.2010 sumy 14.000 eur (na účet sestry žalovaného). Výška poskytnutej zálohy bola 57.200 eur bola ustálená aj v trestnom konaní vedenom na OR PZ, odbore poriadkovej polície, OO PZ, v Spišskej Novej Vsi, ČVS: ORP -533/SN-SN- 2011 vo veci podozrenia z prečinu podvodu podľa , ktorého sa mal v súvislosti s dokončovaním rodinného domu žalobkyne žalovaný dopustiť, v ktorom uznesením zo dňa 15.04.011 bola vec odmietnutá z dôvodu, že nie je dôvod na začatie trestného stíhania a ani na iný postup podľa .

20. Sporným medzi stranami bol rozsah dokončovacích stavebných prác na hrubej stavbe rodinného domu, na vykonaní ktorých sa dohodli. Podľa žalobkyne sa so žalovaným dohodli, že dokončí všetko, čo bolo v projektovej dokumentácii tak, aby bol rodinný dom schopný užívania. A to okná, všetky dvere, kompletnú elektroinštaláciu vrátane revíznej správy, vypínačov a zásuviek, kompletnú plynofikáciu vrátane revíznej správy, vodoinštaláciu, vykurovanie a kanalizáciu, ďalej dlažby a plávajúce podlahy , vrátane schodov a balkónov, zábradlie na schodoch, a sanitárnu techniku do kúpelni a WC. Žalovaný tvrdil, že so žalobkyňou sa dohodli na uzavretí hrubej stavby, tzn. na oknách a len dvoch vonkajších dverách. Nesúhlasil so žalobkyňou, že sa dohodli aj na vnútorných dverách a zábradlí na schody. Potvrdil, že sa dohodli na plynofikácii, elektroinštalácii, zdravotechnike, vykurovaní a kanalizácií s tým, že na kanalizáciu nebol vypracovaný projekt, urobil ho sám. Nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že dohoda bola aj na dlažbách, podlahách, a sanite do kúpelní a WC. Uviedol, že po následnej dohode so žalobkyňou urobil ešte 1.700 m2 vnútorných omietok.

21. Žalovaný nepoprel tvrdenie žalobkyne, že aj napriek jej opakovaným žiadostiam jej žiadne písomnosti ohľadne ústnej dohody o dokončovacích stavebných prácach na hrubej stavbe jej rodinného domu nedal, a to ani písomné potvrdenie o prevzatí objednávky, ktoré by potvrdzovalo predmet a rozsah diela. Ako súd už vyššie uviedol, žalobkyňa ako objednávateľ mala na vydanie písomného potvrdenia o prevzatí objednávky právny nárok, a mohla sa ho domáhať aj samostatnou žalobou (podľa obsahu žaloby vedenej pôvodne pod sp. zn. predmetom žaloby žalobkyňa neučinila vydanie tohto potvrdenia). Skutočnosť, že žalovaný písomné potvrdenie o prevzatí objednávky žalobkyni nevydal, a žalobkyňa sa jeho vydania žalobou ani nedomáhala, však ešte neznamená, že medzi žalobkyňou a žalobcom nemohlo dôjsť k platnému uzavretiu zmluvy o dielo. Za danej situácie bolo však na žalobkyni ako objednávateľovi, voči ktorej si žalovaný ako zhotoviteľ nesplnil povinnosť vydať jej písomné potvrdenie o prevzatí objednávky, ktoré by obsahovalo minimálne označenie predmetu diela a jeho rozsah, a ktorá sa splnenia tejto povinnosti ani nedomáhala, aby preukázala, na akom rozsahu dokončovacích prác sa so žalovaným dohodli.

22. Tu súd považuje za potrebné poznamenať, že právna úprava zmluvy o dielo obsiahnutá v ust. a nasl. platí pre každú zmluvu o dielo, bez ohľadu na to, či ide o zmluvu spotrebiteľskú alebo zmluvu, ktorá nemá spotrebiteľský charakter, nakoľko spotrebiteľská zmluva nepredstavuje osobitný zmluvný typ. Môže byť ňou každá zmluva, ktorú uzatvára spotrebiteľ, teda aj zmluva o dielo. V prípade, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, dodávateľ má iba vo vzťahu k spotrebiteľovi oproti povinnostiam, ktoré sú obsahom všeobecnej právnej úpravy upravujúcej daný zmluvný typ, navyše ešte ďalšie špecifické povinnosti vyplývajúce mu z predpisov upravujúcich ochranu spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany záväzkového vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou obsiahnuté v a v osobitných predpisoch, najmä v o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), a to predovšetkým informačné povinnosti, povinnosť poctivého poskytovania služieb, povinnosť zákazu diskriminácie, a ďalšie.

23. Tzn., že aj v prípade, ak by strany pri dojednávaní dokončovacích prác na rodinnom dome žalobkyne boli konali ako dodávateľ a spotrebiteľ v zmysle cit , dôkazného bremena ohľadne preukázania dojednaného rozsahu diela by sa žalobkyňa v konaní nijako nezbavila. Nesplnenie povinnosti žalovaným vydať žalobkyni potvrdenie o prevzatí objednávky aj v prípade, ak by žalobkyňa bola konala ako spotrebiteľ, by malo za následok iba zodpovednosť žalovaného ako dodávateľa za správny delikt podľa ust. o ochrane spotrebiteľa (informačné povinnosti dodávateľa) spojenú so sankčnými ustanoveniami tohto zákona (). Táto prípadná správna zodpovednosť žalovaného ako dodávateľa by však nemala žiadny právne relevantný vplyv na dôkazné bremeno žalobkyne v otázke rozsahu diela, na ktorom sa strany dohodli. Navyše, v danej veci súd síce (aj napriek rôznym rozporuplným tvrdenia žalovaného o spôsobe jeho spolupráce so žalobkyňou na rodinnom dome, a to že práce vykonával svojpomocne, že ich iba sprostredkovával pre žalobkyňu) považoval za preukázané, že žalovaný pri dojednávaní dokončovacích prác na rodinnom dome so žalobkyňou mal postavenie dodávateľa. Súd však nepovažoval bez dôvodných pochybností za preukázané, že by žalobkyňa bola pri uzatváraní zmluvy o dielo konala ako spotrebiteľ, tzn. že by nekonala v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Podľa výpisu zo živnostenského registra žalovaný je od roku 1991 doposiaľ držiteľom živnostenského oprávnenia, o.i. aj na výkopové a zemné práce a prípravné práce pre stavbu. Z výpovede žalovaného a výpovedí svedkov H. Z., I. E. I. E. P. vyplýva, že žalovaný vykonával stavebné práce na viacerých stavbách. Judikatúra sa zhoduje na tom, že pod pojmom dodávateľ je treba rozumieť aj osobu, ktorá vstupuje do záväzkových vzťahov, ktoré majú inak charakter podnikania, hoci táto osoba nemá oprávnenie na výkon činnosti, ktorá je predmetom daného vzťahu, a že aj spotrebiteľovi, ktorý vstúpil do takého vzťahu (naviac v presvedčení, že dodávateľ koná ako subjekt vykonávajúci podnikateľskú činnosť) treba poskytnúť ochranu. Žalobkyňa však pôsobila a pôsobí ako lekárka - neurologička. Z projektovej dokumentácie rodinného domu nepochybne vyplýva, že súčasťou rodinného domu je aj ambulancia, ktorú plánovala žalobkyňa prevádzkovať. Podľa tvrdení žalobkyne doklady (faktúry a príjmové pokladničné doklady) potrebovala na zaevidovanie do podnikateľských nákladov v súvislosti so zriadením tejto lekárskej ambulancie v dome. Preto súd za danej situácie bez ďalšieho žalobkyňu nepovažoval v konaní za spotrebiteľa.

24. Medzi stranami teda nebolo sporné, že žalobkyňa a žalovaný sa ústne dohodli, že žalovaný vykoná pre žalobkyňu stavebné práce na dokončení jej rodinného domu špecifikované v projektovej dokumentácii, ktorú žalobkyňa žalovanému predložila. Bolo však sporné, na akom konkrétnom rozsahu týchto dokončovacích prác sa dohodli, tzn. či sa dohodli na prácach v celom rozsahu projektovej dokumentácie alebo iba na niektorých prácach. Na návrh žalobkyne súd v konaní vypočul svedka, syna žalobkyne E.. Z. P.. Svedok v svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 28.03.2014 uviedol, že v roku 2010 pracoval s mamou v ambulancii v J. F. R., kde robil akupunktúru. Uviedol, že jednania so žalovaným prebiehali za jeho prítomnosti v tejto ambulancii, a bolo to cca štyri krát. Potom ešte cca dva krát boli s mamou za žalovaným v J. A.. Uviedol, že žalovaný mal dokončiť rodinný dom a odovzdať ho tak, aby bol vhodný na bývanie. Mal urobiť všetky vnútorné práce podľa projektu. Okrem inžinierskych sietí všetky okná, všetky dvere, dlažby, podlahy, a sanitu. V S. je stanica záchrannej služby, kde plánoval ako lekár pracovať. Ubehli viac ako 4 roky a stále v dome nebývajú, pretože je nedokončený. Žalovaný výpoveď tohto svedka nijako nespochybnil. Navyše, v konaní žalovaný sám uviedol, že ďalšie práce na dome nerobil len preto, že žalobkyňa už nemala peniaze. Keďže žalovaný výpoveď svedka nijako nespochybnil, a tento dôkaz nie je v rozpore so žiadnym z dôkazov vykonaných vo veci, súd s prihliadnutím na všetky okolnosti , ktoré vyšli vo veci najavo, považoval za dostatočne preukázané, že strany sa dohodli na dokončení prác na hrubej stavbe rodinného domu žalobkyne v celom rozsahu projektovej dokumentácie predloženej žalobkyňou žalovanému, vrátane kanalizácie, ktorá nebola medzi stranami sporná, a na ktorú projekt vypracovával žalovaný. Z okolnosti, ktorí v konaní vyšli najavo, súd nezistil žiadny rozumný dôvod, pre ktorý by žalobkyňa, ktorá nemá vzdelania v oblasti stavebníctva, a ktorá mala záujem rodinný dom spolu s ambulanciu čo najskôr obývať, z projektovej dokumentácie vyčlenila iba niektoré dokončovacie práce, a to s prihliadnutím aj na výšku poskytnutej zálohy a predpokladaný rozpočet na dokončenie stavby tak, ako to súd nižšie rozvádza.

25. Vo vzťahu k záveru o dohodnutom rozsahu dokončovacích prác súd považuje však za potrebné tiež uviesť, že pre rozhodnutie v danej veci, predmetom ktorej po úpravách žaloby pripustených súdom ostal iba nárok žalobkyne na zaplatenie 32.000 eur s prísl. (nie nárok na dokončenie diela, resp. odstránenie vád diela), súd záver o dohodnutom rozsahu dokončovacích prác na rodinnom dome vo vzťahu k projektovej dokumentácií, ktorá bola podkladom zmluvy o dielo, nepovažoval za právne relevantný. Pre

účely rozhodnutia o žalobe o zaplatenie 32.000 eur s prísl. súd považoval za rozhodujúce predovšetkým skutočnosti preukázané v konaní bez dôvodnejších pochybností, a to že žalobkyňa a žalovaný sa ústne dohodli na predmete diela tak, že žalovaný vykoná pre žalobkyňu stavebné práce na ukončení hrubej stavby jej rodinného domu v Obci S. špecifikované v projektovej dokumentácii vypracovanej pre účely stavebného povolenia (ktoré aj v rozsahu, ako súd nižšie považoval za preukázané, aj vykonal), a že tieto práce sa žalovaný zaviazal vykonať za odplatu. Tzn, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli platnú zmluvu o dielo, predmetom ktorej sú stavebné práce na dokončení hrubej stavby rodinného domu špecifikované dostatočne v projektovej dokumentácii k domu (okrem kanalizácie), a to minimálne aspoň v rozsahu, na ktorom sa strany v priebehu konania zhodli.

26. Žalovaný ako zhotoviteľ bol na základe platnej zmluvy o dielo povinný dohodnuté dielo vykonať. Dielo je vykonané vtedy, ak bolo objektívne ukončené, a ak predmet diela bol objednávateľovi odovzdaný. Pod pojmom „ukončenie diela“ je potrebné rozumieť objektívnu skutočnosť nezávislú od vôle strán (okrem vôle zhotoviteľa dielo dokončiť). Dielo je ukončené, ak nastane objektívna skutočnosť, že dielo bolo dokončené. Od ukončenia diela je potrebné odlíšiť odovzdanie diela. Aby sa jednalo o platný spôsob odovzdania diela, dielo musí byť ukončené. Ak dielo nie je ukončené, nemôže byť ani platne odovzdané. Preto ak nie je dielo ukončené, aj za situácie, že zhotoviteľ umožní objednávateľovi fakticky s dielom nakladať, dielo nie je odovzdané. Aj keď odovzdaniu diela môže v zásade dôjsť aj neformálnym spôsobom, napr. faktickým začatím užívania diela objednávateľom (avšak za podmienky, že objednávateľ je s dielom spokojný), k odovzdaniu diela nemôže nikdy ani neformálne dôjsť za situácie, že dielo nebolo ukončené, a tiež ak objednávateľ s dielom nie je spokojný.

27. V prejednávanej veci žalobkyňa tvrdila, že dokončovacie práce na hrubej stavbe jej rodinného domu žalovaný mal ukončiť v septembri 2010, avšak v júni 2010 zo stavby odišiel a stavbu nechal nedokončenú, kľúče jej neodovzdal. Žalovaný tvrdil, že všetky dohodnuté dokončovacie práce riadne ukončil v júli 2010. Uviedol, tiež dňa 19.08.2010 bol ešte firme z Galanty, ktorú si žalobkyňa našla na podlahy, ukázať, čo sa kde v dome napája s tým, že od stavby mal druhý kľúč, ktorý nikdy žalobkyni neodovzdal. Tvrdenie žalovaného, že dielo ani v rozsahu, a to v stavebných častiach, na ktorých sa strany v tomto spore zhodli, ukončil, výsledky vykonaného dokazovania vyvracajú.

28. Podľa súkromného písomného znaleckého posudku vypracovaného znalcom Ing. Antonom Fuzákom, znalcom v odbore „Stavebníctvo“ , odvetvie „Odhad hodnoty nehnuteľnosti“, „Odhad hodnoty stavebných prác“ pod č.139/2013 zo dňa 05.09.2013 predloženého žalobkyňou v konaní znalec na základe obhliadky domu vykonanej dňa 11.08.2013 a projektovej dokumentácie vypracovanej pre účely stavebného konania Ing. Petríkom a Ing. Kubovičom stanovil súpis stavebných prác zrealizovaných na dokončení rodinného domu ku dňu obhliadky, a to v nasledovných stavebných častiach: elektroinštalácia, plynofikácia, ústredné kúrenie, zdravotechnika a dokončovacie práce (tepelné izolácie podláh, realizácia poterov podláh a schodov, montáž keramických dlaždíc na podlahy, keramické obklady stien, montáž laminátových podláh, montáž zábradlia na schodisku). Znalec v znaleckom posudku za použitia oceňovacieho štandardu fi Kros a.s. (software Cenkros plus) stanovil jednak súpis a hodnotu stavebných prác na uvedených stavebných častiach v plnom rozsahu vyplývajúcom z projektovej dokumentácie, a to na 58.519,09 eur bez DPH, 69.613,92 eur s DPH. Jednak hodnotu stavebných prác zrealizovaných ku dňu obhliadky, a to na hodnotu 16.835,23 eur bez DPH, 20.213,92 eur s DPH. Podľa záveru znalca uvedené stavebné časti boli zrealizované v rozsahu cca menej ako jednej tretiny oproti rozsahu v projektovej dokumentácii. Znalec v svojom ústnom vysvetlení podanom k tomuto súkromnému znaleckému posudku na pojednávaní konanom dňa 28.04.2014 o.i. uviedol, že práce na stavbe neboli ukončené. Stavba a jej jednotlivé stavebné časti musia byť ukončené ako funkčné celky a odovzdané. Potom dodávateľ má určitú dobu na to, aby sa prejavili vady a aby ich odstránil. Uviedol, že na predmetnej stavbe v uvedených stavebných častiach sa nemohli žiadne vady prejaviť, pretože stavebné časti neboli ukončené.

29. Žalovaný namietal súpis stavebných prác konštatovaných znalcom v uvedenom súkromnom znaleckom posudku s tvrdením, že na obhliadku domu vykonanú znalcom dňa 11.08.2013 nebol prizvaný a znalec vychádzal iba z tvrdení žalobkyne. Súd na návrh žalovaného uznesením zo dňa 24.05.2016 č.k. -298 v spojení s uznesením zo dňa 27.06.2017 č.k. -351 nariadil vo veci znalecké dokazovanie za účelom zistenia rozsahu vykonaných stavebných prác na dome na základe novej obhliadky domu vykonanej za prítomnosti oboch sporových strán. Keďže na dome v priebehu konania na základe objednávky žalobkyne začali vykonávať práce iné subjekty, mimo žalovaného, súd

na základe zhodného súhlasu oboch strán znaleckým dokazovaním v konaní poveril znalca Ing. Antona Fuzáka, ktorý obhliadku domu vykonal už v roku 2013, a v rámci obhliadky domu bol vykonaný výsluch svedka H. P., ktorý sú súhlasom žalobkyne v roku 2016 začal vykonávať niektoré stavebné práce na dome, a ktorý znalcovi predložil fotodokumentáciu vyhotovenú pri začatí prác, počas nich a po ukončení prác. Svedecká výpoveď tohto svedka je obsahom zápisnice z obhliadky. Obrazový záznam z obhliadky je súčasťou spisu.

30. Poverený znalec predložil súdu písomný znalecký posudok, ktorý označil ako „Dodatok č. 1 k znaleckému posudku č. 139/2013“ (ďalej len „znalecký posudok„, na rozdiel od „súkromného znaleckého posudku“). V znaleckom posudku znalec uviedol, že po preštudovaní spisu a obhliadke stavby vykonanej dňa 27.06.2017 dospel vo vzťahu k jednotlivým stavebným častiam ohodnoteným v súkromnom znaleckom posudku k nasledovným záverom: Časť 1. Ústredné kúrenie: porovnaním fotodokumentácie predloženej žalovaným v konaní nachádzajúcej sa v spise, na ktorej je plynový kotol Buderus, expanzná nádoba, tri čerpadlové jednotky, zásobníková zmiešavacia nádržka a zásobník na teplú vodu dospel k záveru, že táto fotodokumentácia sa zhoduje s polohou držiakov a vývodov po demontáži kotla a zariadení zistenou počas obhliadky. Preto v znaleckom posudku vychádzal zo záveru, že plynový kotol a súvisiace zariadenia boli v dome inštalované a rozpis a hodnotu prác na ústrednom vykurovaní tak vychádzajúc z hodnoty plynového kotla a zariadení podľa cenovej ponuky na čl. 220 spisu (4.967,86 eur bez DPH) upravil na sumu 13.618,28 eur bez DPH, 16.205,75 eur s DPH. Časť 2. Plynofikácia: uviedol, že na základe revíznej správy plynového rozvodu zo dňa 28.09.2017 považuje plynovú prípojku za schopnú užívania, a hodnotu prác na plynovej prípojke stanovil na 755 eur bez DPH, 898,45 eur s DPH. Časť 3. Zdravotechnika: tam znalec zotrval na súpise a hodnote stavebných prác uvedených v súkromnom znaleckom posudku 2.920,80 eur bez DPH, 3.475,75 eur s DPH. Časť 4. Elektroinštalácia: znalec skonštatoval, že pri obhliadke bolo zistené, že výzbroj rozvodných skríň je domontovaná, chýbajú držiaky a poistkové automaty. V skriniach boli vyvedené káble. Pri obhliadke vykonanej v roku 2013 v rozvodových skriniach boli namontované poistkové automaty. Preto súpis vykonaných prác v tejto časti upravil na 6.870,35 bez DPH, 8.175,72 eur s DPH. Časť 5. Dokončovacie práce: znalec zotrval na súpise a hodnote prác 357,23 eur bez DPH, 425,10 eur s DPH. Po úprave súpisu hodnotu prác v znaleckom posudku znalec stanovil na celkom 24.521,66 eur bez DPH, teda o 7.686,43 eur bez DPH viac oproti súkromnému znaleckému posudku, a na 29.180,78 eur s DPH, teda o 9.146,85 eur viac s DPH oproti súkromnému znaleckému posudku.

31. Žalovaný ani s týmto znaleckým posudkom nesúhlasil. Tvrdil, že na stavbe vykonal väčší rozsah stavebných prác. Nesúhlasil s ocenením niektorých položiek znalcom, podľa obsahu písomného vyjadrenia zástupcu žalovaného k znaleckému posudku zo dňa 05.12.2017 s ocenením položiek v časti 1. Ústredné vykurovanie, a to plynového kotla Buderus, jeho príslušenstva, a zásobníka ku kotlu. Uznesením zo dňa 07.05.2019 súd žalovanému poskytol lehotu 15 dní, aby vyjadrenie k znaleckému posudku zo dňa 05.12.2017 doplnil a predložil presnú špecifikáciu prác, ktoré neboli podľa neho do znaleckého posudku zahrnuté, a špecifikoval všetky položky, s ocenením ktorých v znaleckom posudku nesúhlasí. Žalovaný na výzvu nereagoval. Na žiadosť žalovaného súd pojednávanie konané dňa 14.02.2020 odročil a žalovanému poskytol ďalšiu lehotu 20 dní na uvedenú špecifikáciu. Zástupca žalovaného podaním zo dňa 01.04.2020 opakovane predložil súdu iba rozpis prác, ktoré predložil spolu s vyjadrením k žalobe zo dňa 10.01.2012, bez nadväznosti na závery vyslovené znalcom v znaleckom posudku. V priebehu ďalšieho konania, a ani na pojednávaní konanom dňa 07.08.2020, na ktorom súd ukončil dokazovanie a vo veci rozhodol, žalovaný nenavrhol vykonanie žiadneho iného dôkazu, než súd v konaní vykonal.

32. Za danej procesnej situácie súd vychádzajúc zo zásady zákonnej koncentrácie konania, podľa ktorej prostriedky procesného útoku a procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí ( ), súd v súlade so závermi vyslovenými znalcom v znaleckom posudku, ktorý korešponduje aj listinnými dôkazmi v spise prijal záver, že žalovaný stavebné práce na rodinnom dome neukončil, nakoľko stavebné časti, ktoré boli predmetom znaleckého posudku, nevykonal v súlade so zmluvou o dielo, tzn. v rozsahu zodpovedajúcom projektovej dokumentácii k domu. Keďže žalovaný dielo neukončil, nemohol ho platne ani odovzdať. Z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplýva, že by žalovaný bol učinil akýkoľvek úkon, ktorý by bolo možné vyhodnotiť ako formálne odovzdanie diela žalobkyni. Žalovaný sám uviedol, že kľúče od domu nikomu neodovzdal. Z obsahu celého spisu je tiež nepochybné, že žalobkyňa s dielom nebola spokojná, dielo považovala za vadné, a opakovane vyzývala žalovaného, aby práce dokončil a

opravil vady. Aby sa jednalo o platný spôsob odovzdania diela, dielo musí byť ukončené. Ak dielo nie je ukončené, nemôže byť platne odovzdané ani akýmkoľvek faktickým konkludentným úkonom, navyše, nie za situácie, ak žalobkyňa s dielom nebola spokojná.

33. Podľa zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne a v dohodnutom čase. Ak je na vykonanie diela dohodnutá technická norma, musí vykonanie zodpovedať tejto technickej norme.

34. Podľa až do zhotovenia diela môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť; je však povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich výsledok použiť inak, a nahradiť mu účelne vynaložené náklady

35. Podľa objednávateľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy aj vtedy, ak je zrejmé, že dielo nebude včas hotové alebo nebude vykonané riadne, a ak zhotoviteľ neurobí nápravu ani v poskytnutej primeranej lehote.

36. Podľa zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vec zhotovená na zákazku pri prevzatí objednávateľom, ako aj za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej dobe.

37. Podľa odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

38. Podľa ak je zmluva neplatná alebo bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

39. Podľa musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

40. Podľa cit. objednávateľ môže za podmienok stanovených v zákone od zmluvy o dielo odstúpiť. Tak, ako zákon pre zmluvu o dielo nepredpisuje žiadnu zvláštnu formu, zvláštnu formu nevyžaduje ani pre odstúpenie od zmluvy (pokiaľ zmluva o dielo nebola uzavretá písomne). Odstúpiť od zmluvy o dielo, ktorá v danom prípade nebola uzavretá písomne, žalobkyňa mohla aj konkludentne. Avšak spôsobom, z ktorého je zrejmé, čo ako objednávateľ svojim konkludentným prejavom hodlala dosiahnuť. Podľa objednávateľ môže odstúpiť od zmluvy o dielo kedykoľvek a bez uvedenia dôvodu, a to až do zhotovenia diela. Tzn., do dokončenia diela a jeho ponúknutia objednávateľovi na prevzatie. Podľa odstúpiť od zmluvy môže objednávateľ aj vtedy, ak dielo nebolo riadne a včas dokončené, z okolností je zrejmé, že ani nebude, a ak súčasne poskytol zhotoviteľovi primeranú lehotu na uskutočnenie nápravy. Podľa dielo je zhotoviteľ povinný vykonať podľa zmluvy, riadne a v dohodnutom čase. Dielo nie je vykonané riadne, ak nebolo vykonané v celom rozsahu, alebo ak jeho kvalita nezodpovedá dojednaniu v zmluve o dielo alebo účelu, ku ktorému sa má užívať, technickej norme, alebo ak nebolo vykonané v dohodnutom termíne. Odstúpenie objednávateľa od zmluvy ako jednostranný adresovaný právny úkon je účinné okamihom, kedy dôjde zhotoviteľovi (. ). Tým dôjde súčasne k zrušeniu zmluvy o dielo podľa .

41. V konaní nebolo sporné, že žalovaný dielo nedokončil, teda dielo nevykonal riadne. Dielo nie je vykonané riadne nie len vtedy, ak kvalita diela nezodpovedá dojednaniu, technickej norme, či obvyklej kvalite, ale aj ak dielo nebolo ukončené. Podľa obsahu spisu žalobkyňa po tom, čo udelila plnú moc advokátovi JUDr. Jánovi Rehánkovi (čl. 4 spisu), listom zo dňa 26.07.2011 prostredníctvom tohto advokáta žalovanému oznámila, že práce na dome vykonal nekvalitne, čo bližšie v liste vyšpecifikovala, že časť prác nevykonal vôbec, čo tiež v liste vyšpecifikovala, že stavbu nechal bez dozoru a že z nej ukradli plynový kotol, radiátory, čerpadlá a vypínače, čím jej spôsobil škodu. Vyzvala ho, aby v lehote do 30.10.2011 (teda cca do troch mesiacov) dielo riadne vykonal, poslal jej všetky pokladničné doklady a faktúry ohľadne diela, a nahradil škodu. Na list žalovaný reagoval listom zo dňa 08.08.2011, v ktorom uviedol, že na prácach na dome nie sú žiadne vady, a všetky doklady odovzdal polícii v Spišskej Novej Vsi. Dňa 28.11.2011 žalobkyňa podala na tunajší súd žaloby, ktorými sa v ich úprave písomným

podaním zo dňa 31.05.2012 domáhala ukončenia diela tak, ako to presne vyšpecifikovala podaním zo dňa 31.05.2012, a vydania pokladničných dokladov a faktúr ohľadne diela. V priebehu ďalšieho konania žalobkyňa trvala na žalobnej žiadosti o dokončenie diela a jeho riadnom vykonaní. Tvrdila, že vzhľadom na to, že žalovaný jej stále nevydal žiadne doklady týkajúce sa vykonaných stavebných prác, a nepredložil ich ani v tomto súdnom konaní, nevie sa ku konkrétnemu rozsahu stavebných prác vykonaných žalovaných na dome presne vyjadriť. Písomným podaním zo dňa 30.12.2014 (čl. 277 spisu) žalobkyňa požiadala o pripustenie zmeny petitu žaloby tak, že stále trvala na dokončení diela a jeho riadnom vykonaní, a iba eventuálne, tzn., ak súd žalobe o dokončenie diela nevyhovie, žiadala, aby žalovanému uložil povinnosť zaplatiť jej 32.000 eur s prísl. ako rozdiel medzi zálohou, ktorú žalovanému na dielo a hodnotou stavebných prác, ktoré boli žalovaným na dome vykonané tak, ako ich stanovil znalec v znaleckom posudku. Súd o tejto žiadosti o úpravu petitu rozhodol uznesením zo dňa 20.01.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.01.2020 (čl. 451 spisu). Pred otvorením pojednávania nariadeného na deň 14.02.2020 zástupca žalobkyne zobral žalobu v časti žalobnej žiadosti o dokončenie diela späť. Po právoplatnom zastavení konania v tejto časti uznesením zo dňa 27.02.2020 predmetom konania ostal iba peňažný nárok na zaplatenie 32.000 eur s prísl. Žalovaný v priebehu celého konania, až do rozhodnutia, zotrvával na tvrdení, že dielo dokončil a riadne vykonal.

42. Vychádzajúc z právneho záveru, že žalobkyňa v danej veci mohla od zmluvy o dielo odstúpiť aj konkludentne alebo iným pochybnosti nevzbudzujúcim spôsobom (nakoľko zmluva o dielo nebola uzavretá písomne), a vyššie popísané zistenia, súd sa ďalej zaoberal otázkou, či v danej veci boli naplnené predpoklady pre aplikáciu cit. ustanovenia alebo . Tzn., či úkony žalobkyne tak, ako ich súd vyššie opísal, resp. ako v konaní vyšli najavo, nemožno vyhodnotiť ako prejav vôle žalobkyne od zmluvy o dielo odstúpiť, a či takéto odstúpenie možno považovať za platné.

43. Súd zastáva názor, že úkon žalobkyne, ktorým nakoniec žalobu o dokončenie diela, resp. odstránenie vád diela zobrala späť, požiadala súd o zastavenie konania v tejto časti, a trvala už len na zaplatení sumy 32.000 eur s prísl, možno vyhodnotiť ako odstúpenie od zmluvy o dielo. Ust. umožňuje objednávateľovi odstúpiť od zmluvy o dielo kedykoľvek až do vyhotovenia diela bez dôvodu. Preto nemožno ani v danej veci vylúčiť právne účinky vôle žalobkyne netrvať na žalobnej žiadosti o dokončenie diela, resp odstránení vád diela, ktoré zákon spája s odstúpením od zmluvy v ust. . Tzn. s odstúpením, ktoré je možné aj bez uvedenia dôvodu, a ku ktorému môže objednávateľ pristúpiť kedykoľvek až do dokončenia diela.

44. Súd zastáva názor, že v danej veci boli naplnené aj dôvody pre odstúpenie od zmluvy predpokladané ust. . Tu súd udáva, že aj keď výslovné znenie tohto ustanovenia môže vyvolávať pochybnosti, predpokladom použitia tohto ustanovenia nie je to, aby odstúpenie od zmluvy predchádzalo dohodnutému dátumu ukončenia diela. Tu súd poukazuje na závery vyslovené napr. Najvyšším súdom ČR v rozsudku zo dňa 23.09.2010 sp.zn. , ktoré vzhľadom na porovnateľný historický vývoj v Českej republike do prijatia nového v roku 2014 sú použiteľné v Slovenskej republike, podľa ktorých : „...Dovolatel se však mýlí, domnívá-li se, že předpokladem pro použití ustanovení obč. zák. je to, že poskytnutí dodatečné přiměřené lhůty a odstoupení od smlouvy musí předcházet dohodnutému datu plnění. Takový předpoklad nevyplývá z jazykového vyjádření uvedeného ustanovení a neodpovídá ani jeho logickému výkladu. Za použití argumentu a minori ad maius (a fortiori) je třeba dovodit, že může-li objednatel poté, co zhotoviteli poskytne dodatečnou přiměřenou lhůtu, od smlouvy o dílo odstoupit, lze-li opožděnost provedení díla pouze důvodně předpokládat, tím spíše má toto právo v případě, kdy je takové porušení smlouvy o dílo ze strany zhotovitele postaveno najisto. Předpokladem pro odstoupení od smlouvy o dílo pro jeho opožděnost je podle ustanovení obč. zák. (vedle opožděnosti ať už důvodně předpokládané či již skutečně nastanuvší) to, že objednatel určil zhotoviteli dodatečnou přiměřenou lhůtu ke zjednání nápravy a že zhotovitel ani v této lhůtě dílo neprovedl. Rozhodné přitom není, zda zhotovitel v poskytnuté lhůtě začne s prováděním díla, nýbrž to, zda do jejího uplynutí dílo dokončí. Objednatel tak má právo od smlouvy o dílo odstoupit od uplynutí přiměřené lhůty, kterou zhotoviteli poskytl, až do zhotovení díla“. Podmienku poskytnutia primeranej lehoty na dokončenie diela súd považoval za splnenú doručením listu právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 26.07.2011 žalovanému, o čom súd vzhľadom na jeho spätnú reakciu listom zo dňa 08.08.2011 nemal pochybnosti, a márnym uplynutím poskytnutej lehoty troch mesiacov, ktorú súd považoval za primeranú.

45. Podľa odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje. Podľa všeobecnej úpravy strany sú povinné vrátiť si všetko, čo podľa zmluvy dostali. Právne dôsledky odstúpenia od zmluvy o dielo z hľadiska výšky bezdôvodného obohatenia sa pri odstúpení od zmluvy o dielo podľa líšia od právnych dôsledkov odstúpenia od zmluvy podľa . Použitie ust. , podľa ktorého objednávateľ pri odstúpení od zmluvy o dielo je povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané a nahradiť mu vynaložené náklady, je namieste v prípadoch, kedy treba poskytnúť ochranu zhotoviteľovi, ktorý zrušenie zmluvy nespôsobil, a preto má nárok na pomernú časť ceny diela, ktorá pripadá na vykonané práce, a na náhradu vynaložených nákladov. Ak však objednávateľ odstúpil od zmluvy o dielo pre neplnenie zmluvných povinností zhotoviteľom, ako je to aj v danej veci, nemožno zhotoviteľovi priznať pomernú časť ceny diela, ale pre vyporiadanie strán je potrebné použiť všeobecné ustanovenia o bezdôvodnom obohatení a (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR s. zn zo dňa 18.02.2014 a pod.). Navyše, v danej veci žiadna zo strán netvrdila a vykonaným dokazovaním nebolo zistené, že by strany boli uzavreli platnú dohodu o výške ceny za dielo, ktorú je potrebné (ako súd vyššie už uviedol) odlišovať od platnej zmluvy o dielo (zmluva o dielo môže byť platne uzavretá aj bez uzavretia dohody o výške ceny za dielo). Žalovaný predložil súdu len akési cenové ponuky a kalkulácie, na základe ktorých bez ďalšieho súd nemohol vyvodiť záver o existencii dohody strán o konkrétnej výške ceny za dielo, prípadne za jednotlivé stavebné časti či práce. Žalobkyňa od zmluvy odstúpila pre neplnenie povinnosti žalovaným. Preto súd mal za to, že žalobkyňa ako objednávateľ je povinná v dôsledku odstúpenia od zmluvy o dielo vrátiť žalovanému to, o čo sa bezdôvodne obohatila. Za ekonomickú hodnotu tohto, o čo sa žalobkyňa bezdôvodne obohatila, súd považoval obvyklú cenu stavebných prác vykonaných žalovaným na dome tak, ako bola stanovená znaleckým posudkom za použitia oceňovacieho štandardu fi Kros a.s. (software Cenkros plus), a to 24.521,66 eur bez DPH, keďže nebolo preukázané, že by žalovaný bol platcom DPH (29.180,78 eur s DPH).

46. Žalobkyňa je teda v dôsledku odstúpenia od zmluvy o dielo povinná vydať žalovanému bezdôvodné obohatenie spočívajúce vo výkonov žalovaného, ktorých ekonomický ekvivalent predstavuje 24.521,66 eur. V konaní nebolo medzi stranami sporným, že žalobkyňa poskytla žalovanému zálohu na dielo vo výške 57.200 eur. Preto žalovaný je tak v dôsledku zrušenia zmluvy povinný žalobkyni vrátiť časť zálohy na dielo, ktorá presahuje ekonomický ekvivalent bezdôvodného obohatenia získaného žalobkyňou na jeho úkor vo výške 24.521,66 eur, čo predstavuje sumu 32,678,34 eur. Preto súd žalobe žalobkyne o vrátenie časti poskytnutej zálohy na cenu diela v celej žalovanej výške 32.000 eur vyhovel.

47. Vo vzťahu k námietkam žalovaného k ohodnoteniu stavebnej časti 1. Ústredné kúrenie znalcom v znaleckom posudku súd udáva, že žalovaný žiadnym dôkazom nepreukázal kúpu konkrétneho plynového kotla a zásobníka na vodu, ako aj ich príslušenstva. Z obsahu spisu OR PZ v Senci, Odboru justičnej a kriminálnej polície, ČVS: ORP-828/OSV-SC-2010-ZI vyplýva, že ani v rámci trestného konania vedeného vo veci úmyselného prečinu krádeže podľa , , ktorého sa mal dopustiť neznámy páchateľ tým, že v presne nezistenú dobu v čase od 15.00 hod dňa 28.08.2010 do 08.00 hod dňa 30.08.2010 v Obci S. na parcele č. XXX nezisteným spôsobom a predmetom vnikol do novostavby, a ukradol riadne namontovaný 1 ks plynový závesný kotol zn. BUDERUS Logamax plus GB 142-30kW, v bielej farby, a 1 ks zásobník, a príslušenstvo k nim, neboli výrobné čísla týchto zariadení zistené (uvádza sa len „nezistené výrobné čísla“). Preto pokiaľ znalec pri ocenení v tejto stavebnej časti vychádzal z cenovej ponuky „Buderus Vykurovacia technika“ predloženej samotným žalovaným v tomto konaní, súd námietky žalovaného nepovažoval za opodstatnené.

48. Vo vzťahu k námietku premlčania vznesenej žalovaným v konaní súd udáva, že podľa a právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky odo dňa, kedy k nemu došlo. K bezdôvodnému obohateniu v danom prípade došlo momentom odstúpenia žalobkyne od zmluvy, za ktorý súd považoval deň, kedy sa späťvzatie žaloby v časti žiadosti o dokončenie diela, resp. o odstránenie vád diela dostalo do sféry žalovaného, k čomu došlo pred otvorením pojednávaním dňa 14.02.2020. Od tejto doby neuplynula ani dvojročná subjektívna, a ani trojročná objektívna premlčacia doba stanovená na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia.

49. Vo vzťahu k tvrdeniam oboch strán, že na stavbe došlo ku krádeži, súd udáva, že oboznámením spisu OR PZ v Senci, Odboru justičnej a kriminálnej polície, ČVS: ORP-828/OSV-SC-2010 ZI, bolo zistené, že uznesením povereného príslušníka OR PZ, Odboru justičnej a kriminálnej polície, oddelenia skráteného vyšetrovania v Senci zo dňa 19.10.2010 bolo prerušené trestné stíhanie vo veci úmyselného prečinu krádeže podľa , písm. ) , ktorého sa mal dopustiť neznámy páchateľ tým, že v presne nezistenú dobu v čase od 15.00 hod dňa 28.08.2010 do 08.00 hod dňa 30.08.2010 v Obci S. na parcele č. XXX nezisteným spôsobom a predmetom poškodil montážnu penu a tehlu v okolí terasových dverí na prízemí, tieto nezisteným spôsobom otvoril, vnikol do novostavby, z ktorej ukradol riadne namontovaný 1 ks plynový závesný kotol zn. BUDERUS Logamax plus GB 142-30kW, neznámeho výrobného čísla, v bielej farby,1 ks zásobník na vodu zn. BUDERUS Logalusx SU 300 bielej farby neznámeho výrobného čísla, ich príslušenstvo, 11ks radiátorov zn. Korad bielej farby rôznych veľkostí, 3 ks rebríkových radiátorov v bielej farby, 1 ks elektrického čerpadla zn. Grundfos neznámeho výrobného čísla, 5 ks koňaku zn. Meatxa, 5 ks Absolut Vodka, 3 ks bezpečnostných zámkov, finančnú hotovosť 300 eur, 1 ks notebook zn. ACER neznámeho výrobného čísla, čím spôsobil žalobkyni škodu vo výške celkovo 11.290,12 eur, z dôvodu, že sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Sťažnosť žalobkyne voči uzneseniu bola uznesením prokurátorky Okresnej prokuratúry v Pezinku zo dňa 09.12.2010 sp.zn. -8 zamietnutá.

50. Podľa cit. zmluvou o dielo sa zhotoviteľ zaväzuje vykonať dielo na svoje nebezpečenstvo (zodpovednosť). Aj keď toto nebezpečenstvo nie je v zmluve o dielo výslovne uvedené, z dohody o zhotovení diela spravidla zo zákona vyplýva zodpovednosť zhotoviteľa za výsledok diela až do jeho zhotovenia. V prípade zhotovenia stavby, platí ust. , podľa ktorého ak sa objednávateľovi zhotovuje stavba na objednávku, zodpovedá zhotoviteľ za poškodenie alebo zničenie stavby až do prevzatia zhotovenej stavby, ibaže by ku škode došlo inak. V prípade zhotovenia stavby, prípadne jej dokončenia (ako je to v danej veci), je potrebné rozlišovať vlastníctvo stavby a zodpovednosť za stratu, poškodenie alebo zničenie stavby, prípadne jej súčasti. Vlastníkom zhotovovanej stavby (ak nie je dohodnutá výhrada vlastníctva) je od začiatku objednávateľ, pričom jeho vlastníctvo sa v priebehu stavby mení čo do obsahu. Veci dodané zhotoviteľom postupne na stavbu v dôsledku ich zabudovania do stavby prestávajú existovať ako samostatné veci a stávajú sa neoddeliteľnou súčasťou stavby, ktorej vlastníkom je objednávateľ. Keďže však zhotoviteľ dielo (stavbu) realizuje na vlastné nebezpečenstvo (zodpovednosť), objektívne zodpovedá za stratu, poškodenie alebo zničenie stavby až do jej odovzdania, okrem prípadov, že by ku škode došlo inak. Preto ak došlo k strate vecí dodaných zhotoviteľom na stavbu, prípadne aj zabudovaných do stavby (čomu nasvedčujú výsledky trestného konania vedeného policajnými orgánmi v Senci, ako aj znalecké dokazovanie vykonané vo veci a výpovede niektorých svedkov), a tým k poškodeniu žalobkyne ako vlastníčky stavby, je na žalobkyni, aby všetky zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu na stavbe preukázala. Pre účely rozhodnutia v danej veci však súd za rozhodujúce v tejto otázke považoval to, že žalobkyňa si v konaní uplatnila nárok vrátenie časti zálohy poskytnutej na dielo, pričom súd prijal záver, že rozdiel medzi poskytnutou zálohou na cenu diela a ekonomickým ekvivalent bezdôvodného obohatenia, ktoré žalobkyňa na úkor žalovaného získala v dôsledku odstúpenia od zmluvy o dielo (32,678,34 eur), prevyšuje celú žalovanú istinu (32.000 eur), výškou ktorej je sú pri svojom rozhodnutí viazaný, a ktorú nemôže prekročiť. Rozhodnutie v danej veci preto v prípade, že sú splnené všetky zákonné predpoklady zodpovednosti žalovaného za škodu na stavbe žalobkyne (dôkazné bremeno je však na žalobkyni), nie je nijako dotknutý prípadný nárok žalobkyne na náhradu škody.

51. Podľa veta prvá dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. 52. Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa toho zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací prepis. 53. Podľa Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia účinnom od 1.2.2013 (ďalej len „“) výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

54. Súd žalobkyni spolu s peňažným plnením vo výške 32.000 eur priznal aj úroky z omeškania v zákonnej výške 5% ročne, avšak nie od 08.07.2010, ako to požadovala žalobkyňa, ale až počnúc dňom 15.02.2020. Súd vychádzal zo záveru, že k zrušeniu zmluvy o dielo došlo odstúpením žalobkyne od zmluvy s účinnosťou ku dňu 14.02.2020, kedy predmetom konania ostal len nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 32.000 eur, a kedy sa žalovaný prvý krát dostal so zaplatením tejto sumy do omeškania. V prevyšujúcej časti žalovaného príslušenstva súd žalobu zamietol. 55. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 56. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 57. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. 58. O náhrade trov konania súd v spore rozhodol podľa . Žalobkyňa mala v konaní plný úspech. Jej neúspech predstavuje iba nepatrná časť príslušenstva žalovanej pohľadávky. Preto súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške tejto náhrady rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník samostatným uznesením. Súd v konaní nezistil žiadne skutočnosti odôvodňujúce aplikáciu ustanovenia , podľa ktorého súd môže výnimočne náhradu trov konania úspešnej strane nepriznať.

Poučenie:

Proti výrokom I.- III rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove ( ). Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu, resp. výroku rozhodnutia smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom, resp. z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť - odvolací návrh). Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie podal ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.