Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoCsp/9/2023

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členiek senátu Mgr. Adely Unčovskej a Mgr. Niny Dubovskej, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/X, C., zast. RIEDL advokátska kancelária s.r.o., IČO: 54 359 490, so sídlom Slovenská 46, Prešov, o zaplatenie 730,82 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava III zo dňa 13.07.2022, č.k. -141, takto

rozhodol:

I. Rozhodnutie súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 730,82 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 30.01.2017 do zaplatenia, a to v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku ( výrok I.) a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalovanému ( výrok II.).

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. , ,,, , , , , , , , (ďalej len „“), ust. , , , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), ust. vlády SR č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , v znení účinnom od 01.02.2013 (ďalej len „“). Vecne rozhodnutie odôvodnil tým, že zmluvu uzavretú medzi veriteľom a žalovaným posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú. Ako nedôvodnú vyhodnotil námietku žalovaného, že medzi celkové náklady žalovaného ako spotrebiteľa malo byť započítané aj poistné. Poukázal na to, že poistné podľa sa do celkových nákladov spotrebiteľa započítava len v tom prípade, ak spotrebiteľ musel poistnú zmluvu uzatvoriť spolu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, prípadne musel poistnú zmluvu uzatvoriť, aby získal úver za ponúkaných podmienok. V danom prípade však zo samotného znenia zmluvy vyplývalo, že žalovaný poistnú zmluvu nebol povinný uzatvoriť, keďže mu bola ponúkaná možnosť uzatvorenia zmluvy aj bez takejto poistnej zmluvy. Zároveň žalovaný netvrdil a ani nepreukázal, že uzatvorenie poistnej zmluvy bolo podmienkou pre získanie pôžičky za ponúkaných podmienok. Na základe uvedeného vyvodil, že do celkových nákladov spotrebiteľa nebol veriteľ povinný započítať aj poistné, a preto údaj o celkových nákladov žalovaného ako spotrebiteľa, rovnako tiež údaj o celkom žalovaným zaplatenej sume, je správny a nespôsobilý vyvolať účinok bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutej pôžičky. Ako nedôvodnú vyhodnotil súd aj námietku žalovaného týkajúcu sa absencie údaju o adrese veriteľa, na ktorej mohol žalovaný uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, keďže tento údaj bol obsiahnutý v bode 16.7 zmluvy ako i ďalšiu námietku žalovaného, ktorá sa týkala absencie uvedenia dňa splatnosti splátky v mesiac a dňa splatnosti prvej splátky. Majúc za to, že tieto údaje vyplývali priamo zo zmluvy, konkrétne z bodu 6.2. a 6.3., podľa ktorých splátky boli

splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci s tým, že prvá splátka bola splatná nasledujúci kalendárny mesiac po uzatvorení zmluvy. Uvedené korešpondovalo aj s prehľadom splátok a úhrad, podľa ktorého splátky boli splatné vždy k 20. dňu v mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná dňa 20.11.2013, teda nasledujúci kalendárny mesiac po mesiaci, v ktorom bola zmluva uzatvorená, t.j. október 2013. K námietke žalovaného týkajúcej sa absencie náležitosti zmluvy podľa poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, konkrétne rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (, alebo ). Na základe uvedeného námietku žalovaného týkajúcu sa absencie náležitosti podľa vyhodnotiť ako dôvodnú. V prípade žalovaným namietanej úžery vo vzťahu k vysokým úrokom uviedol, že v vymedzuje úžeru objektívnymi a subjektívnymi znakmi. V danom prípade zo štatistických údajov NBS vyplývalo, že priemerná úroková sadzba spotrebiteľských úverov od 1 do 5 rokov v období uzatvorenia zmluvy bola okolo 12,99 % ročne, na základe čoho nemožno výšku úrokov vyplývajúcu zo zmluvy (22,20 %) hodnotiť ako v hrubom nepomere k obvyklým úrokom, keďže nepredstavovala ani dvojnásobok obvyklej výšky, preto bol toho názoru, že nebola daná objektívna stránka úžery podľa . Vo vzťahu k subjektívnej stránke úžery navyše žalovaný netvrdil žiadne skutočnosti, teda, že by veriteľ pri uzatváraní zmluvy zneužil napr. jeho tieseň, finančnú závislosť a podobne, pričom obe stránky úžery (objektívna a aspoň jeden znak subjektívnej stránky) musia byť splnené kumulatívne, čo sa v tomto prípade nestalo, na základe čoho súd nepovažoval zmluvu podľa za absolútne neplatnú. Konštatoval, že zmluva uzatvorená medzi veriteľom a žalovaným obsahovala údaje o výške pôžičky a splátky vrátane výšky úroku uvedené rovnakou veľkosťou písma ako ostatný text zmluvy. Nestotožnil sa s námietkou žalovaného o neplatnosti zmluvy podľa , keďže text zmluvy vzťahujúci sa na predmet zmluvy a cenu nebol uvedený menším písomnom ako ostatný text zmluvy, pričom ani text predmetnej zmluvy súd nevyhodnotil ako nečitateľný alebo nezrozumiteľný. Mal za preukázané, že veriteľ si svoj záväzok zo zmluvy spočívajúci v poskytnutí peňažných prostriedkov v prospech žalovaného v sume 1 200 eur splnil riadne a včas, na základe čoho vznikol na druhej strane žalovanému záväzok vrátiť veriteľom poskytnuté peňažné prostriedky v splátkach, pričom so splátkou splatnou dňa 20.09.2016 sa žalovaný dostal do omeškania po dobu viac ako tri mesiace s tým, že túto neuhradil ani napriek výzve veriteľa zo dňa 26.11.2016, kedy veriteľ žalovaného upozornil aj na jeho právo zosplatniť celý úver. Na základe uvedeného mal súd za to, že podmienky pre zosplatnenie veriteľom poskytnutého spotrebiteľského úveru boli podľa v spojení s splnené, čím počnúc dňom 24.01.2017 vznikla žalovanému povinnosť jednorazovo splatiť zvyšnú časť nesplatenej časti pôžičky, čo ku dňu zosplatnenia úveru predstavovalo sumu 730,82 eur (čo vyplývalo z prehľadu splátok a úhrad), pričom žalovaný si svoju povinnosť nesplnil podľa riadne a včas a dostal sa do omeškanie, kedy splatnosť pôžičky vyvolala splátka splatná dňa 20.09.2016. To znamená, že s odkazom na premlčacia doba žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie zosplatnenej pôžičky začala plynúť deň nasledujúci po splatnosti splátky splatnej dňa 21.09.2016, pričom posledným dňom tejto doby bol deň 20.09.2019. Vychádzal z toho, že premlčacia doba pri zosplatnení spotrebiteľskej pôžičky (t.j. pri využití práva veriteľa podľa ) začína plynúť odo dňa splatnosti tej splátky, ktorá splatnosť celej pôžičky vyvolala. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, že keďže premlčacia doba vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku uplynula dňa 21.09.2019 a žalobca si žalobou predmetný nárok uplatnil už dňa 28.08.2019, súd nepovažoval nárok žalobcu za premlčaný. Preto žalobe žalobcu vyhovel v celom rozsahu a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 730,82 eura, keďže nebol daný žiaden žalovaným namietaný dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutej pôžičky, ani dôvod neplatnosti uzatvorenej zmluvy, pričom žalobcom uplatnený nárok súd nepovažoval ani za premlčaný. Nakoľko si žalovaný súdom priznaný peňažný dlh podľa nesplnil riadne a včas, dostal sa tým podľa prvej vety do omeškania, na základe čoho vzniklo žalobcovi/veriteľovi právo požadovať od žalovaného popri priznanom peňažnom plnení aj úroky z omeškania určené podľa vykonávacieho predpisu - vlády SR č. vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ECB) platná k prvému dňu omeškania s plnením priznaného peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola v období od 16.03.2016 do 18.09.2019 vo výške 0 %, tzn. vychádzajúc z uvedeného, potom výška úrokov z omeškania ku dňu omeškania žalovaného s plnením súdom priznaného dlhu žalobcovi bola 5 % ročne. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania z dlžnej sumy vo výške 5 %, a to odo dňa 30.01.2017 (t.j. 6 dní po zosplatnení) až do reálneho zaplatenia dlžnej sumy žalovaným žalobcovi. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa , (ďalej len „ “) tak, že

žalobcovi ako plne úspešnej strane sporu priznal podľa nárok na náhradu trov konania, pričom o výške nároku rozhodne súd samostatným rozhodnutím, vydaným vyšším súdnym úradník, po právoplatnosti rozsudku.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu podľa ust. a , t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že v zmluve nie je identifikovaný ani deň splatnosti splátky v mesiaci, ani deň splatnosti prvej splátky. Celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere platiť a ktoré sú veriteľovi známe okrem notárskych poplatkov. Do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutej takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Celková suma, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Celkovú čiastku, ktorú musí dlžník zaplatiť stanovil veriteľ na sumu 1916,40 eur, ale súčin mesačnej splátky 34,14 eur a celkového počtu splátok 60, predstavuje sumu 2084,40 eur. Ročná úroková sadzba je v Zmluve uvedená vo výške 22,2%. Priemerné úrokové miery z nových obchodno-spotrebiteľských úverov, prezentované NBS, boli v októbri 2013 so splatnosťou 1-5 rokov – 11,45% p.a., preto je zrejmé, že úroková sadzba v zmluve dosahuje dvojnásobok priemeru na trhu. I z tohto dôvodu je zmluva minimálne v časti požadovaného úroku neplatná. Žalobca priložil k žalobe Zmluvu o poskytnutí pôžičky, ktorá bola medzi stranami uzavretá dňa 09.10.2013, aj splátkový kalendár. Z tohto vyplýva, že poskytnutá bola suma vo výške 1200 eur a výška zaplatených splátok bola 1160,76 eur, preto má žalobca nárok na vrátenie sumy 39,24 eur. Rovnako namietal i nečitateľnosť a nezrozumiteľnosť všetkých zmluvných podmienok, čo spolu s úžerníckym úrokom spôsobuje neplatnosť celej zmluvy. Preto istina úveru bola pre neplatnosť zmluvy poskytnutá bez právneho dôvodu, odo dňa nasledujúceho mal veriteľ možnosť uplatniť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Subjektívna premlčacia dvojročná lehota uplynula 10.10.2015, teda pred podaním žaloby. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie sa nezaoberal otázkou, či právny predchodca žalobcu skúmal jeho schopnosť splácať poskytnutý úver, čo žalobca nepreukázal. Poukázal na ust. , podľa ktorého sa vyžaduje v súdnom konaní preukázanie skúmania bonity klienta veriteľom. Pokiaľ si veriteľ uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je nutné vyhodnotiť, či pri uzavretí zmluvy boli splnené všetky podmienky a povinnosti, ktoré na takéto vzťahy kladie právna úprava. Žalobca súdu nepredložil žiadnu z listín, na základe ktorej by bolo preukázané, že jeho právny predchodca overil jeho schopnosť poskytnutý úver splácať v rozsahu nahliadnutia do verejných registrov za účelom overenia deklarovaného príjmu ako aj výdavkov. Nevykonanie tohto postupu znamená hrubé porušenie odbornej starostlivosti a teda posúdenie úveru ako bezúročného a bez poplatku. Poukázal i na ust. . Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne, že súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal s právnou a aj skutkovou stránkou veci a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, s ktorým sa žalobca stotožňuje. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (, a ), bez odvolacieho pojednávania ( ), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záverum že odvolanie žalovaného je podané dôvodne.

6. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu a dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.10.2013 uzavrel pôvodný veriteľ (právny predchodca žalobcu) - Consumer Finance Holding a.s. a žalovaný v postavení dlžníka, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky v sume 1200 eur za podmienok v nej dohodnutých. Z notárskej zápisnice D. XXXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX vyplýva, že Consumer Finance Holding a.s. ako zanikajúca spoločnosť a Všeobecná úverová banka a.s. (VÚB a.s.) a VÚB Leasing a.s. ako nástupnícke spoločnosti uzatvorili

projekt rozdelenia zlúčením, na základe ktorého sa VÚB a.s. stala právnym nástupcom (ostatného) podnikania Consumer Finance Holding a.s.. Na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017 bola pohľadávka uplatnená voči žalovanému v tomto konaní postúpená z postupcu - VÚB a.s. - na postupníka, ktorým je žalobca v tomto konaní (ďalej aj „Zmluva o postúpení pohľadávok“). Súd prvej inštancie v zmysle návrhu pôvodného žalobcu VÚB a.s. pripustil zmenu žalobcu na súčasného žalobcu (Intrum Slovakia s.r.o.) uznesením č.k. -89 zo dňa 21.04.2020.

7. Podľa ust. , v znení účinnom k 09.10.2013, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

8. Podľa ust. , v znení účinnom k 09.10.2013, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

9. Podľa ust. , v znení účinnom k 09.10.2013, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa , nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

10. Podľa ust. , účinného k 30.11.2017, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými (a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa , banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a (b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

11. Podľa ust. , účinného k 30.11.2017, Práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a b) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na blízku osobu spotrebiteľa, a to na základe písomnej žiadosti spotrebiteľa.

12. Podľa ust. a , (1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

13. Podľa ust. a , (1) Postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. (2) Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

14. Podľa ust. , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

15. V prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval správne, keď vzťah medzi žalobcom a žalovaným posúdil ako spotrebiteľský vzťah. Odvolací súd sa najskôr venoval odvolacej námietke žalovaného, podľa ktorej súd prvej inštancie neskúmal (a žalobca to nepreukázal), či si právny

predchodca žalobcu splnil povinnosť skúmať bonitu žalovaného podľa ust. § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch, a že z dôvodu nepreukázania splnenia tejto povinnosti podľa ust. § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch banka (VÚB a.s.) nebola oprávnená postúpiť pohľadávku, ktorú jej zákon zakázal predčasne zosplatniť, k čomu došlo dňa 24.01.2017, a v nadväznosti na to sa žalobca nemohol stať novým veriteľom na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok, preto nie je aktívne vecne legitimovaným subjektom v konaní, pričom na uvedené súd prihliada ex offo.

16. Odvolací súd sa s námietkami žalovaného stotožňuje a poukazuje na to, že súd má povinnosť preskúmať existenciu porušenia povinnosti dodávateľa skúmať úverovú bonitu spotrebiteľa (posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver) z úradnej povinnosti (ex offo), ako vyplýva z rozsudku Súdneho dvor Európskej únie (ďalej len „SD EÚ“) zo dňa 05.03.2020, sp. zn. C-679/18, v ktorom SD EÚ uviedol, že „články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku.“ Vo svetle týchto záverov SD EÚ nepostupoval súd prvej inštancie správne, ak sa uvedenou otázkou (splnenie povinnosti právnym predchodcom žalobcu skúmať úverovú bonitu žalovaného podľa ust. § 7 zákona o ochrane spotrebiteľa) ex offo nezaoberal, teda vec v uvedenom rozsahu nesprávne právne posúdil.

17. Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné zohľadniť aj to, že záver súdu o tom, či žalobca postupoval v súlade s ust. § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch, má dopad na posúdenie toho, či žalobca v konaní je aktívne vecne legitimovaným subjektom vo vzťahu k uplatnenému nároku. Vo všeobecnosti je treba vecnou legitimáciou rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého fyzická či právnická osoba je subjektom práva alebo povinností, ktoré sú predmetom konania. Pokiaľ ide o dvojstranné právne pomery, v ktorých účastníci stoja svojimi návrhmi proti sebe, jedná sa buď o vecnú legitimáciu aktívnu (na strane žalobcu) alebo o vecnú legitimáciu pasívnu (na strane žalovaného). Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto tvrdí svoje hmotnoprávne oprávnenie, alebo o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, v skutočnosti toto oprávnenie nemá alebo nie je nositeľom tvrdenej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa žalobca domnieva, že strany sú účastníkmi určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba o to, či nimi skutočne sú, alebo nie sú.

18. Bez vyriešenia otázky vecnej legitimácie strán sporu nemôže súd vo veci rozhodnúť, pretože skúmanie vecnej legitimácie strany sporu je procesnou povinnosťou každého vo veci konajúceho súdu. Preskúmanie vecnej legitimácie je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, túto súd skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta, a zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby. Postup konajúceho súdu, ktorý opomenie vyriešenie kardinálnej otázky, akou je otázka existencie vecnej legitimácie, k zodpovedaniu ktorej je konajúci súd ex offo viazaný, protirečí obsahu základného práva na súdnu ochranu garantovaného SR, ako aj obsahu práva na spravodlivé súdne konanie garantovaného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (pozri nález ÚS SR, sp. zn. -37).

19. Aktívnu legitimáciu v prejednávanej veci je potrebné posúdiť s ohľadom na skutočnosť, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky z VÚB a.s. na žalobcu k 19.02.2020, a v prvom rade to, či došlo platne k zosplatneniu úveru dňa 24.01.2017 a následne k splneniu ďalších predpokladov pre platné postúpenie pohľadávky vzhľadom na to, že predmetom postúpenia bola banková pohľadávka.

20. V nadväznosti na uvedené dáva odvolací súd do pozornosti sankciu podľa ust. § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch pre porušenie ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, ktorou je nemožnosť veriteľa vyžadovať od dlžníka (žalovanej) ako spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Odvolací súd poukazuje aj na ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách (predtým § 92 ods. 7), z ktorého vyplýva, že banka je v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, po doručení výzvy dlžníkovi, za podmienok stanovených v zákone

o bankách, alebo zmluvu o úvere vypovedať, prípadne od nej odstúpiť, v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami.

21. Prihliadajúc na uvedené bolo potrebné posúdiť (ne)platnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti z 24.01.2017 (v nadväznosti na prípadný rozpor s ust. § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch), a ak by nemohol byť úver zosplatnený, banka by tak žalobcovi Zmluvou o postúpení pohľadávok postúpila pohľadávku bez toho, aby úver nadobudol mimoriadnu splatnosť, respektíve aby zmluvný vzťah zanikol inak (výpoveďou, respektíve odstúpením). Pokiaľ nemohla byť vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru (alebo pokiaľ zmluvný vzťah nezanikol výpoveďou alebo odstúpením od zmluvy), nebolo by možné urobiť záver o tom, že by celý predmetný úver bol ku dňu postúpenia splatný. Pokiaľ by v takom prípade banka postúpila predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu žalobcovi, postupovala v rozpore s ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách (inak povedené, ak by sme dospeli k záveru o tom, že ku dňu postúpenia pohľadávky 19.02.2020 nebol splatným celý úver, banka by nebola oprávnená postúpiť celú svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu). Z toho by následne vyplývalo, že Zmluva o postúpení pohľadávok, na základe ktorej mal žalobca nadobudnúť pohľadávku voči žalovanému, by bola pre rozpor so zákonom neplatným právnym úkonom v zmysle ust. .

22. Ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách vyžaduje špeciálne podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na tretiu osobu. Vyžaduje sa preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní) a dlžníkovo následné nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Žalobca, ktorému bola na základe zmluvy o postúpení pohľadávky postúpená pohľadávka bankou, je povinný preukázať, že banka klienta písomne vyzvala na splnenie záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splnením svojho záväzku minimálne 90 dní. Splnenie osobitných zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky sa vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom (mimo banky) už nie je zachovaná možnosť dohľadu a dozoru Národnej banky Slovenska ako centrálnej banky. Keďže pôvodný žalobca VÚB a.s. – banka - sa stala právnym nástupcom obchodnej spoločnosti Consumer Finance Holding a.s., pohľadávka uplatnená žalobou, aj keď pôvodne vznikla zo zmluvy o pôžičke uzavretej medzi nebankovým subjektom a žalovaným, v čase jej uplatňovania na súde prvej inštancie už bola pohľadávkou banky (VÚB a.s.), ktorá bola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku voči žalovanému na spoločnosť žalobcu (Intrum Slovakia s.r.o.) len za splnenia zákonných podmienok stanovených v ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Preukázanie splnenia zákonných podmienok stanovených v ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách pre postúpenie pohľadávok je predpokladom pre vyvodenie záveru, či žalobca je alebo nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný.

23. Ak určitú pohľadávku nie je možné postúpiť, keďže jej postúpenie je objektívne neprípustné (t.j. zakázané), potom jej následné postúpenie inému subjektu je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle ust. , a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení pohľadávok, ale aj navonok voči dlžníkovi. Podľa rozhodnutia NS SR, R 60/2018: „Ustanovenie o bankách neupravuje len ochranu bankového tajomstva, ale tiež práv klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky. Postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením, je neplatný právny úkon.“

24. Uvedené v naznačených intenciách prináležalo ex offo posúdiť súdu prvej inštancie. Odvolací súd poukazuje na princíp dvojinštančnosti, ktorým sa riadi civilné sporové konanie, vyjadrujúce vzájomnú náväznosť i prepojenosť odvolacieho konania s konaním uskutočneným pred súdom prvej inštancie. Z uvedeného plynú zásadné medze v tom, že rozhodnutiu vydanému v odvolacom konaní musí predchádzať náležité konanie pred súdom prvej inštancie, pretože až jeho naplnením sa môže vytvoriť priestor pre účinné uplatnenie účelu, ktorý zákon sleduje v prípade opravného (odvolacieho) konania. Účelom odvolacieho konania je náprava skutkových a právnych pochybení súdom prvej inštancie za predpokladu, že boli rozpoznateľne (zrozumiteľne) prezentované. K naplneniu tejto úlohy je potrebné najskôr zistiť ako súd prvej inštancie ustálil skutkový stav veci a ako ju právne posúdil. Rozhodnutie a jeho odôvodnenie je základným a bezpodmienečným objektom prieskumnej činnosti vykonávanej súdom vyššieho stupňa. Výsledky prieskumnej činnosti sú vždy reakciou na správnosť a opodstatnenosť dôvodov preskúmavaného rozhodnutia vo svetle uplatnených odvolacích námietok, tzn. že preskúmavané rozhodnutie musí spĺňať požiadavky zákona z hľadiska jeho odôvodnenosti (preskúmateľnosti).

25. Podľa názoru odvolacieho súdu v napadnutom rozhodnutí absentuje riadne odôvodnenie, keď súd prvej inštancie sa v ňom vôbec nezaoberal skúmaním splnenia povinností veriteľa podľa ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, ako namietal žalovaný v odvolaní. Súd prvej inštancie splnenie tejto povinnosti neskúmal, citované ust. § 7 ods. 1 a § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch na prejednávanú vec neaplikoval (čím vec neprávne právne posúdil). V dôsledku absentujúcej (nesprávnej) aplikácie právneho predpisu tak súd prvej inštancie nevykonal riadne dokazovanie na zistenie splnenia zákonných podmienok pre postúpenie pohľadávky, čím sa dopustil nesprávneho procesného postupu a keďže tento nedostatok vzhľadom na povahu a rozsah jeho procesných dôsledkov nebolo možné efektívne napraviť v odvolacom konaní, došlo tým k naplneniu dôvodu pre zrušenie rozsudku.

26. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle ust. a zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvej inštancie bude zabezpečiť si dostatočný skutkový podklad pre posúdenie, či právny predchodca žalobcu konal s odbornou starostlivosťou podľa ust. zákona o spotrebiteľských úveroch, alebo naopak tieto povinnosti porušil, a teda sú naplnené predpoklady podľa zákona o spotrebiteľských úveroch (t.z. že právny predchodca žalobcu nebol oprávnený požadovať od žalovaného jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru), súčasne posúdiť splnenie zákonných predpokladov pre postúpenie žalovanej bankovej pohľadávky na žalobcu, a vo veci opätovne rozhodnúť a odôvodnenie rozhodnutia vypracovať tak, aby zodpovedalo ust. , riadiac sa právnym názorom vysloveným odvolacím súdom v tomto rozhodnutí ( ); v novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov odvolacieho konania ( ).

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).