Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoCsp-62-2020.pdf
PDF · 82.86 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoCsp/62/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu: EOS KSI, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: Ľ. W., nar. X.X.XXXX, bytom W. X, XXX XX S., zastúpenej JUDr. Dášou Komkovou, advokátkou so sídlom Hlavná 27, 080 01 Prešov, o zaplatenie sumy 500 Eur s príslušenstvom o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č. k. 27Csp/71/2019 - 132 zo dňa 12. februára 2020
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o zastavení konania. Z r u š u j e výrok uznesenia o nároku na náhradu trov konania a v zrušenom rozsahu vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1.Okresný súd Košice II (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 27Csp/71/2019 - 132 zo dňa 12. februára 2020 zastavil konanie a žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 500 Eur titulom nesplatenej pohľadávky z pôžičky spolu s úrokmi z omeškania. Potom, čo v konaní vydaný platobný rozkaz bol zrušený pre podanie odporu žalovanou, v ktorom táto vzniesla námietku premlčania, žalobca vzal žalobu späť v celom rozsahu bez uvedenia dôvodu. Na základe späťvzatia žaloby súd konanie v zmysle § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (CSP) zastavil.
3. O trovách konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca zavinil zastavenie konania, avšak žalovanej žiadne trovy konania nevznikli, preto jej náhradu trov konania nepriznal.
4. Uznesenie súdu prvej inštancie napadla včas podaným odvolaním žalovaná z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP a žiadala, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie alebo ho zmenil tak, že žalovanej prizná náhradu trov konania v rozsahu 100%. Nesúhlasila s výkladom § 146 ods. 1 CSP, s poukazom na ktorý súd prvej inštancie konanie zastavil bez stanoviska žalovanej. Zastávala názor, že zrušením platobného rozkazu proti ktorému podala odpor, došlo k predbežnému prejednaniu sporu, preto ju mal súd podľa § 146 ods. 1 CSP vyzvať na vyjadrenie, či súhlasí so spaťvzatím žaloby. Za nesprávny považovala tiež výrok o náhrade trov konania poukazujúc na to, že v konaní bola zastúpená ustanoveným právnym zástupcom, prostredníctvom ktorého podala odpor voči platobnému rozkazu a jeho doplnenie. Uviedla, že to bol práve žalobca, kto je zodpovedný za vedenie súdneho sporu, lebo mu bolo známe, že pohľadávka je premlčaná, ktorú námietku v konaní uplatnila. Nepriznanie náhrady trov konania za aktívnu obranu žalovaná považovala za hrubo arbitrárne, nespravodlivé rozhodnutie, popierajúce zmysel a podstatu právnej úpravy.
5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že dňa 6. 12. 2019 Okresný súd Prešov v konaní sp.zn. 2OdK/788/2019 vyhlásil na majetok žalovanej konkurz, čo by malo za následok zastavenie konania podľa § 167e zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií. Pretože späťvzatie vykonal po vyhlásení konkurzu (podaním zo dňa 6. 2. 2020), odvolanie žalovanej nepovažoval za relevantné, a uznesenie súdu navrhoval potvrdiť.
6. Žalovaná zotrvala na svojom odvolaní zdôrazňujúc, že platobný rozkaz súdu ako aj odpor žalovanej boli úkony vykonané pred vyhlásením konkurzu, a žalobca späťvzatie neodôvodnil konkurzom na majetok žalovanej.
7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas, oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov ako vyplývali z obsahu podaného odvolania (§ 365 ods.1 písm. b/, d/, e/, f/, g/, h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je čiastočne dôvodné. Uznesenie je vo výroku o zastavení konania vecne správne, preto bolo odvolacím súdom v tejto časti potvrdené podľa § 387 ods. 1 písm. c/ CSP. Výrok uznesenia o trovách konania nezohľadňuje skutkový stav veci a obsah spisu, absentuje zodpovedajúce odôvodnenie výroku o trovách konania, čo založilo dôvody pre zrušenie rozhodnutia v tejto časti podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP.
8. Žalovanou uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa strane sporu znemožní realizácia procesných práv priznaných jej v súdnom konaní na účely ochrany jej práv a právom chránených záujmov. K odňatiu možnosti konať pred súdom dochádza tiež vtedy, keď súd nedostatočne odôvodní svoje rozhodnutie, ktoré nespĺňa požiadavky vymedzené § 220 ods. 2,3 CSP. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr. nesprávne realizovaná mandukčná povinnosť súdu a pod.). Nevykonanie relevantných navrhnutých dôkazov (odvolací dôvod v § 365 od. 1 písm. e/ CSP) je pochybením súdu vtedy, ak tento dôkaz je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia. Vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania je úlohou a doménou súdu. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov strán. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g/ CSP je daný vtedy, ak strana sporu oprávnene uplatní nové dôkazné prostriedky za splnenia podmienok upravených § 366 CSP (novoty v odvolacom konaní), z ktorých vyplynie skutkový stav, ktorý je v zrejmom rozpore so zisteným skutkovým stavom tvoriaci základ napadnutého rozhodnutia, teda je zrejmé, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav, ktorý ako základ rozhodnutia neobstojí. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, ak sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
9. Odvolací súd nezistil naplnenie žiadneho z odvolacích dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia o zastavení konania. Súd rozhodol zákonom ustanoveným a predvídaným spôsobom potom, čo žalobca vzal žalobcu späť skôr ako prebehlo predbežné prejednanie nároku a pojednávanie, za ktorej situácie
zákon v § 146 ods. 1 CSP nevyžaduje k tomuto procesnému úkonu žalobcu žiadne stanovisko žalovaného. Úvahy žalovanej, že za predbežné prejednanie je potrebné považovať už fakt, že došlo k zrušeniu platobného rozkazu v dôsledku podaného odporu, preto bolo potrebné vyžiadať jej súhlas, nezodpovedajú zmyslu a účelu zákonnej úpravy. Podľa § 168 ods. 1 CSP, ak súd nerozhodne inak, nariadi pred prvým pojednávaním predbežné prejednanie sporu. Ako vyplýva z uvedeného ustanovenia inštitút predbežného prejednania veci prichádza do úvahy až v štádiu, keď súd zvažuje nariadenie pojednávania vo veci. To znamená, že ak bol v konaní vydaný platobný rozkaz, tak pojednávanie resp. možnosť súdu pred nariadením pojednávania vykonať predbežné prejednanie nároku, prichádza do úvahy až po zrušení platobného rozkazu. Niet sporu, že v danej veci nedošlo k vykonaniu predbežného prejednania veci, či pojednávaniu, správne preto postupoval súd, ak po späťvzatí žaloby konanie zastavil aj bez zistenia stanoviska žalovanej.
10. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania správne súd prvej inštancie vychádzal z § 256 ods. 1 CSP podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. No pokiaľ súd prvej inštancie nepriznal nárok na náhradu trov konania žalovanej z dôvodu, že žalovanej žiadne trovy konania nevznikli, z rozhodnutia nevyplýva z akých zistení vychádzal a akými úvahami sa pri rozhodnutí spravoval, ak žalovaná je v konaní zastúpená ustanoveným advokátom. Týmto svojím postupom naplnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP a odvolaciemu súdu neostávala iná možnosť ako rozhodnutie v tejto časti výroku zrušiť.
11. Súd prvej inštancie opätovne rozhodne o nároku na náhradu trov konania v zmysle príslušných zákonných ustanovení s ohľadom na späťvzatie žaloby žalobcom (§ 256 ods. 1 CSP) a preukázateľné trovy konania žalovanej. Pokiaľ by dospel k názoru, že je dôvodné použitie ustanovenia § 257 CSP, vyzve na vyjadrenie strany sporu k jeho možnej aplikácii. V opätovnom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania, a dôsledne sa vysporiada so skutočnosťami vyplývajúcimi z vyjadrení strán sporu a obsahu spisu, majúcimi vplyv na procesnú zodpovednosť strán za výsledok konania, vzniknuté trovy konania, ako aj na ich nárok na náhradu týchto trov.
12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).