Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_PN-7C-8-2022.pdf
PDF · 81.56 KB
Case nature
Area
Subarea
PN-7C/8/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Luciou Poništovou, Ph.D. v právnom spore žalobcov: 1/ E. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L., Z. XXXX/XX, 2/ E. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L., Z. XXXX/XX, obaja zastúpení: RS legal s.r.o., advokátska kancelária so sídlom v Piešťanoch, M. Waltariho 7, IČO: 36 864 358 proti žalovaným: 1/ E.Á. R., 2/ F. R., obaja zastúpení: Lesy Slovenskej republiky, š. p., IČO: 36 038 354, so sídlom Námestie SNP 8, Banská Bystrica, zast.: JUDr. Eva Hrinková, advokátka so sídlom v Bratislave, Hečkova č. 18 o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a.
II. Súd p r i z n á v a žalovaným v prvom a v druhom rade náhradu trov konania voči žalobcom v prvom a v druhom rade v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia v prvom a druhom rade sa žalobou domáhali, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcov v 1./ a v 2./ rade a žalovaných v 1./ a v 2./ rade k nehnuteľnostiam zapísaným v katastri nehnuteľností vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Piešťany na LV č. XXXX kat. úz. K. pod parc. č. XXXX lesný pozemok o výmere 4963 m2 a pod parc. č. XXXX lesný pozemok o výmere 8003 m2 (parcely registra „C“) tak, že tieto nehnuteľnosti prikazuje do vlastníctva žalobcov v 1./ a v 2. rade v celosti titulom BSM a uložil žalobcom v 1./ a v 2./ rade povinnosť vyplatiť žalovaným v 1./ a v 2./ primeranú náhradu stanovenú znaleckým posudkom na účet zákonného zástupcu Lesy Slovenskej republiky, š. p. V žalobe uviedli, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností Slovenskej republiky, vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Piešťany na LV č. XXXX kat. úz. K. pod parc. č. XXXX lesný pozemok o výmere 4963 m2 a pod parc. č. XXXX lesný pozemok o výmere 8003 m2 (parcely registra „C“), pod B1 na mene žalobcov v podiele 1 titulom BSM, pod B2 na mene žalovaného v 1./ rade v podiele 1 a pod B3 na mene žalovaného v 2./ rade v podiele 1.
2. Zástupca žalovaných so žalobou nesúhlasil. Vo svojom vyjadrení zo dňa 20.7.2022 uviedol, že podľa ust. § 39 ods. 6 zákona o lesoch, dielec je základnou jednotkou na zisťovanie stavu lesa, plánovanie, evidenciu a kontrolu hospodárenia vytvorenou najmä na základe vlastníctva k lesnému pozemku s minimálnou výmerou 0,5 hektára. V dielci možno určiť čiastkové plochy, porastové skupiny a etáže. Porast je na účely zabezpečenia odborného hospodárenia v lesoch (§ 36) spoločnou vecou, ak sa nachádza na lesnom pozemku alebo jeho časti v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov alebo spoluvlastníkov; vytvára sa pri vyhotovovaní programu starostlivosti o lesy, alebo pri jeho zmene. Nehnuteľnosti podľa vyššie uvedeného tvoria časť dielca č. XXX, ktorý je v obhospodarovaní žalovaných, pričom v prípade rozhodnutia súdu v prospech žalobcov by došlo k rozdeleniu dielca XXX, ako aj potrebe právne zabezpečiť žalobcom právo prístupu k nehnuteľnostiam prechodom cez pozemky vo vlastníctve
alebo obhospodarovaní žalovaných. Na pojednávaní dňa 5.9.2023 doplnil, že žalovaní 1/ a 2/ majú väčší podiel na nehnuteľnostiach, 3-iny. Lesy SR sa starajú o les a v podstate k týmto nehnuteľnostiam je prístup len cez pozemky Lesov SR. Ak by žalobcovia nadobudli do vlastníctva predmetné pozemky, tak v podstate sú obkolesené pozemkami vo vlastníctve Lesov a zase by súd síce vyriešil jeden „problém“, ale druhý problém by nastal, že by sa žalobcovia nemali akým spôsobom dostať ku svojim nehnuteľnostiam, to znamená, že by sa musel riešiť nejaký nájomný vzťah, že prenajímateľmi by boli Lesy a nájomcovia by boli žalobcovia. Preto v tomto prípade navrhuje postupovať v zmysle ustanovenia § 142 odsek 2 Občianskeho zákonníka, kedy z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov: výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, č. XXXX a č. XXX k.ú. K., snímky katastrálnej mapy a ďalšieho spisového materiálu, pričom zistil tento skutkový stav:
4. Žalobcovia 1/ a 2/ sú spoluvlastníkmi parcely č. XXXX a XXXX, nachádzajúcimi sa v k.ú. K., zapísaných na LV č. XXXX, v podiele 1. Žalovaný 1/ je spoluvlastníkom predmetných parciel v podiele 1/2 a žalovaný 2/ v podiele 1.
5. Predmetné parcely susedia s parcelami č. XXXX/X, XXXX, XXXX/X, ktoré sú vo vlastníctve Slovenskej republiky a v správe Lesy Slovenskej republiky š.p. Predmetné parcely pretína cesta - parc. č. XXXX vo vlastníctve Slovenskej republiky a v správe Lesy Slovenskej republiky, š.p.
6. Podľa § 142 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (OZ), ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
7. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z., o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe právneho úkonu <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/180/20240401> alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1995/180/20240401> alebo rozhodnutia o dedičstve <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1995/180/20240401> vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/180/20240401> pozemok menší ako 3 000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5 000 m2, ak ide o lesný pozemok.
8. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaní 1/ a 2/ majú status neznámeho vlastníka, keďže osobu vlastníka nie je možné identifikovať dátumom narodenia (pozri ustanovenie § 8 ods. 1 zákona č. 185/1995 Z.z.). Medzi stranami nebolo sporné, že na predmetné parcely, ktoré sú predmetom vysporiadania sa vzťahujú opatrenia zakotvené v ustanovení § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z.
9. Keďže z dôvodu zákazu drobenia pozemkov nebolo možné vyporiadať podielové spoluvlastníctvo ich reálnym rozdelením, súd skúmal, či je možné vec prikázať do vlastníctva niektorého zo spoluvlastníkov. Žalobcovia mali záujem vyporiadať podielové spoluvlastníctvo prikázaním celej veci do ich vlastníctva, avšak zástupca žalovaných s navrhovaným vyporiadaním nesúhlasil. Jednak poukazoval na skutočnosť, že žalobcovia sú menšinovým podielovým spoluvlastníkom, ich podiel tvorí 1 a jednak na skutočnosť, že predmetné parcely sú obkolesené parcelami vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktoré spravuje zástupca žalovaných, a preto nie je zrejmé, ako by sa žalobcovia dostali na parcely, ak by boli prikázané do ich vlastníctva. Tieto tvrdenia zástupcu žalovaných mal súd za preukázané výpisom z listov vlastníctva ako aj zo snímky katastrálnej mapy. Keďže nebola naplnená požiadavka účelného využitia veci, súd nemohol vec prikázať do vlastníctva žalobcov 1/ a 2/, ako to navrhovali žalobcovia. Na druhej strane nebolo možné vyporiadať spoluvlastníctvo prikázaním veci do spoluvlastníctva jestvujúcich väčšinových spoluvlastníkov práve pre ich status neznámych vlastníkov, nakoľko zástupca vlastníkov je oprávnený zastupovať neznámych vlastníkov pri nakladaní s jestvujúcimi pozemkami/podielmi na
pozemkoch, avšak nie je oprávnený nadobúdať vlastnícke právo v mene neznámych vlastníkov a zaväzovať ich k peňažnej náhrade (viď § 13 zákona č. 180/1995 Z.z.). Rovnako nebola naplnená ani tretia podmienka vyporiadania, predajom vyporiadavaných nehnuteľností, ku ktorému je možné pristúpiť len vtedy, ak žiadny zo spoluvlastníkov vec nechce. Keďže v danom prípade ide o špecifickú situáciu, kedy väčšinovými spoluvlastníkmi sú neznámi vlastníci, ktorých stanovisko k vyporiadaniu nie je zistiteľné a žiaden zo zákonných spôsobov vyporiadania súdom nie je dobre možný (či už pre nesúhlasné stanovisko zástupcu žalovaných s väčšinovým podielom, neúčelné využitie veci menšinovými spoluvlastníkmi alebo z dôvodu zákonných prekážok - tu: nemožnosť nadobudnutia vlastníctva väčšinovými spoluvlastníkmi), súd návrh na vysporiadanie podielového spoluvlastníctva zamietol. Dôvod osobitného zreteľa vidí súd v statuse žalovaných, ktorí z dôvodu ich nedostatočnej identifikácie v katastri nehnuteľností, nemohli k veci vyjadriť svoje stanovisko, hoci spoločne majú 3 spoluvlastnícky podiel na uvedených nehnuteľnostiach.
10. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
11. Z dôvodu úspechu na strane žalovaných, súd priznal žalovaným náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.