Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Cbi-6-2017.pdf
PDF · 86.85 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cbi/6/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudcom JUDr. Radovanom Gromanom v právnej veci žalobcu: UniCredit Leasing Slovakia, a.s., Šancová 1/A, Bratislava, IČO: 35 730 978, zast. Nosko & Partners s.r.o., Podjavorinskej 2, Bratislava proti žalovanému: L.. L. I., M. XX, V. správca konkurznej podstaty úpadcu OPERA JET a. s., Ivánska cesta 30/B, Bratislava, IČO: 36 616 834 o určenie popretej pohľadávky
rozhodol:
I. Súd určuje, že pohľadávka žalobcu prihlásená prihláškou pohľadávky č.X zo dňa X.X.XXXX v konkurznom konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. XK/XX/XXXX voči úpadcovi, zapísaná v Zozname pohľadávok pod poradovým číslom XX je zistená čo do právneho dôvodu, ktorým je záväzok z Leasingovej zmluvy č. XXXXXXXX uzatvorenej dňa 16.12.2008 medzi žalobcom a úpadcom, čo do výšky 302.487,70 EUR a čo do poradia „E“ ako iná pohľadávka. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi plnú náhradu trov konania. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 18.4.2017 doručenou súdu dňa 26.4.2017 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd určí, že pohľadávka žalobcu vo výške 302.487,70 EUR uplatnená žalobcom v prihláške do konkurzného konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. X. ŽalobcaK XX/XXXX vzniknutá na základe neuhradeného záväzku žalobcu s úpadcom sa považuje za zistenú čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia tak ako je uvedené v prihláške. 2. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný poprel pohľadávku z dôvodu, že:
- ju nemohol porovnať s účtovnými dokladmi úpadcu, lebo mu neboli predložené 3. Súd sa oboznámil so žalobou žalobcu, vyjadrením žalovaného a vykonal dokazovanie vo veci listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci. 4. Uznesením OSBA I č. k. XK/XX/XXXX zverejneným dňa 30.12.2016 bol na majetok úpadcu vyhlásený konkurz a za správcu úpadcu bol ustanovený žalovaný. 5. Žalobca si do konkurzného konania dňa prihlásil svoju pohľadávku vo výške 302.487,70 EUR titulom záväzku úpadcu z Leasingovej zmluvy č. XXXXXXXX uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX medzi žalobcom a úpadcom a Dohody o uznaní záväzku zo dňa 30.6.2014. 6. Žalovaný dňa 4.4.2017 doručil žalobcovi oznámenie, v ktorom uviedol, že prihlásenú pohľadávku žalobcu poprel. 7. Podľa § 32 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu a zoznamom záväzkov úpadcu. Správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. 8. Podľa § 32 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení Ak správca pri skúmaní prihlásenej pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti,
poradia, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná, je povinný prihlásenú pohľadávku v spornom rozsahu poprieť. 9. Podľa § 32 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení Prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky spolu s dôvodom a rozsahom jej popretia zapíše do zoznamu pohľadávok. Ak správca poprie pohľadávku čo do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Ak správca poprie pohľadávku čo do poradia, v zozname pohľadávok uvedie aj uznané poradie prihlásenej pohľadávky. Uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou počas konkurzu sa prihlásená pohľadávka považuje za zistenú aj vtedy, ak je popretá len čo do jej poradia alebo výšky. 10. Podľa § 32 ods. 6 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení Veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou proti správcovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, poradie, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať len toho, čo uviedol v prihláške. 11. Podľa § 32 ods. 9 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení Rozhodnutie súdu o určení popretej pohľadávky je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Právoplatnosťou rozhodnutia súdu o určení popretej pohľadávky sa popretá pohľadávka v rozsahu určenom súdom považuje za zistenú; vo zvyšnom rozsahu sa na popretú pohľadávku v konkurze neprihliada. 12. Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca si pohľadávky určenia pravosti ktorých sa domáha, prihlásil do konkurzného konania v súlade s § 32 ods. 6 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. 13. Žalovaný sa k veci v priebehu konania nevyjadril. 14. Vzhľadom na prejudikovanú viazanosť žalovaného dôvodmi popretia sa súd v konaní zaoberal len dôvodmi popretia uvedenými v oznámení o popretí pohľadávok správcom zo dňa 24.3.2017. 15. Ako jediným dôvodom popretia pohľadávky sa súd zaoberal tvrdením, že žalovaný nemohol porovnať prihlásenú pohľadávku s účtovnými dokladmi úpadcu, lebo mu neboli predložené. 16. Súd považuje v prvom rade za potrebné uviesť, že tak ako veriteľ v prihláške je povinný uviesť právny dôvod prihlásenej pohľadávky, tak i správca je pri popretí povinný uviesť právny dôvod popretia tohto právneho dôvodu, t.j. na základe akého právneho dôvodu popiera prihlásenú pohľadávku podopretú priloženými dôkazmi. Skutočnosť, že sa určitá pohľadávka nenachádza v účtovníctve, resp. nemožno preveriť v účtovníctve jej evidenciu vzhľadom na jeho stav nie je právnym dôvodom popretia pohľadávky. Taktiež za stav účtovníctva nenesie zodpovednosť veriteľ úpadcu, ale úpadca. Zároveň zákon o konkurze nepripúšťa v takomto prípade (neoslobodzuje správcu) možnosť neuvedenia dôvodu popretia pohľadávky. Takýto paušálny dôvod by bolo možné použiť v akomkoľvek konkurznom konaní na akúkoľvek pohľadávku veriteľa, čo by popieralo účel samotného zákona o konkurze a najmä povinnosti zakotvenej v § 32 ods. 4 ZKR. Uvedeným spôsobom by správca bezdôvodne mohol využiť neobmedzené časové obdobie (do rozhodnutia incidenčného konania) na uvedenie popieracích dôvodov. Správca mal možnosť preskúmať prílohy prihlášky. Taktiež v prípade pochybností mal možnosť požiadať o predĺženie lehoty na popieranie pohľadávok a vyžiadať si účtovné doklady z daňového úradu, alebo vykonať samostatný audit. 17. ZKR v § 32 odseku uvádza, že správca je pri popretí jednoznačne povinný vyjadriť dôvod a rozsah popretia pohľadávky, pričom obmedzenie popretia len na určitý dôvod alebo na určitý rozsah znamená právnu fikciu uznania pohľadávky v nepopretom rozsahu. Je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu konajúceho v incidenčnom konaní preskúmať prihlásené pohľadávky, ich prílohy a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie, pričom nedostatok popretia má za následok ich uznanie a tým aj účasť na uspokojovaní v konkurze (§ 32 ods. 4 a § 95 ods. 1 konkurzného zákona). Úlohou incidenčného konania nie je potom opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože to je úlohou správcu. Účelom incidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená (teda úplne, alebo v určitej časti, alebo v určitom poradí). Správca postupoval správne keď v prípade pochybnosti pohľadávku poprel v zmysle § 32 ods. 2 ZKR. Avšak tým, že ako dôvod popretia uviedol, že vzhľadom na stav účtovníctva úpadcu nebolo možné preveriť evidenciu pohľadávky u úpadcu, resp. skutočnú existenciu pohľadávky, nesplnil si tým svoju povinnosť uvedenú v § 32 ods. 4 ZKR, pretože táto skutočnosť nemôže byť dôvodom na popretie pohľadávky veriteľa a ani nemôže ísť pri preskúmavaní pohľadávky veriteľa na jeho ťarchu, keďže uvedené nevylučuje pohľadávku z jej uspokojenia. Zároveň stav evidencie pohľadávky u úpadcu
nemožno stotožňovať s jej oprávnenosťou. Oprávnenosť pohľadávky preukazujú jednak tvrdenia a jednak listinné dôkazy predkladané zo strany veriteľa. Preto, keby i pohľadávka bola evidovaná u úpadcu v jeho účtovných, prípadne iných dokumentoch, nemá to za následok jej oprávnenosť a naopak neevidencia pohľadávky v účtovníctve úpadcu nepreukazuje spornosť pohľadávky. Údaj o evidencii v účtovníctve úpadcu môže mať len podporný charakter a nezakladá ani vylúčenie práva správcu pohľadávku poprieť. Nie je preto povinnosťou súdu (dokonca ani jeho možnosť) v incidenčnom konaní suplovať povinnosti správcu a preskúmavať celú pohľadávku čo do právneho dôvodu a výšky, resp. vymáhateľnosti s poukazom na predložené listinné dôkazy. Súd preskúmava iba dôvody - relevantnosť dôvodov pri popretí pohľadávky čo do právneho dôvodu ich vzniku, výšky, vymáhateľnosti alebo poradia. V opačnej prípade by dochádzalo k absurdnej situácii, kedy by správca i bez uvedenia dôvodu mohol popierať pohľadávky, čím by jeho funkcia nemala zmysel a opodstatnenie, nakoľko by bolo preskúmavanie pohľadávky dané výlučne súdu. Uvedené popiera zmysel incidenčného konania a koncepcie novej úpravy konkurzného konania (zákona č. 7/2005 Z.z.). Incidenčné konanie nie je konaním, v ktorom by veriteľ - žalobca uplatňoval pohľadávku proti dlžníkovi (odporcovi) a v ktorom by tak predmetom kognície konajúceho súdu mal byť celý právny vzťah medzi nimi v celej jeho šírke a hĺbke. V konkurze si veritelia uplatňujú pohľadávky osobitne určeným postupom u správcu (§32 ZKR), ktorému patrí ich preskúmanie a prvotné „rozhodnutie“ (vyjadrenie) o tom, či v konkurze budú alebo nebudú uspokojené. Popretie pohľadávky žalobcu správcom v zásade neobsahuje žiadne odôvodnenie, resp. dôvod v súlade s § 32 ods. 4 ZKR, popretie by preto v zmysle § 32 ods. 4 ZKR nemalo byť účinné. Popretie sa vzťahuje v zásade len na sumu pohľadávky, vo zvyšnej časti nebol uvedený. Nie je preto zrejmé, prečo by mal incidenčný súd nahrádzať, resp. preskúmavať úkon správcu, ktorý zákonom ustanoveným postupom vlastne urobil prejav k uznaniu pohľadávky žalobcu v časti vymáhateľnosti, ktorú neppoprel. Uznanie určitej pohľadávky správcom v rámci konkurzu postupom podľa § 32 konkurzného zákona má teda na postavenie konkurzného veriteľa takmer totožné účinky, ako keby danú pohľadávku správca uznal pred súdom konajúcim o incidenčnej žalobe. Keďže aj neúčinné popretie spôsobuje stav právnej neistoty (popretie je vyznačené v zozname pohľadávok a správca neumožňuje veriteľovi vykonávať práva spojené s pohľadávkou), ktorý nejde odstrániť inak ako súdnym rozhodnutím v incidenčnom spore, súd s poukazom na uvedené, bez ďalšieho žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Súd zároveň uvádza, že správca nielen v konkurznom konaní, ale i v priebehu tohto incidenčného konania mal možnosť (tak ako súd) zistiť s ohľadom na predložené doklady oprávnenosť žalobcovej pohľadávky bez ohľadu na jej evidovanie v dokladoch úpadcu. 18. Z vyššie uvedených dôvodov súd, bez skúmania právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti pohľadávky žalobcu, žalobe v plnom rozsahu vyhovel a to s poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax nielen Najvyššieho súdu SR, ale i Ústavného súdu SR, na odklon od ktorej nemal právny dôvod. 19. Súd preskúmaním príloh prihlášky zistil, že žalobca dostatočným spôsobom osvedčil právny titul vzniku pohľadávky, jej výšku. Uvedené skutočnosti súčasne preukázal predložením Dohody o uznaní záväzku zo dňa 30.6.2014. 20. Súd na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že žalobca dostatočným spôsobom preukázal právny titul vzniku pohľadávky, skutočnosti jej vzniku a výšky. Tým súd ustálil dôvody popretia predmetnej prihlášky uvedené v popretí zo dňa 7.5.2015 žalovaného ako nedôvodné. 21. Súd vo veci rozhodol rozsudkom na pojednávaní dňa 10.8.2020 za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a v neprítomnosti žalovaného. Žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil zaslaním emailu zo dňa X.X.XXXX. Ako dôvod neprítomnosti uviedol zdravotné dôvody a požiadal o odročenie pojednávania. Súd výzvou zaslanou emailom dňa X.X.XXXX vyzval žalovaného na predloženie listiny preukazujúcej zdravotné dôvody na odročenie pojednávania s upozornením, že ak do termínu nariadeného pojednávania nebude súdu potvrdenie doručené súd na žiadosť o odročenie nebude prihliadať. Na základe skutočnosti, že do termínu pojednávania doklad napriek výzve doručený nebol, súd žiadosť o odročenie pojednávania neakceptoval a vec prejednal. 22. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a žalobca osvedčil právo na určenie uplatnenej pohľadávky a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. 23. Žalovaný si náhradu trov konania uplatnil. Vzhľadom na 100%-ný úspech žalobcu v konaní súd žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania. 24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodol súd o náhrade trov konania tak, ako je uvedené v treťom odseku výrokovej časti rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).