Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/127/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Zuzany Matiovej v spore žalobkýň : X. R.. B. H., U.. X.X.XXXX, R. L. O. XXXX, 2. G. H., U.. XX.X.XXXX, R. C. XXX/X, L., obe zastúpené JUDr. Janou Závodskou, advokátkou, so sídlom Slovenskej jednoty 8, Košice, proti žalovaným : 1. K. G., U.. XX.X.XXXX, R. R. XX, L., 2. D. G., U.. X.XX.XXXX, R. R.U. XX, L., 3. D. G., U.. XX.X.XXXX, R. R. XX, L., všetci zastúpení JUDr. Jarmilou Machovou, advokátkou, so sídlom Štúrova 20, Košice, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 11. marca 2020 č.k. -30

rozhodol:

M e n í uznesenie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

P r i z n á v a žalovaným v 1., 2. a 3. rade oprávneným spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania proti žalobcom povinným spoločne a nerozdielne v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1.Okresný súd Košice II (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) uznesením uvedeným v záhlaví uložil žalovaným v 1. až 3. rade povinnosť zdržať sa vstupu na nehnuteľnosti : pozemok, parcela registra “C“ číslo XXX o výmere 629 m2, druh pozemku: záhrada, k. ú. H. O., obec: Košice - Vyšné Opátske, okres: Košice IV, evidovaný na LV č. XX; pozemok, parcela registra “C“ číslo XXX o výmere 82 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, k. ú. H. O., obec: Košice - Vyšné Opátske, okres: Košice IV, evidovaný na LV č. XX a povinný zdržať sa vstupu do rodinného domu so súpisným číslom XX, stojacom na parcele registra “C“ číslo XXX o výmere 82 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, k. ú. H. O., obec: Košice - Vyšné Opátske, okres: Košice IV, evidovaný na LV č. XX (I. výrok uznesenia). Poučil žalovaných, že môžu podať žalobu voči žalobkyniam vo veci samej, ktorou sa budú domáhať nároku na navrátenie veci do pôvodného stavu alebo nároku na náhradu škody či inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia (II. výrok) a priznal žalobcom nárok na náhradu trov konania proti žalovaným vo výške 100 % (III. výrok).

2. Žalobkyne návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že sú podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľností špecifikovaných vo výroku súdneho rozhodnutia, ktoré nadobudli na základe darovacej zmluvy od svojej matky C. H.. Matka C. H. obýva rodinný dom, v ktorom sa stará o svoju matku (starú matku žalobkýň) G. T., A.. U., ktorej svedčí vecné právo doživotného a bezplatného bývania a užívania nehnuteľností. Podľa tvrdení matky žalobkýň C. H. (ďalej tiež poškodená), na ich nehnuteľnosť bez právneho dôvodu vstupujú žalovaní v 1. až 3. rade, s ktorými sú vo vzájomnom príbuzenskom vzťahu, a poškodená bola nútená podať dňa 22.12.2019 podnet na začatie trestného konania pre podozrenie, že žalovaný v 2. rade odcudzil hnuteľné veci poškodenej z označeného rodinného domu, keď najprv odcudzil kľúče z uzamknutej izby, ktorými si otvoril vedľajšiu stavbu - dielňu a odtiaľ odniesol rôzne veci. Kľúče boli vrátené bez použitia násilia, z čoho poškodená usudzovala, že za krádežou je osoba z rodiny poznajúca chod domácnosti, zvyky, ktorá presne vie, kde sa čo nachádza. Nemalo pritom ísť o ojedinelý skutok, pretože prvýkrát ku krádeži malo dôjsť v roku 2012,

keď poškodenej matke žalobkýň mali byť odcudzené dokumenty súvisiace s rodinným domom. Situácia sa mala zopakovať v roku 2013, keď jej boli odcudzené ďalšie hnuteľné veci, pričom práve žalovaný v 2. rade ubezpečoval poškodenú, že predmetný skutok nahlásil polícii, keďže v tom čase sa ich matka C. H. zdržiavala v zahraničí. Keď poškodená overovala oznámenie predmetného skutku krádeže zistila, že žiaden taký podnet na príslušnom oddelení policajného zboru podaný nebol. Žalobkyne tvrdili, že dochádza poškodzovaniu exteriéru rodinného domu, chodníkov, priľahlej stavby, oplotenia, zateplenia rodinného domu, boli pomaľované okná a schody farbou, ku škodám dochádza tiež v interiéri domu, kde sú poškodené kachličky, dlažba, steny poškodené ryhami, pomaľovaný radiátor farbou, poškodené zárubne. Naliehavosť na podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňovali obavou z ďalšieho obdobného konania zo strany žalovaných, ktoré je útokom na ich na osobný majetok, majetok a súkromie poškodenej, z ktorého dôvodu opakovane vymenili zámky na dverách a vstupnej bráničke k domu.

3. Súd prvej inštancie po citácii , , , , konštatoval, že súd pri nariadení neodkladného opatrenia sa vychádza z jeho vymedzenia v návrhu, skúma jeho dôvodnosť, keď nárok nemusí byť dokázaný, ale postačuje jeho osvedčenie, čo znamená, že súd nemusí dbať na všetky formálne postupy, ako to vyžaduje dokazovanie.

4. Z listu č. XX kat. úz. H. O., okres Košice IV zistil, že žalobkyne sú od roku 2019 podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľnosti, ochrany ktorej sa domáhajú, každá v podiele 3/8 a v rozsahu 1/4 tento podiel svedčí C. R., U.. XXXX, R. Ž.. V časti „C“ listu vlastníctva „ťarchy“ je zapísané právo vecného bremena v prospech G. T., A.. U. spočívajúceho v doživotnom a bezplatnom bývaní a užívaní domu a priľahlých parciel. V konaní mal súd preukázané, že matka žalobkýň C. H. podala dňa 22.12.2019 trestné oznámenie pre podozrenie z trestného činu krádeže vo vzťahu k osobám žalovaných v 1. a 2. rade a dňa 17.1.2020 bolo začaté trestné stíhanie v zmysle pre prečin krádeže. Súd konštatoval, že trestné konanie nie je doposiaľ ukončené. Vychádzajúc z uvedených listinných dôkazov považoval tvrdenia žalobkýň za osvedčené a dospel k záveru, že existuje dôvodná obava v pokračovaní konania žalovaných, preto im uložil povinnosť zdržať sa úkonov podľa návrhu žalobkýň. Aj keď v trestnom oznámení nebola zmienená osoba žalovaného v 3. rade, považoval za dôvodné takéto neodkladné opatrenie nariadiť aj vo vzťahu k nemu, keďže ide o príbuzného žalovaných v 1. a 2. rade. Súčasne súd konštatoval, že nedochádza k neprimeranému zásahu do práv žalovaných, nakoľko nie sú vlastníkmi dotknutej nehnuteľnosti a uvedeným neodkladným opatrením v prípade jeho rešpektovania možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu, z ktorých dôvodov neuložil povinnosť na podanie žaloby žalobkyniam, ale poučil žalovaných o možnosti domáhať sa ochrany ich práv v súdnom konaní. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s s prihliadnutím na zásadu procesného úspechu podľa , keď plne procesne úspešným žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovaným.

5. Proti tomuto uzneseniu podali včas odvolanie žalovaní uplatňujúc odvolacie dôvody podľa , , , teda, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (d), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f) a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h). Žiadali, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a prizná im náhradu trov konania. 6. Odvolatelia označili rozhodnutie súdu prvej inštancie za nezákonné, nepresvedčivé a nesprávne, na vydanie ktorého nebol splnený žiaden zo zákonných predpokladov, pretože tvrdenia žalobkýň neboli nijakým spôsobom osvedčené a navyše sa jedná o tvrdenia ich matky, ktorá má napäté a nezhodami poznačené vzťahy s matkou žalovaných v 2. a 3. rade, a to žalovanou v 1. rade. Matka žalobkýň ako aj žalovaná v 1 . rade sú dcérami G. T., starostlivosť o ktorú má na predmetnej nehnuteľnosti zabezpečovať matka žalobkýň C. H.. Výkon starostlivosti je predmetom nezhôd, ktoré vyvrcholili dňa 17.06.2019, kedy G. T., stará matka žalobkýň telefonovala svojmu vnukovi G. L., synovi jej dcéry C. L., ktorá je najmladšou sestrou matky žalobkýň, že je zbitá a žiadala ho o pomoc. Na základe kontaktu G. L. sa žalovaný v 1. a 2. rade dostavili do rodinného domu, do ktorého vstúpil G. L. vlezením cez otvorené okienko v kúpeľni, lebo všetko ostatné bolo pozamykané. Tam zistili, že stará matka G. T. mala rozsiahle hematómy, na hlave mala hrču, bola vychudnutá, preto aj G. L. zabezpečil nákup potravín. G. T. bola za asistencie privolanej polície aj záchrannej služby prevezená na ošetrenie do nemocnice. Žalovaní nedisponovali kľúčmi od rodinného domu a vstupnej brány k domu. O zmienenom incidente žalovaný v 2. rade podal aj trestné oznámenie na OO PZ Košice - Nad Jazerom dňa 18.06.2019. G. T. bola

do 20.06.2019 v starostlivosti žalovanej v 1. rade, od 20.06.2019 bola umiestnená v zdravotníckom zariadení a od 24.06.2019 do 29.07.2019 bola hospitalizovaná na psychiatrii odkiaľ bola odvezená matkou žalobkýň späť na spornú nehnuteľnosť - do domu na C. Z. H. L.. Žalovaný v 2. rade preto dal aj podnet na OO PZ v Rožňave pre schválnosti zo strany C. H.. Od uvedenej doby nevedia, čo sa na nehnuteľnosti deje, lebo tam neboli a nechodia tam. Podanie trestného oznámenia zo strany C.K. H., matky žalobkýň je len odplatou za skorší podnet zo strany žalovaných ohľadom životných podmienok starej matky G. T.. Popreli, aby kedykoľvek bez dovolenia a súhlasu starej matky žalovaných v 2. a 3. rade a matky žalobkýň vchádzali na pozemky do rodinného domu. Akékoľvek poškodenia súviseli so spôsobom obhospodarovania nehnuteľnosti zo strany C. H., ktorá bola pôvodnou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti až do času jej darovania žalobkyniam v roku 2019, zdržiavala sa prevažne v zahraničí a o svoje vlastníctvo sa nestarala. Nikdy nebolo preukázané, aby došlo k akejkoľvek krádeži v r. 2012 a nie je zrejmé, ani aký súvis by mal mať tento údajný skutok s neodkladným opatrením, ak sa krádež vecí mala týkať predmetov žalobkyniam nepatriacich. Žalovaní zastávali názor, že nad záujmom žalobkýň o ochranu ich vlastníckeho práva stojí právo na súkromie a pokojný rodinný život, teda aj právo matky žalovanej v 1. rade a starej matky žalovaných v 2. a 3. rade G. T. umožniť osobám - najbližším rodinným príslušníkom prístup do obydlia. Žalobkyne neosvedčili žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali reálnu a bezprostrednú obavu, že by konaním žalovaných dochádzalo k zásahom do ich vlastníckeho práva, alebo aby boli inak ohrozené a vyhovením ich návrhu súd v neprimeranom rozsahu uprednostnil práva žalobkýň bez ohľadu na zistenie, či žalovaní sú skutočne pôvodcami škôd tvrdených navrhovateľkami, hoci nebolo nijako osvedčené, aby títo odcudzili, znehodnotili alebo inak poškodili ich nehnuteľnosť. Len podanie trestného oznámenia s obsahom skutočností totožných s tvrdeniami v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je osvedčením existencie zásahu do vlastníckeho práva. 7. Žalobkyne vo vyjadrení k návrhu poukázali na obsah vlastníckeho práva, z ktorého im vyplýva právo vec držať, užívať, požívať plody, úžitky a vecou disponovať. Žalovaným nesvedčí žiaden právny vzťah k predmetným nehnuteľnostiam, napriek tomu dochádzalo k sústavnému narušeniu práv vlastníkov spornej nehnuteľnosti, čo vyústilo do potreby podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Po nariadení neodkladného opatrenia sa situácia zlepšila, snaha zo strany žalovaných je dôkazom toho, že napriek absolútnej absencii akéhokoľvek právneho vzťahu plánujú pokračovať v narušení vlastníckeho práva, pretože odvolanie neobsahuje jediný právny argument, pre ktorý by malo byť neodkladné opatrenie zrušené. Tvrdenia žalovaných o skutku zo dňa 17.06.2019 označili za fabuláciu, pretože k žiadnemu útoku na G. T. nedošlo, a zotrvávali na tvrdení, že žalovaní vchádzali do domu cez dvere, na ktorých je okno, ktoré sa dalo jednoducho pootvoriť a následne si otvorili aj dvere do domu. Uviedli, že o nehnuteľnosť sa riadne starala ich matka C. H., ktorú starostlivosť vedia podrobne preukázať. Zastávali názor, že žalovaní úmyselne psychicky deptajú starú matku G. T., ktorá bola na psychiatriu odvezená žalovanou v 1. rade potom, čo sa jej zhoršil zdravotný stav po dobu ošetrenia v domácnosti od 17.06.2019 do 20.06.2019. Žalovaní nemajú v skutočnosti o svoju starú matku, resp. matku žiaden záujem, ktorú takmer vôbec nenavštevujú. Žalobkyne uviedli, že sú ochotné povoliť žalovaným vstup na účely návštevy G. T. na základe vopred ohláseného termínu. Zastávali názor, že neodkladné opatrenie vyriešilo vhodným spôsobom podstatu problému, a ak by chceli žalovaní riešiť vec inak, môžu podať samostatnú žalobu. 8. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli. 9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaných ako podané včas a oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z , a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a zistil, že nie sú dané dôvody na potvrdenie ( ), ani na zrušenie ( ) rozhodnutia, preto uznesenie súdu prvej inštancie odvolací súd zmenil ( ) tak, ako vyplýva z výroku tohto súdneho rozhodnutia. 10. Odvolací dôvod podľa dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr. nesprávne realizovaná mandukčná povinnosť súdu a pod.). Podstata odvolacieho dôvodu podľa spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne prihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, či vyplynuli z prednesov strán. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov. Odvolací dôvod podľa je vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne

zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. 11. Tvrdené odvolacie dôvody boli naplnené. Na účely vyhovenia návrhu sa súd uspokojil s obsahom tvrdení žalobkýň v návrhu, a podaním trestného oznámenia z decembra 2019. Nezdôvodnil však, prečo považoval tvrdenia žalobkýň za osvedčené, a v čom vzhliadol existenciu naliehavosti na požadovanej úprave právnych pomerov strán. Tým boli naplnené odvolacie dôvody uplatnené žalovanými, keď rozhodnutie súdu prvej inštancie neobsahuje presvedčivé myšlienkové úvahy súdu, na základe ktorých návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel ( ), vychádza z nesprávneho vyhodnotenia skutkového stavu veci ( ), ktoré súd tiež nesprávne právne posúdil, pokiaľ konštatoval existenciu zákonných predpokladov na vyhovenie návrhu ( ). 12. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 13. Podľa neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 14. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 15. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 16. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 17. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 18. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že nariadenie neodkladného opatrenia na základe podaného návrhu stranou sporu je možné len na účely vymedzené zákonom, ktorým je existencia bezodkladnej potreby úpravy právnych pomerov alebo existencia obavy, že exekúcia bude ohrozená. S ohľadom na povahu prejednávanej veci nie sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu obavy o ohrozenie výkonu exekúcie, teda prichádza do úvahy poskytnutie ochrany iba pre prípad, ak by bola preukázaná nevyhnutnosť úpravy právnych pomerov strán. Z argumentácie žalobcov a nimi predložených dôkazov preto musí vyplývať prvok naliehavosti v tom zmysle, že bez požadovanej úpravy právnych pomerov v zrýchlenom konaní, dôjde k vážnemu zásahu do ich práv a oprávnených záujmov. Súčasne je ale významné, že nemožno vyhovieť nedôvodnému, či neexistujúcemu nároku, a v spojitosti s požiadavkou osvedčenia práva je nutné riešiť aj otázku zákonnosti hroziaceho zásahu, pretože neodkladné opatrenie nemôže poskytovať ochranu voči postupu, ktorý je v súlade so zákonom. 19. Zákonná požiadavka hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania chráneného nároku predpokladá jasné a zrozumiteľné skutkové tvrdenia v návrhu, predloženie listinných dôkazov a takú právnu argumentáciu, z ktorej možno vyvodiť záver o vysokej pravdepodobnosti, že chránený nárok je dôvodný a existuje. Hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej musí súd viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti ochrany a úspechu prípadnej žaloby vo veci samej je pravdepodobnejšia, než miera jej zamietnutia. 20. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že považuje základné skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy právnych pomerov strán za osvedčené obsahom tvrdení žalobkýň v návrhu a listinnými dôkazmi, ktoré tvrdenia vychádzali z postoja tretej osoby- ich matky k žalovaným, a listinným dôkazom bol podnet na začatie trestného stíhania, opäť podaný ich matkou založený na tom, čo si myslela, že žalovaní resp. niektorí z nich v minulosti urobili. Vo vzťahu k žalovanému v 3. rade súd nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil len jeho príbuzenským vzťahom k ostatným žalovaným vôbec sa nevysporiadavajúc s tým, či boli vo vzťahu k jeho osobe splnené podmienky neodkladnej úpravy práv. Takáto interpretácia naplnenia zákonnej požiadavky hodnoverného osvedčenia dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia absolútne nepostačuje.

21. Z konania vyplýva existencia rozporov medzi matkou žalobkýň C. H. a jej sestrou žalovanou v 1. rade, ohľadom starostlivosti o matku a starú matku sporových strán G. T. A.. U., ktorá má v nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkýň zriadené právo doživotného užívania a bývania, ktoré spory sú datované do roku 2019. Existencia týchto faktických nezhôd, však nijako neosvedčuje neoprávnený zásah žalovaných do vlastníckeho práva žalobkýň, ani nepreukazuje existenciu takého právneho stavu, ktorý by si vyžadoval neodkladný zásah súdu. Neodkladné opatrenie je opodstatnené len ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozšírenie škody alebo inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, príp. hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. V závere o naliehavosti okamžitej úpravy pritom musí byť premietnutý ako časový (bezprostrednosť) tak i vecný vzťah (účelnosť, efektívnosť a proporcionalita) medzi narušením usporiadania pomerov strán a ich neodkladnou úpravou. V prejednávanej veci žalobkyne žiadnu takúto naliehavú, neodkladnú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, bez ktorého by došlo k zásahu do ich práv a právom chránených záujmov, relevantným spôsobom neosvedčili. Neodkladné opatrenie totiž vždy smeruje k úprave právnych pomerov strán sporu, nie k faktickému riešeniu konfliktov a odôvodnené je len v situácii, ak sa skutočnosti tvrdené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia javia ako nanajvýš pravdepodobné. 22. Existenciu zásahu do vlastníckych práv a potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán žalobkyne založili výlučne na tvrdeniach vychádzajúcich z tvrdení ich matky C. H., a obsahom zápisnice z trestného konania začatého na podnet C. H. pre podozrenie z prečinu krádeže, ktorá zápisnica zachytáva vyjadrenia poškodenej o tom, aké veci jej mali na nehnuteľnosti zmiznúť v čase od roku 2012 do jari 2019, a jej domnienky, že za uvedené nesie zodpovednosť rodina G., keď súčasne potvrdila, že kľúče od rodinného domu rodine žalovaných odovzdané neboli, a bol vymenený zámok na vstupných dverách na jar v r. 2019. Žalobkyne len tvrdia, že žalovaní vstupujú na ich nehnuteľnosť a túto poškodzujú, avšak bez relevantného osvedčenia akejkoľvek škody, ako aj súvislosti jej vzniku s konaním žalovaných. Napäté vzťahy medzi príbuznými nie sú z objektívneho hľadiska osvedčením skutočnosti, že žalovaní neoprávnene navštevujú a poškodzujú nehnuteľnosť žalobkýň. Existenciu naliehavosti na požadovanej právnej úprave vylučuje tak fakt, že žalobkyne ani len netvrdili hrozbu nejakej konkrétnej vážnej ujmy na ich právach, ako aj časové súvislosti o tvrdených neoprávnených zásahoch na nehnuteľnostiach, ku ktorým malo dochádzať od r. 2012 do jari roku 2019. Z obsahu návrhu a príloh nevyplýva, aby tvrdeným neoprávneným zásahom do práv žalobkýň došlo, a aby tieto boli spôsobené konaním žalovaných, a rovnako tak absentuje osvedčenie naliehavosti na požadovanej právnej úprave, z ktorých dôvod pre nesplnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ( ). 23. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že nie je vylúčené, aby bola poskytnutá žalobkyniam ochrana, nevyhnutné však je, aby z návrhu a pripojených dôkazov vyplývala objektívne vysoká miera pravdepodobnosti, že dochádza k poškodzovaniu nehnuteľnosti žalobkýň, a že sa tak deje práve v dôsledku takého konania žalovaných, ktoré je v rozpore so zákonom ( ). Za konanie odporujúce právu však rozhodne nemožno považovať vstup do obydlia v záujme ochrany života a zdravia osôb tam bývajúcich, a aj keď sa tak stane za použitia svojpomoci. Je však vždy nevyhnutné zvážiť riziká, ktoré z neoprávneného vstupu na cudziu nehnuteľnosť môžu vyplývať, ak by sa preukázalo, že išlo o úkon neadekvátny okolnostiam sporu. 24. Nakoľko rozhodnutie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného pred začatím konania na súde má povahu rozhodnutia vo veci samej, odvolací súd rozhodol tiež o nároku na náhradu trov konania v súlade s v spojení s . Žalovaní boli v konaní plne procesne úspešnou stranou sporu, preto im patrí nárok na náhradu trov proti neúspešným žalobkyniam v rozsahu 100%. 25. Rozhodnutie prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).