Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_80Ek-866-2020.pdf
PDF · 80.65 KB
No categories available
80Ek/866/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11/11, 010 11 Žilina, IČO: 31575951, proti povinnej: O. F. L., O.: XX.X.XXXX, Z. V. X. XXXX/XX, XXX XX V. - M. X. o vymoženie 11,95 EUR s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Martin Závodský so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka č.39, 821 08 Bratislava o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 02.06.2020 domáhal od povinnej vymoženia istiny s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - Rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn.: 23C/548/2015 zo dňa 21.06.2017 a Rozsudku Krajského súdu Bratislava, sp.zn.: 5Co/18/2018 zo dňa 28.03.2019 a Uznesenia Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn.: 23C/548/2015 zo dňa 14.02.2020 (ďalej ako „exekučné tituly“).
2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 02.06.2020, a príloh k nemu, vydal dňa 09.06.2020 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Martin Závodský so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka č.39, 821 08 Bratislava (ďalej len ako „súdny exekútor“), ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 345 EX 164/20.
3. Súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 11.06.2020, ktoré bolo doručené povinnému dňa 18.06.2020. Súd preskúmal „návrh povinnej na zastavenie exekúcie“ ktoré bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 25.06.2020. Súd v tomto bode mohol konštatovať, že bol podaný v zákonnej 15 - dňovej lehote odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (ďalej len ako „Upovedomenie“). Oprávnený sa vyjadril k „návrhu povinnej na zastavenie exekúcie“ dňa 02.07.2020. Súdny exekútor predložil súdu dňa 08.07.2020 návrh povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 23.06.2020 spolu s jeho prílohami, a to: Vyjadrenie oprávneného na zastavenie exekúcie zo dňa 23.06.2020, upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 11.06.2020 s doručenkou, obálka od návrhu na vykonanie exekúcie, postúpenie súdneho exekútora. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie vychádzal z uvedených príloh predložených súdu v elektronickej podobe.
4. Súd preskúmaním „návrhu povinnej na zastavenie exekúcie“ zistil, že povinná navrhla súdu, aby zastavil exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a to z dôvodu, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Povinná uviedla, že s exekúciou nesúhlasí z dôvodu že ju považuje za nedorozumenie, pretože nevedela kde to má zaplatiť a z dôvodu, že je študentka strednej školy bez príjmov a v súčasnosti v súvislosti situáciou okolo COVID 19 je obtiažne najsť si brigádu. Ďalej uvádza, že Prima banku žiadala na pobočke v Bratislave o zrušenie účtu s nulovým zostatkom a bola to ich chyba, že tak neurobili a neskôr po rozhodnutí súdu mailom žiadala o odpustenie
poplatku ale nedostala odpoveď a že súdny spor neprehrala tak nechápe prečo má platiť poplatok za odvolanie. Povinná žiada o úplné zastavenie exekúcie.“
5. Ako už bolo uvedené v tomto uznesení tak spolu s návrhom na zastavenie exekúcie súdny exekútor predložil súdu aj vyjadrenie oprávneného zo dňa 02.07.2020, v ktorom oprávnený sa vyjadril: „Dňa 26.05.2020 bola oprávnenému zo strany povinnej (prostredníctvom e-mailu) doručená žiadosť o odpustenie pohľadávky vo výške 24,75 EUR. V predmetnej žiadosti povinná nežiadala o uvedenie platobných údajov aj keď tie už mala k dispozícii a boli uvedené na faktúre ako aj na výzve na úhradu dlhu. Oprávnený na predmetnú žiadosť odpovedal dňa 26.06.2020. Dňa 29.06.2020 bola oprávnenému zo strany súdneho exekútora doručená žiadosť, ktorú už oprávnený obdržal, a to priamo od povinného dňa 26.05.2020, avšak s istými rozdielnosťami. Rozdielnosť medzi žiadosťou povinnej doručenej súdnemu exekútorovi a žiadosťou doručenej oprávnenému spočíva v doplnení žiadosti povinnej doručenej súdnemu exekútorovi o vetu: „v rozhodnutí nie je uvedené č. účtu na zaplatenie poplatku“. Oprávnený má zato, že povinná mala okrem iného, možnosť informovať sa ohľadom platobných údajov na úhradu svojej pohľadávky na ktorejkoľvek pobočke oprávneného. V nadväznosti na hore uvedené oprávnený nesúhlasí so zastavením exekučného konania.
6. Súdny exekútor vo svojom podaní zo dňa 08.07.2020 oznámil súdu spôsob podania návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, ako aj skutočnosti spojené s doručovaním jednotlivých dokumentov v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
10. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
11. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku
exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
12. Ako vyplýva z vyššie citovaného zákonného ustanovenia, lehota na podanie návrhu povinného na zastavenie exekúcie (so suspenzívnym účinkom) je 15 dní a začína plynúť odo dňa nasledujúceho po doručení upovedomenia o začatí exekúcie povinnému. Uvedená lehota je lehotou procesnou, čo znamená, že na jej zachovanie stačí, ak sa návrh na zastavenie exekúcie podá na pošte, prípadne na inom orgáne, ktorý je povinný ho doručiť, v posledný deň lehoty. Na zachovanie tejto lehoty je potrebné, aby sa návrh na zastavenie exekúcie podal prostredníctvom povereného súdneho exekútora.
13. K otázke finančnej situácie, resp. majetkových pomerov povinnej súd dodáva, že povinná poukazuje na svoje zlé majetkové pomery nakoľko je študentka strednej školy a vzhľadom k situácii v súvislosti s COVID 19 je pre ňu obtiažne nájsť si cez prázdniny brigádu. Nemajetnosť povinnej nezakladá dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Súd zároveň konštatuje, že povinný môže v budúcnosti nadobudnúť majetok, z ktorého bude možné vymôcť pohľadávku oprávneného. Skutočnosti týkajúce sa majetkových pomerov povinných sú však v rámci výkonu exekúcie predmetom zisťovania zo strany súdneho exekútora. Súdny exekútor je povinný zisťovať zákonom upraveným spôsobom v priebehu exekúcie všetky možnosti uspokojenia pohľadávky oprávneného. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného v priebehu exekúcie, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov osoby povinnej patrí do kompetencie súdneho exekútora. Ak sa počas trvania exekúcie vedenej na majetok fyzickej osoby do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarí zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, bude daný dôvod na zastavenie exekúcie. V danom prípade súdny exekútor zastaví exekúciu aj bez návrhu podľa § 61n ods. 1 Exekučného poriadku.
14. Nakoľko je však exekučný súd v danom štádiu viazaný právoplatnými a vykonateľnými exekučnými titulmi - rozsudkom a uznesením všeobecného súdu, jeho výrokom, preto súd nemôže predmetné rozhodnutie, na podklade ktorého sa exekúcia vykonáva, spochybniť bez priameho dôkazu, ktorý by preukázal nevykonateľnosť exekučného titulu, resp. neprípustnosť vykonania exekúcie, a preto počas výkonu exekúcie nepreskúmava existenciu a obsah hmotnoprávneho vzťahu pred vydaním exekučného titulu medzi oprávneným, prípadne orgánom, ktorý vydal exekučný titul a povinným. V exekučnom konaní o návrhu na zastavenie exekúcie spadá dôkazné bremeno výlučne na ťarchu povinnej, čo znamená, že povinná má povinnosť predložiť súdu také skutočnosti a dôkazy, ktoré preukazujú dôvodnosť a pravdivosť jeho tvrdení. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje zákonný prostriedok obrany povinného podľa §61k ods. 2 Exekučného poriadku, a teda ktorého účelom je zastavenie neprípustnej exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť len skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by nastali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Z toho je zrejmé, že návrh na zastavenie exekúcie nemôže byť opravným prostriedkom, ktorým by sa napadol právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Povinná vo svojom návrhu na vykonanie exekúcie namieta skutočnosti z konania na základe ktorých bol vydaný exekučný titul a svoj nesúhlas mal možnosť predložiť prostredníctvom na to určených opravných prostriedkov.
15. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že spochybňovanie pohľadávky povinnou v „návrhu na zastavenie exekúcie“ nemá opodstatnenie, že exekúcia bola začatá dôvodne a je vedená v súlade s Exekučným poriadkom, t.j. je vykonávaná na podklade právoplatných a vykonateľných exekučných titulov - Rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn.: 23C/548/2015 zo dňa 21.06.2017 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu Bratislava, sp.zn.: 5Co/18/2018 zo dňa 28.03.2019, vykonateľným dňom 30.06.2019 a Uznesenia Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn.: 23C/548/2015 zo dňa 14.02.2020, vykonateľným dňom 09.05.2020. Argumenty povinnej ktoré uviedla v návrhu na zastavenie exekúcie už preskúmali všeobecné súdy v základnom a následne v odvolacom konaní. Okresný súd Banská Bystrica nemá právomoc preskúmavať právoplatné a vykonateľné rozhodnutia všeobecných súdov. K otázke finančnej situácie, resp. majetkových pomerov povinnej (aj keď sa nejedná o vysokú dlžnú
sumu) súd dodáva, že povinná poukazuje na svoje zlé majetkové pomery, že je študentka strednej školy a v súvislosti so situáciou ohľadom COVID 19 je obtiažne nájsť si brigádu. Nemajetnosť povinnej nezakladá dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Skutočnosti týkajúce sa majetkových pomerov povinných sú však v rámci výkonu exekúcie predmetom zisťovania zo strany súdneho exekútora. Ak sa počas trvania exekúcie vedenej na majetok fyzickej osoby do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarí zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, bude daný dôvod na zastavenie exekúcie. V danom prípade súdny exekútor zastaví exekúciu aj bez návrhu podľa § 61n ods. 1 Exekučného poriadku.
16. Súd vychádzal z priložených elektronických dokumentov, a dospel k právnemu záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný nepreukázal dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a v spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v dôsledku čoho súd v celom rozsahu návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t o l, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.