Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_18Cbi-8-2018.pdf
PDF · 85.41 KB
No categories available
18Cbi/8/2018
Uznesenie
Okresný súd Žilina v právnej veci žalobcu: V.. T. P., so sídlom kancelárie K. Q. 2, XXX XX A. A., správca konkurznej podstaty úpadcu: K. B. B., s.r.o., Q. XX, XXX XX D., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: V. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, XXX XX D., právne zastúpený advokátom: JUDr. Michal Grošaft, Hodžova 13, 010 01 Žilina, IČO: 42 225 515, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto
rozhodol:
I. Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v podaní zo dňa 04.08.2020 zamieta.
II. O nároku na náhradu trov konania v časti konania o nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 04.04.2018, doručenou súdu e-mailom dňa 05.04.2018 a doplnenou listinne dňa 05.04.2018, sa žalobca voči žalovanému domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu, ktorý uzavrel s úpadcom K. B. B., s.r.o., Q. XX, XXX XX D., IČO: XX XXX XXX, pričom konkurzné konanie je vedené na Okresnom súde D. pod sp. zn. 1K/22/2016. Žalobca má za to, že podanou žalobou zo dňa 04.04.2018 v spojení s listinnými dôkazmi, ktoré k nej pripojil, ako aj s listinnými dôkazmi, ktoré do súdneho spisu doplnil podaním zo dňa 25.05.2020, preukázal naplnenie všetkých zákonných predpokladov pre vyslovenie odporovateľnosti právneho úkonu podľa ust. § 60 ZKR, ktorý je žalobou v tejto veci z uvedeného dôvodu napádaný. Žalobca žalobou v tejto veci napáda právny úkon, urobený medzi úpadcom a žalovanou dňa 01.10.2013, a to Dohodu o spôsobe uspokojenia pohľadávky a o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Žalobca sa domáha určenia neúčinnosti a zároveň vydania prevedených nehnuteľných vecí do konkurznej podstaty.
2. Žalobca dňa 05.08.2020, podaním zo dňa 04.08.2020, doručil súdu návrh na nariadenie neodkladného, prípadne zabezpečovacieho opatrenia, pričom v návrhu zhrnul dôvody, pre ktoré by mal súd vyhovieť jeho žalobe a samotný návrh odôvodnil tým, že má za to, že opisom skutkových aj právnych okolností daného prípadu tak v žalobe, ako aj v ďalších písomných podaniach v tejto veci preukázal splnenie zákonných predpokladov odporovateľnosti právnych úkonov podľa ust. § 60 ZKR do takej miery a v takom rozsahu, ktorý konajúcemu súdu umožňujú relevantne posúdiť tento návrh. Žalovaná, podľa názoru žalobcu, nadobudla nehnuteľnosti, vedené Okresným úradom D., katastrálny odbor, na LV č. XXXX pre kat. úz. W. E., ako
- parc. reg. „C“ č. KN XXXX/X - ostatné plochy o výmere XXX m2,
- parc. reg. „C“ č. KN XXXX/X - ostatné plochy o výmere XXX m2,
- parc. reg. „C“ č. KN XXXX/X - ostatné plochy o výmere XXX m2,
- parc. reg. „C“ č. KN XXXX/X - ovocné sady o výmere XXXX m2,
- parc. reg. „C“ č. KN XXXX/X - záhrady o výmere XXXX m2,
- parc. reg. „C“ č. KN XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2,
- Rodinný dom súp. č. XXX na parc. reg. „C“ č. KN XXXX/X,
do svojho výlučného vlastníctva odporovateľným právnym úkonom, a to Dohodou o spôsobe uspokojenia pohľadávky a o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa 01.10.2013. Podľa názoru žalobcu môže žalovaná v priebehu tohto súdneho konania zmariť zákonné následky odporovateľnosti právneho úkonu tak, ako sú upravené v ust. § 63 ods. 1 ZKR, jednoducho tým, že dotknuté nehnuteľnosti, ktorých je ešte k dnešnému dňu výlučnou vlastníčkou, jednoducho prevedie na akúkoľvek tretiu osobu, a to aj bezodplatne, napr. darovacou zmluvou. Okrem uvedeného môže zmariť prípadné budúce speňaženie nehnuteľností (ak by tieto vydala do konkurznej podstaty úpadcu) napríklad tým, že ich dá tretej osobe do dlhodobého prenájmu alebo vloží ako vklad do obchodnej spoločnosti a nie je vylúčené ani zriadenie vecného bremena doživotného užívania nehnuteľností v prospech tretích osôb. Či tu je hrozba takého postupu zo strany žalovanej nie je objektívne možné preukázať, pretože vo všetkých alternatívnych prípadoch sa jedná o zmluvné postupy, ktoré žalovaná môže zrealizovať v priebehu hodín, t.j. veľmi operatívne a za krátky čas, a to aj bez toho, aby z akýchkoľvek jej vonkajších prejavov, jej konania alebo nekonania alebo z akýchkoľvek iných okolností bolo zrejmé, že žalovaná má v úmysle zrealizovať vyššie opísaný postup, t.j. niektorý z načrtnutých postupov, prípadne celkom iný postup, ktorým zmarí zákonné následky odporovateľnosti právneho úkonu. Zároveň žalobca uvádza, že nariadením neodkladného opatrenia konajúci súd zasiahne do vlastníckych práv žalovanej neprimerane menej intenzívne a razantne v porovnaní s následkami pre konkurzných veriteľov, ktoré by nastali v prípade zmarenia postupu podľa ust. § 63 ods. 1 ZKR, ktorým by bola definitívna nemožnosť speňaženia predmetných nehnuteľností za účelom pomerného čiastočného uspokojenia konkurzných veriteľov. V tejto súvislosti poukazuje aj na ustanovenia § 334 a 335 CSP, ktoré garantujú, že v prípade nariadenia neodkladného opatrenia súdom, bude toto trvať len nevyhnutný čas. Žalobca má zároveň za to, že sledovaný účel nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, pretože zabezpečovacie opatrenie nijakým spôsobom nebráni žalovanej v prevode nehnuteľností, hoci aj bezodplatne, v prospech akejkoľvek tretej osoby, v dôsledku čoho by bolo vydanie dotknutých nehnuteľností do všeobecnej podstaty úpadcu celkom vylúčené. Pre prípad, že sa Okresný súd v Žiline nestotožní s mojim názorom na nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia, potom nech z rovnakých dôvodov, uvedených v tomto písomnom podaní, v súlade s ust. § 343 CSP, nariadi zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadi záložné právo k nehnuteľnostiam žalovanej.
3. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 a 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
4. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Podľa ustanovenia § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
6. Podľa ustanovenia § 328 ods. 1 a 2 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne (1). O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu (2).
7. Podľa ust. § 336 ods. 1, 2 a 3 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami (1). Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej (2). Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná (3).
8. Podľa § 343 ods. 1, 2 a 3 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
9. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
10. Podľa § 62 ods. 1, 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, (1) Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech. (2) Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti tomu, pre koho na základe práva z odporovateľného právneho úkonu bolo zriadené ďalšie právo, ak a) v čase nadobudnutia tohto práva mu boli alebo museli byť známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva, b) toto právo nadobudol na základe bezodplatného právneho úkonu alebo c) je osobou spriaznenou s dlžníkom alebo zriaďovateľom tohto práva, ibaže preukáže, že v čase nadobudnutia tohto práva ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol poznať okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva.
11. Podľa § 63 ods. 1 ZKR, Ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.
12. Žalobca v prejednávanej veci podal dňa 05.08.2020 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prípadne zabezpečovacieho opatrenia.
13. Ustanovenie § 324 ods. 1 CSP upravuje dva spôsoby, v prípade ktorých môže súd nariadiť neodkladného opatrenie, a to v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie.
14. S poukazom na znenie § 324 ods. 3 CSP súd prvotne skúmal či účel sledovaný neodkladným opatrením nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, pričom súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že z povahy veci vyplýva, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
15. Následne súd skúmal či sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorými sú v zmysle § 325 ods. 1 CSP potreba bezodkladne upraviť pomery alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca - navrhovateľ je v zmysle § 326 ods. 1 CSP zároveň povinný v návrhu opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktoré má ako strana a opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce obavu, že exekúcia bude ohrozená.
16. Neodkladné opatrenie je jedným z procesných inštitútov v civilnom procese, ktorého účelom je poskytnutím dočasnej a provizórnej úpravy právnych pomerov zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo v už začatom konaní nastať. Rýchlu a účinnú ochranu ohrozeným alebo porušeným právnym vzťahom je však možné poskytnúť len za predpokladu, že súd nebude vykonávať dokazovanie v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, ani nebude prihliadať na všetky procesné formality, ako je tomu pri riadnom procesnom dokazovaní. Súd pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia predpokladá pravdivosť tvrdení a spoľahlivosť dôkazných prostriedkov predložených alebo označených žalobcom, preto ich podrobuje skúmaniu iba na úrovni tzv. osvedčovania, ktorého dostatočným výsledkom je prijatie záveru o vysokej miere pravdepodobnosti v návrhu obsiahnutých skutočností. Opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia je daná v prípade existencie reálnej, bezprostredne hroziacej obavy, že výkon súdneho rozhodnutia v budúcnosti bude ohrozený. Vzhľadom na čiastočné prelomenie zásady rovnosti strán a jednostrannosť predložených dôkazov, čo je však odôvodnené osobitou povahou a účelom neodkladného opatrenia, musí súd starostlivo zisťovať splnenie všetkých zákonom stanovených predpokladov potrebných na jeho vydanie.
17. Súd konštatuje, že žalobca potrebu nariadenia neodkladného opatrenia odôvodnil o potrebu bezodkladne upraviť pomery a taktiež obavou, že exekúcia bude ohrozená s poukazom na to, že žalovaná prípadne môže nehnuteľnosti previesť, pripadne zaťažiť a tak sťažiť ich následný predaj. Uvedené skutočnosti však žalobca nijako nepreukázal, teda nepreukázal potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá by vyplynula zo správania sa žalovanej v priebehu konania, keďže konanie prebieha už viac ako 2 roky.
18. Zároveň žalobca nijako nepreukázal, že by bola prípadne ohrozená budúca exekúcia, keďže žalobca nepreukázal, že by nemohlo dôjsť k uspokojeniu pohľadávky žalovanou aj po prípadnom predaji, prípadne zaťažení dotknutých nehnuteľností, keďže v zmysle § 63 ods. 1 ZKR, ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec. Prípadne existuje možnosť domáhať sa v zmysle § 62 ods. 2 ZKR Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti tomu, pre koho na základe práva z odporovateľného právneho úkonu bolo zriadené ďalšie právo.
19. Zároveň súd poukazuje na to, že žalobca ničím nepreukázal ani netvrdil, že žalovaná sa zbavuje majetku, teda prevádza nehnuteľnosti, zaťažuje ich a pod., teda ani z toho nevyplýva obava z ohrozenia prípadnej exekúcie.
20. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca nepreukázal splnenie žiadnej podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona má súd za to, že v danom prípade nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, preto návrh na jeho nariadenie zamietol.
21. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. O nároku na náhradu trov konania vzniknutých v súvislosti s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, a to v súlade s ustanovením § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, dvojmo prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline (§ 357 písm. d) CSP).
Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).