Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8T-4-2020.pdf
PDF · 86.29 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-8T/4/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Andreou Kondllovou v trestnej veci obžalovaného S.. Z. S., nar. XX.X.XXXX pre zločin poškodzovania a znehodnocovania kultúrnej pamiatky podľa § 248a odsek 1, odsek 3, písmeno b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10. augusta 2020 takto
rozhodol:
Obžalovaný
S.. Z. S., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom G., N. XXX/X,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
v období od X.X.XXXX doposiaľ, v obci N., ako štatutárny orgán a osoba oprávnená konať v mene spoločnosti O. N., M.. N.., so sídlom G., H. XX, vlastníka národnej kultúrnej pamiatky „H. K. N.“, evidovanej v Ústrednom zozname pamiatkového fondu Slovenskej republiky pod číslom XXXX/X, v rozpore s ustanoveniami § 28 odsek 2 písmeno a), písmeno b) zákona Národnej rady SR č. 49/2002 Zbierky zákonov v znení neskorších predpisov o ochrane pamiatkového fondu, kde je vlastník kultúrnej pamiatky povinný vykonávať na svoje náklady základnú ochranu kultúrnej pamiatky a užívať kultúrnu pamiatku v súlade s jej pamiatkovou hodnotou, aj napriek rozhodnutiu Krajského pamiatkového úradu Trnava č. TT-12/568/2423/ZEL zo dňa 4.5.2012 o uložení pokuty zo dňa 1.7.2013 a 27.11.2014, nezabezpečil základnú ochranu kultúrnej pamiatky, nevykonal žiadne z nariadených opatrení, vôbec nejavil o svoj uvedený majetok záujem, v dôsledku čoho došlo k odcudzeniu strešného plášťa objektu po vniknutí cudzích osôb a následnému systematickému zhoršovaniu stavebno-technického stavu národnej kultúrnej pamiatky, čím došlo k devastácii a celkovému znehodnoteniu národnej kultúrnej pamiatky ku dňu 15.2.2018 v rozsahu najmenej 2.220.498,69 eur, t e d a
úmyselne poškodil a znehodnotil nehnuteľnú vec, ktorá je kultúrnou pamiatkou a takým činom spôsobil škodu veľkého rozsahu,
č í m s p á ch a l
zločin poškodzovania a znehodnocovania kultúrnej pamiatky podľa § 248a odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona.
Z a t o s a m u
u k l a d á :
Podľa § 248a odsek 3 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písmeno j), písmeno l), písmeno n) Trestného zákona, § 38 odsek 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa obžalovanému určuje skúšobná doba v trvaní 2 (dva) roky.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Piešťany podal pod Pv 325/16/2204 na Okresný súd Piešťany dňa 17.1.2020 obžalobu na S.. Z. S. pre zločin poškodzovania a znehodnocovania kultúrnej pamiatky podľa § 248a odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.8.2020 urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku teda, že nepopiera spáchanie skutku tak, ako je mu kladený za vinu obžalobou Okresnej prokuratúry Piešťany Pv 325/16/2204 zo dňa 17.1.2020. V dôsledku vyhlásenia v zmysle § 257 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku, ktoré urobil obžalovaný, súd v zmysle § 257 odsek 5 Trestného poriadku postupoval primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, pričom obžalovaný na všetky otázky odpovedal áno. V zmysle § 257 odsek 6 Trestného poriadku bolo zistené stanovisko prokurátora, ktorý navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať a stanovisko poškodeného, ktorý sa k vyhláseniu obžalovaného nevyjadril. Súd vyhlásil uznesenie v zmysle § 257 odsek 7 Trestného poriadku, ktorým prijal vyhlásenie obžalovaného, že nepopiera spáchanie skutku tak, ako mu je kladený za vinu vo výroku tohto rozsudku. V dôsledku prijatia tohto vyhlásenia obžalovaného, ktorý sa ku skutku priznal, súd nevykonával vo veci dokazovanie o vine, ale len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.
Splnomocnenec poškodeného Krajského pamiatkového úradu Y. si náhradu škody v trestnom konaní neuplatnil, nakoľko poškodený bol verejný záujem.
Výpoveďou obžalovaného a oboznámením listinných dôkazov v rozsahu nariadeného dokazovania súd zistil nasledovné: Obžalovaný uviedol, že si uvedomil, že ako štatutárny orgán právnickej osoby za túto koná, a má zodpovednosť za to, že ju zastupuje. V prípravnom konaní poukazoval na to, že aj štát by mal spolupôsobiť pri ochrane kultúrnych pamiatok, na čom je verejný záujem, avšak získanie dotácií od ministerstva je problematické. Mrzí ho stav, v akom sa aktuálne nachádza daná kultúrna pamiatka, a priznáva si vinu, že tento stav zapríčinil, ale nebolo v jeho silách ako štatutárneho orgánu tomuto chátraniu zabrániť. Uvedomuje si, že keď bol v roku 2008 menovaný do funkcie štatutára a v tom čase nebol kaštieľ tak veľmi zničený, mal dôraznejšie vysvetliť vlastníkovi, že treba riešiť stav pamiatky, a ak by to vlastník odmietol, mal sa vzdať funkcie predsedu predstavenstva. Obžalovaný nemá v registri trestov ani v registri priestupkov žiadny záznam. Podľa záznamu Sociálnej poisťovne je obžalovaný aktuálne samostatne zárobkovo činnou osobou. Obhajca obžalovaného navrhol, vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného, znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby obdobne ako v konaní o dohode o vine a treste. Obhajca navrhol obžalovanému priznať aj poľahčujúcu okolnosť, že obžalovaný spáchal trestný čin pod tlakom podriadenosti a prihliadnuť na dôchodkový vek obžalovaného, ako aj skutočnosť, že v prípade odsúdenia za úmyselný trestný čin, stratí prácu ako advokát.
Prokurátor navrhol najmä, z hľadiska generálnej prevencie, uložiť obžalovanému trojročný trest odňatia slobody s podmienečným odkladom s probačným dohľadom na skúšobnú dobu 4 roky s povinnosťou podrobiť sa programu sociálneho výcviku a uverejniť alebo predložiť na uverejnenie 3 odborné články zamerané na význam a ochranu kultúrnych pamiatok.
Podľa § 248a odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona, kto, čo aj z nedbanlivosti, poškodí, znehodnotí, alebo zničí nehnuteľnú vec, ktorá je kultúrnou pamiatkou, alebo zmarí konanie o vyhlásenie nehnuteľnej veci za kultúrnu pamiatku a spôsobí tak škodu veľkého rozsahu, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až šesť rokov. Podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.
Podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona, ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Súd uznal obžalovaného za vinného zo skutku tak, ako je formulovaný v obžalobe na základe jeho vyhlásenia, že nepopiera spáchanie skutku, ktoré súd prijal, pričom vyhláseniu obžalovaného zodpovedá aj dokazovanie vykonané v prípravnom konaní.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal z ustanovení § 34 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona, pričom vzal do úvahy spôsob spáchania činu, jeho následky, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce okolnosti, priťažujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionality trestu). Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Obžalovanému bol uložený trest odňatia slobody, nakoľko takýto druh trestu súd musí v zmysle § 34 odsek 6 Trestného zákona uložiť, nakoľko horná hranica trestnej sadzby prevyšuje 5 rokov. Pokiaľ ide o spôsob spáchania činu, následok, zavinenie a pohnútku súd zohľadnil, že obžalovaný bol v čase spáchania skutku predsedom predstavenstva spoločnosti O. N., M.. N.., za ktorú bol oprávnený konať a podpisovať samostatne, avšak vlastníkom kaštieľa N., ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou, bola právnická osoba, teda spoločnosť O. N., M.. N.., ktorej jediným akcionárom bola Cyperská spoločnosť M. Y. X., čo mohlo sťažiť komunikáciu štatutárneho orgánu s majiteľmi spoločnosti. Súd ohľadom skutku zohľadnil aj skutočnosť, že od 4.10.2013 prebiehalo na Okresnom súde Piešťany civilné konanie o určenie vlastníckeho práva, kde sa spoločnosť O. N., M.. N.. domáhala určenia, že nie je vlastníkom predmetného kaštieľa z dôvodu, že listom zo dňa 6.10.2011 odstúpila od kúpnej zmluvy uzavretej s Fakultnou nemocnicou Y. zo dňa 22.9.2008, pričom predmetný civilný spor bol právoplatne skočený až dňom 1.6.2020 zamietnutím žaloby. Skutočnosť, že od roku 2013 do roku 2020 prebiehal ohľadom vlastníctva predmetného kaštieľa súdny spor, mohla mať z časti vplyv na postoj majiteľov spoločnosti O. N., M.. N.. vo vzťahu k ochrane vlastníckeho práva, aj keď po celú túto dobu bola v liste vlastníctva zapísaná spoločnosť O. N., M.. N.. ako vlastník. Čo sa týka následku tak nevynaložením nákladov ani na základnú ochranu kultúrnej pamiatky došlo k devastácii a celkovému znehodnoteniu kaštieľa v rozsahu najmenej 2.220.498,69 eur, teda vo veľkom rozsahu, pričom ani skutočnosť, že prebiehal civilný spor o určenie vlastníckeho práva neospravedlňuje vlastníka zapísaného na liste vlastníctva, teda spoločnosť O. N., M.. N.., v mene ktorej bol oprávnený konať obžalovaný, že nevykonali vôbec žiadne opatrenia na zabránenie vzniku tak rozsiahlej devastácie kaštieľa. U obžalovaného mal súd preukázané úmyselné zavinenie vo forme nepriameho úmyslu, nakoľko obžalovaný vedel, že svojím konaním môže také porušenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí bol s tým uzrozumený. Z hľadiska posúdenia osoby obžalovaného, jeho osobných pomerov a možnosti nápravy, súd zistil, že obžalovaný doposiaľ nebol trestne ani priestupkovo postihnutý, má právnické vzdelanie, je v dôchodkovom veku a pôsobí v advokácii. Po zdravotnej stránke má problémy s krvným tlakom a má ťažší stupeň cukrovky. Pri určovaní výmery trestu súd zohľadnil tri poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písmeno j) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, v § 36 písmeno l) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný na hlavnom pojednávaní svoju vinu priznal a čin úprimne oľutoval a v § 36 písmeno n) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, pričom už v prípravnom konaní opísal rozhodné skutočnosti vzťahujúce sa ku skutku a na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku. Súd obžalovanému nepriznal ako poľahčujúcu okolnosť navrhnutú obhajobou, že spáchal trestný čin pod tlakom podriadenosti, nakoľko bol v postavení štatutárneho orgánu spoločnosti a nebol vo vzťahu k podriadenosti k majiteľom obchodnej spoločnosti, pričom pokiaľ nemal vytvorené riadne podmienky na výkon tejto funkcie, mohol sa jej vzdať. U obžalovaného neboli zistené žiadne priťažujúce okolnosti. Pri prevahe poľahčujúcich okolností sa znižovala horná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu a súd tak ukladal obžalovanému trest v sadzbe 2 roky až 4 roky a 8 mesiacov.
Obžalovanému bol uložený trest na dolnej hranici trestnej sadzby, teda v trvaní 2 roky. Takýto trest súd považoval za dostatočný na prevýchovu a nápravu obžalovaného, zohľadniac tak generálnu, ako aj individuálnu prevenciu. Napriek tomu, že obžalovaný urobil vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku, súd nepristúpil k zníženiu trestnej sadzby obdobne ako to je možné pri konaní o dohode o vine a treste ako navrhla obhajoba, s ohľadom na dlhé obdobie, počas ktorého neboli vynakladané náklady ani na základnú ochranu kultúrnej pamiatky ako aj na neplatenie uložených pokút krajským pamiatkovým úradom za nečinnosť, i s ohľadom na spôsobený následok. Súd obžalovanému neukladal prísnejší trest podľa návrhu prokurátora s prihliadnutím na okolnosť, že ešte v roku 2011 spoločnosť O. N., M.. N.. odstúpila od kúpnej zmluvy a následne od roku 2013 viedla civilný spor o určenie vlastníckeho práva k predmetnému kaštieľu, teda po celé žalované obdobie sa domáhala určenia toho, že nie je vlastníkom predmetného kaštieľa. Aj keď súd zohľadní generálnu prevenciu uloženého trestu, musí súčasne prihliadnuť na individuálnu prevenciu trestu, kde prihliadol na doterajšiu úplnú bezúhonnosť obžalovaného, ktorý je už v dôchodkovom veku, preto ukladanie vyššieho trestu nepovažoval za potrebné z hľadiska ochrany spoločnosti a výchovy obžalovaného. Obžalovanému neboli popri trestne uložené žiadne obmedzenia ani povinnosti ako navrhol prokurátor, nakoľko súd má za to, že obžalovaného nie je potrebné podrobiť sociálnemu výcviku a taktiež nie je potrebné ukladať mu povinnosť publikovať články týkajúce sa ochrany kultúrnych pamiatok, s prihliadnutím aj na to, že obžalovaný v tejto oblasti nikdy odborne nepôsobil.
Vzhľadom na to, že obžalovaný doposiaľ viedol riadny život, má súd dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného výkon uloženého trestu nie je nevyhnutný, preto mu jeho výkon podmienečne odložil. Obžalovanému bola určená skúšobná doba na 2 roky, počas ktorej má preukázať, že už sa rovnakej či inej trestnej činnosti nedopustí.
O náhrade škody súd nerozhodoval, nakoľko poškodený si škodu neuplatnil, keďže prišlo k poškodeniu verejného záujmu na ochrane kultúrnych pamiatok a pamiatkovému úradu žiadna reálne škoda nevznikla.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku vo výroku o vine nie je možné podať odvolanie ani dovolanie okrem dovolania podľa § 371 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku. Proti tomuto rozsudku vo výroku o treste je možné podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od oznámenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku prechádzalo. Odvolanie prokurátora, podané obhajcom alebo splnomocnencom musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Odvolanie má odkladný účinok.