Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

49Ek/975/2019

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Q. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom M. XXX, XXX XX Bystrička, právne zastúpeného: AK F.. Repáň a partneri, s.r.o. so sídlom M. R. Štefánika 25, 036 01 Martin, IČO: 50 711 776, proti povinnému: Brantner Fatra s.r.o. so sídlom Ul. Robotnícka 20, 036 01 Martin, IČO: 31 578 861, o vymoženie pohľadávky vo výške 261,68 eur s príslušenstvom, vedenej súdnou exekútorkou: F.. Margita Rojčeková, Exekútorský úrad so sídlom Andreja Kmeťa 11, 010 01 Žilina, pod sp. zn. 141Ex 425/19, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti II. výroku uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 21. februára 2020, takto

rozhodol:

I. Súd sťažnosť povinného proti II. výroku uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 21. februára 2020 z a m i e t a.

II. Oprávnený má voči povinnému n á r o k na náhradu trov konania o sťažnosti proti II. výroku uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 21. februára 2020 vo výške 32,66 eur.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 12.06.2019 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 261,68 eur s príslušenstvom, ktorá predstavuje trovy sporového konania (vrátane trov právneho zastúpenia) na základe exekučného titulu - rozsudok Okresného súdu Martin č.k. -198 zo dňa 10.07.2018 právoplatného a vykonateľného v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. -263 zo dňa 21.05.2019. Dňa 20.08.2019 poveril súd vykonaním exekúcie súdnu exekútorku.

2. Vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. zo dňa 21.2.2020 v I. výroku exekúciu podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení od 1.4.2017 (ďalej len „“) v časti vymoženia istiny vo výške 254,04 eur, úroku z omeškania vo výške 7,64 eur a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy vo výške 254,04 eur od 08.07.2017 do zaplatenia zastavil a v II. výroku návrh povinného na zastavenie exekúcie vo zvyšnej časti zamietol. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. -2, , , , Exekučného poriadku, a vecne tým, že exekúciu v časti úhrady zo strany povinnej uhradil a vo zvyšku návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, keďže povinný neuhradil celý nárok povinného týkajúci sa jeho trov ako aj trovy súdnej exekútorky. Povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodnil tým, že pohľadávku oprávnenému uhradil pred začatím exekúcie a to dňa 08.07.2019, konkrétne istinu vo výške 254,04 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,64 eur, kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 254,04 eur od 08.07.2017 vo výške 25,26 eur. Tvrdil, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané už po plnení z jeho strany. Oprávnený s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nesúhlasil z dôvodu, že návrh na vykonanie exekúcie podal dôvodne, keďže nedisponoval úhradou pohľadávky zo strany povinného. Exekučné konanie sa začalo dňa 12.06.2019 doručením návrhu na začatie exekúcie súdu. Povinný dlžné sumy uhradil oprávnenému až dňa 08.07.2019, kedy mu bola

pripísaná na bankový účet suma vo výške 286,94 eur po začatí exekučného konania, čím oprávnenému vznikol nárok na náhradu zaplateného súdneho poplatku ako aj na náhradu trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní. Súd v napádanom rozhodnutí konajúc vyšším súdnym úradníkom vyhodnotil, že povinný dňa 08.07.2019 uhradil oprávnenému sumu 286,94 eur, ktorá predstavovala istinu vo výške 254,04 eur, úrok z omeškania vo výške 7,64 eur a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 254,04 eur od 08.07.2017 do 08.07.2019 a preto exekúciu v uvedenej uhradenej časti podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastavil. Keďže povinný plnil svoj dlh po začatí exekučného konania len čiastočne, vznikli oprávnenému podaním dôvodného návrhu trovy exekučného konania a preto je na ich vymoženie ďalšia existencia exekučného konania opodstatnená. Splnenie je dôvodom zániku práva a dôvodom na zastavenie exekúcie len vtedy, ak k plneniu došlo mimo exekučného konania, t. j. ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, v opačnom prípade ak povinný plní v prospech oprávneného po začatí exekučného konania, pôjde vždy o vymoženie, resp. čiastočné vymoženie pohľadávky. Dobrovoľné splnenie dlhu povinným počas exekučného konania jednoznačne vylučuje zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie a v plnej miere priznáva jeho oprávnenie uplatňovať svoje nároky prostredníctvom exekúcie. Keďže k plneniu zo strany povinného došlo až po začatí exekučného konania, vznikli oprávnenému trovy exekúcie, ktoré je povinný oprávnenému povinný uhradiť, súčasne je povinný uhradiť aj trovy súdnej exekútorky, ktoré vymáha súdna exekútorka od povinného spolu s vymáhaným nárokom oprávneného.

3. Proti II. výroku rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka podal povinný v zákonom stanovenej lehote dňa 10.03.2020 sťažnosť, ktorou žiadal, aby súd napádané uznesenie zrušil alebo zmenil tak, že exekúciu v celom rozsahu zastaví, podľa neho je uvedený výrok nesprávny, pretože súd nesprávne vyhodnotil dôkazy a tvrdenia účastníkov. Sťažnosť odôvodnil tým, že ňou sleduje úpravu výšky náhrady trov exekučného konania, ako aj úpravu subjektu povinného na úhradu trov exekučného konania s prihliadnutím na zavinenie, resp. konanie účastníkov exekučného konania. Povinný sa bránil tým, že síce návrh na začatie exekúcie bol dôvodný, keďže povinný uhradil svoj dlh až po začatí exekučného konania, avšak poukázal na to, že dlh uhradil skôr, ako mu bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie a preto nemal vedomosť o trovách uplatnených oprávneným v exekučnom konaní. Podľa neho mal súd prihliadnuť na ust. § 199b Exekučného poriadku, podľa ktorého si každý z účastníkov exekučného konania hradí sám trovy, ktoré mu v konaní vznikli, ako aj trovy svojho právneho zástupcu, ak bol v konaní ním zastúpený. Na uvedené pravidlo až v zákonom stanovených prípadoch nadväzuje povinnosť účastníka konania nahradiť protistrane trovy, ktoré jej v konaní vznikli. Poukázal na ust. § 61f ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého plnenia uskutočnené ohľadom vymáhané nároku pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie povinnému musí oprávnený bezodkladne informovať exekútorku, avšak oprávnený si túto povinnosť informovať exekútorku o prijatí plnenia od povinného nesplnil, resp. splnil až po 44 dňoch, čím spôsobil, že súd vydal poverenie na výkon exekúcie, hoci dôvod na jej výkon už odpadol. Tvrdil, že trovy exekúcie si mal oprávnený najskôr uplatniť u povinného a nie cestou exekučného konania. Namietal výšku trov súdnej exekútorky uvedenú v upovedomení o začatí exekúcie ako percento z vymoženého plnenia, podľa neho súd neurčil výšku oprávnených trov súdnej exekútorky. Podľa neho tým, že došlo k zastaveniu exekúcie rozhodnutím súdu, treba procesné zavinenie na zastavení exekúcie pričítať oprávnenému a preto by mal podľa neho oprávnený hradiť trovy súdnej exekútorky. Povinný nesúhlasil s tým, že má exekúcia prebiehať naďalej, keďže povinný nepreukázal uhradenie celého nároku, ale tvrdil, že oprávnenému uhradil exekučným titulom priznaný celý nárok pred začatím exekúcie, pričom o trovách exekúcie nevedel a preto ich nemohol uhradiť. Súd podľa neho vôbec nemal vydať poverenie na vykonanie exekúcie, k uvedenému došlo nesplnením si povinnosti oprávneného v zmysle § 61f Exekučného poriadku. Podľa názoru povinného nárok na odmenu súdnej exekútorke vznikne až v prípade úspešnej realizácie exekúcie po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie súdom a nie ak povinný dlh uhradí dobrovoľne pred začatím exekúcie. Oprávnený informoval súdnu exekútorku o úhrade pohľadávky zo strany povinného až dňa 21.8.2019 po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie. Uvádzal, že sa súd v napádanom rozhodnutí nevysporiadal s jeho námietkou, že jeho úhradou pred začatím exekúcie zanikol dôvod na exekučné vymáhanie pohľadávky oprávneného, že o trovách právneho zastúpenia oprávneného vzniknutých v exekučnom konaní nemal vedomosť, a že súdnej exekútorke nevznikol nárok na odmenu za vymožiteľné plnenie, pretože k úhrade vymožiteľného plnenia nedošlo po začatí exekúcie, ale ešte pred jej začatím, pričom súd neprihliadol na skutočnosť, že oprávnený si nesplnil oznamovaciu povinnosť v zmysle § 61f ods. 2 Exekučného poriadku, v dôsledku čoho súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Podľa názoru povinného sa má súd v sťažnostnom konaní pri rozhodovaní vysporiadať s otázkami, či mohol súd vydať poverenie na vykonanie exekúcie dňa 20.8.2019, keď dôvod na exekučné vymáhanie pohľadávky priznanej súdnym

rozhodnutím odpadol jej uhradením dňa 8.7.2019, či poverenie bolo právne účinné a vykonateľné, či je možné od neho odvodzovať ďalšie právne úkony, či bol súd vo výroku II. napádaného rozhodnutia oprávnený vo zvyšnej časti návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietnuť, ak poverenie bolo vydané na pohľadávku, ktorá v čase vydania poverenia bola v plnom rozsahu priznanom právoplatným rozhodnutím súdu povinným v prospech oprávneného uhradená, či je povinný a ak áno v akej výške v rámci trov exekučného konania povinný uhradiť trovy exekúcie vrátane odmeny súdnej exekútorky, alebo či táto povinnosť a v akom rozsahu prešla na oprávneného, ktorý si nesplnil povinnosť uvedenú v § 61f ods. 2 Exekučného poriadku, aká je zodpovednosť oprávneného z nesplnenia povinnosti uvedenej v § 61f ods. 2 Exekučného poriadku.

4. Oprávnený sa k sťažnosti povinného vyjadril tak, že navrhuje sťažnosť povinného ako nedôvodnú zamietnuť a priznať oprávnenému nárok na náhradu trov sťažnostného konania. Povinný si povinnosť mu udelenú v exekučnom titule nesplnil v lehote na plnenie a preto oprávnený podal dôvodne dňa 12.6.2019 návrh na vykonanie exekúcie. Oprávnený sa s argumentáciou povinného vysporiadal tak, že nemohol informovať súdneho exekútora o úhrade zo strany povinného dňa 8.7.2019, keďže do vydania poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 20.8. 2019 nebol súdny exekútor a tak mu nemohol oznámiť úhradu zo strany povinného. Neodkladne po zistení (hneď na druhý deň), kto sa stal súdnym exekútorom v danej veci, informoval oprávnený súdneho exekútora dňa 21.8.2019 o zaplatení istiny v sume 261,68 eur zo strany povinného. Oprávnený nepozná zákonné ustanovenia Exekučného poriadku, na základe ktorých by oprávnený bol povinný zaplatiť vzniknuté exekučné trovy, keď ničím nezavinil, že daná exekúcia bola v časti zastavená. Skutočným dôvodom zastavenia exekúcie v časti 261,68 eur bolo správanie sa povinného, ktorý túto sumu po začatí exekučného konania zaplatil. Preto ak súdny exekútor pokračuje v ďalšom konaní, kde vymáha príslušenstvo uvedenej pohľadávky vrátane vzniknutých exekučných trov, tak postupuje zákonne.

5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

6. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

7. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

8. Podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

9. Podľa v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

10. Podľa o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

11. Podľa súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

12. Podľa , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

13. Súd po zistení, že sťažnosť povinného voči II. výroku napádaného rozhodnutia bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vo výroku II. vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti, preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. I. výrok rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka sp. zn. zo dňa 21.2.2020 nebol napadnutý sťažnosťou a preto predmetom konania zostal nárok oprávneného na trovy exekúcie vzniknutý podaním návrhu na vykonanie exekúcie v sume 65,92

eur, konkrétne nárok na zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 eur a nárok na trovy právneho zastúpenia vo výške 49,42 eur. V danom prípade vyšší súdny úradník čo do nároku oprávneného na trovy exekúcie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý zároveň aj dostatočným spôsobom právne odôvodnil. Takýto postup súdu má oporu v právnych predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej konformite napadnutého uznesenia. Súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka týkajúcom sa trov exekúcie oprávneného a v podrobnostiach naň odkazuje. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 6 odôvodnenia tohto rozhodnutia, s poukazom na nesúhlas a argumentáciu povinného prezentovaný v sťažnosti a k zvýrazneniu správnosti napádaného rozhodnutia, sa súd nad rámec zákona (§ 202 ods. 2 Exekučného poriadku) vyporiadaval s najdôležitejšími dôvodmi uvádzanými v sťažnosti.

14. Povinný tvrdil, že oprávnený si nesplnil povinnosť uvedenú v § 61f ods. 2 Exekučného poriadku, keď bezodkladne neinformoval súdnu exekútorku o plnení zo strany povinného. Súd s uvedeným názorom povinného nesúhlasí, pretože tak ako správne podotkol aj oprávnený, oprávnený nemohol o úhrade zo strany povinného informovať súdnu exekútorku, keď táto ešte nebola súdom na vykonanie exekúcie poverená. Súdna exekútorka bola súdom poverená dňa 20.08.2019, pričom ďalší deň oprávnený súdnu exekútorku o platbe povinného uskutočnenej po začatí exekučného konania informoval. Sudca ďalej nesúhlasí s tvrdením povinného, že súd vôbec nemal vydať poverenie na vykonanie exekúcie, ani to, že dôvod na vykanie exekúcie odpadol, pretože ak by aj oprávnený informoval súd o úhrade zo strany povinného uskutočnenej po začatí exekúcie s tým, že by o uvedenú časť zobral svoj návrh späť a oprávnený by naďalej trval na vykonaní exekúcie na jeho trovy exekúcie, ktoré mu v exekučnom konaní preukázateľne vznikli, súd by postupoval tak, že by vydal poverenie na vymoženie trov exekúcie oprávneného. Tvrdenie povinného, že o trovách exekúcie povinný nevedel a preto ich nemohol pred vydaním poverenia uhradiť, je v danej situácii irelevantné, pretože vznik týchto trov bol ovplyvnený zavineným konaním povinného, ktorý si svoj dlh neplnil v lehote na plnenie stanovenej mu v exekučnom titule. Rovnako argument povinného, že oprávnený si mal trovy exekúcie najskôr uplatniť u povinného a nie cestou exekučného konania neobstojí, pretože nárok na trovy exekúcie oprávnenému vyplýva z ust. § 199a ods. 1 a § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, pričom je mu umožnené uplatniť si ich priamo v návrhu na vykonanie exekúcie bez toho, aby vopred o ich výške resp. o ich uplatnení informoval povinného. Na uvedenom ďalej nemení ani poukázanie povinného na to, že svoj dlh uhradil skôr, ako mu bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie, pretože trovy exekúcie oprávneného nevznikli až doručením upovedomenia o začatí exekúcie, nevznikli ani po úhrade časti dlhu zo strany povinného, ale vznikli už ku dňu podania dôvodného návrhu na vykonanie exekúcie. Sám povinný uviedol, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne v čase, keď jeho dlh ešte existoval, avšak plateniu vzniknutých trov exekúcie oprávneného sa bráni. Podľa neho mal súd prihliadnuť na ust. § 199b Exekučného poriadku, podľa ktorého si každý z účastníkov exekučného konania hradí sám trovy, ktoré mu v konaní vznikli, ako aj trovy svojho právneho zástupcu, ak bol v konaní ním zastúpený. Súd sa s uvedeným nestotožnil, keďže v zmysle § 199a ods. 1 Exekučného poriadku sú trovami oprávneného výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a výdavky na zaplatený súdny poplatok, pričom v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku vzhliadol oprávnenie oprávneného uplatňovať si voči povinnému nárok na náhradu uvedených účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, keďže jeho návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne. S uvedeným sa vysporiadal aj vyšší súdny úradník v napádanom rozhodnutí keď vyslovil, že dobrovoľné splnenie dlhu povinným počas exekučného konania jednoznačne vylučuje zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie a v plnej miere priznáva jeho oprávnenie uplatňovať svoje nároky prostredníctvom exekúcie.

15. Sudca považuje názor povinného o tom, že nárok na odmenu súdnej exekútorke vznikne až v prípade úspešnej realizácie exekúcie po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie súdom a nie ak povinný dlh uhradí dobrovoľne pred začatím exekúcie (po začatí exekučného konania) za nesprávny, pretože tak ako správne uviedol vyšší súdny úradník, splnenie je dôvodom zániku práva a dôvodom na zastavenie exekúcie len vtedy, ak k plneniu došlo mimo exekučného konania, t. j. ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, v opačnom prípade ak povinný plní v prospech oprávneného po začatí exekučného konania, pôjde vždy o vymoženie, resp. čiastočné vymoženie pohľadávky. Čo sa týka namietanej výšky trov súdnej exekútorky uvedenej v upovedomení o začatí exekúcie ako percento z vymoženého plnenia, súd k uvedenému uvádza, že súčasná právna úprava exekučnému súdu neumožňuje preskúmavať výšku trov súdnej exekútorky uvedenú v upovedomení o začatí exekúcie. Keďže oprávnený podal svoj návrh na vykonanie exekúcie dôvodne, v čase kedy jeho pohľadávka voči povinnému existovala,

pričom k plneniu zo strany povinného došlo až po začatí exekučného konania, súd nevzhliadol procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie tak ako tvrdil povinný a preto súd v sťažnostnom konaní nesúhlasí s tvrdením povinného, že oprávnený by mal hradiť trovy súdnej exekútorky.

16. Keďže voči I. výroku rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka zo dňa 21.2.2020 nebola podaná sťažnosť, sudcovi následne neprislúcha rozhodovať o tom, či uvedený výrok bol vydaný v súlade so zákonom. Aj napriek uvedenému dáva sudca do pozornosti skutočnosť, že sudcovia sa na exekučnom grémiu Okresného súdu Banská Bystrica konaného v januári 2018 väčšinovo uzniesli, že v prípade, ak povinný uhradí pohľadávku priznanú exekučným titulom po začatí exekučného konania, avšak pred začatím exekúcie (hoci už súd vydal poverenie, lebo o úhrade nemal vedomosť) a predmetnú skutočnosť povinný namieta v návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku z dôvodu, že nedošlo k zániku celého vymáhaného nároku tak, ako to predpokladá citované ustanovenie, keďže vymáhaný nárok pri peňažnom plnení podľa § 48 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku tvoria aj trovy exekúcie oprávneného. Uvedený záver z grémia bol opätovne väčšinou hlasov sudcov exekučného grémia potvrdený aj vo februári 2019.

17. Súd má za to, že vyšší súdny úradník postupoval správne a v súlade so zákonom, keď v danej exekúcii II. výrokom zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie v časti týkajúcej sa nároku na exekučné trovy oprávneného pozostávajúceho zo zaplateného súdneho poplatku za návrh a náhrady trov právneho zastúpenia oprávneného vzniknutých podaním návrhu na vykonanie exekúcie. S poukazom na uvedené, keďže povinný neosvedčil zánik svojho dlhu vo zvyšnej časti vymáhaného nároku týkajúcej sa nároku oprávneného na trovy exekúcie, pričom povinný svojou sťažnosťou neosvedčil, že by bola dôvodná, sudca preto sťažnosť povinného proti II. výroku uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 21.2.2020 ako nedôvodnú zamietol.

18. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

20. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

21. Podľa § 199e prvá veta Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.

22. Oprávnený si vo vyjadrení k sťažnosti povinného uplatnil trovy exekúcie za jeden úkon právnej služby a to za vyjadrenie sa k sťažnosti povinného. V ustanovení v spojení s Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu), a to tak, že neúspešná strana je povinná nahradiť úspešnej strane preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré táto strana vynaložila v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. Oprávnený bol v tomto sťažnostnom konaní úspešný, keďže súd sťažnosť povinného ako nedôvodnú zamietol, voči povinnému mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so sťažnostným konaním. O trovách sťažnostného konania rozhodol súd tak, že v zmysle Exekučného poriadku priznal úspešnému oprávnenému voči povinnému nárok na ich náhradu, keďže trovy právneho zastúpenia oprávneného boli po nevyhovení sťažnosti povinného dôvodné, a to za vyjadrenie sa oprávneného k sťažnosti povinného vo výške 32,66 eur, ktoré pozostávajú z tarifnej odmeny za jeden úkon v sume 16,60 eur (keďže predmetom konania po právoplatnom zastavení časti exekúcie zostal nárok oprávneného vo výške 65,92 eur), z režijného paušálu za rok 2020 v sume 10,62 eur a z 20 % DPH v sume 5,44 eur. Trovy konania, ktoré boli oprávnenému priznané týmto rozhodnutím, budú od povinného vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.