Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_23CoP-25-2020.pdf
PDF · 153.32 KB
Case nature
Subarea
23CoP/25/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudcov: JUDr. Daša Kontríková a Mgr. Jozef Mačej, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. M. A., nar. XX.XX.XXXX, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: matka - J. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. E. XXXX/XX, XXX XX A., zastúpená: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Ďumbierska 3F, 831 01 Bratislava, IČO: 36 836 460 a otec - M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. E. XX, XXX XX I., zastúpený: Mgr. Gabriela Nováková, advokátka so sídlom Nám. A. H. Škultétyho 5, Veľký Krtíš, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, za účasti Okresnej prokuratúry Skalica, o odvolaní matky a otca proti uzneseniu Okresného súdu Skalica č. k. 7P/82/2019-29 zo dňa 15. mája 2020, v časti úpravy styku (výrok II.), takto
rozhodol:
I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti m e n í tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým M. A., nar. XX.XX.XXXX nasledovne: - každú stredu a každú sobotu vždy v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod, v mieste bydliska maloletého za prítomnosti matky a to na čas do právoplatnosti rozhodnutia OS Skalica vo veci sp. zn. 7P/82/2019 o úprave styku rodičov s mal. M..
II. Matka maloletého je povinná maloletého na stretnutie riadne pripraviť.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica na zastupovanie mal. M. A., nar. XX.XX.XXXX v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. Výrokom II. nariadil toto neodkladné opatrenie:
Otec je oprávnený stýkať sa s mal. M. nasledovne:
- každý párny týždeň v roku v pondelok, stredu, piatok a nedeľu vždy v čase od 15:00 hod. do 18:00 hod.;
- každý nepárny týždeň v roku v utorok, štvrtok a sobotu vždy v čase od 15:00 do 18:00 hod.; s tým, že styk bude realizovaný v mieste bydliska mal. M. a za prítomnosti jeho matky, a to na čas do právoplatného rozhodnutia OS Skalica vo veci sp. zn. 7P/82/2019 o úprave styku rodičov s mal. M..
Výrokom III. uviedol, že neodkladné opatrenie je predbežne vykonateľné.
2. Súd prvej inštancie uznesenie odôvodnil tým, že podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov, by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením neodkladného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Pred nariadením neodkladného opatrenia nie je teda skutkový stav zisťovaný v plnom rozsahu, ale rozhodujúce skutočnosti musia byť aspoň osvedčené. To však neznamená, že súd môže vydať neodkladné opatrenie len na základe tvrdení navrhovateľky bez osvedčenia aspoň
základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, alebo bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Toto ohrozenie osvedčeného nároku účastníka musí byť konkrétne, reálne a musí hroziť bezprostredne, keď existencia nároku ešte sama o sebe nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
3. Citované ustanovenie poskytuje len demonštratívny výpočet prípadov, kedy možno právne a faktické pomery účastníkov upraviť neodkladným opatrením. Existencia ustanovenia § 367 ods. 1 CMP v spojení s § 360 ods. 1 CMP, nevylučuje možnosť vydania neodkladného opatrenia aj v inom rozsahu než to navrhuje matka dieťaťa ( pr. neobmedziť styk až v takom návrhu, ako navrhuje matka). Súd však poukazuje na to že tu nejde o úpravu faktických, ale právnych pomerov účastníkov, ktoré odôvodňuje záujem mal. dieťaťa, ktorý je smerodajný.
4. Z obsahu všetkých vyjadrení oboch rodičov v konaní sp. zn. 7P/82/2019 je súdu známe, že medzi rodičmi dieťaťa sú problémy a nezhody súvisiace s reálne vykonávaným stykom otca s dieťaťom. Je nutné vychádzať z toho, že obaja rodiča majú rovnaké práva a povinnosti k mal. dieťaťu a nie je možné práva niektorého z rodičov bezdôvodne obmedziť. Na druhej strane rodičia, ktorí žijú oddelene, sa fakticky nemôžu neobmedzene podieľať na starostlivosti o dieťa a stýkať sa s dieťaťom, pretože rozsah ich práv (právo stretávať sa s dieťaťom) je obmedzené rozsahom práv druhého rodiča. Spôsob, akým si budú oddelene žijúci rodičia uplatňovať svoje práva voči mal. dieťaťu zákon v prvom rade necháva na ich dohode, ktorá však musí byť v súlade so záujmom dieťaťa. Pri úprave práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu si treba však uvedomiť základnú premisu, že prvoradé nie sú záujmy rodičov a ich predstavy (tu) ohľadom realizácie styku rodiča s dieťaťom, ale práve záujem ani nie trojročného dieťaťa.
5. Konanie vo veci samej bolo začaté dňa 14.8.2019, kedy podal na súd návrh otec na rozšírenie styku a v rámci vyjadrenia matka žiadala naopak zúženie otcovho styku s dieťaťom. Vo veci samej sa konalo jedno pojednávanie, avšak práve pre vyjadrenia rodičov na pojednávaní, vek dieťaťa ako aj návrh matky na vykonanie znaleckého dokazovania, súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie. Súd pri rozhodovaní o návrhu matky na zúženie styku otca s dieťaťom na dvakrát do týždňa na 2 a pol hodiny za prítomnosti matky v mieste bydliska dieťaťa prihliadol na to, ako rodičia v súčasnosti fakticky styk otca s maloletým realizujú. Osobitne, majúc na pamäti opäť prvotný záujem dieťaťa, prihliadal na vyjadrenia matky o tom, aký spánkový režim dieťaťu najviac prospieva a na spôsob správania sa otca k dieťaťu z pohľadu otázok prirodzenosti a sexuality (viď ods. 3.3., 3.4. odôvodnenia tohto uznesenia). Tvrdenia matky v tejto otázke sú tak vážne, závažne, že ich súd nenechal bez povšimnutia, ale nakoľko ich nepreukázala, súd nemal dôvod zmenšovať otcovi počet dní, v ktoré sa s dieťaťom stretáva v zmysle pôvodného rozhodnutia súdu. Súd osobitne prihliadal i na tvrdenia matky, že otec nemá záujem dodržiavať spánkový režim dieťaťa, na tvrdenia ako sa k nej správa pri styku s dieťaťom za osobnej účasti dieťaťa , čo všetko jej pri tom rozpráva. Tieto tvrdenia matka súdu preukázala nahrávkami na CD nosiči, v ktorých vyjadrenia otca jasne vyplývajú a dodatočne sú osobitne citované v samotnom návrhu.
6. Tieto všetky skutočnosti v tomto konkrétnom prípade viedli v konečnom dôsledku súd k tomu, že vyhovel matke v úprave styku otca s dieťaťom , avšak vyhovel jej len v časti. V tomto konkrétnom prípade ide vo veci sp. zn. 7P/82/2019 o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, preto môže súd v zmysle § 360 ods. 1 CMP nariadiť neodkladné opatrenie tiež aj bez návrhu. Súd vychádzal prvotne z návrhu matky na vydanie neodkladného opatrenia, avšak opierajúc sa o vyššie uvádzané listiny, správy kolízneho opatrovníka, vyjadrenia M. I., obsahu elektronického spisu sp. zn. 7P/82/2019 dospel k záveru, že matke je možné vyhovieť len v časti.
7. Obaja rodičia majú rovnaké práva a povinnosti, preto súd ponechal upravený styk v zmysle ich rodičovskej dohody schválenej súdom v rámci rozsudku (7P/30/2018-70 zo dňa 25.09.2018) v rozsahu dohodnutých dní a hodín každý párny týždeň v roku v pondelok, stredu a piatok od 15,00 hod. do 18,00 hod, zmenil čas v nedeľu v párnom týždni od 15,00 hod. do nedele do 18,00 hod.; a styk v každom nepárnom týždni ponechal v utorok a štvrtok od 15,00 hod. do 18,00 hod. a upravil ho v sobotu od 15,00 hod. do 18,00 hod. Taktiež styk ponechal za prítomnosti matky. Súd upravil styk otca s dieťaťom aj v sobotu a nedeľu na ten istý čas ako cez týždeň z dôvodu, aby malo dieťa dodržaný spánkový režim, lebo aj zo samotných vyjadrení otca vyplývajúcich z nahrávok doložených matkou mal súd preukázané, že
otec spánku dva a pol ročného dieťaťa neprikladá takú váhu ako matka. Súd upravil styk otca s dieťaťom na miesto bydliska dieťaťa, čím mal na mysli mesto Skalica, v ktorom dieťa býva. Dôvodom tejto dočasnej úpravy styku v mieste bydliska dieťaťa je to, že znalecké dokazovanie doposiaľ skončené nie je, záujem dieťaťa je prvoradý, z nahrávok mal súd preukázaný spôsob správania sa otca k matke za prítomnosti dieťaťa (v čase nahrávok), čo v konečnom nemôže mať pozitívny vplyv na psychiku tak malého dieťaťa. Súd je toho názoru, že takto bude dieťa vo svojom prostredí , kde trávi väčšinu času, s čím je spojený aj jeho zaužívaný celodenný režim vrátane spánkového režimu a bude len na otcovi záležať, ako rýchlo si zvykne pred dieťaťom neriešiť a neanalyzovať s matkou jeho stretávania sa s dieťaťom. Zároveň súd dodáva, že predmetná úpravy styku je len dočasná (do právoplatného rozhodnutia v merite veci v konaní sp. zn. 7P/82/2019), lebo v konaní vo veci samej prebieha znalecké dokazovanie, v rámci ktorého sa už riešia aj otázky najlepšej a najprospešnejšej úpravy styku dieťaťa s otcom ( nie otca s dieťaťom). Takto upravený styk súd vidí nateraz ako jediný spôsob, ako je možné zabezpečiť zdravý psychický a fyzický vývoj dieťaťa a umožniť otcovi vykonávať si rodičovské práva spolu s povinnosťami v rozsahu len s miernym odklonom oproti pôvodnému rozsudku súdu (ktorý bol výsledkom rodičovskej dohody).
8. Súd zároveň zobral do úvahy vek dieťaťa, nakoľko maloletý vo veku 2 a pol roka je v tomto období viazaný na svoju matku, má určitý režim, ktorý matka najlepšie pozná, keďže s ňou trávi čas a je úzko na ňu naviazaný. Súd je toho názoru, že maloletý je aktuálne v takom veku, že je potrebné, aby sa neprerušil jeho kontakt s otcom a preto určil aj širší styk otca s mal. M. oproti navrhnutému modelu styku matkou. Z návrhu matky dieťaťa si súd ustálil, že nateraz dostatočne osvedčila potrebu neodkladnej úpravy styku otca s dieťaťom a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
9. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie otec mal. z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f), g) a h) CSP. Uviedol, že zo samotných zvukových nahrávok vyplýva, že som sa snažil matke veľmi slušne a s kľudom vysvetliť, aby prestala zasahovať do môjho styku so synom. Z nahrávok vyplýva, že maloletý plače, pričom je úplne bežné, že maloletý pred uspaním plače, keďže nechce ísť spať a chce sa hrať. Maloletý takýmto spôsobom plače aj u matky, nielen u neho. Odporúčané poradenstvo na UPSVaR- e bolo ukončené na popud matky, ktorá nie je schopná zniesť iný názor ako má ona a tvrdo zakročí proti každému, kto sa vzoprie jej plánom. O svojej údajnej sexuálnej deviácii sa dozvedel z podania matky na UPSVaR a od ľudí, ktorý sa ho otvorene spýtali, či má vážne rád malé deti. Z uvedeného dôvodu sa rozhodol dať si vyhotoviť znalecký posudok u jediného znalca na Slovensku, ktorý má k dispozícii aj prístroj na meranie zmien pri predkladaní obrázkov so sexuálnymi podnetmi, a to RNDr. Mgr. V. C., PhD., ktorý vyhotovuje znaleckého posudky aj pre orgány činné v trestnom konaní. Zo znaleckého posudku tvoriaceho prílohu odvolania vyplýva, že je úplne sexuálne zdravý, „so záujmom o uspokojovanie svojich sexuálnych potrieb s heterosexuálnou orientáciou na osoby dospelého veku. Nebola zistená afinita k podnetom s obsahmi detských objektov..“.
10. Matka maloletého mu bránila v styku so synom pred aj počas pandémie. Z uvedeného dôvodu začal vo veci výkonu rozhodnutia konať aj OS Skalica pod sp. zn. 8Em/1/2020. Matka ho k maloletému nepúšťala z toho dôvodu, že ju nakazí chorobou, pričom v danom čase mala v dome svojho priateľa, ktorý sa tam pravidelne zdržiaval, rovnako ju navštevovali kamarátky. Problémom však bol len on a jeho rodina. V skutočnosti je tento spôsob absolútne nevhodný, nakoľko aj pred nariadením neodkladného opatrenia došlo zo strany priateľa matky maloletého k atakom na moju osobu, a to, že v súčasnosti nútený realizovať styk v byte matky, je veľmi problematické. Počas styku totiž došlo k fyzickému bráneniu v styku zo strany priateľa matky maloletého, ktorý sa aktívne zapájal do negácie styku. Tento konflikt veľmi zle vplýval na maloletého a z tohto dôvodu tvrdí, že realizácia styku v nehnuteľnosti, kde sa zdržiava osoba, ktorá je schopná vyvolať konflikt, nie je v záujme maloletého. Okrem toho počas styku s otcom majú právo na styk aj rodičia z otcovej strany, ktorým je ale v styku bránené, keďže do nehnuteľnosti nemôžu vstúpiť. Na základe vyššie uvedených dôvodov tvrdí, že nariadené neodkladné opatrenie nie je v záujme maloletého a preto navrhuje odvolaciemu súdu, aby nariadené neodkladné opatrenie zrušil.
11. Voči uzneseniu súdu prvej inštancie sa odvolala i matka maloletého z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Uviedla, že otec sa od ranného veku mal. syna neprimerane zameriava na synove genitálie, pričom na matkine upozornenia o nevhodnosti takéhoto správania otec reaguje so slovami, že ide o „chlapské záležitosti“. Otec sa takmer pri každom styku, ktorý prebiehal v otcovej domácnosti, s mal. synom kúpal vo vani, pričom boli obaja nahí, čím si otec napĺňal svoju potrebu vzájomnej nahoty s mal. synom. Otec nielenže neprimerane podnecuje syna k nahote, opakovane bozkáva jeho genitálie,
a to aj na verejne dostupných miestach (napr. plaváreň), ale mal. syna zrejme nechtiac naučil aj na dožadovanie sa mužských genitálií. Príkladom možno uviesť incident, kedy matka viezla otca a mal. syna v aute, kedy títo sedeli na zadnom sedadle, pričom si mal. syn vyžiadal otcov penis, ktorý si na žiadosť syna rozopol nohavice a penis vytiahol, aby sa ho mal. syn mohol dotýkať. Čo sa týka tejto situácie, ako vyplýva z rozhovoru otca a kolízneho opatrovníka zaznamenanom v správe kolízneho opatrovníka zo dňa 23.04.2020, ktorý je citovaný aj v ods. 10 Uznesenia, otec uvedenú situáciu potvrdil. Zo správy kolízneho opatrovníka tiež vyplýva, že otec sa obdobného konania dopúšťal opakovane, pričom svoje konanie obhajoval so slovami, že sa matka ani raz nevyjadrila, že by jej to vadilo. Okrem toho, že dané vyjadrenie potvrdzuje otcovu mentalitu v danom smere, tj. že mu obdobné konanie príde prirodzené, a že v tomto nevidí žiadne možné ohrozenie výchovy mal. syna, dovoľuje si vysloviť svoj nesúhlas s jej údajnou benevolentnosťou k tomuto správaniu. Matka otca na nevhodnosť tohto správania upozorňovala opakovane. Otec však svoje konanie považuje za prirodzené a obmedzovanie sa pri prejavovaní svojej prirodzenosti považuje za nežiadúce.
12. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, zákonodarca vymedzuje rozdiel medzi pojmami dokazovanie a osvedčovanie, ktoré sa využíva v rámci konania o nariadení neodkladného opatrenia. Pojem osvedčovanie tvrdených skutočností pritom znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, v súvislosti s čím nemusí dodržiavať formalizovaný postup štandardného dokazovania. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti (nie preukázania) rozhodujúcich skutočností z hľadiska procesného a hmotného práva následne legitimizuje vyhovujúci výrok, a teda nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia. V prípade osvedčovania teda nejde o procesný postup, kedy sa má skutkový stav účastníkom konania riadne preukázať, ale „len“ o spravdepodobnenie navrhovateľom tvrdených skutočností tak, aby boli tieto tvrdenia presvedčivé. Samotný inštitút neodkladného opatrenia pritom procesnej strane priamo znemožňuje riadne vykonať dôkazy, ktoré by boli vykonávané v konaní vo veci samej, a teda v prípade, že súd vyžaduje za účelom priznania nároku dôkladné preukázanie tvrdení, takýmto postupom strane priamo zabraňuje v uplatnení jej práv na neodkladnú a dočasnú úpravu pomerov, tz. v takomto prípade by nebolo možné dosiahnuť nariadenie neodkladného opatrenia s preventívnym účinkom. V kontexte s uvedeným poukazuje aj na konštantnú judikatúru slovenských súdov, ktorá sa k problematike osvedčovania vyjadruje, a to: Najvyšší súd SR, sp. zn. 5 Cdo 65/2010, Najvyšší súd SR, sp. zn. 1 Cdo 147/2011. V kontexte s potrebou osvedčenie skutkového stavu, ktorý síce súd prvej inštancie považoval za závažný, avšak z neho pri rozhodovaní nevychádzal, nakoľko ho matka riadne nepreukázala, si dovoľuje doplniť, že súd mal pri rozhodovaní k dispozícií písomnú svedeckú výpoveď p. I., ktorá jednoznačne potvrdila neprimerané správanie otca v rámci sexuality, rovnako mal súd k dispozícií zvukové záznamy, na ktorých sa otec vyjadruje slovami, že potrebuje synovu nahotu rovnako ako syn potrebuje jeho nahotu, tiež mal súd k dispozícií zvukový záznam, kde sa otec vyjadroval o tom, ako matka otcovi a mal. synovi nemá brániť v prejavovaní prirodzenosti. Súd mal dokonca tiež k dispozícií vyjadrenia samotného otca, ktoré vyplývajú zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 23.04.2020, kde sa otec priznal k matkou popisovanému správaniu, ako aj k incidentu z automobilu, pričom toto ospravedlňoval len tvrdením, že to matke nevadilo (čo matka popiera). Vyššie opísané dôkazy považuje za nepochybne osvedčujúce skutkový stav popisovaný matkou. Tiež podotýka, že je nepochybné, že v prípade, že nebudú rodičovské práva a povinnosti upravené neodkladným opatrením tak, aby otec nemohol sústavne vplývať na mal. syna, je nepochybné, resp. všetky okolnosti prípadu nasvedčujú tomu, že konanie otca sa bude naďalej opakovať.
13. Ako už uviedla vo svojom návrhu, otec sa počas styku s mal. synom správa k nej agresívne, prípadne túto ignoruje a zabraňuje jej v akomkoľvek priblížení sa k synovi, a to aj v prípadoch, kedy si mal. syn matku vyslovene vyžaduje. Je pravdou, že otec sa v danom konaní, konkrétne v zabraňovaní kontaktu matky s mal. synom počas ním tráveného styku s mal. synom, obmedzuje, avšak naďalej pokračuje v agresivite a v neprimeranom zaťažovaní mal. syna. Okrem prípadov, kedy otec v dome, v ktorom žije, počas styku s mal. synom matku odsúval do izby, kde musela sama sedieť, prípadne kedy matku surovo z domu vyhodil, otec dňa 23.05.2020 prišiel na styk s jeho matkou, pričom mu matka vopred uviedla, že si vzhľadom na predchádzajúce skúsenosti s otcovou rodinou, ktoré boli podkladom aj pre vydanie napadnutého Uznesenia, nepraje, aby Otec chodil na styk s jeho rodinou. Dôsledkom otcovho správania následne došlo k výmene názorov, kedy matka odmietla, aby otcova matka vstúpila do jej domácnosti. Otec začal behať po dome, vrazil do matkinej matky, následne schytil mal. syna a tohto si napriek Uznesenie chcel odniesť. Nakoľko sa v domácnosti v tom čase nachádzal aj matkin súčasný partner, tento sa postavil otcovi do cesty, aby mu v odchode zabránil.
14. Otec dlhodobo a takmer neustále navrhovateľku ponižuje a spochybňuje jej schopnosti, a to aj pred mal. synom. Otcove neustále vyhrocovanie situácií neprispôsobivým správaním sa pritom môže vážne odraziť na psychickom zdraví mal. syna, a má katastrofálny vplyv na jeho psychickú pohodu. Nakoľko otec neprestal vo vyvolávaní konfliktov za prítomnosti matky, tento sa správa neprimerane a mal. syna emočne zaťažuje, v súčasnosti má za to, že sú osvedčené aj predpoklady na obmedzenie dní počas ktorých je upravený styk otca s mal. synom. Otec sa primárne snaží každú aktivitu s mal. synom premiestniť na miesto mimo dosahu matky. Otec teda len väčšmi potvrdzuje, že ním strávený styk s mal. synom tomuto neprospieva, naopak, mal. syn sa po prežitých zážitkoch s otcom, a v čase kedy sa styk uskutočňuje de facto každý druhý deň, stáva nervóznejším, čo sa v konečnom dôsledku rovnako odráža aj na jeho dennom režime a spánku, čo má následne nepochybne negatívny vplyv aj na jeho zdravý fyzický a psychický vývin.
15. Matka tiež poukazuje na neprimeranosť úpravy otcovho styku s mal. synom z hľadiska intervalu v ktorom tento prebieha, a to každý druhý deň. Na základe takto upraveného styku si matka nemôže so synom naplánovať voľnočasové aktivity mimo ich bydliska, ako s ním ani nemôže absolvovať akýkoľvek výlet, ktorý by presahoval rozpätie jedného dňa, nakoľko vždy musí syna pripraviť na styk s otcom, ktorý sa uskutoční ďalší deň. Mal. syn teda nemá takmer žiadny voľný deň v priebehu dvoch týždňov, kedy by sa mohol upokojiť a stabilizovať. Na základe vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu veci odvolací súd žiada, aby vydal uznesenie, ktorým zmení Uznesenie Okresného súdu Skalica zo dňa 15.05.2020, sp. zn. 7P/82/2019 - 29 a upraví styk otca s mal. synom nasledovne:
Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým synom za prítomnosti matky v mieste bydliska maloletého každú stredu a každú sobotu vždy v čase od 15.00 hod. do 17.30 hod.
16. K odvolaniu matky sa vyjadril otec. Uviedol, že k vyjadreniu matky, aj samotný súd v Uznesení konštatuje, že „Tvrdenia matky v tejto otázke sú tak vážne, závažné, že ich súd nenechal bez povšimnutia, ale nakoľko ich nepreukázala, súd nemal dôvod zmenšovať otcovi počet dní, ktoré sa s dieťaťom stretáva v zmysle pôvodného rozhodnutia súdu.“ Z uvedeného naopak vyplýva, že ide o závažné tvrdenia matky, ktoré nie sú preukázané.
17. Nakoľko z konania matky bolo zrejmé, že ho chce obviniť z pedofílie, obrátil sa na súdneho znalca p. RNDr. Mgr. Dušana Kešického, PhD.. Na základe vyšetrení bol vypracovaný znalecký posudok, ktorý je prílohou jeho odvolania a z ktorého jasne a zreteľne vyplýva, že jeho sexuálna orientácia je smerovaná heterosexuálne na dospelé osoby. Po tom, ako Matka obdržala predmetné Uznesenie, s ktorého obsahom sa nestotožnila, podala na neho trestné oznámenie za sexuálne obťažovanie maloletého. Otázny je však jej motív, ktorý po konzultácii s viacerými odborníkmi môže tkvieť v najmenej dvoch dôvodoch: Prvým dôvodom je eliminácia jeho osoby zo života maloletého, nakoľko matka mieni vychovávať syna s iným mužom a on do tejto schémy už nepatrí. Druhým, tiež opodstatneným dôvodom je samotný sexuálny problém matky. Tento bol prítomný aj počas ich spolužitia a podľa tvrdenia matky vyplýval z toho, že sama bola v detstve istým spôsobom obťažovaná partnerom svojej matky. Po narodení maloletého sexuálny styk úplne odmietala. Naopak, v detstve vyrastal vo veľmi liberálnom prostredí, kde nahota bola samozrejmosťou, a preto s ňou nikdy nemal problém. V tomto bolo ich výchovné prostredie diametrálne odlišné, a z uvedeného dôvodu pristupoval k synovi rovnakým spôsobom. Na tomto základe bolo pre neho prirodzené to, čo pre bolo pre matku neprijateľné. Otázne je však, z akého dôvodu tvrdí, že sa neprimerane zameriava na synove genitálie, a je otázne aj to, či to, čo je pre ňu neprirodzené, je aj neprirodzené, alebo je to len odraz jej vnútorného nastavenia. Kúpať sa so synom vo veľkej vani, kde sa vedia spolu blázniť je pre neho prirodzené, pretože on syna vôbec nevníma zo strany sexuality, ale ako človiečika, ktorého nadovšetko ľúbi a je nesmierne rád, keď ho vidí smiať sa a kričať od radosti. Keďže syn tak ako mnohé deti v jeho veku majú rady vodu, neustále žiadal, aby sa kúpali a hrali sa vo vode. Tvrdenie matky, že na verejnosti bozkáva synove genitálie je úplne scestné, nikdy to nerobil a ani nemá na to dôvod. Pokiaľ je obviňovaný z toho, že vyťahuje penis pred synom s tým, že sa k tomuto konaniu na kuratele priznal, tak uvedené je tiež vytrhnuté z kontextu. Matka totiž nikde nespomína, že syn má problémy s uzdičkou na penise a nechce dovoliť, by sa penis naťahoval. Z tohto dôvodu som sa snažil synovi vysvetliť, že je to normálne a má to tak každý muž. K uvedenému poukázal na niekoľko článkov z internetu. Na vyvrátenie tvrdení matky, že sa správa agresívne, je postačujúce, ak si súd
vypočuje zvukové nahrávky, ktoré tvoria súčasť jeho odvolania, a z ktorých je zrejmé, kto je agresor a akým spôsobom styk u matky prebieha.
18. Na tomto mieste by ešte podotkol, že styk s maloletým v tomto roku neprebiehal u matky na základe dohody rodičov, ale z toho dôvodu, že mu matka aktívne bránila v styku s maloletým, a keď ho chcel vidieť, nemal inú možnosť, len vyhovieť jej požiadavke. Uvedené vôbec nesúvisí so spánkovým režimom syna, ale s tým, že matka pandémiu koronavírusu zneužila na to, aby nemusela realizovať styk v zmysle pôvodného rozsudku, ale aby bol nútený vykonávať styk v jej domácnosti, pričom tvrdila, že ju nakazí COVID 19. Syn vyrastá v absolútne nevhodnom prostredí, nasmerovanom proti otcovi, za aktívnej účasti matky (starej matky maloletého) a jej súčasného partnera.
19. Na základe dokázaného konania matky, ktorá sama iniciuje konflikty, aby ich nahrávala a zneužila proti nemu (počas styku v mojej domácnosti), ktorá podáva účelovo trestné oznámenia na podozrenie z pohlavného zneužívania maloletého, ktoré tiež vyvrátil, ako aj z dôvodu násilného správania matky a príslušníkov jej domácnosti voči nemu v čase styku navrhuje odvolaciemu súdu, aby dočasne, na čas do právoplatného rozhodnutia OS Skalica vo veci sp.zn. 7P/82/2019 o úprave styku rodičov s maloletým rozhodol tak, že styk sa bude realizovať v intenciách pôvodného rozsudku sp.zn. 7P/30/2018, ale bez prítomnosti matky. Z uvedeného dôvodu navrhuje, aby odvolací súd vydal uznesenie, ktorým súd zmení Uznesenie Okresného súdu Skalica, sp.zn. 7P/82/2019-29 zo dňa 15.5.2020 tak, že Otec je oprávnený stýkať sa s maloletým M. v každý párny týždeň v roku v pondelok od 15:00 hod. do 18:00 hod., v stredu od 15:00 hod. do 18:00 hod., v piatok od 15:00 hod. do 18:00 hod., v nedeľu od 10:00 hod. do 18:00 hod.; v každý nepárny týždeň v roku v utorok od 15:00 hod. do 18:00 hod., v štvrtok od 15:00 hod. do 18:00 hod., v sobotu od 10:00 hod. do 18:00 hod. v mieste bydliska otca bez prítomnosti matky, a to na čas do právoplatného rozhodnutia OS Skalica vo veci sp.zn. 7P/82/2019 o úprave styku s maloletým M..
alternatívne:
Súd zruší Uznesenie Okresného súdu Skalica, sp.zn. 7P/82/2019-29 zo dňa 15.5.2020 v celom rozsahu.
20. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka. Uviedla, že má za to, že predložené zvukové nahrávky jednoznačne preukazujú, že otcove správanie v prítomnosti matky a mal. syna nie je adekvátne, a toto môže tak v matke, ako aj v mal. synov spôsobovať pocity strachu a stresu. Ohľadom dĺžky zvukových záznamov matka uvádza, že táto si nenahrávala celé stretnutia v trvaní niekedy aj 8 hodín.
21. Čo sa týka spomínaného plaču mal. syna, tento sa otec snaží vykresliť ako úplne bežný, pričom ho pripisuje údajnému záujmu mal. syna o hranie v čase kedy mal ísť spať. Obdobné tvrdenia však považuje za scestné a účelové. Okrem toho, že matka nemávala nikdy problém v čase, kedy sa otec stýkal s maloletým synom len obmedzene, uložiť maloletého syna na spánok, nakoľko bol tento pokojný a nebol vystavovaný vyvolávaniu hysterických scén ako je tomu v prítomnosti otca, tiež poukazuje na podstatu týchto skutočností, ktoré sa otec celkom zrejme snaží svojim podaním zahmliť. V kontexte s uvedeným poukazuje na správanie mal. syna, ktorý sa pri plači dožaduje matky, kedy sa ho otec, resp. jeho matka snažia uspať, čo však otec nerešpektuje a tohto necháva v takomto stave opakovane aj po dlhšiu dobu, a to len z dôvodu, že odmieta prítomnosť matky v blízkosti syna.
22. V súvislosti s predloženým znaleckým posudkom zo strany otca, uvádza, že tento vo vzťahu k otcovmu sexuálnemu správaniu voči mal. synovi nepovažuje za taký dôkaz, ktorý by matkou uvádzané tvrdenia spochybňoval.
23. Tento bol vypracovaný v réžií otca a teda je zrejmé, že sa mal týmto dosiahnuť otcom zamýšľaný účel. Napriek skutočnostiam uvádzaným v znaleckom posudku matka opätovne poukazuje na viaceré prípady neprípustnosti otcovho správania, tj. bozkávanie genitálií, hladkanie syna z vnútornej strany stehien, vynucovanie si synovej nahoty, pravidelné kúpanie sa so synom, ako aj časté rozprávanie o genitáliách, chválenie synových genitálií, či obnažovanie sa pred mal. synom a následné dotýkanie sa otcovho penisu zo strany syna. V súvislosti s uvedeným opätovne poukazuje tiež na skutočnosť, že otec uvedené správanie potvrdil aj pred ÚPSVaR-om, pričom tiež poukazuje na skutočnosť, že otec toto konanie nepopiera, ale skôr chváli a obhajuje, aj vo svojom podaní.
24. V súvislosti so znaleckým posudkom tiež poukazuje na skutočnosť, že sa tento nezaoberal výskytom tzv. selektívnej sexuálnej deviácie, t.j. výskytom neprimeraného sexuálneho správania či potreby priamo vo vzťahu ku konkrétnej osobe (v tomto prípade mal. syna). Každopádne tiež nemožno výsledky znaleckého posudku, v ktorom je uvedené sexuálne zameranie otca za vyskytujúce sa v norme, považovať za taký dôkaz, ktorý by doterajšie neprijateľné a sexuálne zamerané správanie otca ospravedlňovalo. Výskyt obdobného správania sa otca okrem vyjadrení samotného otca potvrdzujú aj zvukové záznamy predložené zo strany matky k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to „Nevieš, ako fest využívam silu, aby som bol proste stále príčetný. Ja už dneska s ním chcem spať, ja som ho rok nedržal v náručí nahého ani on mňa, on to potrebuje, kurva to potrebuje, pretože vie, že ho chcem.“ Už aj samotné vyjadrenie otca o potrebe nahoty mal. syna nasvedčuje skutočnosti, že sa u tohto môže prejavovať selektívne sexuálne zameranie práve voči mal. synovi. K vyššie uvedenému predložila fotografiu otca zo styku, ktorý sa konal dňa 25.04.2020. Fotografia je vyhotovená v čase, kedy sa mal. syn išiel prezliecť, pričom si otec nechal jeho použité tepláky a tieto voňal v rozkroku po dlhšiu dobu so zatvorenými očami. Otcove správanie je pre maloletého syna zmätočné, tento automaticky siaha po pohlavných orgánoch iných mužov, ako sa aj opakovane dožadoval pohlavného orgánu otca. Má za to, že obdobná situácia nie je v najlepšom záujme mal. syna, táto mu priamo odporuje, kedy je mal. syn neprimeraným správaním sa Otca negatívne ovplyvňovaný v jeho psychickom a sexuálnom vývine.
25. Otec sa vo svojom odvolaní tiež vyjadruje aj k opakovanému zamedzovaniu styku so synom zo strany matky. V súvislosti s predmetným tvrdením uvádza, že k otázke údajného bránenia styku otca s mal. synom sa táto vyjadrovala už v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 8Em/1/2020, na ktoré v tomto smere v plnej miere odkazuje.
26. Matka nepopiera, že by k fyzickej potýčke medzi otcom a jej priateľom došlo, avšak išlo o atak otca voči jej priateľovi, ktorý popisovala vo svojom odvolaní v rámci tohto konania. Má za to, že otec problémy v realizácii styku s mal. synom opisuje zjavne jednostranne. Je zrejmé, že na mal. syna veľmi negatívne vplývalo správanie otca a jeho rodiny v ich domácnosti, rovnako na neho negatívne vplývalo nedodržiavanie spánkového režimu, ktorý otec v prípade, že sa styk realizoval v mieste jeho bydliska absolútne prehliadal. Otec v prípade, že sa styk realizoval v jeho domácnosti, tento aj za súčinnosti svojej rodiny bránil v priblížení sa matky k mal. synovi, čím u tohto negatívne pocity ešte väčšmi stupňoval.
27. K vyjadreniu otca, matka uviedla, že otec sa vo svojom vyjadrení zo dňa 15.06.2020 snaží matku obviniť z údajnej snahy o elimináciu jeho osoby zo života mal. syna. Matka však pri výchove mal. syna prihliada primárne na záujem mal. syna, ktorý ako vyplýva z tohto podania a z ostatných podaní predložených matkou v tomto konaní, je otcovým správaním, a to či už voči jej osobe, ale voči mal. synovi, priamo ohrozený.
28. Otec tiež fabuluje v prípade, kedy uvádza, že incident, kedy sa obnažil pred matkou a synom v aute bol vyvolaný komunikáciou ohľadne problémov s penisom mal. syna. matka uvádza, že žiadnu obdobnú komunikáciu otec so synom v daný deň neviedli. Je pravdou, že syn mal problémy, ktoré otec opisuje, avšak tieto boli predmetom už niekoľko mesiacov starej komunikácie, pričom má za to, že ani túto skutočnosť nemožno považovať za odôvodňujúcu otcove správanie, kedy sa na žiadosť syna obnaží a tohto nechá dotýkať sa jeho penisu. Čo sa týka otcom citovaných článkov, matka si dovoľuje vyjadriť pochybnosti o ich odbornosti a relevantnosti. Článok rovnako nehovorí o bozkávaní detských genitálií a podobnom správaní, ktoré je v tomto prípade Otcovi vyčítané.
29. Ignorancia otca prerástla až do štádia, kedy si matku a jej rodinu nevšíma nielen verbálne, ale aj fyzicky, tj. v prípade, že sa pohybuje po matkinom dome a do cestu mu príde napr. matkina matka, v prípade, že mu táto neuhne z cesty, do tejto surovo vrazí. V prípade, že matka otca na nevhodné správanie upozorní, a to najmä na správanie voči mal. synovi, otec na upozornenia nereaguje, resp. len uvedie, že "však počkaj, uvidíš, ako sa všetko obráti proti tebe, budeš sa ešte čudovať." V kontexte s vyššie uvedeným si dovoľuje poukázať napr. aj na novú "hru", ktorú otec mal. syna naučil, pričom ide o vyskakovanie z okna izby. Matka si touto cestou tiež dovoľuje poukázať aj na ďalší spôsob trávenia času Otca s mal. synom, t.j. potom čo sa približne hodinu venujú aktivitám obdobným aktivite opísanej vyššie, tieto zrejme otca prestanú baviť, a mal. synovi začne len púšťať videá z mobilného telefónu, prípadne zavolá svojej rodine cez videohovor a mal. syna núti ku komunikácií s nimi. Obdobne necitlivo otec postupuje aj v prípade, kedy si na styk s mal. synom nosí približne štyri veľké nákupne tašky plné hračiek. Otec tieto hračky však po každom styku s mal. synom odnáša, čo mal. syn pochopiteľne vníma
veľmi citlivo a otcovmu postupu nerozumie. Žiadala, aby súd zmenil uznesenie Okresného súdu Skalica zo dňa 25.09.2018, sp. zn. 7P/30/2018, v časti úpravy styku otca s mal. synom, tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým synom za prítomnosti matky v mieste bydliska maloletého každú stredu a každú sobotu vždy v čase od 15.00 hod. do 17.30 hod.
30. Kolízny opatrovníka vo svojej správe z 30.6.2020 uviedol, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, odbor sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Skalica, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podal dňa 23.04.2020 podnet na Obvodné oddelenie policajného zboru Skalica vo veci starostlivosti o mal. M.. Obvodné oddelenie policajného zboru časť podnetu riešilo ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, pričom uvedený priestupok sa týkal hrubého správania podozrivého otca M. A. voči poškodenej matke J. Z.. Uvedený priestupok bol predložený na Okresný úrad Senica na prejednanie. Podnet týkajúci sa podozrenia zo spáchania trestného činu sexuálneho zneužívania otca voči maloletému bol postúpený na kriminálnu políciu Skalica. Spis je vedený na OKP Skalica pod číslom vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-133NYS-SI-9020 pre podozrenie zo zločinu sexuálneho zneužívania podľa §201, odsek 1, odsek 2, písm. b trestného zákona. V danej veci vzhľadom na zistené skutočnosti bude pravdepodobne začaté trestné stíhanie podľa § 199, odsek l trestného poriadku. Vyšetrovanie vedie Mjr. Mgr. Z.. Otec si dal dňa 11.05.2020 vyhotoviť znalecký posudok u znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých a psychológia sexuality.
31. Matka maloletého podala v OS/2020 na Okresný súd Skalica Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, kedy súd Uznesením č.k. 7P/82/20 19-29, zo dňa 15.05.2020 rozhodol, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každý párny týždeň v pondelok, stredu, piatok a nedeľu od 15:00 hod. do 18:00 hod. a každý nepárny týždeň v utorok, štvrtok a sobotu od 15:00 hod. do 18:00 hod. v mieste bydliska maloletého a za prítomnosti matky. Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Senica, odbor sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Skalica, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vykonal dňa 24.06.2020 neohlásené šetrenie v domácnosti matky, kedy sa uskutočňoval styk otca s maloletým. Po príchode do domácnosti boli otec, matka aj maloletý na dvore. Panovala tu príjemná atmosféra, maloletý im ukazoval záhradu, hračky, s otcom skákal na trampolíne, stále behal, bol veselý. Rodičia medzi sebou nekomunikovali, komunikovali len s nimi, pôsobili však obaja pokojne, rozprávali sa v priateľskej atmosfére.
32. Rodičia maloletého obaja súhlasili so spoluprácou s mediátorkou JUDr. Mgr. E. Z.. Dňa 08.06.2020 sa malo uskutočniť stretnutie rodičov maloletého s mediátorkou, ani jeden z rodičov sa však na stretnutie nedostavil. Otec uviedol, že sa nedostavil z dôvodu trestného oznámenia zo sexuálneho zneužívania maloletého, nakoľko nevidel dôvod, dokiaľ ho polícia neuzná nevinným, aby s matkou mohol niečo riešiť. Dňa 18.06.2020 doručila stará matka maloletého PaedDr. V. Z. vyjadrenie.
33. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie matky bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným účastníkom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka v odvolaní použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté uznesenie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné.
34. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia a aj argumentáciu matky a otca v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti neodkladným opatrením upraviť styk otca s maloletým synom v rozsahu, tak ako rozhodol súd prvej inštancie.
35. Podľa § 324 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd (ods. 2). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3).
36. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 tohto ustanovenia pod písm.
a) až h) zákon demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.
37. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas (ods. 1). Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej (ods. 2).
38. Podľa § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti v celom ich rozsahu majú v zásade obaja rodičia. Rodič, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do starostlivosti uplatňuje svoju úlohu vo výchove dieťaťa prostredníctvom styku s dieťaťom. Zákon pritom vo vyššie citovaných ustanoveniach uprednostňuje dohodu rodičov o styku s maloletým dieťaťom, iba ak sa rodičia nedohodnú, upraví styk súd.
39. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej, na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí, alebo preukáže aspoň jeden z vyššie uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom vo veci samej.
40. Matka v odvolaní namietala, že otec sa od narodenia maloletého neprimerane zameriava na synove genitálie a jeho neprimerané správanie v rámci sexuality a napokon i na jeho správanie sa voči nej počas styku otca so synom a konfliktné situácie počas styku, čo vplýva i na psychiku maloletého, rovnako tiež poukazovala na neprimeranosť určenia styku otca so synom, keď maloletý syn nemá takmer žiadny voľný deň v priebehu dvoch týždňov, kedy by sa mohol upokojiť a stabilizovať.
41. Otec v odvolaní poukazoval na to, že matka sa snaží eliminovať jeho styk so synom a o svojej údajnej deviácii sa dozvedel z podania matky na ÚPSVaR . Za týmto účelom dal vypracovať znalecký posudok znalcom RNDr. Mgr. Dušanom Kešickým, PhD., z ktorého vyplýva, že je sexuálne úplne zdravý.
42. Z obsahu spisu vyplýva, že otec sa návrhom doručeným súdu dňa 14.08.2019 (sp.zn. 7P/82/2019) domáhal zmeny jeho úpravy styku s maloletým dieťaťom formou rozšírenia rozsahu jeho styku a bez prítomnosti matky. Matka žiadala naopak otcovi styk s dieťaťom zúžiť, realizovať len za jej prítomnosti a za tým účelom navrhla aj znalecké dokazovanie.
43. Súd prvej inštancie uviedol, že pri rozhodovaní o návrhu matky na zúženie styku otca s dieťaťom na dvakrát do týždňa na 2 a pol hodiny za prítomnosti matky v mieste bydliska dieťaťa prihliadol na to, ako rodičia v súčasnosti fakticky styk otca s maloletým realizujú. Osobitne, majúc na pamäti opäť prvotný záujem dieťaťa, prihliadal na vyjadrenia matky o tom, aký spánkový režim dieťaťu najviac prospieva a na spôsob správania sa otca k dieťaťu z pohľadu otázok prirodzenosti a sexuality. Uviedol, že tvrdenia matky v tejto otázke sú tak vážne, závažne, že ich súd nenechal bez povšimnutia, ale nakoľko ich nepreukázala, súd nemal dôvod zmenšovať otcovi počet dní, v ktoré sa s dieťaťom stretáva v zmysle pôvodného rozhodnutia súdu. Súd osobitne prihliadal i na tvrdenia matky, že otec nemá záujem dodržiavať spánkový režim dieťaťa, na tvrdenia ako sa k nej správa pri styku s dieťaťom za osobnej účasti dieťaťa, čo všetko jej pri tom rozpráva.
44. Je možné sa stotožniť v tom, že sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, a odvolací súd má za to, že matka maloletého osvedčila svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu v ňom uvedenom. Matka svoj návrh na zúženie styku odôvodňovala z dôvodu budovania neprirodzeného a nezdravého vzťahu otca so synom a tiež z dôvodu vážnej obavy o zdravý psychický vývoj maloletého z dôvodu výchovného postupu otca v oblasti sexuality. Pokiaľ ide o rozdielnosť názorov rodičov v oblasti výchovy a styku, už súd prvej inštancie konštatoval, že medzi
rodičmi dieťaťa sú problémy a nezhody súvisiace s reálne vykonávaným stykom otca s dieťaťom. Pokiaľ však ide o konštatovanie súdu v tom, že matka nepreukázala svoje tvrdenia ohľadom správania sa otca k dieťaťu z pohľadu otázok prirodzenosti a sexuality, tu treba súhlasiť s názorom odvolateľky v tom, že pri nariadení neodkladného opatrenia je postačujúce osvedčenie tvrdených skutočností a potreby nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv. Tieto matka osvedčila, predovšetkým uvedené vyplýva, zo samotného vyjadrenia otca maloletého pred kolíznym opatrovníkom, ktorý nepoprel situáciu, ktorá sa mala udiať v automobile, i keď uviedol svoj pohľad na danú situáciu. Skutkové tvrdenia matka osvedčila i tvrdením svedkyne M. I.. Napokon otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky nepoprel, že má odlišný vzťah k nahote, pričom v tejto súvislosti poukázal i na niektoré články. Aj keď otec maloletého predložil v odvolacom konaní znalecký posudok znalca RNDr. Mgr. Dušana Kešického, PhD., klinického psychológa č. 30/2020, z ktorých záverov vyplýva, že analýza psychosexuálneho vývoja u otca maloletého nenasvedčujú pre podozrenie zo sexuálnej deviácie v zmysle pedofílie, uvedené závery nezodpovedali otázku primeranosti a vhodnosti správania sa otca maloletého v oblasti sexuality a vplyvu správania prezentovaného aj samotným otcom maloletého na zdravý vývoj maloletého a napokon ani primeranosť a vhodnosť styku otca s maloletým. Uvedené by malo byť zodpovedané v rámci znaleckého dokazovania a z tohto dôvodu v záujme zdravého vývinu maloletého, odvolací súd má za to, že do tejto doby je osvedčená potreba styk otca s maloletým obmedziť v zmysle návrhu matky.
45. Z obsahu odvolaní a vyjadrení oboch rodičov maloletého je zrejmé, že vzťah medzi nimi je konfliktný a rodičia sa nevedia dohodnúť ani na základných pravidlách výchovy maloletého, pričom každý prezentuje svoje tvrdenia. Matka v odvolaní namietala, že úprava styku otca so synom je neprimerane rozsiahla, bližšie opísala vzťah otca k synovi a k nej, poukázala na to, že maloletý poobede spáva, pričom otec uvedenú potrebu maloletého nerešpektoval. V tomto smere nejaké experimentovanie nie je v najlepšom záujme dieťaťa. Pokiaľ medzi rodičmi sú sporné situácie, ktoré každý prezentuje zo svojho pohľadu, a dochádza pritom ku konfliktom i pred maloletým, resp. dochádza k situáciám, ktoré nepriaznivo pôsobia na maloletého ako napr. odopieranie prítomnosti matky pri styku, uvedené nepriaznivo vplýva na mentálny vývoj maloletého a i z daného dôvodu, má odvolací súd za to, že tak častý styk otca s maloletým nie je v jeho najlepšom záujme. Bez pochyby je v tomto prípade potrebná prítomnosť matky pri styku maloletého, pričom tento by mal prebehnúť bez konfliktne, konformne pre maloletého, tak, aby tento mal pocit istoty a bezpečia.
46. Odvolací súd sa stotožnil so závermi prvoinštančného súdu, že v danom prípade sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia o úprave styku otca s maloletým synom. Bolo osvedčené, že náhľad otca maloletého na intimitu a výchovu maloletého je odlišný od náhľadu matky, pričom je bezpochyby dôležité, či vyššie uvedené správanie otca je primerané, tak aby nepôsobilo nepriaznivo na mentálny a fyzický vývoj maloletého, čo by malo vyplynúť zo záverov znaleckého dokazovania. Preto existuje naliehavá potreba upraviť vzájomné vzťahy rodičov k maloletému dieťaťu zúžením styku a zároveň tak, aby existovala aspoň minimálna pravidelnosť úpravy styku otca s maloletým synom.
47. Rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom. Ak rodičia žijú spolu, predpokladá sa, že ich vykonávajú v zásade na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletého dieťaťa, ak nežijú spolu a nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv, rozhodne o ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa. Aj rodič, s ktorým dieťa nebýva (nebolo mu súdom zverené do osobnej starostlivosti), má právo v primeranom rozsahu sa podieľať na výchove svojho dieťaťa, na starostlivosti o dieťa a na budovaní citových a rodinných väzieb, keďže stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi. Tieto práva môže pritom v zásade realizovať iba v čase styku s dieťaťom, preto je nevyhnutné, aby ich pravidelný styk bol zabezpečený, ak nie dohodou rodičov, potom autoritatívnym súdnym rozhodnutím. Je treba mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič a dieťa v dôsledku odcudzenia sa neskôr len ťažko napráva.
48. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo potrebné upraviť styk otca s dieťaťom neodkladným opatrením, ako už bolo vyššie uvedené, ale pri rozsahu úpravy styku bolo nevyhnutné prihliadnuť k argumentom matky. Predbežne upravený styk otca s maloletým v rozsahu uvedenom vo výroku tohto uznesenia, dočasne do rozhodnutia vo veci samej, zabezpečí legitímny cieľ a to ochranu zdravého vývoja dieťaťa a umožní tak aspoň minimálne výchovné pôsobenie otca ako toho rodiča, s ktorým dieťa nebýva. Širší rozsah úpravy styku otca so synom si vyžaduje vykonať dokazovanie zamerané na zisťovanie všetkých podmienok relevantných pre úpravu styku. Je však v záujme maloletého, aby styk otca s maloletým
prebiehal v bydlisku maloletého a matky. Ak rodičia majú medzi sebou názorové nezhody a vzájomne si nerozumejú, tieto nedorozumenia by nemali mať vplyv na vzťah otca so synom.
49. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o nariadení neodkladného opatrenia zmenil tak, ako je uvedené vo výroku s použitím ustanovenia § 388 CSP.
50. Senát odvolacieho súdu prijal toto uznesenie pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).