Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Ek-683-2020.pdf
PDF · 92.78 KB
Case nature
Subarea
24Ek/683/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803 v konaní zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti povinnému: Z. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom mesto M., o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške XXX,XX EUR s príslušenstvom, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Ek/683/2020 zo dňa 25. júna 2020, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Ek/683/2020 zo dňa 25. 6. 2020 z a m i e t a .
II. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Ek/683/2020 zo dňa 25. 6. 2020.
odôvodnenie:
1. Dňa 25.6.2020 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyššou súdnou úradníčkou uznesenie pod sp. zn. 24Ek/683/2020, ktorým zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti týkajúcich sa iných trov v exekučnom konaní vo výške 42,- Eur podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnila ustanoveniami § 53 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 4, § 195, § 199a ods. 1, § 199d ods. 1 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 6 ods. 1, ods. 2, § 9 ods. 3, § 10 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 17.04.2020 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 571,82 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Malacky, č.k. 13Rob 407/02-14 zo dňa 30.08.2002. Ďalej uviedla, že oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie v časti F) formulára (Trovy exekúcie - oprávnený) uplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania v celkovej výške 132,32 Eur, ktorý pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur, trov právneho zastúpenia vo výške 71,30 Eur, poplatku za konverziu vo výške 2,52 Eur a výšky iných trov v sume 42,- Eur (paušálne trovy vo výške 35 Eur a DPH vo výške 7 Eur) v exekučnom konaní vedenom exekútorským úradom súdneho exekútora JUDr. Ivony Babuškovej pod sp. zn. EX 128/2004. Následne súd dňa 01.06.2020 vyzval oprávneného na odstránenie vád návrhu na vykonanie exekúcie a to, aby opätovne doložil dokument „UPOVEDOMENIE o ZASTAVENÍ STAREJ EXEKÚCIE VÝZVA NA ÚHRADU TROV STAREJ EXEKÚCIE sp. zn. EX 128/2004“ vydaný súdnym exekútorom JUDr. Ivonou Babuškovou, a to autorizovaný uvedeným súdnym exekútorom, nakoľko sa jedná o verejnú listinu, ktorá sa v zmysle § 48 ods. 6 Exekučného poriadku pripája k návrhu na vykonanie exekúcie ako pôvodný elektronický dokument, ktorý je autorizovaný, čo v danom prípade znamená, že bude elektronicky podpísaný (t.j. autorizovaný) súdnym exekútorom JUDr. Ivonou Babuškovou, teda orgánom, ktorý tento dokument vydal, a aby opravil návrh na vykonanie exekúcie v časti F)
formulára (Trovy exekúcie - oprávnený) tak, že si trovy exekúcie uplatní správne podľa zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Následne dňa 18.06.2020 právny zástupca oprávneného predložil súdu opravu vád návrhu, v rámci ktorej bolo predložené „UPOVEDOMENIE o ZASTAVENÍ STAREJ EXEKÚCIE VÝZVA NA ÚHRADU TROV STAREJ EXEKÚCIE sp. zn. EX 128/2004“ autorizované daným súdnym exekútorom, a v časti F) formulára (Trovy exekúcie - oprávnený) si oprávnený uplatnil náhradu za súdny poplatok vo výške 16,50 Eur a náhradu iných trov vo výške 42,- Eur, spolu potom trovy exekúcie v sume 58,50 Eur.
3. Vzhľadom na opravený návrh na vykonanie exekúcie súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou uviedol, že pokiaľ si oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil aj nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 42,- Eur predstavujúcu paušálne trovy starej exekúcie podľa ZoUNEK, musí súd skonštatovať, že tieto výdavky súvisia s exekučným konaním, ktoré bolo zastavené upovedomením o zastavení starej exekúcie podľa ZoUNEK a majú byť uhradené v exekučnom konaní zastavenom podľa ZoUNEK (v starej exekúcii). Zároveň nejde o trovy exekúcie oprávneného podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie ako hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie, pretože pre podanie opätovného návrhu na vykonanie exekúcie nie je nevyhnutné zaplatiť paušálne trovy starej exekúcie podľa § 6 ZoUNEK. Inými slovami zaplatenie paušálnych trovy starej exekúcie podľa § 6 ZoUNEK nie je nevyhnutnou podmienkou pre podanie návrhu na vykonanie exekúcie. A na základe vyššie uvedeného exekučný súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou skonštatoval, že paušálne trovy starej exekúcie podľa § 6 ZoUNEK nepredstavujú trovy tohto exekučného konania a teda nepatria medzi trovy exekučného konania oprávneného v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, a preto v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti v časti trov exekúcie oprávneného v sume 42,- Eur zamietla.
4. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote sťažnosť a navrhol, aby súd napadnuté uznesenie v zmysle ust. § 250 ods. 2 CSP zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie, resp. uznesenie v tejto časti zmenil a vydal poverenie na výkon exekúcie.
5. Svoju sťažnosť odôvodnil tým, že súd nesprávne právne posúdil vec. S poukazom na ust. § 6 ods. 1, § 9 ods. 3 ZoUNEK ako aj citujúc dôvodovú správu k § 6 a § 9 návrhu zákona o ukončení niektorých exekučných konaní uviedol, že sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že nemá nárok na náhradu iných trov spojených s podaním opätovného návrhu na vykonanie exekúcie, avšak podľa názoru oprávneného môže požadovať úhradu paušálnych trov od povinného ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Sporná skutočnosť podľa oprávneného vyplýva aj zo samotnej Dôvodovej správy k návrhu zákona o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorú oprávnený priložil k podanej sťažnosti.
6. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
7. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
9. Podľa §-u 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
10. Podľa §-u 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
11. Podľa §-u 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
12. Preskúmaním sťažnosti oprávneného, bez nariadenia pojednávania podľa § 249 CSP, a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel súd k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná a preto ju podľa § 250 ods. 1 CSP v celom rozsahu zamietol.
13. Z obsahu spisu súd zistil, že oprávnený sa opätovným návrhom na vykonanie exekúcie podľa § 9 zákona č. 233/2019 Z.z. doručeným súdu dňa 17. 04. 2020 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 571,82 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Malacky, sp. zn. 13Rob 407/02-14 zo dňa 30.08.2002. Ďalej si oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie v časti F) formulára (Trovy exekúcie - oprávnený) uplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania v celkovej výške 132,32 Eur, ktorý pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur, trov právneho zastúpenia vo výške 71,30 Eur, poplatku za konverziu vo výške 2,52 Eur a výšky iných trov v sume 42,- Eur (paušálne trovy vo výške 35 Eur a DPH vo výške 7 Eur). Spolu s návrhom na vykonanie exekúcie predložil súdu aj predmetný exekučný titul spolu s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, UPOVEDOMENIE o ZASTAVENÍ STAREJ EXEKÚCIE VÝZVA NA ÚHRADU TROV STAREJ EXEKÚCIE sp. zn. EX 128/2004 zo dňa 21.01.2020, ktoré vydal súdny exekútor JUDr. Ivona Babušková ako aj Oznámenie súdneho exekútora JUDr. Ivony Babuškovej o ukončení pôvodného exekučného konania zo dňa 06.03.2020, ako aj Zmluvu o postúpení pohľadávky s prílohou. Následne súd konajúci prostredníctvom vyššej súdnej úradníčky vyzval dňa 01.06.2020 oprávneného na odstránenie vád návrhu na vykonanie exekúcie a to, aby opätovne doložil dokument „UPOVEDOMENIE o ZASTAVENÍ STAREJ EXEKÚCIE VÝZVA NA ÚHRADU TROV STAREJ EXEKÚCIE sp. zn. EX 897/06“ vydaný súdnym exekútorom JUDr. Ivonou Babuškovou, a to autorizovaný uvedeným súdnym exekútorom, nakoľko sa jedná o verejnú listinu, ktorá sa v zmysle § 48 ods. 6 Exekučného poriadku pripája k návrhu na vykonanie exekúcie ako pôvodný elektronický dokument, ktorý je autorizovaný, čo v danom prípade znamená, že bude elektronicky podpísaný (t.j. autorizovaný) súdnym exekútorom JUDr. Ivonou Babuškovou, teda orgánom, ktorý tento dokument vydal, ďalej aby opravil návrh na vykonanie exekúcie v časti F) formulára (Trovy exekúcie - oprávnený) tak, že si trovy exekúcie uplatní správne podľa zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Následne dňa 18.06.2020 právny zástupca oprávneného predložil súdu opravu vád návrhu, v rámci ktorej bolo predložené „UPOVEDOMENIE o ZASTAVENÍ STAREJ EXEKÚCIE VÝZVA NA ÚHRADU TROV STAREJ EXEKÚCIE sp. zn. EX 128/2004“ autorizované daným súdnym exekútorom, a v časti F) formulára (Trovy exekúcie - oprávnený) si oprávnený uplatnil náhradu za súdny poplatok vo výške 16,50 Eur a náhradu iných trov vo výške 42,- Eur, spolu potom trovy exekúcie v sume 58,50 Eur, pričom ohľadne náhrady iných trov vo výške 42,- Eur uviedol, že: „Celkové trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú zo súčtu sumy, ktorú si exekútor už na trovách starej exekúcie v súlade s pravidlami pre čiastočné vymoženie nároku oprávnene ponechal a paušálnych trov starej exekúcie exekútora vzniknuté v súvislosti so zastavením starej exekúcie (ďalej aj „paušálne trovy“), ktoré sú vo výške 35,- € bez dane z pridanej hodnoty, t. j. ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška týchto paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty. Na úhrady iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok. Paušálne trovy znáša oprávnený a aj keď v tomto prípade paušálne trovy zaplatí oprávnený, z pohľadu „práva hmotného“ sa stanú príslušenstvom pohľadávky (ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky). Uvedené znamená to, že v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie môže oprávnený požadovať ich náhradu ako úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. V prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie sa „nové“ exekučné konanie vedie už podľa predpisov platných a účinných v čase podania opätovného návrhu na začatie exekúcie, pričom oprávnený má nárok len na náhradu súdneho poplatku za návrh. Oprávnený sa stotožňuje s názorom, že tento nemá nárok na náhradu iných trov spojených s podaním opätovného návrhu na vykonanie exekúcie, avšak môže požadovať úhradu paušálnych trov od povinného ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Sporná skutočnosť vyplýva aj zo samotnej Dôvodovej správy k návrhu zákona o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorú oprávnený predkladá v prílohe tohto podania.“ Následne vydala vyššia súdna úradníčka napadnuté uznesenie.
14. Podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
15. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.
16. Podľa § 53 ods. 4 veta prvá Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti.
17. Podľa §-u 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), okrem náhrady súdneho poplatku za návrh podľa odseku 1 oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním.
18. Podľa §-u 10 ods. 1 ZoUNEK, ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).
19. Podľa §-u 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení.
20. Sudca po preskúmaní napadnutého uznesenia vyššej súdnej úradníčky dospel k záveru, že vyššia súdna úradníčka správne zistila skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobila aj správny právny záver a svoje rozhodnutie správne odôvodnila, preto sudca sa v danej právnej veci v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia. Napriek zneniu citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku sudca na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza dôvody, ktoré viedli k zamietnutiu sťažnosti.
21. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku súd zamietol uplatnený nárok oprávneného na vymoženie iných trov vo výške 42,00 eur. Oprávnený sa s uvedeným záverom nestotožnil, argumentujúc predovšetkým dôvodovou správou, z ktorej má vyplývať nárok oprávneného. K uvedenému súd uvádza, že dôvodová správa nie je právne záväzným výkladom právnych noriem, ktoré podáva jedine súd. Možno sa síce domnievať, že dôvodová správa vyjadruje úmysel zákonodarcu, no v danom prípade možno o uvedenom výrazným spôsobom polemizovať, keď zákon č. 233/2019 Z.z. bol dotknutý viacerými podstatnými zmenami, aj pri prerokovaní v Národnej rade Slovenskej republiky, pričom z obsahu celej dôvodovej správy (vo vzťahu k prijatým právnym normám) je zrejmé, že nekorešponduje s prijatým normatívnym textom zákona, a to vo viacerých bodoch, keď napríklad podľa dôvodovej správy k § 5 zákona č. 233/2019 Z.z., cit.: „Upovedomenie o zastavení starej exekúcie obsahuje všetky potrebné informácie o vymáhanej pohľadávke a trovách starej exekúcie“, pričom podľa § 5 ods. 2 zákona č.233/2019 Z.z. nie je podstatnou náležitosťou výška vymáhaného nároku. Taktiež podľa dôvodovej správy k § 6 zákona č. 233/2019 Z.z., cit.: „...ktoré sú vo výške 35 eur bez dane z pridanej hodnoty, t. j. ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška týchto paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty.“, pričom podľa § 6 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. sa samozrejme zvyšuje výška paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty, ak je platiteľom tejto dane súdny exekútor a nie advokát oprávneného. Ďalej napríklad podľa dôvodovej správy k § 9 zákona č. 233/2019 Z.z., cit.: „Na uľahčenie podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie sa umožňuje oprávnenému pôvodný exekučný titul predložiť vo forme „skenu“, t. j. zaručená konverzia sa nepožaduje.“, pričom podľa § 9 ods. 1zákona č. 233/2019 Z.z. sa návrh podáva podľa Exekučného poriadku, ktorého § 48 ods. 6 vyžaduje zaručenú konverziu exekučného titulu a výnimka z uvedeného pravidla sa v zákone č. 233/2019 Z.z. (v rozpore s dôvodovou správou) nenachádza. Uvedenými príkladmi súd nepodrobil úplnej komparácii dôvodovú správu s účinným znením zákona, iba poukazuje, že nezrovnalosti medzi schváleným (a už účinným) znením zákona č. 233/2019 Z.z. a dôvodovou správou nie sú výnimočné a vyskytujú sa na viacerých miestach. Už len z uvedeného považuje súd za potrebné odmietnuť výklad, ktorý sa má mať oporu v dôvodovej správe k uvedenému právnemu predpisu. Taktiež súd uvádza, že pokiaľ ide o sumu 42,- Eur, ktorá predstavuje oprávneným uhradené trovy starej exekúcie ukončenej ex-lege za splnenia podmienok uvedených v zákone č. 233/2019 Z.z., na túto nedisponuje oprávnený spôsobilým exekučným titulom proti povinnému. Ako vyplýva z § 6 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z., upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov je exekučným titulom. No uvedený exekučný titul predstavuje oprávnenie súdneho exekútora vymáhať paušálne trovy od oprávneného. Uvedený exekučný titul nezaväzuje k plneniu povinného (ktorému sa ani nedoručuje) a ani nie je vydaný v prospech oprávneného. Oprávnený tak nedisponuje exekučným titulom na vymáhanie paušálnych trov od povinného. Úhradou paušálnych trov oprávneným súdnemu exekútorovi totiž podľa názoru
súdu nedochádza k prechodu práva z exekučného titulu (zo súdneho exekútora na oprávneného) a ani nedochádza k prechodu uloženej povinnosti z exekučného titulu (z oprávneného na povinného). Taktiež, ako vyplýva bez akýchkoľvek pochybností z ustanovenia § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z., okrem náhrady súdneho poplatku za návrh, oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním. Oprávnený tak nedisponuje exekučným titulom na vymáhanie sumy 42,- Eur od povinného a uvedené náklady oprávneného nie je možné podľa § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z. uplatňovať ani ako náhradu trov spojených s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
22. Súd k nároku na náhradu paušálnych trov exekúcie od povinného naviac uvádza, že zákonom č. 233/2019 Z.z. došlo, abstrahujúc od iných dôvodov zastavenia exekúcie, vo svojej podstate k legálnej definícii pojmu „nemajetnosť“, a teda k legálnej definícii skutkového stavu, pri ktorom dochádza k zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 (exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie). Z ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.z. bez akýchkoľvek pochybností vyplýva zákonná prezumpcia, že ak v rozhodnej dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie. Uvedené zistenie je aj dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. 03. 2017. Rešpektujúc očakávania oprávneného o vymožení pohľadávky však súd pripomína, že tieto očakávania nie je možné považovať za „večné“ a teda trvajúce až do straty právnej subjektivity povinných osôb, a teda že je legitímna požiadavka zákonodarcu na časovom ohraničení trvania exekúcie (porovnaj právne poriadky iných štátov kontinentálneho systému práva, z ktorého vyplýva, že systém časovo neobmedzeného výkonu rozhodnutia je výnimočným). Zákonodarca preto pristúpil k regulácii uvedeného stavu zavedením časového obmedzenia trvania exekúcie (porovnaj § 61n ods. 1 písm. c) a d) Exekučného poriadku upravujúce zastavenie exekúcie po uplynutí času na zistenie exekvovateľného majetku povinného) s tým, že oprávnený má možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie opätovne. Náklady, ktoré s tým oprávnenému vznikajú, však znáša sám, nakoľko vo výsledku bol s podaním predchádzajúceho návrhu na vykonanie exekúcie neúspešný. Súd pri rešpektovaní ústavných pravidiel právneho štátu, nepovažuje za legitímne prenášanie nákladov spojených s (opakovaným) vedením exekúcie z oprávneného na povinného (či súdneho exekútora), pokiaľ oprávnený nie je s vedením exekúcie úspešný.
23. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov, súd sťažnosť oprávneného podľa § 250 ods. 1 CSP ako nedôvodnú zamietol.
24. O trovách konania v časti rozhodovania o podanej sťažnosti oprávneného rozhodol súd podľa § 262 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP za použitia čl. 4 ods. 2 CSP tak, že v konaní o oprávneným podanej sťažnosti neúspešný oprávnený nemá nárok na ich náhradu. Vzhľadom na skutočnosť, že konanie o podanej sťažnosti sa skončilo zamietnutím sťažnosti oprávneného, nakoľko tento nebol v uvedenej časti konania úspešný, a preto súd rozhodol tak, že oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.