Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6To-21-2024.pdf
PDF · 78.2 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/21/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Dudíka a JUDr. Jána Slovinského a JUDr. Martina Baločka, na verejnom zasadnutí dňa 14.marca 2024, v trestnej veci obžalovaného A. B. pre zločin sexuálne zneužívanie podľa § 201 ods.1 Tr. zák. , o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 13.12.2023 sp.zn. 26T/96/2023 takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. zák. zrušuje napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.
Podľa § 322 ods. 3 Tr.zák. , § 201 ods. 1 Tr zák., s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. l) , Tr. zák. obžalovanému A. B., nar. XX.X.XXXX v C., trvale bytom C., C. X ukladá trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.
Podľa § 51 ods. 1 Tr.zák. mu súd výkon trestu podmienečne odkladá a podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov s probačným dohľadom.
Podľa § 51 ods. 3 Tr. zák. mu súd ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze kontaktovania sa s ml. D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, C. v akejkoľvek forme, vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný A. B. uznaný vinným zo zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 25.06.2023 v nočných hodinách, na presne nezistenom mieste v poli vedľa bytového domu na ul. C. F. X, C., sexuálne zneužil mal. S. E., nar. XX.XX.XXXX tým spôsobom, že s ňou bez nátlaku a s jej súhlasom vykonal súlož, a to aj napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že mal. S. E., nar. XX.XX.XXXX v tom čase ešte nedovŕšila 15. rok svojho života.
Bol mu za to uložený podľa § 201 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l), § 37 písm.m), § 38 ods. 2 Tr. zák. s poukazom na § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analógiám trest odňatia slobody vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. ho súd pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku, do zápisnice o hlavnom pojednávaní zahlásil odvolanie obžalovaný, ktoré bližšie písomne neodôvodnil.
Na podklade takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil nasledovné.
Na obžalovaného A. B. bola na Okresnom súde Michalovce podaná obžaloba pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák.
Na hlavnom pojednávaní Okresného súdu Michalovce konanom dňa 29.11.2023 obžalovaný A. B. pred súdom prvého stupňa v prítomnosti zvoleného obhajcu JUDr. Petra Szárszoia, PhD. urobil vyhlásenie o vine v zmysle ustanovenia § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., to znamená, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.
Následne samosudca v súlade s ustanovením § 257 ods. 5 Tr. por. postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. por. a zároveň obžalovaného poučil, že súdom prijaté vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním, ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por.
Samosudca okresného súdu uznesením podľa § 257 ods. 7 Tr. por. vyhlásenie obžalovaného A. B. prijal a zároveň podľa § 257 ods. 8 Tr. por. vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom sa obžalovaný A. B. priznal k spáchaniu skutku sa nevykoná. Súd vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.
Vychádzajúc z tejto situácie, potom krajský súd sa vinou ako takou nezaoberal a preskúmaval iba výrok o uloženom treste a zistil, že súd prvého stupňa pri ukladaní trestu odňatia slobody dostatočne neprihliadol na všetky zásady významné pre ukladanie trestov a na účel trestu tak, ako vyplývajú z ustanovenia § 34 Trestného zákona, keďže sa dôsledne nevysporiadal zo zásadami ukladania trestov, preto podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a o treste následne rozhodol sám.
Pokiaľ ide ukladanie trestu, krajský súd v súvislosti s úvahami o druhu a výmere trestu prihliadol na všetky významné skutočnosti, ktoré sú potrebné pre správnu individualizáciu trestu, pričom vychádzal z účelu trestu.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák., trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Krajský súd, tak ako aj súd prvého stupňa prihliadol na jednu poľahčujúcu okolnosť, a to podľa § 36 písm. l) Tr. zák., pretože obžalovaný sa k spáchanej trestnej činnosti priznal a trestný čin úprimne oľutoval. Krajský súd však pri osobe obžalovaného nevzhliadol priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. ) Tr. zák., že už bol v minulosti za trestný čin odsúdený, pretože predchádzajúce odsúdenie má obžalovaný zahladené. Podľa § 38 ods. 3 Tr. zák., ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. V prípade obžalovaného A. B. druh a výmera trestu bola stanovená zákonným ustanovením § 201 ods. 1 Tr. zák. umožňujúce obžalovanému uložiť trest odňatia slobody vo výmere na tri až desať rokov. Na základe modifikovanej trestnej sadzby, obžalovanému potom hrozil trest odňatia slobody na 3 roky až 7 rokov a 8 mesiacov (čo
nemalo vplyv na výšku uloženého trestu, keďže pri prevahe poľahčujúcich okolností sa znižuje horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, pričom súd ani nezistil podmienky na uloženie trestu v takejto sadzbe).
Krajský súd dáva do pozornosti, že podľa § 7 ods. 1 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd posudzujú samostatne predbežné otázky, ktoré sa v konaní vyskytnú; ak je o takej otázke právoplatné rozhodnutie súdu, Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“), Súdneho dvora Európskej únie alebo iného štátneho orgánu, orgány činné v trestnom konaní a súd sú takým rozhodnutím viazané, ak nejde o posúdenie viny obvineného. Z toho dôvodu sa nebolo možné stotožniť s názorom okresného súdu, že rozhodnutie o osvedčení sa v skúšobnej dobe bolo predčasným, nakoľko ak existuje právoplatné rozhodnutie o osvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe, je súd takýmto rozhodnutím viazaný, preto krajský súd neprihliadol u obžalovaného na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. ) Tr. zák., že už bol v minulosti za trestný čin odsúdený, pretože predchádzajúce odsúdenie mal obžalovaný zahladené.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného krajský súd dospel k záveru, že na nápravu páchateľa, je primeraným trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov s probačným dohľadom. Podľa krajského súdu takýto trest zodpovedá všetkým zákonným kritériám pre ukladanie trestu uvedeným v § 34 ods. 1, ods. 3 a ods. 4. Tr. zák., podľa ktorých treba zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenia páchateľa spoločnosťou, trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo i len najmenší vplyv na jeho rodinu a jeho blízke osoby. Prihliadal pritom i na spôsob spáchania činu a jeho následok, na hodnotenie osoby obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Takýto trest krajský súd považuje za adekvátny a spravodlivý.
Pokiaľ okresný súd argumentoval, že obžalovaný skutok spáchal v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia vo veci 4T/15/2022 (vedené Okresným súdom Michalovce) a s prihliadnutím na znenie § 49 ods. 2 Tr. zák., preto odklad výkonu trestu odňatia slobody už neprichádzal do úvahy, tak s takýmto záverom sa krajský súd nemohol stotožniť, pretože Okresný súd Michalovce dňa 24.10.2023 rozhodol, že odsúdený A. B. sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia (vo veci 4T/15/2022) osvedčil, preto sa podľa § 50 ods. 7 Tr. zák. na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený a v takom prípade nie je možné aplikovať ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zák
Krajský súd má za to, že boli splnené zákonné podmienky pre uloženie takéhoto trestu a účel trestu odňatia slobody sa dosiahne i bez jeho výkonu. Ukladanie nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému by bolo podľa názoru krajského súdu neprimerane prísne a jeho nápravu možno dosiahnuť, resp. zabezpečiť aj bez jeho priameho výkonu. Obžalovaný v priebehu plynutia tejto skúšobnej doby, ktorá bola stanovaná na dobu 3 rokov, spôsobom svojho života a svojím správaním preukáže, či účel trestu sa dosiahne aj bez nariadenia výkonu trestu.
Za účelom posilnenia výchovného účinku na obžalovaného mu bolo tiež v skúšobnej dobe uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze kontaktovania sa s ml. D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, C. v akejkoľvek forme, vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami.
Z uvedených dôvodov krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný