Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-201-2017.pdf
PDF · 68.51 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-3Er/201/2017
Uznesenie
Okresný súd Bánovce nad Bebravou vo veci exekúcie oprávneného: DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Einsteinova 25, IČO: 35942436, proti povinnému: P. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.. Ľ. S. X/X, XXX XX N. D. N., o vymoženie 250,24 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Evy Falisovej, so sídlom Lermontovova 14, 811 05 Bratislava, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e v č a s t i o vymoženie 180,18 eur.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bánovce nad Bebravou poveril súdneho exekútora JUDr. Evu Falisovú poverením č. XXXX XXXXXX zo dňa 10.04.2017 vykonaním exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia DÔVERY zdravotnej poisťovne, a.s. - výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.02.2017.
2. Dňa 04.08.2020 súdny exekútor predložil tunajšiemu súdu návrh oprávneného na čiastočné zastavenie exekúcie. Oprávnený vo svojom podaní zo dňa 23.07.2020 označeným ako „Návrh na zastavenie exekúcie v časti“ oznámil, že navrhuje zastavenie exekučného konania v časti 180,18 eur z dôvodu dodatočne a oneskorene predložených dôkazov od povinného. Konanie oprávnený navrhol zastaviť v časti s podmienkou úhrady trov exekúcie povinným na základe podaného návrhu na vykonanie exekúcie číslo 8417116242 zo dňa 29.03.2017. Oprávnený uviedol, že ku dňu 23.07.2020 evidujú v konaní na základe uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie zostatok pohľadávky v sume 70,06 eur.
3. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa § 57 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa zastaví len čiastočne.
5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
7. Nakoľko oprávnený navrhol exekúciu v časti o vymoženie 180,18 eur zastaviť, súd rešpektujúc dispozičné oprávnenie navrhovateľa exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. c) a ods. 3 Exekučného poriadku v uvedenej časti zastavil.
8. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia sa ďalej vedie na vymoženie 70,06 eur a trov exekúcie.
9. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
10. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
11. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
12. Podľa § 199 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
13. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
14. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, môže mu súd uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
15. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
16. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
17. V zmysle § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
18. Nakoľko doposiaľ nedošlo k zastaveniu exekúcie v plnom rozsahu, ale iba k čiastočnému zastaveniu, súd o trovách exekúcie v súčasnosti nerozhoduje a trovách exekúcie bude súd rozhodovať až pri prípadnom zastavení exekúcie v plnom rozsahu. Exekúcia ďalej pokračuje na vymoženie sumy 70,06 eur (t. j. 250,24 eur mínus 180,18 eur), pričom náhradu trov súdneho exekútora v zmysle § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 uhrádza exekútorovi povinný. Ak však v budúcnosti bude dôvod na zastavenie exekúcie v plnom rozsahu, súd exekúciu zastaví v plnom rozsahu a rozhodne o trovách exekúcie na základe ustanovení Exekučného poriadku podľa konkrétneho dôvodu zastavenia exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť, ktorú môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka) uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.